{"guid": "2d30da0e-ee6e-4088-a889-4eaca593ee31:46f77d8c-b012-4e89-8d2a-f23d1ee6218f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1", "spisova_znacka": "6Sžp/6/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 z 27. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 6Sžp/6/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1", "identifikacne_cislo": "2010200282", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46f77d8c-b012-4e89-8d2a-f23d1ee6218f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/6/2012\n2010200282\n27. 02. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200282.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : I., bytom M., zastúpeného Mgr. E. U.,\nadvokátom, Advokátska kancelária so sídlom v T., S. XX , proti žalovanému : Hlavný banský úrad,\nKammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti : W. T., s.r.o., so sídlom R. na Z.. XXX, zastúpenej\nJUDr. J. D., advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, J. XX, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 417-882/2010 zo dňa 19. apríla 2010, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 23S/17/2010-187 zo dňa 1. decembra 2011, jednomyseľne,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 1. decembra\n2011, č. k. 23S/17/2010-187, z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .\nŽiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave rozsudkom z 1. decembra 2011, č. k. 23S/17/2010 - 187 postupom podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „OSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: 417- 882/2010 z 19. apríla 2010,\nktorým zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č.\n36-3329/2009/4 z 15. januára 2010 o tom, že žalobca nie je účastníkom konania začatého na základe\nžiadosti organizácie G. A., s.r.o. so sídlom R. na Z. zo 6. júla 2006 o povolenie zmeny č. 1 povoleného\ndobývacieho ložiska nevyhradeného nerastu na pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. M..\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že prvostupňovým rozhodnutím Obvodný banský úrad\nBratislava pod č. 36-3329/2009/4 z 15. januára 2010 postupom v zmysle § 14 ods. 1 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny\nporiadok) rozhodol, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci povolenia zmeny č. 1 začatého\n21. júla 2006 na žiadosť organizácie G. A., s.r.o., R. na Z.. O tom, či žalobca má mať postavenie\núčastníka správneho konania bolo rozhodované na základe skutočnosti, že podal odvolanie voči\nrozhodnutiu OBÚ Bratislava č. 36-2071/2009 z 24. júla 2009 o povolení zmeny č. l. Pri svojom\nrozhodovaní správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že ani v prípise označenom ako Odvolanie proti\nrozhodnutiu o povolenie zmeny č. 1 z 10. augusta 2009, kde je uvedené, že žalobca je dotknutý\ndobývaním vyhradeného nerastu štrkopieskom v k. ú. M., najmä hlučnosťou a prašnosťou prevádzky, nie\nsú preukázané skutočnosti osvedčujúce, že by spĺňal podmienky pre uznanie za účastníka správneho\nkonania v zmysle § 14 Správneho poriadku v nadväznosti na § 18 ods. 1 a § 19 ods. 4 zákona č. 51/1988\nZb. Vplyv predmetnej činnosti na okolie bol predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006\nZ. z., ktoré bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 9220/06 -3.5/gn z 2. februára 2007,\nv zmysle ktorého boli stanovené podmienky, za splnenia ktorých je predmetná činnosť odporúčaná.\n\nV záverečnom stanovisku sú podmienky pre realizáciu činnosti stanovené tak, že ich splnením budú\neliminované možné negatívne vplyvy predmetnej činnosti na okolité prostredie.\nProti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia vzhľadom\nna neuvedenie dôvodov, prečo práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu nemôžu byť\nrozhodnutím o povolenie zmeny č. 1 priamo dotknuté. V nadväznosti na to vyslovil záver, že odkazom\nna záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP\nSR“) správny orgán zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti. Tiež namietal nedostatočne\nzistený skutkový stav s ohľadom na zmeny skutkového stavu od vydania záverečného stanoviska, v\nnadväznosti na čo mal správny orgán vyhodnotiť záverečné stanovisko, že niektoré východiskové údaje\nnezodpovedajú skutočnosti. