{"guid": "7c95b654-df1d-49d2-a913-cd2d5d495bed:c7d02e96-aa0e-4a11-a585-d4631c78da89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1", "spisova_znacka": "4Sžf/82/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/82/2012 z 18. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2013, sp. zn. 4Sžf/82/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1", "identifikacne_cislo": "2010200661", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "§ 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-2", "nazov": "§ 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-69.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-69"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-69", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7d02e96-aa0e-4a11-a585-d4631c78da89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/82/2012\n2010200661\n18. 06. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200661.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu:\nPOLMA, s.r.o. so sídlom Skladová 2, Trnava, IČO: 36 240 435, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom\nPolákom so sídlom Nevädzová 8, Trnava, P.O.BOX 20, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky so sídlom Vazovova č. 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti žalovaného č.\nI/227/13941-102428/2010/990271-r zo dňa 5. októbra 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/133/2010-49 zo dňa 27. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/133/2010-49 zo dňa 27.\nseptembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia\nvyššie uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, právneho predchodcu\nžalovaného, ako i zrušenia prvostupňového rozhodnutia, dodatočného platobného výmeru Daňového\núradu Trnava (ďalej aj „správca dane“) č. 649/231/45464/10/Vac zo dňa 16. júna 2010, ktorým správca\ndane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 90 355,17 Eur z dôvodu porušenia § 43 ods.\n5 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej\nlen „zákon o DPH“). Žalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho konania podľa § 48 ods. 5\nzákona o správe daní zmenil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie správcu dane v jeho výrokovej\nčasti tak, že vyrubený rozdiel DPH za predmetné zdaňovacie obdobie zmenil zo sumy 90 355,17 Eur\nna sumu 89 292,17 Eur.\nKrajský súd v Trnave v medziach žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch\nstupňov a konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a konštatujúc bezdôvodnosť žaloby dospel k záveru,\nže preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.\nPrvostupňový súd vyhodnotil obsah administratívneho spisu, z ktorého zistil, že na základe výsledkov\ndaňovej kontroly vykonanej u žalobcu ako platiteľa DPH osvedčenej protokolom č. 649/320/39689/2010/\nŠt,Klo zo dňa 26.05. 2010, prerokovaného so žalobcom dňa 14.06.2010, mu správca dane dodatočným\n\nplatobným výmerom č. 649/231/45464/10/Vac zo dňa 16.06. 2010 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie november 2008 v sume 90 355,17 Eur. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti\nbolo zistenie, že žalobca si v rozpore s § 43 ods. 5 písm. a) zákona o DPH uplatnil oslobodenie od\nplatenia DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním tovaru (792 ton kryštálového cukru podľa faktúr\n0811097-0811108 v období 05.11.2008 - 21.11. 2008 v celkovej sume 14 326 524,10 Sk) odberateľovi\nVE-PA-BAU Építőipari Kft, Budapešť, nakoľko v rámci preverovania uplatneného oslobodenia správcom\ndane nebola preukázaná preprava uvedeného tovaru do Maďarskej republiky. Žalovaný ako odvolací\norgán po ďalšom doplnení dokazovania napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie zmenil\nvo výrokovej časti tak, že vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 zo sumy\n90.355,17 Eur zmenil na sumu 89.272,17 Eur. Dôvodom zmeny prvostupňového rozhodnutia bolo, že\nv rámci overovania splnenia podmienok na oslobodenie od DPH pri intrakomunitárnom dodaní tovaru\ndeklarovanému odberateľovi v Maďarskej republike bolo zistené, že podľa predložených CMR dokladov\nbol odosielateľom tovaru kontrolovaný daňový subjekt, príjemcom bola spoločnosť VE-PA-BAU Kft\nBudapešť, ale miestom nakladania bol sklad v Lobodiciach v Českej republike a miestom vykladania\nbolo mesto Acs v Maďarsku.