{"guid": "1d5a3cc0-695e-4ac4-a127-4729ccfebfa2:7e392b56-2543-4e34-b8b2-a04f498e1692", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1", "spisova_znacka": "10Sžd/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/23/2012 z 16. 1. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2013, sp. zn. 10Sžd/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1", "identifikacne_cislo": "2010200513", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e392b56-2543-4e34-b8b2-a04f498e1692", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/23/2012\n2010200513\n16. 01. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200513.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu Ing. Z.\nG., trvale bytom Y., právne zastúpeného PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou so sídlom\nDolné Bašty 2, 917 01 Trnava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom\nPribinova 2, Bratislava (pôvodne Krajskému riaditeľstvu policajného zboru, Krajskému dopravnému\ninšpektorátu, Kollárova 31, Trnava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p.\nKRP-DI-ODV-169/2010 z 5. augusta 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/89/2010-93 z 5. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/89/2010-93 zo dňa 5.\napríla 2012 m e n í tak, že rozhodnutie Krajského riaditeľstva policajného zboru, Krajského dopravného\ninšpektorátu Trnava č. KRP-DI-ODV-169/2010 z 5. augusta 2010 zrušuje a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 132 € na náhradu trov konania do 30 dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, Okresného dopravného inšpektorátu\nč. p. ORP-P-DI-TT-SK-445/2010 zo 7. júna 2010 bol žalobca Ing. Z. G. (ďalej iba žalobca) uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ZP) na tom skutkovom základe, že 14. februára 2010 v čase o 18.00 hod. viedol\nako vodič osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, evidenčného čísla G. po ceste III/504006, km\n3,4 v smere od obce Zvončín na Trnavu, kde nedodržal bezpečnú vzdialenosť na zastavenie za pred\nním idúcim vozidlom Mitsubishi Pajero, evidenčného čísla Y. s prípojným vozíkom evidenčného čísla Y.,\nktoré viedol ako vodič S. O., v dôsledku čoho došlo k zrážke prednej časti vozidla zn. Renault Scenic a\nzadnej časti pripojeného vozíka za vozidlom Mitsubishi Pajero. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb\nnedošlo, alkohol u vodičov nebol zistený.\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 200 Eur. Zároveň mu bola podľa § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky\nč. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\n\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, rozhodnutím č. KRP-DIODV-169/2010 z 5. augusta 2010 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nezistil dôvod pre ktorý by vyhovel odvolacím námietkam\nžalobcu, resp. ich pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok považoval za irelevantné.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Trnave na základe žaloby preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané.\nŽalobca v žalobe predovšetkým namietal, že pri objasňovaní priestupku nebol dostatočne zistený\nskutkový stav, pretože nebolo vzaté do úvahy jeho tvrdenie, ktorého sa pridržiaval od počiatku, že\nnehodu zapríčinil vodič vozidla Mitsubishi Pajero riskantným predbiehaním na zľadovatenej vozovke,\n(pričom žalobca v snahe vyhnúť sa kolízii uhýbal doprava a dostal mierny šmyk) a vzápätí prudkým\nzabrzdením za miernou pravotočivou zákrutou po ukončení predbiehania. Tvrdil, že vozidlo, do ktorého\nprívesného vozíka narazil, v čase nárazu stálo, a pritom neexistovala prekážka, pre ktorú by muselo\nzastaviť. To vyplynulo z postavenia jeho vozidla a vozíka ihneď po nehode.\nŽalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci získaného zákonným spôsobom, v odvolacom konaní nebol zistený\ndôvod na zmenu prvostupňového rozhodnutia.\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu\npredchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a keďže nezistil pochybenie správnych\norgánov tak, ako bolo tvrdené v rámci odvolacích dôvodov, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,\na preto ju zamietol.