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie s odkazom na existenciu\nzáverečného stanoviska MŽP SR a zámer odporúčajúci predmetnú činnosť, pričom zákon takúto\nmožnosť pre nepriznanie postavenia účastníka nepredpokladá.\nNapadnutým rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia uviedol, že nesúhlasí s\nvýkladom odvolateľa a jeho právnym vyhodnotením skutočností uvádzaných v napadnutom rozhodnutí.\nMinisterstvo životného prostredia určilo podmienky, t.j. predpísalo také obmedzenia činnosti, aby možné\na predpokladané vplyvy na životné prostredie boli eliminované. V súvislosti s posudzovaním skutočností\nzakladajúcich účastníctvo odvolateľa je úlohou správneho orgánu len posúdiť, či tvrdený účastník\nkonania preukázal zákonom požadovanú\n„priamu dotknutosť“ jeho práv činnosťou, ktorá je\npredmetom posudzovania. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že aj v zmysle\nžalobcom citovaných ustanovení zákona posudzovanie toho, čo všetko zoberie správny orgán do úvahy,\nje výlučne na ňom. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie o povinnosti správneho orgánu „hodnotiť\nzáverečné stanovisko“ iného správneho orgánu a zdôraznil, že z obsahu odvolania nie je zrejmé, ako\nsa jednotlivé skutočnosti uvádzané v texte (rozpracovaný územný plán) týkajú žalobcu.\nŽalovaný nesúhlasil s námietkou nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v tom, že mal\nprikladať záverečnému stanovisku MŽP SR a verejnému prerokovaniu, ktoré mu predchádzalo, taký\nprávny význam, ktorý nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov. V tejto súvislosti zdôraznil záväznosť\nstanoviska MŽP SR pre Obvodný banský úrad. K vyhodnocovaniu podkladov pre záver o účastníctve\nžalobcu uviedol, že skúmal, či žalobca bude dotknutý vplyvom nákladnej dopravy cez územie\nodvolateľa, ako aj tým, či nie sú splnené iné podmienky na priznanie účastníctva priamym vplyvom na\nväčšiu vzdialenosť v zmysle záverov posudzovania zákonným spôsobom (EIA) a nezistil taký negatívny\nvplyv na širšie okolie, že by boli dotknuté práva viažuce sa na toto širšie okolie. Považoval preto za\npreukázané, že povoľovanou činnosťou nebudú dotknuté práva odvolateľa, čím bol preukázaný opak\njeho tvrdenia. Napriek odvolateľovým tvrdeniam nebolo preukázané, že by bol predmetným rozhodnutím\npriamo dotknutý - neuviedol žiaden dôkaz.\nKrajský súd uviedol, že otázka účastníctva žalobcu v konaní bola riešená v súvislosti s konaním o\npovolenie zmeny č. 1 dobývania ložiska nevyhradeného nerastu - štrkopieskov v k. ú. M., povoleného\nrozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. 200/2006 z 2. februára 2006 právoplatným 1.\nmarca 2006 na pozemku parc. č. XXX/XX (register C-KN) o výmere X,XXX ha, z toho plocha určená na\ndobývanie X,XXXX ha (ďalej len rozhodnutie 200/2006) spočívajúcej v tom, že dobývanie ložiska\nvyhradeného nerastu - štrkopieskov, sa povoľuje aj na pozemku parc. č. XXX/XX (C-KN) o výmere\nXX,XXXX ha v k.ú. M. v zmysle žiadosti „Zmena č. 1 povoleného dobývania plán využívania ložiska\nnevyhradeného nerastu - štrkopiesku v k.ú. M. (pozemok par. č. XXX/XX). Konanie bolo začaté na\nzáklade návrhu podaného spoločnosťou G. A., s.r.o., zo dňa 6. júla 2006 (a následne dopĺňaného) a\nbolo ukončené vyhovujúcim rozhodnutím Obvodného banského úradu v Bratislave č. k. 93-2505/2010\nz 13. septembra 2010, právoplatným 16. novembra 2010, na základe potvrdzujúceho rozhodnutia\nHlavného Banského úradu č.: 1414-2140/2010 z 10. novembra 2010.