{"guid": "5e48c35d-2fb2-4150-8b8d-bfa14c5593a2:17996e3c-13f7-4eb4-808a-81d76c558b36", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1", "spisova_znacka": "10Sžd/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/38/2012 z 22. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2013, sp. zn. 10Sžd/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1", "identifikacne_cislo": "2010200205", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/17996e3c-13f7-4eb4-808a-81d76c558b36", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/38/2012\n2010200205\n22. 05. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:2010200205.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu C. G.,\nnarodeného XX. C. XXXX, bytom S., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Procházkom, advokátom,\nso sídlom v Lakšárskej Novej Vsi 403, proti žalovaným: v 1. rade Okresný dopravný inšpektorát v\nSenici, Mojzesova 1, Senica a v 2. rade Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava\n(predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát, Kollárova 31,\nTrnava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-DI-ODV-50/2010 zo dňa 16.\nmarca 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 23S/4/2010-56 zo dňa\n20. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23S/4/2010-56 zo dňa 20.\nseptembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, Okresného dopravného inšpektorátu\n(žalovaný v 1. rade) zo dňa 18. januára 2010, č. k. ORP-P-4/DI-SE-2-2010 bol žalobca uznaný za\nvinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon\no priestupkoch alebo ZP), pretože svojim konaním porušil § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o\ncestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku\n(ďalej len zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že\ndňa 24. októbra 2009 v čase o 22.03 hod. viedol vozidlo Peugeot 405, EČ: D. v obci Brezová pod\nBradlom na Staničnej ulici, pričom bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, ktorá menovaného\nvyzvala, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom a vyšetrením vykonaným dychovou\nskúškou prístrojom Alcotest 7410 č. ARKN 0011 bola nameraná hodnota 0.24 mg/l, o 22.35 h bola\nvykonaná opakovaná skúška, pri ktorej bola nameraná hodnota 0.17 mg/l, čo bolo zaznamenané\nvýstupom z tlačiarne č. ARKD 0170.\n\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZP s poukázaním na § 12 ods. 2 zákona\no priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur. Zároveň bol podľa § 79 ods. 1 zákona o\npriestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške\n16,- Eur.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský dopravný inšpektorát v Trnave (ďalej\nlen žalovaný v 2. rade) rozhodnutím č. p.: KRP-DI-ODV-50/2010 zo dňa 16. marca 2010 zamietol a\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nŽalobca v žalobe, ktorú podal proti prvostupňovému i odvolaciemu rozhodnutiu správnych orgánov,\nnavrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože sa domnieval, že v jeho prípade správne orgány nemali\ndostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty podľa § 22 ods. 1, písm. e) ZP, pre jeho ochorenie\nna diabetes melitus (cukrovku), ktorá mala ovplyvniť výsledky merania alkoholu v jeho dychu. Domnieval\nsa, že len znalec mohol posúdiť, či nameraný alkohol je výsledkom jeho ochorenia alebo reálnej\nkonzumácie alkoholu. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania. V priebehu konania\nžalobu proti žalovanému v 1. rade vzal späť.\nŽalovaný v 2. rade sa k veci vyjadril podaním zo dňa 12. mája 2010. Zotrval na skutkových zisteniach\na právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby súd žalobu zamietol, pretože\nžalobné námietky považoval za neopodstatnené, nespôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nKrajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v 2. rade, ako i postup, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto ho podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. potvrdil.