{"guid": "3e8738b9-c71d-4664-a836-b798748893a4:9c88b20d-f533-432f-a229-28e137951062", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1", "spisova_znacka": "5Sžo/58/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/58/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sžo/58/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1", "identifikacne_cislo": "2010200552", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-2", "nazov": "§ 151 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9c88b20d-f533-432f-a229-28e137951062", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/58/2013\n2010200552\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200552.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., bytom P., zastúpenej Mgr. Mariánom\nHrbáňom,, advokátom, so sídlom Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanému Obvodnému úradu\nTrvava, odbor všeobecnej správy, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného z 21. júla 2010 č. 738/2010-A2010/09034, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Trnave, č. k. 14S/104/2010-163 z 09. júla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/104/2010-163 z 09.\njúla 2013 vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a v tomto rozsahu mu vec v r a c i a na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) uznesením z 09. júla 2013 č. k. 14S/104/2010-163 zastavil\npodľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) konanie o žalobe žalobkyne proti\nrozhodnutiu žalovaného z 21. júla 2010 č. 738/2010-A2010/09034, ktorým bolo zastavené priestupkové\nkonanie proti O..\nRozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúce zastavujúce uznesenie zo 06. júna 2010 č. k.\n14S/104/2010-72 bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. septembra 2012\nsp. zn. 4Sžo/40/2012 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie s tým, že žalobkyni mala byť daná\nmožnosť jednoznačne sa vyjadriť, či podáva návrh na konanie o priestupku podľa § 68 zákona pre\nskutok kvalifikovaný podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona, že v ďalšom konaní treba žalovanému uložiť\ndoručiť žalobkyni rozhodnutie žalovaného Pr. č. 738/2010-A2010/09034, pričom a žalobkyni bude voľba\njej ďalšieho postupu v priestupkovom konaní. Zároveň bolo podľa § 224 OSP krajskému súdu uložené\nrozhodnúť o náhrade trov konania\nPo tom, čo žalobkyňa doručila dňa 21. júna 2013 krajskému súdu podanie, ktorým mu oznámila,\nže doručením napadnutého rozhodnutia jej bolo umožnené vstúpiť do správneho konania a dala na\nzváženie postup podľa § 250 ods. 4 OSP v spojení s § 103 OSP, krajský súd citujúc ustanovenie §\n250 ods. 4 OSP a § 250d ods. 3 OSP mal za to, že doručením napadnutého rozhodnutia žalobkyni\nbol odstránený nezákonný postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyznačil právoplatnosť\nna napadnutom rozhodnutí bez toho, že by toto rozhodnutie doručil dotknutým stranám, a keďže vo\nveci nebolo vydané vo druhostupňové správne rozhodnutie a správne konanie stále trvá, konštatoval,\nže podanie žaloby je predčasné a navyše smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom\npreskúmavania súdom, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, že procesne úspešnej žalobkyni priznal\nprávo na náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 66 eur a z odmeny za\nprávne zastúpenie vo výške 389,85 eura pozostávajúce z troch úkonov právnej služby (prevzatie a\npríprava - 120,23 eura, podanie žaloby - 120,23 eura a podanie odvolania - 127,16 eura plus režijný\npaušál. Ostatné uplatnené trovy krajský súd žalobkyni, resp. jej právnemu zástupcovi nepriznal, pretože\n\nvzhľadom na charakter súdneho konania v správnom súdnictve, kde platí koncentračná zásada v\nsúvislosti s podanými dôvodmi odvolania, považoval ostatné úkony právneho zástupcu žalobkyne za\nneúčelné.\nProti výroku uznesenia krajského súdu o náhrade trov konania podala žalobkyňa v zákonnej lehote\nodvolanie domáhajúc sa jeho zmeny a priznania trov konania tak, ako ju požadovala.