\nV odôvodnení uviedol, že správne orgány postupovali správne, keď neakceptovali tvrdenie o priebehu\ndopravnej nehody tak, ako ho popísal žalobca. Neboli zistené ani nepresnosti, čo sa týka zachytenia a\nzohľadnenia pozície vozidiel po nehode,\nčo predstavovalo podklad pre vyhodnotenie\nsituácie, ako aj pre odborné posúdenie vypracované znalcom z príslušnej oblasti. Argumenty a\ntvrdenia žalobcu nemajú žiadnu oporu v objektívne preukázateľných skutočnostiach podložených\ndôkazmi. Žalobcom predložené spochybnenie rýchlosti vozidla Mitsubishi uvádzaných jeho vodičom a\nspolujazdcom nekorešponduje s obsahom znaleckého posúdenia a nejaví sa ako reálne. Ničím nie je\npreukázané ani jeho tvrdenie o tom, že vinníkom, resp. spoluvinníkom dopravnej nehody je vodič vozidla\nMitsubishi Pajero. Pokiaľ uvádza, že v dôsledku konania vodiča Mitsubishi Pajero kvalifikovateľného ako\npokus o ublíženie na zdraví sa dostal do šmyku a preto nemohol dodržať bezpečnú vzdialenosť, toto bolo\nvyhodnotené v nadväznosti na povinnosť prispôsobiť jazdu stavu a povahe vozovky ako porušenie jeho\npovinnosti vodiča. Vierohodnosť jeho tvrdení spochybňuje aj preukázaný rozpor vo vyjadreniach žalobcu\na jeho spolujazdkyne týkajúcich sa rýchlosti a vzdialenosti pred ním idúceho vozidla, ako aj skutočnosti,\nči v čase zrážky pred ním idúce vozidlo stálo alebo zastavovalo. Úmysel vodiča vozidla Mitsubishi Pajero\nvyvolať dopravnú nehodu, resp. jeho tvrdený pirátsky štýl jazdy nie sú ničím preukázané. Spochybnenia\nzáverov odborného posudku ohľadne miesta nehody je nepodložené, nie je možné vyžadovať, aby sa\nodborný posudok vysporiadal s tvrdeniami žalobcu, ktoré nie sú ničím podložené, tak isto nie je dôvodné\nspochybnenie správnosti záveru o zodpovednosti žalobcu za dodržanie bezpečnostného odstupu od\nvozidla.\n\nKrajský súd teda uzatvoril svoje úvahy tým, že správne orgány postupovali v súlade s procesnoprávnymi\npredpismi, vyhodnotili všetky zistené skutočnosti, zabezpečili si odborné vyjadrenie vypracované\n\nznalcom a prijali záver, ktorý logicky vyplýva z priebehu konania a obsahu administratívneho spisu. V\nodvolacom konaní sa zaoberali odvolacími námietkami žalobcu a svoje závery preniesli do odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia.\n\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakoval všetky dôvody už uvádzané\nv priestupkovom konaní o tom, aký dej predchádzal nehode a ako došlo k nehode samotnej, pričom\nakcent kládol na riskantné predchádzanie vodiča vozidla Mitsubishi Pajero s prípojným vozíkom na\nzľadovatenej vozovke na zúženej ceste odhrnutým snehom a jazdiac v kolóne. Opakovane tvrdil, že\nvodič Mitsubishi Pajero nemal dôvod náhle brzdiť a zastaviť vozidlo po ukončení predbiehania a tesne\nza síce miernou, ale zákrutou.\nZ týchto dôvodov sa domnieval, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože skutkový stav\nnebol dostatočne zistený. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odvolací súd zruší\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie..\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s rozhodnutím Krajského\nsúdu v Trnave a námietky žalobcu považuje buď za nedôvodné alebo oneskorene podané. Má za to,\nže ak by Ing. Z. G. prispôsobil svoje konanie predovšetkým svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla,\npoveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať,\ndodržal takú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním, aby mohol svoje vozidlo za ním bezpečne\nzastaviť, k predmetnej dopravnej nehode by nebolo došlo.\nAj znalec z odboru doprava cestná Ing. S. H. považoval za potrebné uviesť, že ak by vodič Renaultu\n(žalobca) dodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za jazdnou súpravou, tak by k predmetnej zrážke\nnedošlo napriek tomu, že by vodič jazdnej súpravy bezdôvodne brzdil.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné\nna prejednávanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol\nv rozpore s verejným záujmom.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 16. januára 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP na tom skutkovom základe, že 14. februára 2010 v\nčase o 18.00 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Renault Scenic, evidenčného čísla G.\npo ceste III/504006, km 3,4 v smere od obce Zvončín na Trnavu, kde nedodržal bezpečnú vzdialenosť\nna zastavenie za pred ním idúcim vozidlom Mitsubishi Pajero, evidenčného čísla Y. s prípojným vozíkom\nevidenčného čísla Y., ktoré viedol ako vodič S. O., v dôsledku čoho došlo k zrážke prednej časti vozidla\nzn. Renault Scenic a zadnej časti pripojeného vozíka za vozidlom Mitsubishi Pajero. Pri dopravnej\nnehode k zraneniu osôb nedošlo, alkohol u vodičov nebol zistený.\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 200 Eur. Zároveň mu bola podľa § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna\nsuma trov o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát rozhodnutím č. KRP-DIODV-169/2010 z 5. augusta 2010 odvolanie žalobcu zamietol\na rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu potvrdil.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP),,\npriestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok\nvýslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa\nosobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\n\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto\nporuší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého\ndôsledku vznikne dopravná nehoda,\nPodľa § 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá\ncestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov\nverejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a\nsprávne delikty za porušenie tohto zákona.