{"guid": "43f5b1d6-4939-4e2f-ae6e-ea7bae084063:c7ee3130-bfdc-4f1c-808e-3ba8a2a94fab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1", "spisova_znacka": "4Sžso/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/2/2013 z 29. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 4Sžso/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1", "identifikacne_cislo": "2012200162", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447", "nazov": "zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/447-2008"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7ee3130-bfdc-4f1c-808e-3ba8a2a94fab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/2/2013\n2012200162\n29. 01. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:2012200162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nčleniek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobkyne: M. A.,\nbytom XXX XX Y., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67\nBratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. AA/201201959-NSVOPPK/Dan zo dňa\n16.2.2012, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/24/2012 - 33 z 27.\nseptembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/24/2012 - 33 zo dňa 27.\nseptembra 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozsudkom krajského súdu bolo z dôvodov podľa § 250 ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušené rozhodnutie\nžalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu o nepriznaní peňažného príspevku na úpravu rodinného domu žalobkyne. Krajský súd v\ndôvodoch rozhodnutia uviedol celý postup správnych orgánov v konaní, vrátane postupu odvolacieho\norgánu a dôvodil tým, že (cit.) „zdravotný stav žalobkyne bol v súvislosti s jej žiadosťou o príspevok na\nkompenzáciu v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z. opakovane posudzovaný, bolo jej umožnené predkladať\nlekárske správy a nové lekárske nálezy, ktoré boli posudkovými lekármi vyhodnocované, čo bol postup v\nsúlade so zákonom. na druhej strane je zrejmé, že v záverečnom štádiu konania došlo k postupu, ktorý\nmôže u žalobkyne vyvolávať pocit, že nie sú rešpektované jej práva účastníčky správneho konania a\nnie je dôsledne dbané na to, aby mohla svoje práva uplatniť. V tejto súvislosti sa už aj vzhľadom na\nokolnosti daného prípadu nejaví súdu vhodné, aby zisťovanie v domácnosti bolo uskutočnené v čase,\nkeď žalobkyňa bola na kúpeľnej rehabilitačnej liečbe, o čom správny orgán vedel. Podľa písomného\nzáznamu podpísaného manželom žalobkyne sa mala pohybovať za pomoci dvoch francúzskych barlí,\nčo je v rozpore s jej vtedajšími tvrdeniami a koniec koncov aj so závermi prepúšťacej správy z\nliečenia, kde je uvedené používanie mechanického vozíka. Je pravda, ako tvrdí žalovaný, že toto\nkonanie, ktoré sa spravuje všeobecným ustanovením o správnom konaní, t.j. zák. č. 71/1967 Zb.,\nktorý umožňuje účastníkovi správneho konania, aby požiadal o prerušenie konania v prípade, ak má\nzáujem na tom, aby sa predbežne vyriešila nejaká otázka alebo vyčkalo na výsledky nejakých vyšetrení\na žalobkyňa možnosť požiadať o prerušenie konania nevyužila. Na druhej strane, ako osoba bez\nprávneho vzdelania nemusela o tomto svojom práve mať ani vedomosť, pričom je treba zdôrazniť,\nže aj v tomto konaní sú správne orgány povinné dôsledne dbať na dodržiavanie základných zásad a\nprocesných postupov s upraveným zák. č. 71/1967 Zb.. V tejto súvislosti súd nepovažuje za vhodné, aby\nbolo vydané druhostupňové rozhodnutie pred tým, ako žalobkyňa ukončila rehabilitačný pobyt v NRC\nKováčová. Aj keď sú správne orgány povinné konať v primeranej lehote, takým spôsobom, aby bola\n\nzabezpečená rýchla a účinná ochrana práv účastníkov konania, za takýto postup nemožno považovať\nzisťovanie v domácnosti uskutočnené so sporným telefonickým súhlasom žalobkyne. Je teda zrejmý\ndôvod vyjadrenej pochybnosti žalobkyne o nezaujatosti správnych orgánov pri rozhodovaní o jej žiadosti.\nSúd rešpektuje odbornú kompetentnosť posudkových lekárov ÚPSVaR ako predpokladom pre\nvýkon lekárskej posudkovej činnosti, na druhej strane musí trvať na požiadavke, aby posúdenie\nzdravotného stavu vrátane jeho dôsledkov na záver posudku, ako aj odôvodnenie použitia konkrétneho\npercentuálneho ohodnotenia pre danú položku, ako aj nevyužitie možnosti navýšenia pre tvrdené\nobojstranné postihnutie musí dostatočne a podľa možnosti aj pre laika zrozumiteľným spôsobom\nodôvodnené a vysvetlené. S prihliadnutím na okolnosti prípadu to zahŕňa aj vysvetlenie neakceptovania\nposúdenia zdravotného stavu tak, ako ho prezentovala žalobkyňa.