\nVytýkala krajskému súdu, že vo svojom uznesení ohľadom trov konania vôbec nebral na zreteľ napr. jej\nvyjadrenie zo dňa 20. júna 2013, ktoré malo podľa nás zásadný význam, nakoľko sa ním jednak skrátilo\nsamotné konane, ušetrili sa náklady, a najmä bol zavŕšený účel súdneho prieskumu prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom bola žalobkyňa opomenutá ako účastníčka konania,\nkeďže po skončení správneho konania by následne žalobkyňa v závislosti od jeho výsledku mala mat'\nmožnosť podať žalobu v správnom súdnictve, a to proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu, ktorý by\nbol žalovaný.\nPoukazovala pritom na to, že týmto podaním dala súdu na zváženie postup podľa § 250 ods. 4 OSP v\nspojení s § 103 OSP, zmysle ktorých je odôvodnené zastavenie konania za súčasného priznania náhrady\ntrov konania žalobkyni.\nĎalej poukazovala na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2012, č. k.\n4S/293/2010-109 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2010 sp.\nzn. 5Sžo/253/2010.\nNáhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ani nevyčíslila.\nŽalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že v priebehu priestupkového konania ani v dobe prejednávania\nveci súdom nedošlo na Okresnom úrade Trnava k nahliadaniu do priestupkového spisu zo strany\nžalobkyne ani jej právneho zástupcu, nakoľko právny zástupca žalobkyne o nahliadnutie do spisu\npožiadal žalovaného až po 17. júla 2013, avšak správny orgán priestupkový spis nemal k dispozícii, lebo\ntento sa až do 12. septembra 2013 nachádzal na Krajskom súde v Trnave.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že uznesenie\nkrajského súdu v časti výroku, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov konania je potrebné zrušiť a vec\nvrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nVzhľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta druhá OSP, v zmysle ktorého opravný prostriedok podľa\npiatej časti OSP je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a ustanovení § 250k OSP, ktoré\nosobitne upravuje náhradu trov konania v správnom súdnictve, možnosť podať odvolanie zakotvená\nnie je, najvyšší súd sa v prvom rade zaoberal prípustnosťou odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov\nkonania.\nSprávne súdnictvo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v ustanovení § 250k a § 250h\nods. 2 za bodkočiarkou rieši otázku náhrady trov konania, avšak nerieši rozhodovanie o trovách konania\npri podanom odvolaní voči prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu. Na uvedenú situáciu sa v zmysle §\n246c ods. 1 veta prvá OSP preto možno primerane použiť ustanovenia tretej časti a štvrtej časti OSP.\nKeďže podľa OSP je odvolanie zásadne prípustné, s výnimkami v zákone presne stanovenými, medzi\nktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu o trovách konania nenachádza a ustanovenie § 250ja ods. 1 a 2\nOSP upravuje iba prípustnosť odvolania pri rozhodovaní vo veci samej, v predmetnom prípade odvolanie\nvoči rozhodnutiu o trovách konania prvostupňového súdneho rozhodnutia treba pripustiť vzhľadom na\nustanovenie § 246c ods. 1 OSP, § 201 OSP a § 202 OSP.\n\nV správnom súdnictve má žalobca v zmysle § 250k ods. 1 OSP právo na náhradu trov konania, ak bol\nv konaní úspešný, pričom z ustanovenia § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP\nvyplýva, že sa navrhovateľovi môže priznať len náhrada účelne vynaložených trov.\nV danej veci však nebolo vydané meritórne rozhodnutie, a preto aplikácia ustanovenia § 250k OSP\nneprichádza do úvahy.\nV prípadoch, kedy dôjde k zastaveniu konania je na mieste použitie ustanovenia § 146 OSP v spojení\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, nakoľko v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku osobitná úprava je\nzakotvená len v ustanovení § 250h ods. 2 za bodkočiarkou pre prípad späťvzatia žaloby.\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho\nvýsledku, ak konanie bolo zastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný\nuhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je\npovinný uhradiť trovy konania odporca.\nPokiaľ dôjde k zastaveniu konania je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania vždy skúmať\nprocesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i\nžalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej predovšetkým v ustanovení § 146\nods. 1 veta druhá OSP.