\nPodľa § 4 ods. 2, písm. k/ ZCP vodič nesmie znížiť náhle rýchlosť jazdy alebo náhle zastaviť, ak to\nnevyžaduje bezpečnosť cestnej premávky.\nPodľa § 9 ods. 1 ZCP vodič je povinný na vozovke alebo v jazdnom pruhu jazdiť vpravo pri pravom okraji\nvozovky alebo jazdného pruhu; to neplatí pri obchádzaní, predchádzaní, otáčaní alebo odbočovaní.\nPodľa § 15 ods. 3 ZCP vodič nesmie pri predchádzaní ohroziť ani obmedziť vodiča vozidla, pred ktoré\nsa po predídení zaraďuje; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Pri predchádzaní\nmusí zachovávať dostatočný bočný odstup od predchádzaného vozidla.\nPodľa § 16 ods. 1 ZCP vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nPodľa § 17 ods. 1 ZCP vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby\nmohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži\nrýchlosť jazdy alebo zastaví.\nPodľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba\nSP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať\npotrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.\nToto ustanovenie je pri zisťovaní skutkového stavu dominantné a to aj napriek tomu, že ustanovenie §\n34 ods. 3 prikazuje účastníkovi konania aj niečo iné.\nPodľa § 34 ods. 1 až 5\n(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci\na ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.\n(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v\nich vzájomnej súvislosti.\n\nPodľa § 51 ZP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o\npriestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov\npotrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či\na) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,\nb) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,\nc) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku\npostačí samotné prejednanie priestupku,\nd) uloží ochranné opatrenie,\ne) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na podklade spisov správnych orgánov zistil, že skutkový stav nebol\nzistený nepochybne - nie presne a úplne a najmä jeho právne posúdenie je chybné.\nRozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu\nv Trnave vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu nielen preto, že nebrali zreteľ na\nnámietky žalobcu prednášané konzistentne v celom konaní, ale najmä preto, že sa z úradnej povinnosti\nnezaoberali skúmaním druhej možnosti (či už alternatívnej alebo súbežnej) zapíčinenia dopravnej\nnehody - vodičom jazdnej súpravy tak, ako to uviedol aj v znalec v posudku v odpovedi na otázku č. 3 na\nstrane 21 znaleckého posudku: “Na základe vykonanej analýzy dopravnej nehody možno konštatovať,\nže ak sa pred jazdnou súpravou nepohybovalo neznáme vozidlo, prípadne ak sa pohybovalo tak,\nže nedonútilo vodiča jazdnej súpravy intenzívne brzdiť, tak príčinou dopravnej nehody z technického\nhľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča jazdnej súpravy a nesprávna technika jazdy vodiča\nvozidla Renault. Nesprávna technika jazdy vodiča vozidla jazdnej súpravy spočívala v tom, že náhle\nznižoval rýchlosť jazdy napriek tomu, že si to nevyžadovala bezpečnosť cestnej premávky. Uvedeným\nspôsobom jazdy donútil vodiča Renaultu intenzívne brzdiť. Nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu\nspočívala v tom, že nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť\nza jazdnou súpravou. Nesprávna\ntechnika jazdy vodiča jazdnej súpravy bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody, ktorý vyvolal kolíznu\nsituáciu a nesprávna technika jazdy vodiča jazdnej súpravy bola tým prvkom príčiny dopravnej nehody,\nktorý vyvolal kolíznu situáciu a nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu bola tým prvkom príčiny\ndopravnej nehody, ktorý vodičovi Renaultu znemožnil zabrániť zrážke. Ak sa pred jazdnou súpravou\npohybovalo neznáme vozidlo a donútilo vodiča jazdnej súpravy intenzívne brzdiť, tak príčinou dopravnej\nnehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Renaultu. Jeho nesprávna technika jazdy spočívala v tom,\nže nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť“.\nS poukázaním na citované ustanovenia zákona o cestnej premávke, najmä o povinnostiach vodičov pri\npredchádzaní, dodržovaní vzdialenosti medzi vozidlami by v prípade preukázania, že jedinou a výlučnou\npríčinou nehody bola žalobcom nedodržaná vzdialenosť medzi vozidlami a nie náhle bezdôvodné\nbrzdenie a zastavenie, či takmer zastavenie, vozidla jazdnej súpravy po predchádzajúcom predbiehaní\nvozidla žalobcu, bolo možné s poukázaním na dôkazy preukazujúce dôvodnosť brzdenia vodiča jazdnej\nsúpravy uznať výlučne žalobcu za vinného zo spáchania prerokúvaného priestupku.