{"guid": "7c8bff78-b916-4d75-85e4-20cb9ae7426f:3a03d385-1a53-4edb-ae11-7f6c3d8eddc0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1", "spisova_znacka": "3Sžf/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/2/2013 z 16. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. mája 2013, sp. zn. 3Sžf/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1", "identifikacne_cislo": "2010200441", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2013-05-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1999/366/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1999/366/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/366-1999/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1999/366#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a03d385-1a53-4edb-ae11-7f6c3d8eddc0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/2/2013\n2010200441\n16. 05. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200441.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu:\nPeter Varga - DOBASPO, Nám. SNP 38, Dunajská Streda, právne zastúpený: HRABOVECKÝ\n& PARTNERS, s.r.o., Nám. Martina Benku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. I/227/508-61295/2010/992013-r zo dňa 07. júna 2010, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/56/2010-86 zo dňa 14. júna 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/56/2010-86 zo dňa 14. júna 2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/227/508-61295/2010/992013-r zo dňa 07.06.2010, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\núčinnom v kontrolovanom období (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) zmenil dodatočný platobný výmer\nDaňového úradu Dunajská Streda č. 612/230/59732/09/Stan zo dňa 08.10.2009. Zmena spočívala\nlen v doplnení zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len\nzákon č. 366/1999 Z.z.), na základe ktorého bolo vydané administratívne rozhodnutie. Predmetným\nprvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.\nvyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2001 v sume 29.968,13 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že daňové orgány skúmali, či je preukázaná samotná materiálna\nexistencia sporného výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu.\nSkutočnosť zrejmého vykonania výkopových prác v rozsahu približne zodpovedajúcom cene za ich\nvykonanie samo o sebe nepostačuje na preukázanie, že suma uplatnená ako výdavok bola v danom\nrozsahu nejakému subjektu uhradená. Sporný výdavok tak nie je možné považovať za uznateľný v\nzmysle § 24 zákona č. 366/1999 Z.z. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že skutkový\nstav bol daňovými orgánmi nesprávne posúdený. Na preukázanie daňového výdavku na účely zníženia\nzákladu dane v zmysle § 23 zákona č. 366/1999 Z.z. nepostačuje iba predloženie faktúry, ktorá má\n\nosvedčiť existenciu výdavku. Daňovník musí byť schopný preukázať, že objektívne preukázaný výdavok\nbol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V zmysle § 29 ods. 1 zákona č.\n511/1992 Zb. je dôkazné bremeno práve na strane daňového subjektu. Daňové orgány si zabezpečili\ndôkazy v dostatočnom rozsahu, tieto v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotili a\nsvoje závery logicky odôvodnili. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo dostatočne nepreukázal, že\npredmetná suma bola vyplatená konkrétnemu subjektu v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ako aj jeho právny zástupca.\nPrávny zástupca v podanom odvolaní uviedol, že spoločnosť EFFORT, a.s., v mene ktorej konal Peter\nHanesch ako predseda predstavenstva, splnomocnila M. S., aby zastupoval spoločnosť EFFORT, a.s.,\nv plnom rozsahu vo všetkých právnych úkonoch. Táto skutočnosť nebola v daňovom ani v súdnom\nkonaní medzi účastníkmi konania sporná, resp. žiadnym spôsobom spochybnená. Svedok M. S. sa k\nuzavretiu zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFFORT, a.s., k zhotoveniu diela spoločnosťou\nEFFORT, a.s., a uhradeniu odplaty za zhotovené dielo žalobcom spoločnosti EFFORT, a.s., vyjadril\npísomne čestným