\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ krajský súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia\nkonania aplikoval ustanovenie § 250k OSP, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci z dôvodu, že na vec použil nesprávny právny predpis, resp. nesprávne zákonné ustanovenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol však toto nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom napraviť zmenou odvolaním napadnutej časti rozhodnutia, nakoľko sa v konaní pred krajským\nsúdom vyskytla závažná procesná vada, a to nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia v napadnutej časti\nnezodpovedajúce ustanoveniu § 157 ods. 2 OSP v spojení s § 167 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP.\nO povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie\nkončí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr\ndo troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov\na podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov (§ 151 ods. 1, ods. 5 prvá veta OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). Pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť\nvynaložených trov a prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva.\nRozhodnutie o náhrade trov konania tvorí súčasť rozhodnutia vo veci a jeho odôvodnenie, treba\nposudzovať v kontexte celého rozhodnutia.\nÚstavný súd Slovenskej republiky už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na\nspravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Preto rozhodnutie súdu, z ktorého\nodôvodnenia nemožno zistiť, aké právne úvahy ho v otázke trov konania viedli k právnemu záveru, ktorý\nnie celkom zodpovedá zákonu, je nepreskúmateľné a odníma účastníkom možnosť konať pred súdom\nza súčasného porušenia práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nale aj porušujúce právo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZ obsahu spisového materiálu mal najvyšší súd preukázané, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená\nadvokátom na základe plnomocenstva zo dňa 20. októbra 2010 (č. l. 7) a náhradu trov konania ako\n\nodmenu za zatupovanie si uplatnila a písomne vyčíslila v prílohe podania došlého súdu dňa 20. marca\n2013 (č. l. 125).\nKrajský súd priznal žalobkyni náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej\nslužby, ktoré jej zástupca vykonal v roku 2010 (prevzatie a príprava zastúpenia 20. októbra 2010 a\npodanie žaloby 27. októbra 2010 - 1 úkon á 120,23 eura) a za jeden úkon vykonaný v roku 2012 (podanie\nodvolania á 127,16 eura, hoci nešlo o odvolanie vo veci samej) plus režijný paušál. Pokiaľ ide o ďalšie\nuplatnené trovy, tieto krajský súd žalobkyni nepriznal s odôvodnením, že v správnom súdnictve platí\nkoncentračná zásada v súvislosti s podanými dôvodmi odvolania a že tieto ostatné úkony právnej služby\npovažoval za neúčelné.\nTakéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno považovať za dostatočné na to, aby mohlo byť podkladom\npre preskúmanie odvolacím súdom.\nTreba vytknúť krajskému súdu, že okrem nesprávneho právneho posúdenia veci v časti náhrady trov\nkonania sa vôbec nevysporidal s jednotlivými žalobkyňou účtovanými úkonmi právnej služby poskytnutej\njej právnym zástupcom, ktoré považoval za neúčelné, navyše, ak žalobkyňa účtuje odmenu advokáta\nnielen za úkony so súdnym konaním súvisiace (doplnenie žaloby s návrhom na odklad vykonateľnosti\nrozhodnutia na č. l. 12, nahliadanie do spisu dňa 24. augusta 2011, vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného\nna čl. 55 - položky 4, 5 a 7 vyúčtovania odmeny za zastupovanie), ale zjavne aj úkony so súdnym\nkonaním nesúvisiace (návrh na zmenu právnej kvalifikácie v priestupkovom konaní, podanie sťažnosti\npredsedovi súdu, odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu - položky 2, 8 a 13 vyúčtovania odmeny\nza zastupovanie) a úkony nezdokladované alebo bližšie nešpecifikované - položky 6, 9, a 14 vyúčtovania\nodmeny za zastupovanie).