{"guid": "3268d905-5af6-402e-b6ab-ac75b477de3c:d445bc69-e435-4a0a-8c8a-8176d55b209a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1", "spisova_znacka": "4MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/9/2012 z 25. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2013, sp. zn. 4MCdo/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1", "identifikacne_cislo": "1305220620", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "datum_vydania": "2013-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "nazov": "§ 226 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-226", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-226"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "nazov": "§ 221 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-226", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d445bc69-e435-4a0a-8c8a-8176d55b209a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/9/2012\n1305220620\n25. 04. 2013\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2013:1305220620.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. G. S., M., zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 5, proti žalovanej PEREX,\na.s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 39/A, zastúpenej advokátskou kanceláriou LEGAL\nPROFESSIONALS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tehelná č. 25, o ochranu osobnosti, vedenej na\nOkresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 13 C 289/2005, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. februára 2011 sp. zn.\n6 Co 209/2009, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III 30. decembra 2005 po úprave podaním doručeným\nsúdu 11. septembra 2006 (ktorú zmenu súd prvého stupňa pripustil uznesením z 8. júna 2007 - por.\nč.l. 218) sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že 1/ zverejnením článku v denníku „PRAVDA“ s\nnadpisom „S. opäť rozhoduje, podozrivé konkurzy pokračujú“, resp. s nadpisom na strane 3 „Podozrivé\nkonkurzy pokračujú“ zo dňa 22. októbra 2004 došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu\nosobnosti, 2/ zverejnením článku v denníku „PRAVDA“ s nadpisom „Komu chýba súdnosť“ z 22. októbra\n2004 došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, 3/ uloženia povinnosti\nžalovanej zaplatiť mu nemajetkovú ujmu 5.000.000.- Sk (165.969,59 Eur) a 4/ náhrady trov konania.\nSvoj návrh odôvodnil tým, že označenými článkami žalovaná neoprávnene zasiahla do jeho práv na\nochranu osobnosti v podobe zverejnenia nepravdivých, resp. skresľujúcich informácií navodzujúcich\nzdanie o tom, že ako konkurzný sudca prejednáva podozrivé konkurzy, prijíma sporné rozhodnutia a\nje súčasťou systému zneužitých konkurzov. Zverejnené údaje zasiahli najmä do jeho práva na ochranu\ndobrého mena, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, boli zverejnené v jednom z najčítanejších denníkov v\nSlovenskej republike a sú teda schopné aj objektívne narušiť, resp. ohroziť práva chránené ustanovením\n§ 13 Občianskeho zákonníka.\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom zo 7. novembra 2008 č.k. 13C 289/2005-397\n1/ zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia, že zverejnením článku v denníku Pravda s\nnadpisom „S. opäť rozhoduje, podozrivé konkurzy pokračujú“, resp. s nadpisom na strane 3. denníka\nPravda „Podozrivé konkurzy pokračujú“ a „Komu chýba súdnosť“ zo dňa 22. októbra 2004 došlo k\nneoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti,\n2/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000.000,- Sk (66.387,83 Eur) z titulu náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch,\n\n3/ v časti náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000.000,- Sk (99.581,75 Eur) žalobu zamietol, a\n4/ žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 740.918,60 Sk (24.593,99\nEur),\nkeď zo skutkového stavu veci a vykonanej „analýzy“ pod bodmi 1/ až 73/ dospel k záveru, že žaloba\nje čiastočne dôvodná, pretože „žalobca je osobou absolútneho verejného záujmu“, sporným článkom\nžalovaná vykonala „neopodstatnený, ničím nepodložený útok na rozhodovaciu činnosť žalobcu