\nV konaní o povolení zmeny č. l, tak ako aj v predchádzajúcom konaní o povolení dobývania ložiska\nnevyhradeného nerastu ukončeného rozhodnutím č. 200/2006 z 2. februára 2006, bolo, ako jeden z\nvýchodiskových podkladov, zohľadňované Záverečné stanovisko č. 9220/06 - 3.5/gn vydané MŽP SR\n\npodľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov. Podľa základných údajov o navrhovanej činnosti sa jednalo o posudzovanie\nťažby vykonávanej v období r. 2006 - 2045 umiestnenej v k. ú. M. parcelné čísla : vodná ťažba\n- XXX/XX, XXX/XX, XXX/X (časť), XXX/X. (časť), XXX/XX (časť); ostatné plochy - XXX/X (časť), X\n(časť), X, X, XX (časť), XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX. V rámci vyhodnocovania\nvplyvov na obyvateľstvo bolo skonštatované, že významné narušenie kvality a pohody života obyvateľov\nsa neočakáva. Prijateľnosť činnosti deklarovalo obecné zastupiteľstvo dotknutej obce pri prezentácii\nčinností a ďalších rokovaniach o návrhu ťažby. V záverečnom stanovisku k navrhovanej činnosti bola\nrealizácia navrhovanej činnosti odporúčaná za predpokladu splnenia podmienok a realizácii opatrení\nuvedených v kapitole VI./3 záverečného stanoviska.\nPri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného sa krajský súd v prvom rade vysporiadal so\nvznesenou námietkou pribraného účastníka konania, že napadnuté rozhodnutie v zmysle § 248 písm. a/\nOSP nepodlieha súdnemu prieskumu. V tejto súvislosti bez ohľadu na opakované poukazy na staršiu\njudikatúru dospel k záveru, že rozhodnutie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu. Podľa názoru\nkrajského súdu, predmetom konania o zmene č. 1 rozhodnutia týkajúceho sa ťažby nevyhradených\nnerastov je okrem iného aj skúmanie splnenia podmienok viažucich sa k životnému prostrediu a\nteda v nadväznosti na ustanovenie článku 46 ods. 1 Ústavy SR ani konanie vo veci schválenia zmeny\nč. 1 a následné konanie vo veci priznania účastníctva v tomto konaní ako týkajúce sa základného práva\nžalobcu na zdravé životné prostredie nie je možné vylúčiť zo súdneho prieskumu. K tejto otázke odkázal\nna závery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 22/2002 zo 16. apríla 2003.\nPokiaľ ide o samotné meritum veci, krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcej\nsa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre zmätočnosť - uvedenie Obce Tomášov ako dotknutého\núčastníka v texte rozhodnutia, uviedol, že táto nezrovnalosť bola odstránená postupom v zmysle\n§ 47 ods. 6 Správneho poriadku.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že z\nobsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovanému nie je známy obsah prvostupňového\nrozhodnutia. Žalovaný vo svojom rozhodnutí v nadväznosti na odvolacie dôvody vyhodnocoval obsah\nprvostupňového rozhodnutia. Rozpory vznikli z odlišného prístupu k citovaniu a oboznamovaniu\nsúvisiacich častí napadnutého rozhodnutia. Nebola preto podľa názoru krajského súdu preukázaná ani\ndôvodnosť námietky svojvôle žalovaného v odvolacom konaní a napádanom rozhodnutí spôsobujúca\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nK námietke nedôstojného a nekvalifikovaného hodnotenia spôsobu argumentácie žalobcu krajský súd\nuviedol, že preukázané pochybenie v administratívnej činnosti žalovaného bolo následne odstránené\npostupom podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku, no na druhej strane priznal, že v súvislosti s dodatočne\nodstraňovanými pochybeniami pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia došlo k pochybeniam v\nčinnosti žalovaného, nejednalo sa však podľa názoru krajského súdu o také vady, ktoré by v zmysle §\n250i ods. 3 OSP mali viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.\nK otázke nesprávnosti právneho posúdenia otázky účastníctva žalobcu v konaní krajský súd v prvom\nrade prisvedčil žalovanému, že v žalobe došlo opakovane k zámene pri odkazovaní na úpravu banského\nzákona, t. j. zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, so zákonom č. 51/1988\nZb., t.j. zákonom o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe, pričom skonštatoval, že\nk porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1 banského zákona napadnutým rozhodnutím nedošlo.