\nKrajský súd v tejto súvislosti zhodne so žalobcom konštatoval, že v danej veci sa nejednalo o obchod,\nresp. prepravu tovaru, na ktoré by bolo možné použiť ust. § 43 zákona o DPH, nakoľko nešlo o prepravu\nz tuzemska do iného členského štátu. Preto žalovaný správne po ďalšom skúmaní okolností prípadu\nv napadnutom rozhodnutí konštatoval, že aj keď žalobcovi nevznikla povinnosť platiť DPH, nakoľko\nsa nejednalo o intrakomunitárne dodanie tovaru, zároveň si žalobca neoprávnene uplatnil nárok na\nodpočet DPH v súvislosti s nadobudnutím tohto tovaru od dodávateľa Prospera, s.r.o., so sídlom v\nPezinku, pretože tovar dodaný touto spoločnosťou žalobcovi (kryštálový cukor) nebol dovezený na\núzemie Slovenskej republiky (ďalej aj „SR“), ale bol zo skladu Lobodice v Českej republike (ďalej aj\n„ČR“) žalobcom ďalej predaný a dovážaný priamo z ČR do Maďarskej republiky odberateľovi VE-PABAU Építőipari Kft, Budapešť.\nKrajský súd považuje právny názor žalobcu, že mu z dôvodu platby DPH fakturujúcej spoločnosti\nProspera, s.r.o. v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH vzniklo právo na odpočítanie dane, za\nnesprávny. Podľa krajského súdu žalobca nedostatočne zohľadnil otázku pôsobnosti zákona o DPH\nv súvislosti s tým, že jeho dodávateľom síce bol subjekt Prospera, s.r.o. so sídlom Pezinok ( zrejme\nštandardne platiteľ DPH podľa zákona o DPH), avšak tento tuzemský subjekt je platiteľom slovenskej\nDPH len v prípade, ak sa jedná o dodanie tovarov v tuzemsku. Prvostupňový súd poukázal na to,\nže v priebehu celého konania nebolo zo strany žalobcu spochybnené, že tovar dodaný tuzemským\nsubjektom bol dodaný mimo územia Slovenskej republiky, t.j. mimo pôsobnosti zákona o DPH. Ak\nsa dodanie tovaru uskutočnilo v Českej republike, z toho titulu nemohla vzniknúť žalobcovi povinnosť\nzaplatiť vyfakturovanú DPH podľa zákona o DPH. Podľa krajského súdu, tento ako podnikateľ pri svojej\npodnikateľskej činnosti, ktorú je povinný vykonávať s riadnou starostlivosťou (a aj vzhľadom na nie malý\nrozsah uzatváraných obchodov), si musel byť vedomý dôsledkov na účely daňového konania, ak je\nmiesto dodania tovaru mimo územia SR. Na účely dotknutých obchodných prípadov, teda Prospera,\ns.r.o. Pezinok nespĺňala podmienky pre uznanie za tuzemského platiteľa DPH, z predmetného obchodu\nmu vo vzťahu k štátnemu rozpočtu SR nevznikla povinnosť odviesť daň (bez ohľadu na to, že v súvislosti\ns tvrdenou povinnosťou odviesť daň si uplatnil vo vzťahu k rozpočtu SR nárok na odpočítanie DPH).\nKrajský súd uzavrel, že ak dodávateľovi žalobcu nevznikla povinnosť odviesť v SR daň, nebol oprávnený\ntúto zahrnúť do fakturovaných cien, žalobcovi nevznikla povinnosť túto daň zaplatiť a v súvislosti s ňou\nsi nebol oprávnený uplatniť nárok na jej odpočet.\nOhľadne žalobcom namietaného nedostatočne zisteného skutkového stavu v nadväznosti na tvrdenú\nnelegitímnosť duplicitného vymáhania DPH, resp. duplicitného získania tejto dane tak od subjektu\nProspera, s.r.o., ako aj od žalobcu, krajský súd konštatoval, že daňové orgány konali v súlade so\nzákonom o správe daní a zákonom o DPH, keď u žalobcu, ako osoby nemajúcej nárok na oslobodenie od\nDPH, vyžadovali splnenie jeho daňovej povinnosti v zákonom stanovenom rozsahu. Prvostupňový súd\nvidí logické opodstatnenie v argumente žalovaného, že nič nebráni dodávateľovi žalobcu, spoločnosti\nProspera, s.r.o., aby podal opravné daňové priznanie, čo podľa krajského súdu, vzhľadom na uplatnenie\nnároku na odpočet DPH, zrejme nie je dôvodné očakávať.