\nRozsudok odôvodnil tým, že žalobca neuviedol skutočnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť\ndruhostupňového rozhodnutia. Konštatoval, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, vyhodnotili skutkový stav na základe dôkazov, ktoré boli vykonané pred správnym\norgánom prvého stupňa. Zo zápisu o dychovej skúške bolo jednoznačne preukázané, že žalobca pred\njazdou motorovým vozidlom požil alkoholické nápoje, čo aj sám potvrdil a skutočnosť, že je diabetikom,\nho nezbavuje zodpovednosti za spáchaný priestupok. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca odber\nkrvi nežiadal, vedel, že je diabetikom, v minulosti sa dopustil viacerých priestupkov, a to aj v súvislosti\ns požitím alkoholických nápojov. Pokiaľ namietal správanie sa príslušníkov polície, ktorí ho zastavili a\nkontrolovali, mal možnosť na nich podať sťažnosť na nadriadený orgán. Súd považoval za potrebné\nk veci ešte uviesť, že toto konanie nie je konaním dokazovacím (žalobca žiadal, aby v konaní ako\nsvedok bol vypočutý JUDr. C. k okolnostiam konzumácie alkoholu, a to tak množstva ako aj času), ide\no konanie preskúmavacie, v ktorom je súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov, ako aj skutkovým\nstavom zisteným v čase vyhlásenia druhostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o výšku uloženého trestu,\ntento bol žalobcovi uložený v súlade so zákonom, s prihliadnutím na okolnosti prípadu ako aj osobu\nžalobcu, ktorý sa v minulosti dopustil viacerých priestupkov, dokonca v evidenčnej karte vodiča má\nzaznamenaný priestupok za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu z roku 2008.\nZo správneho spisu vyplýva, že po tom, čo bol žalobca jazdiaci na označenom motorovom vozidle\nzastavený, po prvom nameraní alkoholu v jeho dychu o 22.00 hod. vo výške 0,24 mg/l uviedol, že bol\nna koštovke vína v obci Koválov, a za tým účelom, aby mohol ochutnávať víno, sa dal do Koválova a\nnaspäť odviezť vodičom. Na koštovke vypil asi 2 dcl vína a deci muštu. Cestou z koštovky sa zastavili\nna salaši v Kunove, kde s priateľmi večeral a pil minerálku. Po večeri zaviezol priateľov do Brezovej pod\nBradlom, kde presadol na miesto vodiča, pretože už uplynul dostatočne dlhý čas od požitia alkoholu a\nišiel autom do práce.\n\nPri opakovanom meraní o 22.35 mu bolo v dychu nameraných 0,17mg/l alkoholu. Pri treťom meraní\n(asi o 23.50) bol výsledok merania alkoholu v dychu negatívny. O cukrovke sa žalobca pred správnymi\norgánmi podľa záznamov a podkladov k priestupku, nezmieňoval.\nZ týchto dôvodov krajský súd, nezistiac pochybenie ani vo výroku o uložení sankcie a jej výške, žalobu\nvoči žalovanému v 2. rade zamietol a voči žalovanému v 1. rade z dôvodu späťvzatia žaloby konanie\nzastavil.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane uviedol, že rozhodnutie\npokladá za nesprávne, keďže dychová skúška bola vykonaná s najväčšou pravdepodobnosťou na\nprítomnosť stopového množstva acetónu v dychu žalobcu, a nie alkoholu. Žalobca preto upozornil\nslužbukonajúceho policajta na svoj zdravotný hendikep, avšak tento nezabezpečil následné vykonanie\nodberu krvi, ktorý by jednoznačne ustálil dôkazovú situáciu. Dôkazné bremeno v danom prípade\njednoznačne spočívalo na orgáne policajného zboru. Žalobca preto považuje za neprípustné presúvať\ntúto zodpovednosť na žalobcu s tým, že on sa mal dožadovať vykonania krvnej skúšky. S ohľadom\nna chorobu žalobcu nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná prítomnosť alkoholu v jeho\norganizme v čase jeho zadržania a vykonania dychovej skúšky, a teda ani to, že sa dopustil priestupku,\npre ktorý bol postihnutý. Žalobca preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd v celom\nrozsahu vyhovie jeho žalobe, zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie\na prizná mu náhradu trov konania.\nŽalovaný, poukazujúc na to, že žalobca v priestupkovom konaní nespomínal ochorenie na cukrovku\na jej možný vplyv na hladinu alkoholu v jeho organizme, vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, že\npriestupok bol preukázaný a bola zaň vyvodená zodpovednosť v súlade so zákonom. Navrhol potvrdiť\nnapadnutý rozsudok.