\nPritom je treba zdôrazniť, že podobne ako v trestnom konaní i v konaní o priestupkoch povinnosť\npreukázať spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností skutkový stav patrí orgánom objasňujúcim\npriestupok. Obvinený z priestupku sa má právo obhajovať akýmkoľvek spôsobom uzná za vhodné,\npokiaľ bezdôvodne neobviňuje iného zo spáchania priestupku, či iného protiprávneho konania.\nZa predpokladu, že vodič je predbiehaný za takých podmienok, ako je evidentné z fotodokumentácie\nk záznamu o nehode - zima, poľadovica, sneh odhrnutý povedľa cesty aj na krajnici, čím je zúžená aj\n\nvozovka, znížená viditeľnosť a popri tom, ako tvrdia účastníci nehody jazda v kolóne okolo 40 km za\nhodinu - je predbiehanie naozaj veľmi riskantný manéver, navyše ak išlo o predbiehanie čo i len v miernej\nzákrute alebo tesne pred ňou. V takom prípade treba citlivo zohľadniť možnosti vodiča predbiehaného\nvozidla, ktorý je obmedzovaný vodičom a najmä vozidlom predbiehajúcim, berúc zreteľ na ustanovenie\n§ 15 ods. 3 veta druhá ZCP o zachovávaní dostatočného bočného odstupu od predchádzaného vozidla.\nAk vzápätí vozidlo, ktoré predbieha, dajme tomu i z dôvodu, že vodič predbiehaného vozidla upozorní\nna riskantný manéver predbiehajúceho vodiča rozsvietením diaľkových svetiel alebo možno len ich\nnáhodným zapnutím a ten sa rozhodne oplatiť taký postup prudkým zabrzdením je namieste otázka, kto\nzapríčinil takto vyvolanú zrážku jazdnej súpravy a vozidla Renault, ktoré za ním jazdilo.\nAj v prípade, ak by sa nebral zreteľ na tvrdenia žalobcu bez toho, aby boli bez odôvodnenia odmietané\nako nedôvodné, je namieste otázka, či je v súlade s ustanoveniami ZCP, ak vodič na ceste náhle zastaví,\nnemajúc pre to akúkoľvek príčinu, resp. ak je príčinou iracionálne konanie takého vodiča.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v takom prípade je dôvodné vyvodiť zodpovednosť za priestupok nielen\nvoči vodičovi, ktorý nedodržal bezpečný odstup a narazil do pred ním pomaly idúceho, či skôr stojaceho\nvozidla, ale súbežne i voči vodičovi, ktorý zastavil a stál so svojim vozidlom bez toho, aby napríklad\npri náhlom a nebezpečnom brzdení konal v súlade s ustanovením § 31 ods. 3 a 1, podľa ktorých\nak je nevyhnutné upozorniť ostatných účastníkov cestnej premávky na hroziace nebezpečenstvo,\nnajmä v prípadoch, keď je potrebné náhle znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo, vodič dáva\nsvetelné výstražné znamenie zapnutím výstražnej funkcie smerových svietidiel. Funkciu výstražných\nsmerových svietidiel možno v iných prípadoch použiť len za podmienok podľa odseku 1, podľa ktorého\nvodič smie dávať zvukové výstražné znamenie len vtedy, ak je to potrebné na odvrátenie hroziaceho\nnebezpečenstva, a mimo obce aj na upozornenie vodiča predchádzaného vozidla. Splnenie takejto\npovinnosti sa doposiaľ v priestupkovom konaní vôbec nezisťovalo.\nOdvolací súd teda preskúmaním tohto priestupkového konania uzatvára konštatovaním, že preskúmanie\nveci krajským súdom bolo nedostatočné a jednostranné, bez hlbšej znalosti veci, preto viedlo k záveru\no zamietnutí žaloby bez odôvodneného akceptovania akejkoľvek námietky zo strany žalobcu, a preto je\njeho rozhodnutie tiež nepreskúmateľné a arbitrárne.\nTieto dôvody viedli odvolací súd k tomu, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil podľa\n§ 250ja ods. 3 O.s.p. tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV prípade, ak sa doplnením dokazovania nepodarí nepochybne preukázať, či vodič jazdnej súpravy bol\nnútený náhle brzdiť, a ak áno, z akého dôvodu o tom neupovedomil minimálne vodiča jazdiaceho za\nním, tak ako už bolo uvedené, bude namieste v súlade so zásadou in dubio pro reo - v pochybnosti v\nprospech a tiež v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5, veta druhá Správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb.\nv znení neskorších predpisov), podľa ktorého správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, zastaviť konanie o priestupku\nvoči žalobcovi.\nIba v prípade nepochybného zistenia, že jedine a výlučne žalobca zapríčinil drobnú dopravnú nehodu,\nktorá by inak bola škodovou udalosťou, je namieste jeho postih za prerokúvaný priestupok. Doterajšie\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu preto odovolací súd považoval za\npredčasné a preto nezákonné.\nPodľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nV.\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s.\np. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal\núspech vo veci, priznal ich náhradu vo výške 132 € z titulu súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie\n(2x66 €), pretože trovy právneho zastúpenia si nevyčíslil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}