{"guid": "20d98d06-090a-4b27-9e17-f6aaf99187e6:22d7d5dc-1057-4d25-9230-c1fad5f950a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1", "spisova_znacka": "1Sžr/94/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/94/2012 z 25. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2013, sp. zn. 1Sžr/94/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1", "identifikacne_cislo": "2011200041", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2013-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-421"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22d7d5dc-1057-4d25-9230-c1fad5f950a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/94/2012\n2011200041\n25. 06. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:2011200041.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci navrhovateľa: M. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom F., M., XXX XX H., Česká republika, zast. B. D., obč.\nzástupcom s adresou F. M., XXX XX H., Česká republika, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad\nv Trnave, so sídlom Vajanského č. 2, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho\norgánu v reštitučnom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa\n05. marca 2012 č. k. 44Sp/5/2011-26, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 05. marca 2012 č. k.\n44Sp/5/2011-26 p o t v r d z u j e.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: K2010/00674 zo dňa 07. decembra 2010 (č.l. 3) odporca ako prvostupňový správny\norgán príslušný v zmysle § 5 zákona č. 330/91 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového\nvlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení\nneskorších predpisov podľa ustanovenia § 46 a § 64 ods. 3 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní v\nznení neskorších predpisov (Správny poriadok) v spojení s § 4 ods. l zákona č.229/1991 Zb. o úprave\nvlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej\nna účely rozsudku len „zák. č. 229/1991 Zb.“) rozhodol, že navrhovateľ nespĺňa podmienky § 4 ods. 1\nzák. č. 229/1991 Zb., nie je oprávnenou osobou.\nPodľa § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k\npôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\n2. Pri svojom rozhodnutí odporca vychádzal z toho, že navrhovateľ si dňa 14.12.1991 podal na\nPozemkovom úrade v Trnave žiadosť o vydanie nehnuteľností v k.ú. K. parc. č. 2/1, 5/1, 212/1, 1094\na 1095, 1097/1, 1098, 1447, 1453 až 1457, 1459 až 1461, 1470/1, 1475, 1476, 1478 až 1480, 1481/1,\n1481/2, 1532 a 1533/1.\n\nJednalo sa o nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát na základe rozhodnutia Ministerstva zemědělství č.\n11.328/1948-IX/R-12 vydaného dňa 10.12.1948 podľa zákona č. 142/1947 Sb. v znení zákona č. 44/1948\nSb.\n3. Dňa 21.07.1992 Poľnohospodárske družstvo Hlohovec ako povinná osoba uzatvorila s navrhovateľom\ndohodu o vydaní nehnuteľnosti a táto dohoda bola schválená Pozemkovým úradom v Trnave dňa\n15.10.1992. Predmetom tejto dohody však neboli nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke\n(ďalej „PKV“) č. 1005 pre k.ú. K. parc. č. 2/1 a 5/1. V roku 2007 sa navrhovateľ obrátil na odporcu na\ndoriešenie reštitučného nároku v súvislosti s týmito pozemkami.\n4. V priebehu správneho konania odporca zistil z dostupných dokumentov, že navrhovateľ nebol v\nčase prechodu vlastníctva hore uvedených pozemkov, t.j. parc. č. 2/1 a 5/1 zapísaných v PKV č.\n1005 vlastníkom týchto pozemkov, ale takto zapísaným vlastníkom bol pán V. C.. Preto rozhodol, že\nnavrhovateľ nie je oprávnenou osobou v zmysle § 4 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb.\nPodľa § 4 ods. 2 predvetie zák. č. 229/1991 Zb. platí, že ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe\nod 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch\nuvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto\nlehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí .....\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n5. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 30.12.2010 opravný prostriedok z 21.12.2010\n(formálne označený ako Odvolaní proti rozhodnutí), v ktorom uviedol, že všetky nehnuteľnosti, ktoré\nboli predmetom reštitúcie, teda aj parc. č. 2/1 a 5/1 v k.ú. K. boli pôvodne zapísané na vlastníka J. Z..\nNásledne, od roku 1926 sa stal vlastníkom týchto nehnuteľností jeho otec M. D.. V roku 1935 predmetné\nparcely zdedil navrhovateľ spolu s P. D., Q. D. a V. D..\n6. V rokoch 1948 až 1949 došlo k vyvlastneniu celého majetku rodiny D., a preto navrhovateľ\npožaduje vrátenie zhabaných nehnuteľností. Na preukázanie toho, že v čase prechodu nehnuteľností\nna štát bol navrhovateľ spoločne s ostatnými dedičmi vlastníkmi predmetných nehnuteľností zaslal\nkrajskému súdu doklady, a to zoznam parciel v katastrálnom území, zoznam zbytkových statkov, legendy\nzbytkových statkov, stanovenie prídelovej ceny, zoznam parciel zemědělského majetku, doklad o\nzaplatení prídelovej ceny statku zo dňa 26.07.1947, pozemnoknižnú žiadosť, kópiu obecných svedectiev,\ndopisy zo Štátneho okresného archívu v Trnave, rozhodnutie o ponechaní v celosti zo dňa 04.02.1949\na návrh na konfiškáciu.\nPodľa názoru navrhovateľa je z týchto listín jednoznačne preukázané, že vlastníkom nehnuteľností bol\njeho otec M. D.. Poprel, že by akýmkoľvek spôsobom došlo k prechodu vlastníctva pozemkov na V. C.,\nktorý je v súčasnej dobe zapísaný ako vlastník v PKV č. 1005.\n7. Z vyjadrenia odporcu zo dňa 24.01.2011 vyplýva, že správny orgán sa zaoberal uplatneným nárokom\nP. a M. D., pričom vychádzal najmä z dohody o vydaní nehnuteľností podpísanou medzi povinnou osobou\nPoľnohospodárskym družstvom Hlohovec a M. D., ako aj ďalšími dokladmi predloženými navrhovateľom,\npričom zistil, že z týchto dokladov nevyplýva, že by M. D. bol v čase prechodu vlastníctva parciel č. 2/1\na 5/1 v k.ú. K. (o ktorých nebolo v dohode o vydaní rozhodnuté) ich vlastníkom. Preto rozhodol, že M.\nD. nie je oprávnenou osobou na uplatnenie reštitučného nároku.\nB)\n\n8. Krajský súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 05.03.2012 v zmysle § 2501 a nasl. O.s.p.,\npričom zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je v zmysle nižších záverov dôvodné.\n9. Na uvedenom pojednávaní splnomocnený zástupca navrhovateľa uviedol, že sa pridržiava svojho\nnávrhu a dáva do pozornosti súdu doklad Okresného súdu v Hlohovci č.d. 88/49, z ktorého podľa názoru\nnavrhovateľa je spochybnený zápis V. C. do pozemnoknižnej vložky.\nKrajský súd s odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1, 2 a 3 a § 2501 ods. 1 a 2 O.s.p., § 4 ods. 1 a 2 a §\n6 ods. 1 písm. b) zák. č.229/1991 Zb. pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z toho, že\nnavrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v čase účinnosti zák. č. 229/1991 Zb., pričom časť reštitučného\nnároku bola vyriešená dohodou medzi povinnou osobou a oprávnenou osobou. Predmetom tejto dohody\nvšak neboli všetky nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ žiadal vydať.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. b) zák. č.229/1991 Zb. oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré\nprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č.\n142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej\nreforme.\n10. Krajský súd zistil, že na základe dodatočnej žiadosti navrhovateľa si odporca zabezpečil\nprostredníctvom Štátneho archívu v Bratislave doklady, ktoré sa týkali reštitučného nároku, preskúmal\nvšetky doklady predložené navrhovateľom, pričom zistil, že predmetné nehnuteľnosti boli do r. 1925 vo\nvlastníctve grófa Z.. Následne z pozemnoknižnej vložky bolo zistené, že nehnuteľnosti - parc. č. 2/1 a\n5/1 prešli do vlastníctva pána V. C. v celosti a tento ich mal vo vlastníctve až do doby ich prechodu do\nvlastníctva štátu.