\n\nK procesným pochybeniam namietaným v žalobných dôvodoch krajský súd uviedol, že nepovažuje\nza preukázané tvrdené pochybenie, resp. rozpor so zákonom, ak pri preskúmavaní napadnutého\nrozhodnutia prvostupňového orgánu žalovaný postupom podľa § 48 zákona o správe daní vydal\nzmeňujúce rozhodnutie, ktorého podkladom boli riadne a spoľahlivo zistené skutočnosti vedúce k záveru\no nevzniknutí uplatneného nároku na odpočet dane. Poukázal na zákon o správe daní, podľa ktorého\nodvolací správny orgán nie je viazaný len rozsahom odvolacích dôvodov a nie je povinný rozhodovať\nlen v prospech kontrolovaného daňového subjektu.\nK námietke, že žalovaným v napadnutom rozhodnutí zmieňovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ o\npredbežnej otázke pod č. C 342/87 nie je aplikovateľný na daný prípad, krajský súd uviedol, že sa\nstotožňuje s vyjadrením žalovaného, nakoľko v zmysle bodu 15 odôvodnenia odpočítanie dane je\nvylúčené pre každú daň, ktorá nezodpovedá skutočne zrealizovanej operácii, alebo pre takú daň, ktorá\nje navýšená oproti dani legálnej alebo pre daň, ktorá bola určená v súvislosti s obchodom, ktorý nespadá\npod príslušné ustanovenie zákona, resp. smernice o DPH. Nevzťahuje sa teda len na prípady, keď daň\nbola uvedená na faktúre bez akejkoľvek kauzálnej súvislosti s reálnym plnením , ale aj na prípady, keď\nexistovalo plnenie, avšak s uskutočnením plnenia nekorešpondovalo právo a povinnosť na určenie dane\nz pridanej hodnoty.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi\nuplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f) OSP a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že zruší rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nPodľa názoru žalobcu rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca má za to, že jeho dodávateľ Prospera s.r.o., so sídlom v Slovenskej republike, t. j. tuzemský\ndodávateľ, si voči nemu uplatnil nárok na zaplatenie DPH za dodaný tovar, a teda tomuto vznikla daňová\npovinnosť bez ohľadu na znenie § 2 zákona o DPH. Na vznik práva platiteľa odpočítať DPH zákon\nvyžaduje súčasné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z § 49 ods. 1 a 2 zákona o\nDPH, a to vznikom daňovej povinnosti a zároveň uplatnenie DPH voči platiteľovi DPH iným platiteľom\nDPH v tuzemsku. Je podľa žalobcu, vzhľadom na znenie § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH,\nnepochybné, že daňová povinnosť vznikla dodaním tovaru, ku ktorému on ako vlastník nadobudol právo\nnakladania, pričom zdôraznil nepochybnú skutočnosť, že predmetná DPH bola voči nemu uplatnená\niným platiteľom v tuzemsku. Podľa žalobcu ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH vyžaduje, aby predmetná daň\nbola voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, pričom jeho dodávateľ bol slovenským platiteľom\nDPH, a naopak, citované ustanovenie zákona o DPH nevyžaduje, aby bol aj samotný tovar dodaný v\ntuzemsku, tak ako to tvrdí žalovaný a uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku.\nŽalobca s poukazom na § 74 ods. 5 zákona o DPH (správne malo byť § 75 ods. 4 citovaného zákona\n- poznámka odvolacieho súdu) dal do pozornosti, že za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť\njej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a to aj v prípade, ak je faktúra\nvyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom. Na druhej strane podľa žalobcu skutočnosť,\nže spoločnosť Prospera, s.r.o. si voči nemu uplatnila DPH neoprávnene, nemôže ísť na ťarchu žalobcu.\nNavyše, žalobcom zaplatenú daňovú povinnosť jeho dodávateľ aj priznal a odviedol do štátneho\nrozpočtu SR. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú\ndaňové priznanie spoločnosti Prospera s.r.o. k DPH za mesiac november 2008 ako aj doklady k nemu;\nzoznam odberateľských a dodávateľských faktúr tejto obchodnej spoločnosti. Z uvedeného dôvodu by\nzaplatením dorubenej DPH žalobcom prišlo k duplicite platby DPH (aj dodávateľom Prospera .s.r.o.,\naj žalobcom), čo tento považuje za rozpor s princípom spravodlivosti a zásadou neutrality DPH, ako\nzákladnou zásadou fungovania systému DPH v Európskej únii. V súvislosti s uvedeným žalobca zároveň\nkonštatuje, že nie je možné v praxi použiť argument žalovaného o možnosti podania dodatočného, resp.