prehlásením zo dňa 11.06.2007 a na ústnom pojednávaní dňa 04.03.2010. Z čestného\nprehlásenia svedka M. S. zo dňa 11.06.2007 je zrejmé, že splnomocnil Ing. F. G. konať v mene\nspoločnosti EFFORT, a.s., ako aj na uzavretie zmluvy o dielo medzi spoločnosťou EFFORT, a.s., a\nžalobcom, bol svedkom komunikácie medzi Ing. F. G. a žalobcom o zhotovení diela spoločnosťou\nEFFORT, a.s., pre žalobcu. Svedok S. komunikoval s Ing. G. o zhotovení diela spoločnosťou EFFORT,\na.s., pre žalobcu, mal vedomosť o vykonaní diela, ktoré bolo predmetom zmluvy o dielo uzavretej\nmedzi spoločnosťou EFFORT, a.s., a žalobcom, tiež mal vedomosť o tom, že spoločnosť EFFORT,\na.s., za vykonané dielo vystavila faktúru žalobcovi a žalobca faktúru spoločnosti EFFORT, a.s.,\nvystavenú z titulu vykonania diela pre žalobcu uhradil. Svedecká výpoveď M. S. uskutočnená dňa\n04.03.2010 obsahuje rozpory nakoľko popiera udelenie plnomocenstva Ing. G., ale zároveň aj potvrdzuje\npravdivosť skutočností uvedených v čestnom prehlásení zo dňa 11.06.2007. Tieto rozpory neboli ani v\nadministratívnom ani v súdnom konaní odstránené. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v konaní bolo\npreukázané uzavretie zmluvy o dielo medzi žalobcom a spoločnosťou EFFORT, a.s., pričom Obchodný\nzákonník pre platnosť zmluvy o dielo nestanovuje písomnú formu, tak mohla byť zmluva o dielo medzi\nžalobcom a spoločnosťou EFFORT, a.s., platne uzavretá aj v ústnej forme.\nVykonanie výkopových prác potvrdila spoločnosť SOLHYDRO, spol. s r.o., ako aj\nVODOHOSPODÁRSKA VÝSTAVBA, š.p., svojimi podpismi na faktúre žalobcu. Vykonanie výkopových\nprác vyplýva aj zo svedeckej výpovede M. S. zo dňa 04.03.2010, jeho čestného prehlásenia zo dňa\n11.06.2007, z čestného prehlásenia Y. M. a Ing. Z. S. zo dňa 09.05.2003, ako aj zo zápisov v stavebnom\ndenníku. Z uvedených skutočností vyplýva, že práce vykonala spoločnosť EFFORT, a.s.,. Svedok M. S.\nmal vedomosť o tom, že spoločnosť EFFORT, a.s., vystavila faktúru za výkopové práce a taktiež mal\nvedomosť o tom, že žalobca uhradil spoločnosti EFFORT, a.s., faktúru za výkopové práce. Toto uviedol\nna ústnom pojednávaní dňa 04.03.2010. Spoločnosť EFFORT, a.s., na základe vykonania výkopových\nprác vystavila žalobcovi faktúru č. 10092001-12. Keďže výkopové práce boli uskutočnené, ich vykonanie\nbolo preukázané a žalobcom prostredníctvom p. A. I. aj skontrolované, nebol na strane žalobcu žiaden\nzákonný dôvod, ktorý ho oprávňoval, vystavenú faktúru neuhradiť. Žalobca už v konaní pred správnym\norgánom prvého stupňa predložil príjmové doklady preukazujúce uhradenie odplaty za vykonanie\nvýkopových prác v prospech spoločnosti EFFORT, a.s., svedok Ing. Z. S. na ústnom pojednávaní dňa\n08.07.2003 uviedol, že účtovné doklady spoločnosti EFFORT, a.s., za rok 2001 sa stratili. V tom čase\nza spoločnosť EFFORT, a.s., konal Peter Hanesch. Žalobca nie je účastníkom právneho vzťahu medzi\nosobou, ktorá bola oprávnená prevziať finančné prostriedky za spoločnosť EFFORT, a.s., na jednej\nstrane a touto spoločnosťou na druhej strane. Súčasne nie je žalobca účastníkom ani prípadného\nzodpovednostno-právneho vzťahu vzniknutom v prípade neodovzdania týchto finančných prostriedkov\ntreťou osobou spoločnosti EFFORT, a.s.,.\nPodľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp. zn. 3Sžf/10/2008 zo\ndňa 26.02.2009 vydanom v predchádzajúcom daňovom konaní v predmetnej veci je daňový výdavok pre\ndaň z príjmov tzv. neosobným (vecným) výdavkom, ktorý v prípade neexistencie u druhého daňového\n\nsubjektu nevyhnutne nepopiera jeho existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako\nvýdavok. Nemožnosť overenia uhradenia odplaty za výkopové práce žalobcom v účtovnej evidencii\nspoločnosti EFFORT, a.s., z dôvodu straty jej účtovnej evidencie, nemôže viesť k záveru o tom, že\nžalobca nebol oprávnený viesť úhradu faktúry č. 10092001-12 vystavenej spoločnosťou EFFORT, a.s.,\nako uznaný daňový výdavok. V opačnom prípade by došlo k sankcionovaniu iného subjektu než subjektu\nporušujúceho svoje zákonné povinnosti bez existencie zákonných podmienok na toto konanie. Správne\norgány oboch stupňov tak nerešpektovali právny názor vyslovený v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sžf/10/2008 zo dňa 26.02.2009.