{"guid": "3d5bec5c-2d5c-4833-bf8a-ee1e734ab1e6:f3ac3249-2e5e-4bc4-98f1-28ffc8a6ddb3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1", "spisova_znacka": "7Cdo/121/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/121/2013 z 12. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. júna 2013, sp. zn. 7Cdo/121/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1", "identifikacne_cislo": "1512223669", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "datum_vydania": "2013-06-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "nazov": "§ 15a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15a", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3ac3249-2e5e-4bc4-98f1-28ffc8a6ddb3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/121/2013\n1512223669\n12. 06. 2013\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2013:1512223669.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, v mene a na účet ktorej koná advokát\na konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu\nmajetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 42 C 162/2012,\no dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 28. februára 2013 sp. zn. 9 Co\n51/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Bratislava V žalobu, ktorou sa voči žalovanej\ndomáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003\nZ.z.“). V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom\nOkresný súd Bratislava V, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na\nto žiadala, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa\n(§ 12 ods. 1 O.s.p.).\nOkresný súd Bratislava V považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis\npo ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave (§\n16 ods. 1 O.s.p.).\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 19. októbra 2012 sp. zn. 9 NcC 83/2012 rozhodol, že sudcovia\nOkresného súdu Bratislava V, Zuzana Bartalská, JUDr. Roman Benedikovič, JUDr. Daniela Bergerová,\nJUDr. Monika Blahutiaková, JUDr. Ivica Blecharžová, JUDr. Mária Filová, Mgr. Martina Hrušovská, PhD.,\nJUDr. Ivana Jahnová, JUDr. Zdenka Kleimanová, JUDr. Natália Kolláriková, Mgr. Marcela Kosová, JUDr.\nAnna Križáková, Mgr. Zita Leimbergerová, JUDr. Alena Martiusová, JUDr. Eva Meszarosová, JUDr. Eva\nMiklošková, Mgr. Viera Milatová, PhD., JUDr. Renáta Nemečková, JUDr. Katarína Rusňáková, JUDr.\nViera Sandtnerová, JUDr. Dušan Srogončík, JUDr. Eva Šajmovičová, Mgr. Igor Škultéty, JUDr. Miroslava\nŠtannerová, JUDr. René Štepánik, JUDr. Klaudia Talašová, JUDr. Jana Tamášiová, JUDr. Viera Ulacká,\nJUDr. Iveta Willantová nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.\nOkresný súd Bratislava V uznesením z 5. októbra 2012 č.k. 42 C 162/2012-7 uložil žalobkyni povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66 € podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych\n\npoplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).\nUvedené uznesenie Okresného súdu Bratislava V napadla žalobkyňa odvolaním argumentujúc tým,\nže v danom prípade nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toto\nistého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa\npoprela), nezaťažovala by ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne\noslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 9 Co 51/2013 napadnuté uznesenie\nsúdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že z hľadiska\nobsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu\nBratislava V; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku\nza námietku zaujatosti. Poukázal na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení\nz 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho\nkonania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok\nza vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Vecné oslobodenie účastníka\nobčianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na\nsúdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu\nkonania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.).\nUvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, navrhla rozhodnutia súdov oboch\nnižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo v danom prípade:\n1. súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona\npotrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Túto procesnú vadu vyvodzovala žalobkyňa z toho, že nepodala\nnámietku zaujatosti (žiadna obsahová súčasť žaloby nebola týmto procesným úkonom a ani nemala\nnáležitosti námietky zaujatosti stanovené v § 15a ods. 3 O.s.p.); žiadala však vec prikázať inému súdu\ntoho istého stupňa, lebo všetci sudcovia Okresného súdu Bratislava V sú vylúčení z jej prejednávania\na rozhodovania (§ 12 ods. 1 O.s.p.). Neexistujúcu či „neplatnú námietku zaujatosti“ nebolo možné\nspoplatniť a bez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať ani jej poplatková povinnosť,\n2. rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade,\ndospela žalobkyňa na základe toho, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok jej uložila sudkyňa Okresného\nsúdu Bratislava V, nezákonným postupom ktorého jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma,\nnáhrady ktorej sa domáha v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,\n3. vecné oslobodenie tohto konania (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.) sa vzťahuje aj na námietku\nzaujatosti (v súvislosti s tým žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 9. októbra 2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2010). Skutočnosť, že v danej veci nebola podaná námietka\nzaujatosti, potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2012 sp. zn.\n3 Sžo 58/2012, ktoré bolo vydané v inej veci.\nŽalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala\nvčas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému ho zákon pripúšťa.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O.s.p.).\nV prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle § 239 ods. 1\nO.