\nČo sa týka poukazu na ust. § 18 ods. 1 zákona o banskej činnosti, obsahujúceho definíciu účastníka\nkonania na účely tohto zákona, krajský súd uviedol, že ani žalovaný nespochybňoval oprávnenie\nžalobcu domáhať sa priznania postavenia účastníka konania ako fyzickej osoby, ktorej práva a právom\nchránené záujmy alebo povinnosti môžu byť povolením dotknuté. V preskúmavanom konaní správne\norgány riešili otázku, či je žalobca aj hmotnoprávne legitimovaný na uplatňovanie svojich práv v\nsprávnom konaní. Pri ich rozhodovaní je povinnosťou vyhodnotiť ako základné kritérium dopad účinkov\npostupu orgánu štátnej moci alebo jeho rozhodnutia na základné práva, tvrdeného účastníka konania.\nKrajský súd poukázal na to, že zo subjektívneho pocitu, resp. presvedčenia žalobcu neopierajúceho\nsa o dostatočné podklady nie je možné automaticky vyvodiť právo na priznanie postavenia účastníka\n\nsprávneho konania. Podľa názoru krajského súdu, ak žalovaný k záveru o spĺňaní „hmotnoprávnych“\npodmienok účastníctva konania nedospel, pre dosiahnutie zmeny cestou žaloby v správnom súdnictve\nby musel žalobca preukázať, že vydaním rozhodnutia došlo k ujme na jeho konkrétnych právach\nspôsobom a z dôvodov uvedených v žalobnom návrhu.\nPodľa predložených dokladov žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. M., pričom\ntvrdí, že užívanie rodinného domu je povolenou ťažbou priamo dotknuté najmä kvôli hlučnosti a prašnosti\na zároveň aj tým, že organizácia vykonáva hlučné práce počas víkendových dní, a to aj v nočných\nhodinách. Žalovanému je vytýkané, že oprávnenosť postavenia účastníka správneho konania bola\nvyhodnocovaná v nadväznosti na záverečné stanovisko MŽP SR (a príslušného zámeru), vypracované\nv konaní o povolení ťažby v danej lokalite. Podľa názoru krajského súdu žalovaný nepostupoval v rozpore\nso zákonom, ak pri rozhodovaní o tom, či žalobca má byť účastníkom správneho konania vyhodnocoval,\nči dôvody, od ktorých odvodzuje svoj nárok na postavenie účastníka, sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie\nv konaní, výsledky ktorého evidentne mieni žalobca realizáciou svojich procesných práv ovplyvniť (t.j.\nkonanie vo veci zmeny č. l povoleného dobývacieho ložiska). Podľa názoru krajského súdu žalovaný\nlogicky vyhodnotil relevantnosť a vecnú súvislosť vznesených námietok s konaním o povolení zmeny č.\n1 a dospel k záveru o ich irelevantnosti. Krajský súd zdôraznil, že žalobca nadobudol pozemok a postavil\nrodinný dom v čase, keď prebiehala schválená ťažba. Podľa jeho názoru je nelogické, aby v čase, keď\npokračuje ťažba v zmysle schváleného zámeru, spôsobom posudzovaným v zmysle zákona č. 24/2006\nZ. z., bol žalovaný zaťažený dokazovaním, že je vylúčené, aby žalobca bol zmenou povoleného\ndobývania, ktorá sa nevzťahuje ani na objem ťažby, ani na lokalitu, a jej dôsledkami, dotknutý. Žalobca\nrozsah skutočností, ktoré by mali zakladať účastníctvo v konaní o povolení zmeny č. l za účelom\nuplatnenia relevantných námietok proti povoleniu zmeny mal uviesť vo svojich podaniach, najneskôr v\nžalobnom návrhu. Jednotlivé dôvody nezákonnosti, vyplývajúce z tvrdeného nedostatočného zistenia\nskutkového stavu sú však všeobecné a nekonkrétne. Nelogicky sa podľa názoru krajského súdu javí aj\nvýhrada, že záväzné stanovisko MŽP SR nezohľadňuje skutkové zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Bolo\nby v rozpore s princípom právnej istoty, ak by sa malo predpokladať, že dlhodobý zámer ťažby, by sa\nmal prehodnocovať pri každej zmene vlastníckych pomerov k nehnuteľnostiam, ktoré by mohli byť, resp.\nktorých užívatelia by sa mohli cítiť, potenciálne dotknutí vykonávanou ťažbou. Odkaz na § 18b ods. 3\na § 19 ods. 7 banského zákona v nadväznosti na citovanie príslušných ustanovení zákona č. 51/1988\nZb. je podľa názoru krajského súdu zmätočný.\nK otázke dostačujúceho zistenia skutkového stavu na posúdenie veci krajský súd zopakoval, že žalobné\ndôvody poukazujúce na nezákonnosť automatického akceptovania záverečného stanoviska MŽP SR sa\nnetýkajú konkrétne žalovaného, všeobecné poukazy na vzdialenosť od prvých obydlí obce M. od miesta\nťažby, rozpracovanosti územného plánu obce M. a vydanie územného rozhodnutia na iný pozemok,\nparc. č. XXX/XX, sa netýkajú priamo žalobcu. Takisto nie je dostatočný poukaz na nekonkrétne uvedené\nskúsenosti obyvateľov susednej obce Q. z doterajšej ťažby, na jej negatívny vplyv na statiku príbytkov\na kvalitu okolitých ciest.