\nVo vzťahu k porušeniu § 24 ods. 1 a § 25 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. právny zástupca žalobcu\nuviedol, že na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom ako zhotoviteľom a SOLHYDRO, spol.\ns r.o., ako objednávateľom bol žalobca povinný uskutočniť výkopové práce za dohodnutú sumu. Po\nprepočte dohodnutej sumy za výkopové práce (793.830,-Sk) a predpokladaného množstva zeminy 2.400\nm3 je cena za jeden m3 vo výške 330,-Sk. Cena za jeden m3 zeminy dohodnutá medzi žalobcom\na spoločnosťou EFFORT, a.s., bola vo výške 310,-Sk. Z uvedeného je teda zrejmý rozdiel medzi\ndvoma dohodnutými cenami, pričom nižšia cena subdodávky spĺňa všetky náležitosti vyžadované\nzákonom na jej kvalifikáciu ako daňovo uznateľného výdavku, keďže ide o výdavok, ktorý bol vynaložený\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu žalobcu. Rozdiel medzi sumou za výkopové práce\nfakturovaný žalobcom spoločnosti SOLHYDRO, spol. s r.o., a sumou fakturovanou EFFORT, a.s., na\nžalobcu vyplýva z dvoch rozdielnych zmlúv o dielo. Z dôvodu rozdielneho množstva skutočne vykopanej\nzeminy došlo k úprave ceny za výkopové práce v prospech EFFORT, a.s., pričom však rozdielne\nmnožstvo skutočne vykopanej zeminy nemalo vplyv na úpravu ceny za výkopové práce v prospech\nžalobcu hradenej SOLHYDRO, spol. s r.o.,. Bez ohľadu na právny rámec spolupráce medzi žalobcom\na SOLHYDRO, spol. s r.o., neumožňujúci zvýšenie dohodnutej odmeny za výkopové práce je potrebné\nvziať do úvahy, že žalobca vykonával viaceré práce/diela pre SOLHYDRO, spol. s r.o., na základe čoho\ndošlo k zvýšeniu jeho príjmu v roku 2001. Omylom žalobcu, ku ktorému došlo pri uzavretí zmluvy o dielo s\nEFFORT, a.s., a ním prípadným vyvolaným zvýšením ceny za dielo fakturovanom pre SOLHYDRO, spol.\ns r.o., nebolo na jednej strane možné z titulu obsahu dohodnutého zmluvného vzťahu a na druhej strane\nby to viedlo k zníženiu dôveryhodnosti žalobcu a tým dôvodnému predpokladaniu zníženia, prípadne\nukončenia spolupráce medzi žalobcom a SOLHYDRO, spol. s r.o.,.\nNa záver právny zástupca žalobcu poukázal na to, že nebol odstránený rozpor vo svedeckej výpovedi M.\nS. zo dňa 04.03.2010, neboli uvedené dôvody, na základe ktorých sa neprihliadlo na čestné prehlásenie\nM. S. zo dňa 11.06.2007 a nebol vykonaný dôkaz výsluchom svedka Ing. K. L.. Na základe uvedených\nskutočností navrhol, aby odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p., § 220 O.s.p. napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, alebo aby podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nOdvolanie, ktoré podal žalobca je obsahovo totožné s odvolaním podaným jeho právnym zástupcom.\n\nIII.\nŽalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril. Odvolanie žalobcu a jeho právneho zástupcu\nmu bolo doručené dňa 15.11.2012.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené\n\nnajmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk\n<http://www.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu najvyšší súd zistil, že na základe rozsudku najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Sžf/10/2008 zo dňa 26.02.2009, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č.\nIV/256/6276/2003/Mi zo dňa 21.07.2003, ako aj dodatočný platobný výmer Daňového úradu Dunajská\nStreda č. 612/230/22277/03/Darn zo dňa 08.04.2003, sa začala u žalobcu opakovaná daňová kontrola\ndane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2001. Opakovaná daňová kontrola bola ukončená\ndňom prerokovania protokolu č. 612/320/50903/09/Var zo dňa 16.08.2009. Žalobca namietal neuznanie\nvýdavkov uvedených v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly bod bodom 3. Žalobca\nmal zaúčtovanú faktúru č. 10092001-12 zo dňa 10.09.2001 od spoločnosti EFFORT, a.s., za výkop\ns naložením a dopravou do 3000m3 v množstve a dohodnutej cene 310,-Sk za m3 v celkovej\nsume 890.000,-Sk. Predseda predstavenstva Peter Hanesch do zápisnice o miestnom zisťovaní č.