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o\nzamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2\nO.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie\nsúdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie\n\nprípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o\nnávrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie\no uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na\núzemí Slovenskej republiky.\nUznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla žalobkyňa dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie\nuvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa,\ndovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.\nDovolanie žalobkyne preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.\nPrípustnosť dovolania žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je\npredmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno\nním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (pozri napríklad R 117/1999,\nR 34/1995 a tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise Zo súdnej\npraxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade\nvymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto\nprocesnej vade skutočne došlo.\nŽalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p. netvrdila a existencia týchto\nvád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.\n1. Žalobkyňa tvrdí, že v danom prípade súdy konali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.).\nV zmysle § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p. konanie začína na návrh. Toto ustanovenie určuje moment, ktorým\nvznikajú Občianskym súdnym poriadkom upravené procesné práva a povinnosti súdu a účastníkov\nkonania. Nedostatok návrhu na začatie takého konania, ktoré podľa zákona môže začať len na návrh,\nje neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania; ak súd zistí, že sa pred ním vedie konanie bez\ntoho, aby bol podaný návrh na začatie konania, hoci bol taký návrh potrebný, prebiehajúce konanie v\nktoromkoľvek štádiu zastaví. Skutočnosť, že občianske súdne konanie v niektorej veci prebehlo bez\ntoho, aby bol podaný návrh, výlučne ktorým mohlo toto konanie začať, zakladá procesnú vadu uvedenú\nv § 237 písm. e/ O.s.p.\nO prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide ale len vtedy, ak chýba návrh ako procesný úkon\núčastníka, ktorým sa začína konanie (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 23. júna 2005 sp. zn. 3 Cdo 56/2005 a z 19. októbra 2006 sp. zn. 3 Cdo 186/2006).\nV občianskom súdnom sporovom konaní (o také ide aj v danom prípade) sa návrh na začatie konania\noznačuje ako žaloba. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o náhradu majetkovej a\nnemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na Okresnom súde Bratislava V dňa 27. septembra\n2012. Neopodstatnená je preto jej námietka, že v tejto veci, ktorá mohla začať len na návrh, nebol podaný\nnávrh na začatie konania (žaloba).\nŽalobkyňa na odôvodnenie prípustnosti jej dovolania uviedla, že: a/ bolo rozhodované o námietke\nzaujatosti, ktorú ale nepodala, b/ súd prvého stupňa jej následne uznesením uložil povinnosť zaplatiť\nsúdny poplatok za námietku zaujatosti, ktorá povinnosť jej uložená byť nemala, c/ odvolací súd\nprvostupňové uznesenie o vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti potvrdil.\n\nDovolateľka uviedla, že sa nestotožňuje s názorom, v zmysle ktorého „námietka zaujatosti je návrhom\nna začatie 'samostatného' konania o vylúčenie sudcu“. Obsah odôvodnenia dovolaním napadnutého\nuznesenia odvolacieho súdu ale v ničom neopodstatňuje záver, že by odvolací súd zastával tento\nnázor (t.j. že konanie o námietke zaujatosti je samostatným konaním). Odvolací súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia len stotožnil s názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle\nktorého sa vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb. nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky\nč. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (II. ÚS 124/2011).\nŽalobkyňa napriek tomu, že na jednej strane v dovolaní „nesúhlasí so separáciou konania o námietke\nzaujatosti“, na druhej strane prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. e/ O.s.p.,\nčo ale svedčí o tom, že túto „alternatívu“ (t.j. že námietka zaujatosti je akýmsi návrhom na začatie\n„samostatného“ konania) si predsa len osvojuje.\nDovolací súd pripomína, že v danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu,\nktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa ukladajúce žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok. To považuje dovolací súd za okolnosť, ktorá má zásadný význam. Pokiaľ je s návrhom na\nzačatie konania (žalobou), výlučne ktorý má na mysli ustanovenie § 237 písm. e/ O.s.p., spojený vznik\ndvojstranného procesno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, podaním námietky zaujatosti\ntakýto procesno-právny vzťah (medzi žalobcom a žalovaným) nevzniká. O to viac nemožno o založení\nvzťahu takejto povahy hovoriť v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi\npoplatníkom a štátom, v ktorom úlohou súdu nie je prerokovať určitú vec žalobcu a žalovaného, ale\nposúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zákona (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok; podanie „návrhu na začatie konania“ v tomto finančno-právnom (poplatkovom)\nvzťahu je pojmovo vylúčené.