\nKrajský súd nepovažoval za správny záver žalobcu o akomsi prenesení dôkazného bremena v konaní\no priznanie postavenia účastníka tak, že je povinnosťou správneho orgánu vyvrátiť tvrdenie o tom, že\nžalobca má nárok na priznanie postavenia účastníka správneho konania. Podľa názoru krajského súdu\nje povinnosťou účastníka správneho konania uviesť skutočnosti a dôkazy spôsobilé osvedčiť, že došlo k\nsituácii, keď on spĺňa podmienky pre uznanie za účastníka správneho konania. Čo sa týkalo opakovanej\npožiadavky, aby žalovaný prehodnotil závery stanoviska MŽP SR z 2. februára 2007 v nadväznosti na\nzmeny skutkového stavu, ku ktorým došlo ku dňu vydania rozhodnutia krajský súd uviedol, že záverečné\nstanovisko bolo vypracované postupom v zmysle § 14 zákona č. 24/2006 Z. z. a predmetom hodnotenia\nnebol len stav ku dňu jeho vydania, ale ako vyplýva z uvedeného termínu začatia a skončenia výstavby\na prevádzky navrhovanej činnosti, bolo vypracované na obdobie rokov 2006-2045. Dôležitá je podľa\nnázoru krajského súdu aj tá skutočnosť, že od počiatku sa uvažovalo o troch etapách ťažby, pričom\nzáverečné stanovisko bolo vyhotovené od počiatku k celej výmere zamýšľanej ťažby. Z uvedeného\ndôvodu rozhodnutím o zmene č. 1 preto nedošlo ani k rozšíreniu ťažobného priestoru, ani k zvýšeniu\nobjemu ťažby. Takúto skutočnosť však žalobca nenamietal.\n\nNa záver krajský súd poukázal na to, že z obsahu žaloby nie je zrejmé, aké konkrétne kroky v nadväznosti\nna postavenie a pomery žalobcu mal žalovaný urobiť v záujme zosúladenia záverov záverečného\nstanoviska so skutkovým stavom v roku 2010. Nie je teda ani zrejmé, v čom konkrétne spočívalo\npochybenie v nadväznosti na povinnosť správnych orgánov náležite zistiť skutkový stav veci, čo je podľa\nžalobcu vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného a pre úplnosť pripomenul,\nže v predmetnom prípade nie je možné odvodzovať právo na priznanie postavenia účastníka správneho\nkonania v nadväznosti na Aarhuský dohovor vzhľadom na skutočnosť, že rozsah ťažby neprekračuje\nlimit stanovený prílohou č. 1. bod 16 tohto dohovoru.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal a účastníkovi W. T., s r.o., ktorý nezavinil svoju účasť v súdnom konaní, priznal\nnáhradu trov konania spočívajúcich z trov právneho zastupovania vo výške 386,60 €.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby odvolací súd\nrozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, resp., aby ho zmenil a\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil\nvec správnym orgánom na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru rozsudok krajského\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napádaným rozsudkom krajského súdu sa\nodňala žalobcovi možnosť konať pred súdom a Krajský súd v Trnave neuznal žiaden zo žalobných\ndôvodov žalobcu za opodstatnený.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že kľúčovým negatívnym momentom v konaní pred žalovaným bolo\nvýlučne použitie záverečného stanoviska MŽP SR na zistenie zásahu do práv žalobcu povolením zmeny\nč. 1. Záverečné stanovisko MŽP SR síce na str. 12 obsahuje časť nazvanú „Vplyv na obyvateľstvo“,\navšak pozemok a rodinný dom žalobcu sú vzdialené od hranice ťažobnej plochy cca 270 m a záverečné\nstanovisko MŽP SR pri posudzovaní vplyvov na obyvateľstvo vychádza zo vzdialenosti 550 m. Banské\núrady podľa jeho názoru vychádzali v čase rozhodovania nie zo skutkového stavu aký je, ale aký\nby mal byť. Tiež namietal, že napriek tomu, že záverečné stanovisko počítalo s ťažbou štrkopiesku v\ntroch etapách, táto skutočnosť samotná nemôže znamenať, že rozhodovanie o povolení jednotlivých\netáp môže prebehnúť formálne. Tiež poukázal na to, že jeho snahu o účastníctvo v správnom konaní o\npovolení zmeny nie je možné chápať len ako snahu vedúcu k zabráneniu povolenia zmeny č. 1, ale aj ako\núsilie o uspokojivú mieru ochrany jeho práv v súvislosti s bývaním v blízkej vzdialenosti povolenej ťažby.