\n621/2200/66074/2002 zo dňa 16.09.2002 uviedol, že v čase jeho pôsobenia v spoločnosti neboli\nvykonané žiadne práce spojené s výkopom a dopravou. Sporná faktúra, ktorá mu bola predložená k\nnahliadnutiu správcom dane nie je vystavená jeho osobou, pečiatka je síce originálna, ale podpis mu nie\nje známy. Práce uvedené na predmetnej faktúre neboli spoločnosťou EFFORT, a.s., vykonané a ani tržbu\nza takéto práce spoločnosť neobdržala. Príjmové pokladničné doklady neboli vystavené na neho a príjem\ndo pokladne nebol z takejto činnosti. Tiež uviedol, že jednoznačne ide o fiktívnu faktúru a spoločnosť\nEFFORT, a.s., pracovníkov v profesii, ktorí by mohli vykonávať fakturované práce, nezamestnávala.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 621/320/26319/09/Faz zo dňa 18.06.2009 spísanej s Petrom\nHaneschom vyplýva, že M. S. bola dňa 20.11.2000 udelená plná moc, ktorá mu však bola predčasne\nzrušená. Na dátum zrušenia si nepamätá. Ďalej uviedol, že spoločnosť EFFORT, a.s., nemala na\nvykonanie prác uvedených na faktúre č. 10092001-12 zo dňa 10.09.2001 mechanizmy, ani oprávnenie,\nnikdy takéto práce nevykonávala a žalobcu nepozná. Žalobca predložil generálne plnomocenstvo zo\ndňa 20.11.2000, na základe ktorého Peter Hanesch splnomocnil M. S. na zastupovanie spoločnosti v\nplnom rozsahu vo všetkých právnych úkonoch spoločnosti. V predmetnom generálnom plnomocenstve\nbolo uvedené nesprávne IČO spoločnosti EFFORT, a.s., a ďalšie menšie nepresnosti.\nV priebehu daňovej kontroly boli predložené čestné prehlásenia Ing. Z. S. zo dňa 23.11.2003, Ing. K.\nL. zo dňa 23.12.2003 a prehlásenia členov predstavenstva Y. M. a Ing. Z. S. zo dňa 09.05.2003, o\ntom, že práce pre firmu DOBASPO, vedené pod faktúrou č. 10092001-12 boli vykonané a zaúčtované.\nZ výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra zo dňa 23.05.2003 spoločnosti EFFORT, a.s.,\nvyplýva, že Y. M. a Ing. Z. S. nie sú uvedení ako členovia predstavenstva. Zo zápisnice o ústnom\npojednávaní č. 612/340/45378/03/Val zo dňa 08.07.2003, kde ako svedok vypovedal Ing. Z. S. vyplýva,\nže o uskutočnení prác uvedených na faktúre č. 10092001-12, ku ktorým sa tiež vyjadril na čestnom\nprehlásení, bol len telefonicky informovaný a o tom, že doklady boli zaúčtované tiež iba počul, peniaze\nna pokladničných dokladoch zo dňa 19.09.2001, 17.09.2001, 19.09.2001, 21.09.2001, 24.09.2001 a\n26.09.2001 neprevzal a ani nevie, kto ich prevzal. Čo sa týka jeho oprávnenia konať v mene spoločnosti\nEFFORT, a.s., vie predložiť len návrh na zmenu zápisu v obchodnom registri, avšak prečo sa navrhovaná\nzmena neuskutočnila, nevie.\nIng. K. L. v čestnom prehlásení zo dňa 23.12.2003 uviedol, že niekedy v prvej polovici septembra 2001\nho požiadal p. M. S., aby doručil obálku s nejakými písomnosťami, avšak nešlo o peňažnú hotovosť.\nPredmetnú obálku doručil žalobcovi, ale nebol oboznámený s obsahom obálky.\nZo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 619/320/10824/2009/Ran zo dňa 03.07.2009, spísanej s M.\nS. vyplýva, že mu bola udelená generálna plná moc spoločnosťou EFFORT, a.s., dňa 20.11.2000.\nNepamätá sa, či udelil plnú moc tretej osobe, avšak myslí si, že nikoho nesplnomocnil. Uviedol, že\nspísal a podpísal čestné prehlásenie zo dňa 11.06.2007. Poprel, že by uzavrel zmluvu o dielo medzi\nspoločnosťou EFFORT, a.s. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom prostredníctvom tretej\nosoby Ing. F. G. na výkopové práce spojené s dopravou. Nevedel ani predložiť zmluvu o dielo. Taktiež\nnevystavil za spoločnosť EFFORT, a.s., faktúru č. 10092001-12 zo dňa 10.09.2001 a neobdržal ani\nhotovostné finančné prostriedky za vykonané výkopové práce spojené s dopravou.\n\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.).