\nopravného daňového priznania, dodávateľom Prospera s.r.o. k DPH za mesiac november 2008, pretože\nuvedená obchodná spoločnosť medzičasom, bez pričinenia žalobcu, zanikla bez právneho nástupcu,\n\nbola k 29.09.2009 vymazaná z obchodného registra. Nebolo by komu vrátiť zaplatenú DPH a prišlo by\nk duplicite jej platieb.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil bez priznania náhrady trov konania žalobcovi. V plnom rozsahu sa pridržiava svojho vyjadrenia\nk žalobe, pričom k podanému odvolaniu s poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 zákona\no DPH doplnil, že dodanie tovaru spoločnosťou Prospera s.r.o. nemohlo byť predmetom DPH podľa\nzákona o DPH, pretože nebol naplnený zákonom stanovený predpoklad, miesto dodania v tuzemsku.\nPodľa žalovaného z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že slovenskou DPH sa zdaňujú dodania\ntovaru za protihodnotu, ak miesto ich dodania je na území Slovenskej republiky.\nV súvislosti s argumentom žalobcu ohľadne zodpovednosti vystaviteľa faktúry za správnosť a úplnosť jej\nobsahu žalovaný poukázal na zodpovednosť žalobcu za správnosť a úplnosť ním podaného daňového\npriznania. Podľa žalovaného z dôvodu uplatňovania prezumpcie znalosti zákona mal tento vedieť, že\nmiestom dodania tovaru je Česká republika a predmetom DPH podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o DPH\nje dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, t. j. na území Slovenskej republiky. Preto mal žalobca\npožiadať dodávateľa o opravu sporných faktúr, nakoľko žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom\nako vlastník v ČR.\nPodľa žalovaného neobstojí tvrdenie žalobcu o zaplatení predmetnej DPH dodávateľom Prospera\ns.r.o., pretože uvedená spoločnosť za zdaňovacie obdobie november 2008 v daňovom priznaní k DPH\nvykázala k štátnemu rozpočtu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, nie vlastnú daňovú povinnosť,\na teda neuhrádzala žiadnu daňovú povinnosť. Sám žalobca v konaní predložil evidenciu a faktúry\ndodávateľa, avšak tieto podľa žalovaného nepreukazujú reálnosť deklarovaných zdaniteľných plnení,\npretože túto reálnosť zdaniteľných obchodov správca dane nemal možnosť preveriť a neboli preukázané,\nkeďže v čase výkonu daňovej kontroly platiteľa DPH, spoločnosti Prospera s.r.o., jej konateľ X. K. z\nNových Zámkov, nemal žiadne informácie a doklady k obchodnej činnosti kontrolovanej spoločnosti\nProspera s.r.o. Jej bývalý konateľ z času preverovaných zdaniteľných obchodov, J. J., nachádzajúci sa\nvo výkone trestu odňatia slobody v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu, k dokladom za zdaňovacie\nobdobie november 2008 okrem iného uviedol, že predmetné účtovné doklady boli držané v prenajatom\nbyte, ktorý je prenajatý už inej osobe, a je možné, že boli v rámci vypratania bytu zahodené alebo sú\nuložené na neznámom mieste.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) až d) zákona o DPH predmetom dane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\nb) poskytnutie služby (ďalej len \"dodanie služby\") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev\n(ďalej len „členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a) až d) zákona o DPH na účely tohto zákona je\na) tuzemskom územie Slovenskej republiky,\nb) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,\nc) územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi\ntýchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,\nd) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskych spoločenstiev.\nPodľa § 8 ods. 1 prvej vety pred bodkočiarkou zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať\ns hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru\nje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode\nnehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako\ndeň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru\npodľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. c) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného\nčlenského štátu podľa § 11 a § 11a.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť\ndaň.