\nSúd považuje za dôvodné vyžadovať od správnych orgánov, aby umožnili žalobkyni predložiť a\nvyužiť pri ochrane svojich práv aj všetky doklady, výsledky vyšetrení a iné dôkazy, ktorými mieni\npreukazovať dôvodnosť svojho návrhu, vrátane prepúšťacej správy z NRC Kováčová, ako aj výsledky\nz psychologického, resp. psychiatrického vyšetrenia, nakoľko závery tých vyšetrení, ktoré sú založené\nv súdnom spise spochybňujú objektivitu žalobkyne pri uplatňovaní nároku a pri posudzovaní jej vlastnej\nsituácie.\nVzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/\nO.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným\nprávnym názorom súdu.“ (koniec cit.)\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal ho zmeniť a žalobu zamietnuť.\nŽalovaný v dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas s rozhodnutím súdu pre nesprávne právne posúdenie\nveci. Zastáva názor, že i keď sa súdu nezdalo vhodné vykonanie sociálnej posudkovej činnosti v mieste\nbydliska žalobkyne počas jej neprítomnosti, nedošlo zo strany žalovaného k porušeniu zákonnosti\npri posudkovej činnosti a táto bola vykonaná v súlade so zákonom. Sociálne pracovníčky v čase\nvykonania sociálnej posudkovej činnosti nevedeli o zhoršení zdravotného stavu žalobkyne a nevedel\no tom ani jej manžel. Žalobkyňa netrvala na tom, že sa chce osobne zúčastniť sociálnej posudkovej\nčinnosti v mieste svojho bydliska a prerušenie konania nenavrhla, netrvala ani na tom, aby predmetom\nposúdenia bola aj záverečná správa z jej liečenia z 15.2.2012. Podľa žalovaného súd len konštatoval svoj\npocit o nevhodnosti vydania rozhodnutia pred ukončením liečenia žalobkyne bez uvedenia zákonného\nustanovenia, ktoré by takému postupu žalovaného bránilo. Podľa žalovaného sú závery lekárskeho\nposudku(bližšie neoznačený) jednoznačné a zrozumiteľné, preto nesúhlasí s hodnotením súdu vo\nvzťahu k hodnoteniu lekárskeho posudku, ktorý je naviac určený na spracovanie v komplexnom posudku\na nie je určený laikom. Žalovaný ďalej uviedol, že súd konal nad rozsah žaloby, pretože žalobkyňa\nnikdy netvrdila, že svojou neprítomnosťou počas sociálneho šetrenia v mieste bydliska dňa 24.1.2012\nvykonaného podľa § 13 zákona bola poškodená na svojich právach. Súd nevyhľadáva v zmysle platnej\njudikatúry za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Predmetom\nsúdneho prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré už boli uplatnené v odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu, s ktorým sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať. Žalovaný\nmá za to, že v druhostupňovom konaní správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a preto nebol\ndôvod na zrušenie jeho rozhodnutia súdom.\nŽalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila v obsiahlom podaní z dôvodu, že odvolanie žalovaného\npovažuje za klamlivé, urážlivé a provokačné voči jej osobe. Obsah vyjadrenia však odvolací súd v\npodrobnostiach neuvádza, pretože nemajú bezprostredný vzťah k rozhodnutiu prvostupňového súdu .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu na základe odvolania, ktoré bolo\npodané osobou na to oprávnenou (§ 201 v spojení s § 250 ods. 1 O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.), ktoré spĺňa náležitosti vyžadované zákonom (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a ktoré smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný prostriedok prípustný. Na prejednanie odvolania najvyšší\nsúd nenariadil pojednávanie, pretože v tom nevidel rozpor s verejným záujmom, nepovažoval to za\npotrebné a dokazovanie nevykonával (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), a po preskúmaní napadnutého rozsudku\n\nv rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) jednomyseľne dospel k záveru, že rozsudok\nkrajského súdu je vo výroku vecne správny a preto je daný dôvod na jeho potvrdenie podľa § 219 ods.\n1 a 2 O.s.p..