{"guid": "47ba7e1f-0a95-4f8e-aec7-76e2b3a815f7:a898b216-dfa5-4be3-a343-9062c3fd4c64", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1", "spisova_znacka": "2Sžo/49/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/49/2012 z 16. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sžo/49/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1", "identifikacne_cislo": "2010200523", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a898b216-dfa5-4be3-a343-9062c3fd4c64", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/49/2012\n2010200523\n16. 10. 2013\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200523.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: R.. R.\nM., bytom A. X, XXX XX L., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP-2010/018502/TKL zo dňa 8.\nseptembra 2010, o odvolaní žalobcu po proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 351/2010\n- 52 zo dňa 29. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 351/2010-52 zo dňa\n29. júna 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Obvodného úradu Senica č. P-157,201/2010 - SI-SV\nzo dňa 3. júna 2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov, keď mal dňa 16. marca 2010 v čase asi o 17,30 hod. v Skalici na Záhradnej ulici č. 2 vo\nvestibule nadávať X. H. slovami, že je T. V., S. a že jej C. T., taktiež vylepovaním rôznych urážlivých\nodkazov, kde ju nazýval bosorkou a pod., čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným\nhrubým správaním, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 euro a povinnosť uhradiť aj trovy konania\nv sume 16 euro. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe,\nže sa nedopustil priestupku, nebolo možné akceptovať, keďže žalovaný správny orgán sa s preukázaním\nskutkových okolností daného prípadu dostatočne vysporiadal vo svojom rozhodnutí, pričom postupoval\nv súlade so zákonom. Krajský súd ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že k\nincidentu došlo, avšak otázkou bola iba tá skutočnosť, či žalobca skutočne naplnil svojim konaním\nskutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o\npriestupkoch, žalobca však na svoju obranu žiadne dôkazy neprodukoval. Krajský súd okrem iného\npoukázal na svedeckú výpoveď T. M., ktorý vypovedal, že v čase incidentu bol vo vchode predmetného\nbytového domu a počula ako žalobca nadával a urážal X. H. a potvrdil aj oplzlé výroky žalobcu vo vzťahu\nk nej, avšak svedok osobne nevidel, či prišlo zo strany žalobcu aj k jej fyzickému napadnutiu. Pokiaľ\nžalobca v priebehu správneho, ale aj súdneho konania opakovane poukazoval na svoj vek a zdravotný\nstav a žiadal, aby tieto skutočnosti správne orgány ako aj krajský súd zohľadnili, tak krajský súd dôvodil\ntým, že takáto obrana žalobcu neobstojí, pretože nejde o také skutočnosti, ktoré by vylučovali žalobcovu\nzodpovednosť za spáchanie priestupku. Naviac žalobca ani nepoprel, že by účastníkom predmetného\nincidentu bol ako svedok aj T. M..\n\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako nezákonné zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Poukázal na to, že určití ľudia\nho chcú umlčať a že je to všetko za to, že poukázal na nekalé praktiky primátora Skalice a ďalších\nosôb. Podľa neho sú to intrigy voči jeho osobe, ktoré pripravili voči nemu terajšia domová dôverníčka\nX. H., ako aj bývalý dôverník p. M.. Uviedol, že krajský súd nemal akceptovať klamstvá p. H., najmä\njej obvinenie, že ju mal aj fyzicky napadnúť a spôsobiť jej zranenie. Správny orgán túto časť udania (o\nzranení) vyhodnotil za nepreukázanú (strana 3 ods. 3 rozhodnutia obvodného úradu). Krajský súd však\nza 2 roky po incidente z lekárskeho nálezu mal zistiť, že došlo k zraneniu. Všetky obvinenia sú živé a\nbez akýchkoľvek dôkazov. V dome býva vyše 200 ľudí a on s nikým nič nemá a súd ho chce trestať\nza to, že nedrží nielen hubu, ale aj chrbát pred zločineckými okrádačmi a ich mocensko byrokratickými\na mafiánskymi ochrancami. Poukázal na to, že dôverníčka ho nemá právo napádať za jeho spory so\nsprávcom a že dňa 16. marca 2010 spoločne aj s T. M. voči nemu urobili intrigy. Nie je zvyknutý na\ntakúto pseudodemokraciu a že aj za bývalého režimu bol disidentom. Podľa žalobcu Krajský súd dôkazy\na súvislostí s mafiánskymi popredím celej veci odignoroval a to isté aj Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, keď uviedli, že vraj to spolu nesúvisí.