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Trnave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný (v 2. rade) v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nOdvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 22. mája 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v 2. rade v spojení s rozhodnutím žalovaného v 1. rade, ktorým bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP)\nna vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZP s poukázaním\nna § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a povinnosť uhradiť\ntrovy konania vo výške 16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. a) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí\nten, kto ako vodič vozidla sa odmietne podrobiť vyšetreniu na zistenie požitia alkoholu alebo inej\nnávykovej látky spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, hoci by také vyšetrenie nebolo spojené\ns nebezpečenstvom pre jeho zdravie.\nPodľa § 4 ods. 2, písm. c) ZCP vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej\nnávykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.\nPodľa § 51 zákona ZP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne\norgány aplikovali správne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch na vzniknutú situáciu, najmä na\nposúdenie skutku a uloženie sankcie.\nZo skutkových zistení vyplýva jednoznačne, že nie cukrovka, ale požitý alkohol ovplyvnil hladinu alkoholu\nv krvi žalobcu pri meraní. Žalobca sám konzumáciu alkoholu priznal a vzhľadom na uplynutý čas od\nkonzumácie po meranie alkoholu v dychu (podľa žalobcu viac ako dve hodiny) a večeru, ktorú mal\nskonzumovať s priateľmi, bolo zrejme vypitého alkoholu na koštovke viac, ako sám uviedol. Prepočet\nžalobcom udávaného požitého alkoholu totiž nezodpovedá nameranému množstvu alkoholu v jeho\ndychu. (Množstvo alkoholu, pokiaľ nejde o trestný čin alebo naopak, ak ho nie je nulové množstvo, nie\nje v danom prípade ani rozhodujúce). Rozhodne však nešlo o vplyv cukrovky, pretože v prípade takej\nporuchy u žalobcu by ani o 23.50 hod - pri treťom meraní, nebol u neho v dychu nameraný negatívny\nvýsledok alkoholu.\nNa tomto podstatnom skutkovom zistení by nič nezmenil ani výsluch svedka JUDr. C.. Z tohto dôvodu\nodvolací súd v jeho nevypočutí nezistil pochybenie. Napokon žalobca sa o cukrovke a jej vplyve na\nmeranie alkoholu v jeho organizme po zistení priestupku vôbec nezmieňoval. Prvé námietky v tomto\nsmere obsahovala až žaloba.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nvzhľadom na jednoznačnosť skutkového a právneho stavu v prerokúvanej veci, v podstate odkazuje na\nkonanie pred krajským súdom a odôvodnenie jeho napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením\n§ 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\n\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nSo zreteľom na to, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že skutok sa stal tak ako bol uvedený v\nnapadnutých rozhodnutiach správnych orgánov, nemá odvolací súd v podstate čo dodať. Z uvedených\ndôkazov a rozhodnutí vyplynulo, že žalobca bol zastavený hliadkou Policajného zboru a na jej\nvyzvanie sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu v dychu. Po zákonnom poučení o možnosti žiadať\nvykonanie odberu krvi na vlastné náklady toto nežiadal. Odvolací súd napriek námietkam žalobcu nemal\npochybnosti o náležitom poučení v tomto smere.\nOdvolací súd pochybenie v konaní správnych orgánov ani krajského súdu nezistil. Výhrady žalobcu na\nadresu správnych orgánov, že mali z úradnej povinnosti zisťovať vplyv ochorenia na cukrovku na stav\nhladiny alkoholu v organizme žalobcu sú irelevantné, pretože prvé námietky v tomto smere sú obsiahnuté\naž v žalobe a ako už odvolací súd uviedol, so zreteľom na výsledky troch meraní je s istotou vylúčené,\naby cukrovka u žalobcu nemala vplyv aj na meranie o 23.50 hod., ktoré sa skončilo negatívne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu, že rozhodnutie\nžalovaného je zákonné a jeho odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1\na 2 O.s.p. potvrdil s tým, že v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu\nv Trnave.\n\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}