\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom\npreukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje\nosobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky\ntohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno\nzahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Trnave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na\nustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nBolo úlohou žalobcu, aby preukázal uskutočnenie deklarovaných prác na faktúre č. 10092001-12\nspoločnosťou EFFORT, a.s.,. V prejednávanej veci sa vyskytlo niekoľko sporných skutočností a\n\nvyhlásení. Z výpovede predsedu predstavenstva spoločnosti EFFORT, a.s., Petra Hanescha vyplýva,\nže M. S. bola dňa 20.11.2000 udelená plná moc, tá však bola predčasne zrušená z dôvodu vykonania\núkonov, ktoré boli v rozpore so zákonmi (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 621/320/26319/09/Faz\nzo dňa 18.06.2009). Práce uvedené na spornej faktúre spoločnosť EFFORT, a.s., nevykonala a ani\nna vykonanie takých prác nemala oprávnenie. Z výpovede M. S. vyplýva, že bol splnomocnený na\nzastupovanie spoločnosti EFFORT, a.s., v plnom rozsahu a uviedol, že pravdepodobne nesplnomocnil\nžiadnu tretiu osobu na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Na jednej strane uviedol, že spísal a\npodpísal čestné prehlásenie zo dňa 11.06.2007, pričom však nepotvrdil pravdivosť predmetného\nčestného prehlásenia, potvrdil len jeho spísanie a podpísanie a na druhej strane poprel, že by uzavrel\nzmluvu o dielo medzi spoločnosťou EFFORT, a.s., ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom\nprostredníctvom tretej osoby Ing. F. G. na výkopové práce s dopravou. Rovnako poprel, že by vystavil\nza obchodnú spoločnosť EFFORT, a.s., faktúru č. 10092001-12 zo dňa 10.09.2001 a za predmetné\nvýkopové práce neobdržal žiadne finančné hotovostné prostriedky (zápisnica o ústnom pojednávaní č.\n619/320/10824/2009/Ran zo dňa 03.07.2009). Senát odvolacieho súdu sa stotožnil s odôvodením súdu\nprvého stupňa, že žalobca si vyhodnotil výpoveď tohto svedka vo svoj prospech. Avšak aj vo výpovedi\npred daňovým úradom dňa 04.03.2010 M. S. jednoznačne poprel, že by uzatvoril zmluvu o dielo medzi\nspoločnosťou EFFORT, a.s., ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom prostredníctvom tretej\nosoby Ing. F. G..\nSkutočnosť, že došlo k vykonaniu výkopových prác nebola daňovým orgánom ani súdom spochybnená.\nŽalobca však nepreukázal, že predmetné výkopové práce vykonala spoločnosť EFFORT, a.s., a tiež nie\nje preukázané, kto prijal sumu za tieto výkopové práce, keďže štatutárny zástupca spoločnosti EFFORT,\na.s., Peter Hanesch jednoznačne poprel, že by spoločnosť EFFORT, a.s., tieto peniaze prijala. Pečiatka\nna faktúre č. 10092001-12 je síce originálna, avšak podpis na faktúre mu známy nebol, pokladničné bloky\nneboli vystavené na jeho osobu a príjem do pokladne z tejto činnosti nebol žiadny. Žalobca v podanom\nodvolaní opätovne poukázal na čestné prehlásenie M. S. zo dňa 11.06.2007, ktoré je v súvislosti s jeho\nďalšími výpoveďami značne rozporné a čestné prehlásenia Y. M. a Ing. Z. S. zo dňa 09.05.2003, kde ako\nčlenovia predstavenstva spoločnosti EFFORT, a.s., prehlásili, že práce pre žalobcu vedené pod faktúrou\nč. 10092001-12 boli vykonané a zaúčtované. Z výpisu z obchodného registra je však zrejmé, že Y. M.\na Ing. Z. S. neboli nikdy členmi predstavenstva spoločnosti EFFORT, a.s.,. Z uvedených skutočností\nvyplýva, že žalobca nepreukázal vykonanie prác spoločnosťou EFFORT, a.s., ako aj prevzatie finančnej\nhotovosti za predmetné práce.\nAko správne uviedol súd prvého stupňa, daňové orgány skúmali v súlade s rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3Sžf/10/2008 zo dňa 26.02.2009, či je preukázaná samotná materiálna existencia sporného\nvýdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Na uznanie výdavku\nza daňový výdavok nestačí samotná existencia uskutočnenia predmetných prác, ale je potrebné aj\npreukázať, že predmetné výkopové práce vykonala spoločnosť deklarovaná na faktúre ako dodávateľ,\nako aj skutočnosť, že cena za plnenie bola zaplatená.