\n\nPodľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s\nodoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo\npreprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena\nb), odseku 2 a § 14.\nPodľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie\nvždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti\nodvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri\nrozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže\nzmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho\nkonania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo\ntoto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nPodľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku\n4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.\nOdvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak\nodvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,\nktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\nPredmetom sporu je vyriešenie právnej otázky, či možno podľa zákona o DPH považovať za zdaniteľný\nobchod žalobcom deklarovaný nákup tovaru od platcu DPH registrovaného pre DPH v Slovenskej\nrepublike (od spoločnosti Prospera s.r.o.), pričom dodanie tovaru sa uskutočnilo v Českej republike s jeho\nďalším predajom realizovaným v Českej republike odberateľovi registrovanému pre DPH v Maďarskej\nrepublike.\nZ vykonaného dokazovania vyplýva priebeh uskutočnenia žalobcom deklarovaných obchodov, nákup\ntovaru od slovenského platiteľa DPH, od spoločnosti Prospera, s.r.o. a predaj toho istého tovaru\nplatiteľovi registrovanému pre DPH v Maďarskej republike, spoločnosti VE-PA-BAU Építőipari Kft,\nBudapešť. Tento zistený skutkový stav nie je medzi účastníkmi konania sporný.\nV odôvodnení napadnutého správneho rozhodnutia žalovaný na základe výsledkov vykonaného\ndokazovania ustálil, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie DPH zaplatenej pri nákupe tovaru\nod spoločnosti Prospera s.r.o. (podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH) a taktiež mu nevzniklo právo\nna oslobodenie od platenia DPH za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, žalobcom\nuplatnené podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH.\nŽalovaný v rozhodnutí uviedol dve zásadné a rozhodujúce skutočnosti, z ktorých aplikujúc hmotnoprávne\nustanovenia zákona o DPH vyvodil vyššie uvedený záver :\n· vo vzťahu k nadobudnutiu tovaru od dodávateľa Prospera s.r.o. je podstatná skutočnosť, že miestom\ndodania tovaru bola Česká republika, nie tuzemsko (§ 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 13 ods. 1 písm. c)\nzákona o DPH); nakoľko predávaný tovar pochádzal z Českej republiky, sklad Lobodice, k jeho dodaniu\nžalobcovi došlo bez prepravy, na území ČR, pričom tento tovar nebol dovezený na územie SR, ale v ten\nistý deň bol predaný maďarskému odberateľovi a ním aj odvážaný do MR,\n· ohľadne žalobcom uplatneného práva podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH na oslobodenie od platenia\nDPH za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, t. j. za dodanie predmetného tovaru\nodberateľovi VE-PA-BAU Építőipari Kft, Budapešť, je podstatná skutočnosť, že predmetný tovar nebol\ndodaný z tuzemska; predávaný tovar bol naložený v Českej republike, sklad Lobodice, odkiaľ bol priamo\nprepravovaný do Maďarskej republiky.\nNajvyšší súd v súvislosti s vyššie uvedenými právnymi závermi žalovaného konštatuje, že tento z\nrelevantných skutkových zistení vo vzťahu k pôsobnosti zákona o DPH vyvodil správny právny záver.\nK právnej argumentácii žalovaného odvolací súd ďalej dodáva, že realizácia žalobcom deklarovaných\n\nsporných obchodov, kúpa a následný predaj predmetného tovaru, sa nedá subsumovať pod skutkové\npodstaty predpokladané a upravené zákonom o DPH. Tento (§ 2 zákona o DPH) upravuje predmet\nsvojej úpravy a zdanenia s jednoznačným teritoriálnym určením jeho pôsobnosti, ktorú zákon o DPH\npodrobne definuje spolu s podmienkami jej aplikovania v závislosti od ním predpokladaných spôsobov\nuskutočňovania zdaniteľných plnení a z nich pre platiteľov vyplývajúcich práv alebo povinností (napr.