v tejto\nkonkrétnej veci, v minulosti, súčasnosti i budúcnosti a jeho samého, taktiež možno konštatovať, že\nišlo o útok mimoriadnej sily a intenzity“, a „žalobca je osobou absolútneho verejného záujmu, ako\nvrcholný predstaviteľ štátneho podniku, ktorý je monopolným dodávateľom plynu, s čím je spojené\nmimoriadne citlivé spoločenské vnímanie jeho osoby, resp. prejavov správania sa spoločnosťou,\nnapríklad aj prostredníctvom médií“. Žalobu v časti určenia, že zverejnením predmetných článkov\ndošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu zamietol „z dôvodu, že nedostatočného\nvymedzenia konkrétnych skutkových okolností zásahu tak, ako to bolo analyzované.“ (por. č.l. 39\nrozsudku). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 3 O.s.p. a doslovným\nopísaním úkonov a vyčíslením pod bodmi 1/ až 18/ vykonané žalobcom.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu aj žalovanej uznesením z 3. februára 2011 sp. zn. 6\nCo 209/2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (t.j. okrem výroku, ktorým\nsúd prvého stupňa zamietol žalobu v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške\n3.000.000,- Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. apríla 2009 - pozn. dovolacieho súdu) a vec mu vrátil\nv tejto časti na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie napadnutého\nrozsudku nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a na tomto závere nič nemení ani fakt,\nže odôvodnenie rozsudku má 52 strán, pretože ako celok je zmätočné a nejasné. Postup súdu prvého\nstupňa, ktorý do odôvodnenia svojho rozsudku neprehľadne a zmätočne zahrnul doslovné znenie žaloby,\ndoslovné znenie vyjadrenia žalovanej, všetky prednesy a vyjadrenia účastníkov konania, doslovný\nobsah listinných dôkazov a doslovný obsah výpovedí svedkov, je v priamom rozpore s § 157 ods. 2\nObčianskeho zákonníka (správne O.s.p. - pozn. dovolacieho súdu), z ktorého vyplýva, že súd je povinný\nv odôvodnení rozhodnutia predovšetkým stručne, jasne a výstižne uviesť zistený skutkový stav veci, z\nakých dôvodov a ako vec po právnej stránke posúdil. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní\nodôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že súd sa v ňom adekvátne, čo do myšlienkových postupov\nracionálne logickým spôsobom vyporiada so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli\nnajavo a tiež s argumentáciou účastníkov konania, pokiaľ má vzťah k prejednávanej veci. Tieto náležitosti\nv odôvodnení napadnutého rozsudku absentujú napriek tomu, že je mimoriadne obsiahle. Nedodržanie\nštruktúry odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. v prejednávanej\nveci spôsobilo, že rozsudok nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti jeho skutkových\na právnych záverov, t.j. rozsudok je nepreskúmateľný. V závere odôvodnenia poukázal na prípady,\nkedy možno poskytnúť občianskoprávnu ochranu fyzickej osobe proti zásahu do osobnostných práv,\nčo možno považovať za neoprávnený zásah a poukázal na príslušnú judikatúru ESĽP, Ústavného súdu\nSlovenskej a Českej republiky.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal na základe podnetu žalobcu mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1 a\ns poukazom na § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. a navrhol ho zrušiť a vec\nvrátiť Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Namietal, že postupom odvolacieho súdu bola\nžalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), pretože ak je rozhodnutie súdu\nnižšieho stupňa zrušené pre procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., resp. 237 písm. f/ O.s.p.,\nodvolací, resp. dovolací súd sa v súlade s rozhodovacou praxou v zrušovacom rozhodnutí nevyjadruje\naj k skutkovým a právnym záverom súdu nižšieho stupňa (k odvolacím, resp. dovolacím dôvodom). Je\nnemysliteľné, aby odvolací súd pri zrušení rozhodnutia z dôvodu § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. prejudikoval\nrozhodnutie súdu prvého stupňa. Odvolací súd v napadnutom uznesení nad rámec ustanovenia § 221\nods. 1 písm. f/, § 221 ods. 2 a § 226 O.s.p. inštruoval