\nVyčíslenie trov konania je predpokladom na to, aby boli účastníkovi priznané všetky trovy (§ 137 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ktoré v konaní účelne vynaložil. Občiansky súdny poriadok\npresne stanovuje lehotu, v ktorej je účastník povinný trovy konania vyčísliť. Vždy sa viaže na rozhodnutie,\nktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje, je účastník povinný vyčísliť trovy konania do\ntroch pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia. Vyčíslenie trov musí urobiť účastník bez toho, aby ho súd\nmusel vyzvať na splnenie tejto povinnosti. Súd je povinný vyzvať účastníka, aby vyčíslil trovy konania v\nzákonnom stanovenej lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy iba v prípade, že sa rozhodnutie\nnevyhlasuje (§ 168 ods. 1 a contrario v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPodľa § 151 ods. 1 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), o povinnosti nahradiť trovy konania\nrozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje\nnáhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia\ntohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 4 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie\nkončí, nevyhlasuje a bol podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov\ndo troch pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.\nV danej veci krajský súd priznal žalobkyni čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu\nvšak najvyšší súd zistil, že krajský súd uznesenie, ktorým vo veci rozhodol, nevyhlásil, nakoľko ide o\nrozhodnutie, ktoré sa nevyhlasuje. Krajský súd síce pôvodne dňa 04. júna 2013 nariadil na prejednanie\nveci pojednávanie na deň 27. júna 2013 o 11:15 hod. (č. l. 127, 128), tento termín ale oznámením z 25.\njúna 2013 zrušil (č. l. 155) a uznesenie o zastavení konania vydal až dňa 09. júla 2013 (č. l. 163).\nNa základe uvedeného má najvyšší súd za to, že krajský súd vzhľadom na skutočnosť, že v danej\nveci rozhodol uznesením, ktoré nevyhlásil a žalobkyňa podala návrh na rozhodnutie o trovách a tieto\naj čiastočne vyčíslila (č. l. 125), mal postupovať v zmysle ustanovenia § 151 ods. 4 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP), a žalobkyňu na vyčíslenie trov konania vyzvať. Tým, že krajský súd takto\n\nnepostupoval, zaťažil svoje konanie tiež vadou v zmysle § 221 písm. f/ OSP (v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto musel uznesenie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej\nsa náhrady trov konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ a ods. 2\nOSP zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po vydaní uznesenia\no uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť súdny poplatok rozhodne znova o náhrade trov celého konania\n(§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), súd viazaný zhora vysloveným právnym\nnázorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).\nV ďalšom konaní krajský súd v prvom rade posúdi v zmysle § 146 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP, ktorý z účastníkov zavinil zastavenie konania a na základe skutkového a právneho stavu\nveci vlastnou úvahou posúdi efektívnosť a účelnosť žalobkyňou uplatnených trov konania, na vyčíslenie\nktorých musí žalobkyňu vyzvať (§ 151 ods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nV tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti, že aj pri posudzovaní náhrady trov konania podľa §\n146 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia\nza úkony právnej služby trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práva. V zmysle § 20\nods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže\no ne požiadať ktoréhokoľvek advokáta. To však neznamená, že neúspešný účastník konania je povinný\nnahradiť všetky trovy predstavujúce odmenu advokáta. Napr. odmenu za úkon právnej služby ako je\nporada, či konzultácia s klientom možno priznať v plnej výške, ak boli účelne vynaložené v súvislosti s\nrozhodovaním vo veci a treba ich preukázať. Naproti tomu pri nazeraní do súdneho spisu v dĺžke cca 15\naž 20 min., ktorým boli vyhotovené fotokópie, súd pri určení odmeny spravidla vychádza z ustanovenia\n§ 14 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.) v znení\núčinnom do 30. júna 2013 a vychádza z odmeny za úkon, ktorý je mu svojou povahou a účelom najbližšie.\nPokiaľ ide v danej veci o bližšie nešpecifikované úkony, tieto okrem konkretizovania treba tiež preukázať.\nZároveň najvyšší sú upozorňuje aj na ustanovenie § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od\n01. júla 2013, podľa ktorého za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 01. júlom 2013, patrí\nadvokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}