\nzákonodarca pri úprave zdaniteľných obchodov, s cieľom zjednodušenia administratívnych povinností\nplatiteľov DPH a zachovania zásady neutrality DPH v systéme úpravy tejto spotrebnej dane v rámci\nEÚ, pamätá i na také skutkové nuansy ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nv osobitných prípadoch upravené v § 11a zákona o DPH, zavedenie inštitútu daňového zástupcu pri\ndovoze tovaru ustanovením § 69 zákona o DPH). Detailná úprava predmetu zdaňovania má však určený\nrámec pôsobnosti, ktorým je dodanie tovaru na území SR, je to základná podmienka vo vzťahu ku\nvšetkým inštitútom upraveným v zákone o DPH. Z uvedeného dôvodu žalobcom poukazovaná absencia\nurčenia miesta nadobudnutia tovaru, resp. uskutočnenia zdaniteľného obchodu výslovným vyjadrením\n„v tuzemsku“ v § 19, § 49 zákona o DPH neznamená rozšírenie pôsobnosti zákona o DPH mimo územia\njeho teritoriálnej pôsobnosti.\nŽalobca odvolaním proti rozsudku krajského súdu zotrváva na námietke nezákonného vyrubenia mu\npredmetnej daňovej povinnosti na DPH za zdaňovacie obdobie november 2008 a trvá na tom, že mu\nz dôvodu nákupu tovaru od spoločnosti Prospera s.r.o. vzniklo právo na odpočítanie DPH za uvedené\nzdaňovacie obdobie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemožno prisvedčiť právnemu názoru žalobcu ohľadne\nsplnenia podmienok na vznik sporného práva na odpočet DPH podľa § 19 ods. 1 v spojení s § 49 ods. 1 a\n2 zákona o DPH, ktoré žalobca považuje za splnené z dôvodu vzniku daňovej povinnosti okamihom, kedy\nžalobca nadobudol právo nakladať s tovarom ako s vlastným a zároveň uplatnením predmetnej DPH voči\nnemu iným platiteľom v tuzemsku (jeho dodávateľom Prospera s.r.o.). Avšak podstatnou podmienkou,\nktorá charakterizuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia pre účely zákona o DPH, je jeho uskutočnenie\nv tuzemsku, t. j. na území Slovenskej republiky, a táto zákonná podmienka splnená nebola. Navyše\nsporný obchod sa míňa účelu zákona o DPH, nakoľko žalobca, ako nadobúdateľ tovaru a platca DPH,\nnepoužil tento tovar na relevantnom území, ktorým je pre účely zákona o DPH Slovenská republika, na\nsvoje ďalšie zdaniteľné plnenia v súvislosti s jeho podnikaním.\nNámietka žalobcu o duplicite odvedenia spornej DPH do štátneho rozpočtu, v prípade ním zaplatenej\ndodatočne určenej dane, je, vzhľadom na zistenia správcu dane ohľadne neodvedenia dane na vstupe\ndodávateľom žalobcu, irelevantná. Ak by aj uvedená obchodná spoločnosť riadne viedla a archivovala\n(§ 76 zákona o DPH) daňové doklady pre účely určenia a preverenia DPH z jej zdaniteľných plnení a túto\ndaň aj zaplatila na účet správcu dane, nebola by táto skutočnosť liberačným dôvodom k tomu, aby nebol\nžalobca povinný zaplatiť neoprávnene uplatnený odpočet DPH z obchodu, ktorého predmet dodania\nnadobudol mimo územia SR, hoci od platiteľa DPH registrovaného pre daň v Slovenskej republike. Tento,\nak chce uskutočňovať podnikateľské aktivity na území iného členského štátu EÚ a registruje sa v ňom\nako platca DPH, je povinný dbať svojich administratívnych povinností, ktoré mu z tam realizovaných\nzdaniteľných obchodov vyplývajú. Obdobne, vo vzťahu k štátnemu rozpočtu krajiny, v ktorej má tento\nsídlo a je miestom vykonávania jeho podnikateľských aktivít, je povinný s náležitou pozornosťou, okrem\niného vyplývajúcou z prezumpcie znalosti zákona, resp. zo zásady uplatňovanej v slovenskom právnom\nporiadku „neznalosť zákona neospravedlňuje“, rozlišovať, ktoré plnenia podliehajú DPH podľa zákona\no DPH a ktoré nie (§ 69 ods. 1 v spojení s § 2 a § 13 zákona o DPH).\nVzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov v medziach podaného odvolania\ndospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu nie sú dôvodné\na preto rozhodol podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta OSP tak, ako je uvedené vo\nvýroku tohto rozsudku.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a\n§ 246c OSP. Žalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/133/2010", "guid": "a0a297ae-095b-438c-ad67-68cc57700a17:951ecc8a-51d5-4343-a144-3502641a4d71", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}