\nOdvolací súd. súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, pokiaľ zrušil rozhodnutie\nžalovaného pre vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e)\nO.s.p.). Za takú vadu konania aj odvolací súd považuje tak, ako bolo citované, skutočnosť, že sociálne\nzisťovanie v domácnosti sa uskutočnilo v čase neprítomnosti žalobkyne, keď bola na liečení, pričom\nskutočnosť, že sa žalobkyňa domáhala kompenzácie na úpravu rodinného domu tak, aby sa mohla\nupraviť kúpeľňa so zabudovaním sprchy a nemusela používať vaňu, je sama osebe dôvodom pre záver,\nže zistenie skutkového stavu veci v neprítomnosti žalobkyne bolo fakticky nerealizovateľné. Odvolací súd\nnezdieľa názor žalovaného, že pre skutkové zistenia na mieste samom postačovala prítomnosť manžela,\npretože miestne šetrenie má predovšetkým dať odpoveď na reálne potreby zdravotne postihnutej\nosoby, t.j. žalobkyne. Neprítomnosť žalobkyne pri miestnom šetrení z dôvodu liečenia bola objektívnou\nprekážkou vykonania šetrenia na mieste. Preto odvolací súd, na rozdiel od krajského súdu, považuje\nvykonanie miestneho šetrenia v neprítomnosti žalobkyne nie len za nevhodné , ale za konanie, ktoré\nbolo uskutočnené správnym orgánov v rozpore so zásadami správneho konania, pričom osobitne\nupriamuje pozornosť na ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku, najmä na povinnosť\nsprávneho orgánu chrániť práva a záujmy fyzických osôb, postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s\núčastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám\na iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby\npre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a\nzodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania. Rozhodnutie správnych orgánov\nmusí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V danom prípade konanie správneho orgánu ako\ncelok uvedené požiadavky zákona nespĺňa.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\nkaždý má právo na to, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonaným dôkazom. Ak teda žalovaný vykonal miestne šetrenie, ktorého výsledky použil ako podklad\npre rozhodnutie, bez prítomnosti žalobkyne a naviac táto sa nemohla bezprostredne vyjadriť k zisteniam\nz miestneho šetrenia, ani navrhnúť ich doplnenie, nebol postup správnych orgánov ústavne konformný\nak len poukazom na § 53 zákona č. 447/2008 Z.z. nedal možnosť žalobkyni oboznámiť sa s podkladmi\nrozhodnutia, s ktorými bolo v konaní naložené ako s listinnými dôkazmi a vyjadriť sa k dôkazom.\nPodľa názoru odvolacieho súdu neobstojí tvrdenie žalovaného, že lekársky posudok, ktorý je podkladom\npre vyhotovenie komplexného posudku je určený odborne spôsobilým osobám a nie laikom, pričom z\npovahy veci vyplýva, že tým mohol mať na mysli žalobkyňu ev. samotný súd. Z vyjadrenia žalobkyne\nna ústnom pojednávaní vyplýva, že predmetom jej námietok bol lekársky posudok z 25.1.2012, vydaný\npo vykonaní miestneho šetrenia (uskutočnené 24.1.2012), pričom v zázname zo šetrenia vyplýva, že\nžalobkyňa je na liečení a podľa obsahu telefonického rozhovoru sa jej stav zhoršil. Lekársky posudok z\n25.12012 obsahuje záver, podľa ktorého „pohyblivosť DK je v norme, preto FO je schopná prekonávať\nbežné prekážky v byte a mimo bytu, je schopná vstúpiť a vystúpiť z vane, preto nie je odkázaná na\núpravy bytu ani úpravy vchodovej brány“. Odvolací súd z obsahu posudku súčasne zistil, že tento bol\nvyhotovený na základe lekárskeho nálezu z 21.11.2011 a ďalších lekárskych nálezov v roku 2011 a bez\núčasti žalobkyne, ktorá sa bezprostredne nemala možnosť vyjadriť k jeho obsahu. Ako už bolo uvedené,\nrozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom musí ísť\no stav, ktorý je daný ku dňu rozhodnutia správneho orgánu. Ak žalovaný použil lekársky posudok na\nvypracovanie komplexného posudku, hoci bolo známe, že žalobkyňa je na liečení, ktorého výsledok\nmohol byť pre posúdenie jej zdravotného stavu súčasťou zisťovania skutočného stavu veci, pričom\nlekársky posudok bol vyhotovený bez vyšetrenia pacientky (bola na liečení) potom je bez akýchkoľvek\npochybnosti, že námietky žalobkyne proti spôsobu zadováženia podkladov pre rozhodnutie sú v plnej\nmiere opodstatnené a odvolací správny orgán nepostupoval v odvolacom konaní tak, aby zistil skutočný\nstav veci a tak ako mu to ukladá ustanovenie § 59 ods. 1 a § 60a Správneho poriadku, pretože aj na\nodvolací orgán sa vzťahujú ustanovenia § 3 a § 46 Správneho poriadku.\n\nVzhľadom na uvedené odvolací súd prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a\n2 O.s.p. p o t v r d i l.\nKeďže žalobkyni v odvolacom konaní preukázané trovy nevznikli, súd náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/24/2012", "guid": "d9e365b9-8281-4ee3-a04b-e8e5f7bba501:e990f897-24be-48ad-bcff-68690912a5d5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}