\nĎalej namietal, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou nezrozumiteľnosti rozhodnutia\nžalovaného a žiadal tiež zrušiť výrok o náhrade trov konania s poukazom na to, že ona nezapríčinil vstup\nďalšieho účastníka do konania, pričom poukázal na súvisiacu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny potvrdiť, pričom poukázal na to, že v odvolaní žalobca uvádza v podstatnej časti tie skutočnosti,\nktoré už boli predmetom pojednávania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa krajský súd v\nnapadnutom rozsudku náležite vysporiadal. Tiež poukázal nato, že celé správne konanie prebehlo\npodľa zákona pričom sa vykonali všetky úkony, ktoré mal správny orgán vykonať. Reálny vplyv na\nživotné prostredie počas výkonu činnosti, t.j. ťažby, môže byť monitorovaný kýmkoľvek a samozrejme\nmôžu sa zistiť aj iné hodnoty, aké sú uvedené v hodnotení vplyvov zamýšľanej činnosti na životné\nprostredie. Toto je však podľa názoru žalovaného predmetom konania iného orgánu, napríklad inšpekcie\nživotného prostredia. Prípadne iné zistené hodnoty prašnosti a hlučnosti počas povolenej realizácie však\nv žiadnom prípade nemôžu mať vplyv na riešenie otázky účastníctva v konaní, ktoré už bolo ukončené\nrozhodnutím, na základe ktorého sa uvedená činnosť vykonáva.\nĎalej poukázal na to, že žalobca pri kúpe pozemku a výstavbe svojho domu mohol a mal vedieť\nv akej oblasti sa nachádza a aký je vplyv okolia naň, resp. predchádzajúci vlastník pozemku ho\nmal na tento stav upozorniť, mohol a mal vedieť, že vlastníctvo určitého pozemku môže vyvolať\nvstup do právnych vzťahov so susedmi. Uviedol, že nevie posúdiť a ani nechce riešiť dôvody, prečo\n\npredchádzajúci majiteľ pozemku žalobcu si neuplatňoval práva a povinnosti, ktoré sú k nemu viazané\na či sú vôbec k nemu viazané nejaké práva a povinnosti v súvislosti s ťažbou štrkov na parcele, ktorá\nneleží v priamom susedstve. Podľa jeho názoru dôvodom, prečo žalobca žalobu podal je jeho nesúhlas\nso záverečným stanoviskom MŽP k povoleniu ťažby štrkopieskov v k.ú. M., ale pretože už právne\nrelevantným spôsobom nemôže zasiahnuť do jeho záverov, konštruuje právne obštrukcie.\nZdôraznil, že podmienky ťažby určuje jednoznačne OBÚ na základe svojich odborných znalostí a na\nzáklade posúdenia technológie ťažby a činností s ňou súvisiacich. Na to aby sa tak mohlo udiať,\nmusí mať predkladateľ žiadosti o povolenie banskej činnosti alebo činnosti vykonávanej banským\nspôsobom overenú odbornú spôsobilosť. Laický prístup k určovaniu podmienok ťažby nie je na mieste.\nAk teda žalobca má pocit, že dochádza k zvýšeniu hlučnosti a prašnosti, má možnosť sa obrátiť na\nodborné organizácie a orgány, ktorým kontrola stavu životného prostredia patrí do kompetencie a dať\npodnet na konanie. Sugestívne popisovanie pocitov žalobcu o tom, ako sú jeho práva porušované\nexistujúcou ťažbou bez akéhokoľvek preukázania čo i len jediného relevantného faktu a pochybné\nprenášanie zodpovednosti za to, že nie je schopný svoje tvrdenia preukázať, na povoľujúci orgán,\npomocou nepodložených procesných obštrukcií má podľa názoru žalovaného za cieľ jediné - zabrániť\nťažbe.\nÚčastník konania W. T., s.r.o. vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal, aby odvolací\nsúd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zdôraznil, že žalobca sa v odôvodnení\nodvolania vyjadruje k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaným, nie Krajským súdom v\nTrnave, a preto nesprávne právne posúdenie veci, ako odvolací dôvod, považuje za neopodstatnený a\nargumentačne nedostatočný. Rovnako je podľa jeho názoru neodôvodnené aj tvrdenie, že rozsudkom\nkrajského súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, najmä vo svetle toho, že žalobca\nbol účastníkom prvostupňového konania a riadne vykonával svoje procesné práva. Podľa jeho názoru,\nz hľadiska právnej istoty je neprípustné, aby dochádzalo k zmene záväzného stanoviska MŽP SR, ako\naj dlhodobého zámeru ťažby, vždy, keď dôjde k zmene vlastníckych vzťahov, pričom poukázal aj na\nprávoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/30/2010, sp. zn. 14S/31/2010, sp. zn.