\nV občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79 veta prvá O.s.p.), súd spravidla\nrozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie (o povinnosti poplatníka\nzaplatiť súdny poplatok, námietke zaujatosti, ustanovení zástupcu, uložení poriadkovej pokuty, trovách\nkonania, svedočnom a pod.). O týchto otázkach ale nerozhoduje v nejakom samostatnom (súbežne\nprebiehajúcom) konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom. Rozhodovanie o týchto otázkach\npredstavuje integrálnu súčasť jednotného občianskeho súdneho konania, v ktorom je podaný jediný\nnávrh na začatie konania - žaloba. Aj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej\núčastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o povinnosti účastníka (poplatníka) zaplatiť súdny poplatok,\nrozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu na začatie konania (žaloby). Len ak takéto\nobčianske súdne konanie ako celok prebehlo napriek tomu, že sa nepodal návrh na jeho začatie (žaloba),\nhoci bol podľa zákona potrebný, ide o procesnú vadu v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\nTvrdenie, že v danom prípade sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nnie je vôbec spôsobilé naplniť skutkovú podstatu ustanovenia § 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p., lebo sa ním\nbez akéhokoľvek opodstatnenia zamieňa stav, keď nebol podaný žiadny návrh na začatie konania, hoci\nbol podľa zákona potrebný, s tým, že v žalobou riadne začatom konaní bol vyrubený súdny poplatok,\nktorý (podľa žalobkyňou zastávaného názoru) nemal byť vyrubený.\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd uzatvára, že pokiaľ aj súd prvého stupňa prípadne\nuznesením vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti, hoci žalobkyňa túto námietku nevzniesla\n(pozn.: dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), a odvolací súd prvostupňové uznesenie potvrdil,\nnemohlo to mať za následok procesnú vadu uvedenú v ustanovení § 237 písm. e/ O.s.p.\n2. Žalobkyňa namieta, že pri vyrubovaní súdneho poplatku podľa položky č. 17a Sadzobníka, rozhodoval\nvylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.).\nSudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k\núčastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Na\nsúde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa, a naopak.\nTo isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní (§ 14 ods. 2 O.s.p.). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie\nsú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní\nv iných veciach (§ 14 ods. 3 O.s.p.).\n\nNeexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o\ntom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebránila v danom prípade\ndovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g/\nO.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd (R 59/1997).\nNapriek tomu, že O.s.p. v § 14 ods. 1 spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen\nso skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti,\nnemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku\nz významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania\npridelenej veci len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne\nbránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny\nnázor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania\na rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a\nnezaujatého rozhodovania.\nZ hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. je právne významný vzťah sudcu, a to buď k veci (kedy má sudca svoj\nkonkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom\nkonania (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k účastníkovi konania určitý osobný vzťah, so zreteľom\nna ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k zástupcom účastníkov konania.\nV danom prípade žalobkyňa - z hľadiska obsahového (pozri § 41 ods. 2 O.s.p.) - namieta, že JUDr.\nRenáta Nemčeková, PhD., sudkyňa Okresného súdu Bratislava V, ktorá rozhodla o povinnosti žalobkyne\nzaplatiť súdny poplatok vo výške 66 €, bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, lebo\nje sudkyňou Okresného súdu Bratislava V, nesprávny úradný postup ktorého v inej veci zakladá podľa\nnázoru žalobkyne zodpovednosť žalovanej v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu\n(§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej\nžalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací\nsúd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,\nže vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným\npostupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle\nzákona č. 514/2003 Z.z.\nZ uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že námietka žalobkyne o existencii procesnej vady\nkonania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. nie je opodstatnená.\n3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v dovolaní neopodstatnene namietla existenciu vád konania v zmysle §\n237 písm. e/ a g/ O.s.p., čo pri už vyššie uvedenom konštatovaní o neprípustnosti jej dovolania v zmysle\n§ 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 237 písm. a/ až d/ a f/ O.s.p. znamená, že tento jej mimoriadny opravný\nprostriedok nie je podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne prípustný, nepristúpil dovolací súd\nk posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), na ktorom spočíva\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu; ani prípadná nesprávnosť právneho posúdenia nezakladá\ntotiž prípustnosť dovolania (pozri R 54/2012). Z toho istého dôvodu dovolací súd neskúmal ani správnosť\nzáverov odvolacieho súdu v tých otázkach, v súvislosti s ktorými žalobkyňa poukázala na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. októbra 2011 sp. zn. 5 MCdo 20/2010 a z 21. novembra\n2012 sp. zn. 3 Sžo 58/2012, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2011 sp. zn. II.\nÚS 124/2011.\n4. Z dôvodov uvedených vyššie Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne\nodmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.\nPri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania dovolací súd zohľadnil, že žalobkyňa nebola v dovolacom\nkonaní procesne úspešná a nevzniklo jej právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5\nO.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); vzal tiež na zreteľ, že v dovolacom konaní\n\nprocesne úspešná žalovaná nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania\n(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}