súd prvého stupňa záväzne aj v tom, ako má o veci\nrozhodnúť, čo následne v ďalšom konaní neumožňuje súdu nižšieho stupňa rozhodnúť podľa vlastného\nuváženia. Krajský súd v Bratislave záväzne určil, že pre prejednávanú vec je významný nález Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky II. ÚS 326/09, hoci súd prvého stupňa pri rozhodovaní pôvodne na tento\nnález neprihliadal a rozsudok súdu prvého stupňa v danej veci nebol v odvolacom konaní zrušený pre\nnedostatočne zistený skutkový stav, resp. pre nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvého stupňa je\ntak viazaný právnym názorom krajského súdu aj v tom, že vec treba posúdiť s prihliadnutím na uvedený\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa\nv napadnutej časti boli len pochybenia formálneho charakteru a preto nebol dôvod, aby odvolací súd\niniciatívne vyjadroval svoj subjektívny názor na vec samu a aby týmto svojim právnym názorom zaviazal\nsúd prvého stupňa, ako má vec posudzovať, čím došlo podľa názoru generálneho prokurátora k odňatiu\nmožnosti žalobcovi konať pred súdom.\nŽalovaná sa vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu nestotožnila s názorom\ngenerálneho prokurátora. Poukázala na ustanovenie § 243e O.s.p. a vyjadrila názor, že napadnutým\nuznesením odvolací súd neporušil žiadne ustanovenie zákona a takéto porušenie v súvislosti s jeho\nvýrokovou časťou neuvádza ani generálny prokurátor. Zákon v súvislosti s podaním mimoriadneho\ndovolania hovorí o porušení zákona rozhodnutím súdu a takéto účinky môže mať len výroková časť\nrozhodnutia a nie odôvodnenie rozhodnutia. Mimoriadne dovolanie je možné podať len v prípadoch\nporušenia zákona, ktoré sú vymedzené v § 243f O.s.p., pričom rozhodnutie ani konanie na odvolacom\nsúde nespĺňa žiadnu z týchto podmienok. V danom prípade nie je splnená ani podmienka nemožnosti\ndosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami, pretože napadnuté uznesenie nie je konečným\nrozhodnutím o žalobcom uplatnenom nároku, nakoľko vo veci bude opätovne rozhodovať súd prvého\nstupňa. Nepovažuje za správny ani názor generálneho prokurátora týkajúci sa viazanosti súdu prvého\nstupňa právnym názorom odvolacieho súdu, pretože vo veci bude súd prvého stupňa vykonávať ďalšie\ndokazovanie a skutkový a právny stav bude ustálený až po jeho dokončení. Pokiaľ odvolací súd poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 326/2009, odvolací súd v odôvodnení uznesenia\nuviedol iba to, že je pre rozhodnutie v danej veci právne relevantný, nie však záväzný. Generálny\nprokurátor svojim dovolaním predbieha porušenie zákona a samotnú možnosť porušenia zákona tým,\nže tvrdí, že súd prvého stupňa rozhodne v súlade s uvedeným nálezom ústavného súdu. Z uvedených\ndôvodov navrhuje zamietnuť dovolanie generálneho prokurátora.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods.\n3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) na podnet žalobcu generálny\nprokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p.. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci\nsa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh\nna začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže\n\nnamiesto samosudcu rozhodoval senát. V mimoriadnom dovolaní nebola namietaná existencia niektorej\nz vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a žiadna z nich nebola v konaní o mimoriadnom\ndovolaní ani zistená.\nPodľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd v konaní odňal žalobcovi možnosť pred\nsúdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPodľa § 237 písm. f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.\nOdňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup\nsúdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu občiansky súdny\nporiadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v\nprejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v\nsúlade s právnymi predpismi a žalobcovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym\nporiadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.