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrilo a poukázalo na to, že\nžalobca žiadne nové skutočnosti vo svojom odvolaní neuviedol a žiadalo napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave ako zákonný potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v intenciách dôvodov podaného odvolania a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2\nOSP) s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. októbra 2010, po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nnajmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nV predmetnej právnej veci bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu o uznaní žalobkyne vinnou zo spáchania priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Preto sa\nsúd I. stupňa tvrdeniami žalobcu zameranými na poukázanie rôznych nekalých praktík funkcionárov\npôsobiacich v okolí, kde žije dôvodne nezaoberal. Tieto tvrdenia neboli v príčinnej súvislosti ani so\nskutkovým stavom a s dôvodmi, pre ktoré bol žalobca uznaný vinným z priestupku. Dôvody odvolania\nžalobcu sa podstatne neodlišovali od dôvodov žaloby, ku ktorým zaujal stanovisko súd prvého stupňa ani\nod dôvodov odvolania proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, s ktorými sa náležitým spôsobom\nvo svojom rozhodnutí vysporiadal žalovaný.\nOdvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a dôvody v ňom\nuvedené si osvojuje ako svoje vlastné s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 219 ods.\n2 OSP\nRovnako nemal dôvod pochybovať o dôveryhodnosti svedka T. M., z ktorého výpovede jednoznačne\nvyplýva, že ako sused riadne videl a sledoval konflikt, ktorý sa stal dňa 16. marca 2010 v čase asi o 17\n30 hod. medzi žalobcom a X. H..\nOdvolací súd neprihliadol ani na námietku žalobcu ohľadne zosnovania celej veci proti nemu primátorom\nS. a ďalšími osobami na vplyvných miestach a to ako pomstu za to, že upozorňoval na niektoré ich\npraktiky s ktorými nesúhlasil. Nebolo úlohou správnych orgánov a taktiež krajského súdu zaoberať\nsa uvedenými tvrdeniami žalobcu v konaní o priestupku a skúmať tieto dôvody. Tieto skutočnosti, na\nktoré poukazoval žalobca, podľa názoru odvolacieho súdu nevylučujú, že svedok T. M. vnímal vlastnými\nzmyslami skutkové okolnosti tak, ako ich opísal vo svojej svedeckej výpovedi a niet dôvodu považovať\ntúto výpoveď z tohto dôvodu za nevieryhodnú, účelovú alebo tendenčnú.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom použité expresívne výrazy nemožno vzhľadom na ich\nobsah, formu a okolnosti, za ktorých boli prednesené, považovať za oprávnenú kritiku X. H. zameranú\n\nna odvrátenie prípadne určitého priamo hroziaceho útoku na zákonom chránený záujem (najmä, ak v\ntom čase bol prítomný sused-svedok M.), ale tieto evidentne sledovali cieľ uraziť a ponížiť iného.\nS poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom\nkrajského súdu i žalovaného, že svojim konaním žalobca uvedený priestupok spáchal tak, ako bol\nustálený na základe riadne vykonaného dokazovania, pretože vzhľadom na to, že neboli zistené také\nvady konania pred krajským súdom, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods.\n3 OSP) a ani námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,\nodvolací súd rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako súladný so zákonom potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení\ns § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko v odvolacom\nkonaní úspech nemal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/351/2010", "guid": "69cb7948-b54a-4ae3-86f2-c98584025a1b:7c0f2e1d-f3dd-4203-b13e-80329392b762", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}