\n11. Na základe takto zisteného skutkového stavu, s ktorým sa krajský súd stotožnil, následne krajský\nsúd prijal záver, že navrhovateľovi sa v priebehu celého konania nepodarilo preukázať, že by predmetné\nparcely boli v čase prechodu ich vlastníctva na štát vo vlastníctve jeho otca, resp. jeho. Predložené\ndoklady, medzi ktorými bol aj spomínaný doklad na pojednávaní č. 88/49 nepreukazujú, že by M. D. bol\nvlastníkom parc. č. 2/1 a 5/1 v k.ú. K., keď tieto boli vyvlastnené.\nZ predloženého dokladu č.d. 88/49 vydaného Okresným súdom v Hlohovci dňa 21.12.1948 vyplýva, že\nuvedený súd zamietol návrh V. C. s odôvodnením, že menovaný nie je uvedený v pozemnoknižných\nvložkách ako vlastník. Na týchto vložkách je uvedený ako vlastník Dr. M. Z.. Z tohto dokumentu, v ktorom\nnie je špecifikované, o aké pozemnoknižné vložky ide, t.j. že nie sú špecifikované ani nehnuteľnosti,\nktoré by nemali byť vo vlastníctve V. C., nie je preukázané, že by boli vo vlastníctve navrhovateľa resp.\njeho právneho predchodcu.\n12. Uvedený záver krajský súd vyhodnotil v tom duchu, že odporca správne vychádzal zo skutočnosti, že\nvlastníkom nehnuteľností je osoba, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností, pokiaľ sa nedokáže opak.\n13. Podľa názoru súdu odporca v dostatočnej miere vyhodnotil všetky predložené doklady a dokumenty,\nnavyše poučil v predchádzajúcom správnom konaní navrhovateľa, že pokiaľ spochybňuje vlastníctvo\npána V. C. k nehnuteľnostiam parc. č. 2/1 a 5/1 v k.ú. K., musí sa so svojim nárokom na určenie\nvlastníctva obrátiť na súd.\nV tomto smere krajský súd označil postup správneho orgánu za štandardný. Podľa konajúceho krajského\nsúdu navrhovateľ mohol a mal svoj vlastnícky nárok uplatňovať civilnou žalobou, pričom správny orgán\nby potom mohol zvoliť postup podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku a prerušiť správne konanie ohľadne\nreštitučného nároku navrhovateľa až do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou bolo otázka vlastníctva\nnehnuteľností v čase ich prechodu na štát.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\n\nA)\n14. Vo včas podanom odvolaní z 27.03.2012 (č.l. 31 v spojení s č.l. 34) po doplnení zo 07. mája 2012\n(v zmysle uznesenia krajského súdu z 24.04.2012) proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľ\npoukázal na to, že krajský súd nedostatočne vyhodnotil predložené dôkazy, z ktorých je navrhovateľovi\nzrejmé, že v čase vyvlastnenia (rok 1949), bol navrhovateľ vlastníkom predmetných pozemku.\nV súvislosti s uvedeným navrhovateľ odkázal opätovne na rozsudok Okresného súdu v Hlohovci, ktorý\npôvodný zápis z 09.02.1948 o vlastníctve pozemku pánom V. C. dňa 21.12.1948 zamietol a následne\nmal byť zápis pozemku na pána V. C. zrušený.\n15. Ďalej navrhovateľ iba už požadoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu\nzrušil a súčasne vyslovil, že navrhovateľa uznáva za oprávnenú osobu.\n\nB)\n16. Z vyjadrenia odporcu z 30.05.2012 (č.l. 18) vyplýva, že nakoľko navrhovateľ vo svojom odvolaní\nnepredložil žiadne nové doklady alebo informácie, preto odporca trvá na svojom pôvodnom stanovisku\na žiada rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. v rozsahu\nodvolacích dôvodov postupom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte\nrozsudku tiež „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 202 v spoj. s § 250s O.s.p.\npodanie odvolania prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (§ 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2\nO.s.p.) a po neverejnej porade senátu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel\nk záveru, že podanie odvolania nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vydaný v súlade so\nzákonom, a preto ho podľa § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. ako vecne správny vo výroku z\nnasledovných dôvodov potvrdil.