\nV prejednávanej veci Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku\nOkresného súdu Bratislava III ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok v\nustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu\nprvého stupňa, ak zistí, že konanie na súde prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád\nv ňom taxatívne uvedených. Zrušenie ako spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne\npredpísané vždy, ak sa v konaní preukáže existencia takejto vady.\nGenerálny dovolateľ tvrdí, že k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. došlo tým, že odvolací\nsúd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor vo veci samej, ktorým bude súd prvého stupňa pri\nsvojom rozhodovaní viazaný a to napriek tomu, že rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zrušil z\nprocesných dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., považujúc ho za nepreskúmateľný.\nV prejednávanej veci sa dovolaním napadnutým uznesením, ktorým odvolací súd na odvolanie oboch\núčastníkov konania zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a vec mu v tomto rozsahu\nvrátil na ďalšie konanie, vec dostala späť do štádia prvostupňového konania, čím nedošlo k odňatiu\nmožnosti žalobcu konať pred súdom. Na uvedenom nič nemení ani vyslovenie názoru odvolacím súdom\nv napadnutom uznesení, že pre prejednávanú vec je významný nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 326/09, resp., že poukázal na rozhodnutia ESĽP, či definíciu verejného záujmu\nvyslovenú Ústavným súdom Českej republiky, keď toto je potrebné chápať len ako inštrukciu poskytnutú\nsúdu prvého stupňa pre ďalší postup v konaní a potrebu zamerania sa súdom prvého stupňa na\nskutočnosti podstatné v konaní o ochrane osobnosti, a to pre zjavné nepochopenie súdom prvého stupňa\ntoho, čo je podstatou konania o ochrane osobnosti, štruktúry a náležitostiach takého rozhodnutia (por.\nobsah odôvodnenia rozhodnutia preskúmavaného odvolacím súdom). Pokiaľ odvolací súd aj poukázal\nna konkrétny nález ústavného súdu v zrušujúcom uznesení, nevyslovil tým svoj právny názor vo veci,\nktorým by bol súd prvého stupňa viazaný a takýto postup nezakladá existenciu procesnej vady v zmysle\n§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. Súd prvého stupňa je viazaný len takým právnym\nnázorom, ktorý bol skutočným základom zrušovacieho uznesenia odvolacieho súdu. Keďže odvolací\nsúd v zrušovacom uznesení nezaujal stanovisko k správnosti záverov súdu prvého stupňa, vyslovil len\npokyny pre ďalší postup v konaní po stránke procesnej. Také pokyny nie sú „právnym názorom“, ktorým\nby súd prvého stupňa bol obmedzený v právnom posúdení veci. Je potrebné zdôrazniť, že „právny názor“\nvyslovený v zrušovacom uznesení môže vychádzať len zo skutkového stavu, ktorý bol zistený pred\nsúdom prvého stupňa, pričom naviac, v prejednávanej veci platí zásada koncentrácie konania podľa §\n\n118a O.s.p., v intenciách ktorých súd prvého stupňa je povinný postupovať. Odvolací súd v tomto smere\nrozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmaval. Významné však je, že proti novému rozhodnutiu súdu\nprvého stupňa má žalobca (aj žalovaný) zachované právo podať odvolanie, o ktorom zas bude mať\npovinnosť rozhodnúť odvolací súd, pričom v danom (aktuálnom) štádiu konania (t.j. v uznesení, ktoré nie\nje právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu v merite veci), nemožno za odňatie možnosti žalobcu\nkonať pred súdom považovať inštrukciu a upozornenie odvolacím súdom na veci podstatné pre ďalší\nsprávny postup a rozhodnutie v tomto konaní.\nZ dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že argument\ngenerálneho prokurátora, že postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred\nsúdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) neobstojí. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho\nopravný prostriedok zamietol podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. ako nedôvodný.\nO trovách konania dovolací súd nerozhodol z dôvodu, že v konečnom rozhodnutí súd rozhodne o trovách\ncelého konania, vrátane dovolacieho (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}