\n14S/105/2010 a sp. zn. 23S/20/2010, kde v obdobných veciach bol postup žalovaného ako správneho\norgánu posúdený ako súladný so zákonom a žaloba bola zamietnutá. Pokiaľ ide o priznanú náhradu\ntrov konania poukázal na to, že spoločnosť W. T., s.r.o. žiadnym spôsobom nespôsobila začatie piatich\nrôznych konaní, a preto jej náhrada trov právneho zastúpenia plným právom patrí. Na záver žiadal, aby\nmu odvolací súd priznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia aj v odvolacom konaní.\nV stanovisku žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka konania z 31. októbra 2012, právny\nzástupca žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca sa pripojil k žalobe proti samotnému povoleniu\nzmeny č.1 povoleného dobývacieho ložiska nevyhradeného nerastu na pozemku parc. č. XXX/XX v\nk. ú. M. (rozhodnutie Hlavného banského úradu z 10. novembra 2010, č. 1414-2140/2010), o ktorej\nprebieha konanie na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/3/2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v spojení\ns § 246c ods.1 veta prvá OSP, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, hoci\nrovnako nie je namieste rozhodnutie krajského súdu potvrdiť.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\n\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom\npostupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú:\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nŽalobca nesporne napadol rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní, ktoré,\npodľa právnej teórie ako aj ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. rozhodnutia Vrchného súdu v\nPrahe č. Rs 419 5A 88/97, č. Rs 457 5A 7/98, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sžp/31/2012), je rozhodnutím procesnej povahy, a preto je podľa § 248 písm. a/ OSP vylúčené zo\nsúdneho prieskumu.\nSúdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 8. marca\n2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo veciach týkajúcich\nsa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia so vzťahom k životnému\nprostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak mohli mať právo plnohodnotne sa\nzúčastniť aj súdneho konania (k tomu pozri napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sžp/41/2009 z 12. apríla 2011, 3Sžp/24/2009 z 2. júna 2011, či sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 2. augusta\n2011).\nRozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie je účastníkom\nsprávneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a\npovinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania, ako uviedol aj žalobca, mu poskytuje\nreálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať\niným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia\nčo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej\nrepubliky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho\norgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V\nprípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska\nsúdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu\no nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie\n\nby mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V\nprípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba, domáhajúca\nsa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto\nmôže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je\npreskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné,\naby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne či sa nejedná o\nprávoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné\nsúdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní\nzastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet\nprieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na ustanovenie § 250b\nods. 2 OSP, za predpokladu zachovania lehoty.\nŽalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie\núčastníka, preto musí podať novú žalobu tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho\nrozhodnutia, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania sa súd nutne\nbude vysporiadavať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov konania.\nDôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a\ninú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a\nrealizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať\nvo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených\nzáujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v\nsprávnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho\nkonania, avšak toto samo osebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo\nprávoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie.\nNajvyšší súd z obsahu administratívneho spisu a aj z obsahu vyjadrenia žalobcu\nz 31. októbra\n2012 zistil, že správne konanie o samotnom povolení zmeny č. 1 povoleného dobývacieho ložiska\nnevyhradeného nerastu na pozemku parc. č. XXX/XX v k. ú. M., bolo ukončené rozhodnutím Hlavného\nbanského úradu z 10. novembra 2010, č. 1414-2140/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. novembra\n2010. Uvedeným dňom právoplatnosti citovaného rozhodnutia, ako rozhodnutia, ktorým sa predmetné\nsprávne konanie právoplatne skončilo, vzniklo žalobcovi, ako osobe tvrdiacej, že správny orgán s ním\nv rozpore so zákonom nekonal ako s účastníkom konania, právo podať v súlade s § 250b ods. 2 a 3\nOSP žalobu a domáhať sa preskúmania jeho zákonnosti, ktoré napokon žalobca aj využil, keď sa pripojil\nk žalobe proti citovanému rozhodnutiu, o ktorej prebieha konanie na Krajskom súde v Trnave pod sp.\nzn. 14S/3/2011.\nNajvyšší súd nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, respektíve nie je\núčastníkom správneho konania, a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine\nv prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho\nkonania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného žalobca vstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla\nkrátko po podaní žaloby 31. mája 2010, pretože toto správne konanie už bolo právoplatne skončené\n15. novembra 2010.\nKrajský súd o veci rozhodol 1. decembra 2011, teda v čase, kedy už neboli naplnené podmienky pre to,\naby rozhodnutie žalovaného nebolo vylúčené z prieskumu v správnom súdnictve. Mal preto, namiesto\nmeritórneho rozhodnutia, vydať uznesenie, ktorým by konanie z dôvodu podľa § 250d ods. 3 OSP v\nspojení s § 248 písm. a/ OSP zastavil a žalobcu odkázať na postup podľa § 250b ods. 2, 3 OSP. Krajský\nsúd teda nesprávne z predloženého administratívne spisu nevyvodil, že je namieste konanie z dôvodov\nhore uvedených zastaviť. Najvyšší súd preto zrušil rozhodnutie krajského súdu a zároveň nevyhovujúc\nodvolaniu žalobcu, konanie zastavil, pretože preskúmavané rozhodnutie sa stalo rozhodnutím, ktoré\nnemôže byť predmetom preskúmavania súdom (§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP v spojení s 246c ods. 1 veta\nprvá OSP, § 250d ods. 3 OSP).\n\nOdvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. c/ OSP v spojení s ustanovením\n§ 246c OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal s poukazom na\nto, že konanie vo veci bolo zastavené, pričom vzhľadom na horeuvedené okolnosti nezistil dôvod pre\npostup podľa § 146 ods.2 OSP. Prihliadol tiež na skutočnosť, že rozhodnutie správneho orgánu vo\nveci bolo vydané 10. novembra 2010, t.j. relatívne krátko po podaní žaloby na krajskom súde, pričom\nžalobca nemohol zabrániť tomu, aby toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žaloba v posudzovanej\nveci teda bola podaná v čase, kedy preskúmavané rozhodnutie bolo spôsobilým predmetom konania v\nsprávnom súdnictve, avšak ešte v konaní pred súdom prvého stupňa túto spôsobilosť stratilo, z dôvodu\nktorého úkony vo veci zo strany žalobcu nemohli viesť k náprave porušenia práv a právom chránených\nzáujmov žalobcu, ku ktorému mohlo dôjsť v konaní pred správnym orgánom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/17/2010", "guid": "00b222ff-2e03-41a9-8027-9154d1ada6d6:cd142e0c-0bb8-4905-9cdd-3e37ed73aec2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}