\n18. Najvyšší súd upozorňuje, že podstatou súdneho odvolania, ako aj opravného prostriedku, ktorou\nsa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporcu, je skutková otázka, či bola riadne zistená\nosoba vlastníka pozemkov dotknutých reštitučnou žiadosťou navrhovateľa. Práve tento právny rámec\nvymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia.\n19. Predovšetkým po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd\ns prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa\nv svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní\n(§ 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie\nprvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n\n20. Z obsahu odvolania navrhovateľa vyplýva, že jediným a zásadným odvolacím dôvodom (viď § 212\nO.s.p.) je opakované tvrdenie navrhovateľa, že skutkové zistenie o vlastníctve dotknutých nehnuteľností\npánom V. C. v čase vyvlastnenia je spochybnené rozsudkom Okresného súdu v Hlohovci, ktorý pôvodný\nzápis z 09.02.1948 o vlastníctve pozemku dňa 21.12.1948 zamietol a následne mal byť zápis pozemku\nna pána V. C. zrušený. Uvedenú skutočnosť však odporca nerozporuje.\nRozpor v prejednávanej veci je podľa Najvyššieho súdu iba v identifikácii osoby, ktorá by mala byť v\nčase vyvlastnenia nárokovaných pozemkov (t.j. 1949) ich vlastníkom. Navrhovateľ tvrdí, že vlastníkmi\nboli dedičia P., Q., V. D. a navrhovateľ z titulu predchádzajúceho vlastníctva ich otca, t.j. M. D. st.\n21. Navrhovateľ v tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutie Okresného súdu v Hlohovci z 21.12.1948, č.j.\n88/49, ktoré sa však ani v pripojenom administratívnom ani v jeho prílohách k odvolaniu nenachádza.\nNaopak pripojil k svojmu odvolaniu (č.l. 43) vo fotokópii uznesenie uvedeného súdu, ale s dátumom zo\n14. mája 1948, ktorý potvrdzuje argumentáciu odporcu, že za majiteľa pozemkov bol súdom určený iba\npán V. C..\n22. Najvyšší súd vo svojej judikatúre konštantne potvrdzuje, že je celkom jednoznačné nielen vzhľadom\nk historickému, ale aj k právnemu hodnoteniu minulosti (najmä vzhľadom k zákonu č. 125/1996 Z.z.\na zákonu č. 553/2002 Z.z.), že v období od 25. februára 1948 až do konca roku 1989 dochádzalo\nk vedomému alebo hrubému porušovaniu základných princípov demokratického právneho štátu,\nmedzinárodných zmlúv, ako aj zákonnosti na viacerých úsekoch aplikácie práva, k výskytu neprimeranej\ntvrdosti v používaní represie proti nositeľom iných názorov, k cieľavedomému ničeniu tradičných hodnôt\neurópskej civilizácie, národných a náboženských práv, k zničeniu tradičných princípov vlastníckeho\npráva, a to prostredníctvom prenasledovania alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným i rodinám a\nblízkym. Toto obdobie je súhrne označované ako obdobie neslobody.\n23. Avšak toto hodnotenie uvedeného obdobia nemôže spochybniť všetky akty štátnej moci v tom duchu,\nže k nim v súčasnosti súd nemá prihliadnuť. Preto pokiaľ navrhovateľ nepredložil dôkazný prostriedok,\nktorý by potvrdil jeho argumentáciu o právnom nástupníctve vo vlastníckom práve k požadovaným\npozemkom, musel Najvyšší súd vyhodnotiť jeho odvolaciu námietku ako nedôvodnú.\nV.\n24. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa a stanoviska odporcu Najvyšší súd s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom\npodľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa § 156 ods. l a 3\nO.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n25. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ má právo na náhradu trov\ntohto konania, čo však v prejednávanej veci nenastalo.\n26. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava reštitučných konaní je najmä spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}}