\nŽalobca neuniesol ani v daňovom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné súhlasiť\nani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti, s ktorými by\nsa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým\nsubjektom. Na to, aby mohli byť výdavky považované za daňové výdavky, nepostačuje len formálne\ndeklarovať určité skutočnosti, ale musia byť založené na materiálnom podklade. Nestačí, že doklady\nobsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre daňové účely musia byť skutočnosti\nna nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane\nv daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú\nkontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a\n\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky\ndaňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z\nústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nSprávu daní a príjmov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vykonávajú finančné orgány samostatne.\nDaňové úrady ako finančné orgány okrem iného zisťujú a overujú skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Robia tak v daňovom konaní a v rámci tohto konania majú a môžu daňové subjekty\nuplatniť svoje práva, ktoré im zákon priznáva a súčasne, a to predovšetkým, splniť svoju dôkaznú\npovinnosť. V daňovom konaní (v ktorom sa podľa zákona kladie dôraz na záujem štátu, resp.\nzáujem verejný na riadnom plnení daňovej povinnosti, čo je zákonom uložená a ústavne podložená\npoplatková povinnosť voči štátu), platí totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov\nkompetentným orgánom, ale aj zásada prejednávacia (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.). Správne\norgány nespochybňovali samotné vykonanie prác, avšak v priebehu administratívneho konania nebolo\npreukázané, že predmetné výkopové práce vykonala práve spoločnosť EFFORT, a.s., a či práce boli\nzrealizované v deklarovanom rozsahu.\nAk si žalobca ako daňový subjekt uplatní do výdavkov vynaložených v zmysle zákona č. 366/1999 Z.z.\nurčité doklady (faktúry), musí byť schopný preukázať, že tvrdené skutočnosti existujú na materiálnom\npodklade tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní, alebo na predložených faktúrach a to aj subjektom\nuvedeným na týchto faktúrach. Žalobca túto skutočnosť nevedel preukázať a dodávateľská spoločnosť\n(podľa predloženej faktúry) potvrdila, že žiadne práce pre žalobcu nevykonala. Žalobca síce doložil\nčestné prehlásenia viacerých osôb, avšak skutočnosti v nich uvedené boli v administratívnom konaní\nna základe vykonaného dokazovania spochybnené.\nSúd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej\nžalobe, uviedol, že postup správnych orgánov oboch stupňov bol v súlade so zákonom. Podrobne\nvyhodnotil, že výdavok, ktorý si žalobca uplatnil nie je daňový výdavok v zmysle zákona č. 366/1999\nZ.z., napriek tomu, že žalobca o ňom účtoval, avšak jeho vynaloženie na daňové účely nebolo\ndostatočne preukázané. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri\nposudzovaní opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov je vychádzať nielen z daňových dokladov\npredložených daňovníkom, ale aj zo zistení, či v nich neabsentuje materiálny podklad, bol podľa názoru\nsenátu odvolacieho súdu dostatočne preukázaný a v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Žalobca mal\nmožnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať stanovisko.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutie žalovaného, ktorým bol zmenený\ndodatočný platobný výmer č.612/230/59732/09/Stan zo dňa 08.10.2009, síce nevyčerpalo celý predmet\ndaňového konania, keďže sa o druhom výroku prvostupňového rozhodnutia správcu dane nezmieňuje,\nale odvolací súd uvedené pochybenie vyhodnotil ako vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, keďže z prečítania výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že v časti druhého výroku\ndodatočný platobný výmer žalovaný nezmenil.\nŽalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy\nhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto\npodstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako vecne správny podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c\nods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/56/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}