{"guid": "1d18b779-8172-4a79-ac66-07e849a13145:cad9d7db-2df4-4105-a55a-f8b8a4b69c43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1", "spisova_znacka": "3MCdo/25/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/25/2012 z 4. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. apríla 2013, sp. zn. 3MCdo/25/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1", "identifikacne_cislo": "1304124238", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2013-04-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "nazov": "§ 243i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "nazov": "§ 243b OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cad9d7db-2df4-4105-a55a-f8b8a4b69c43", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/25/2012\n1304124238\n04. 04. 2013\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2013:1304124238.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Ing. A. J., bývajúcej v D., proti žalovanému\nREVING - V.A.V., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zátišie č. 2, IČO: 31360645, zastúpenému GRMAN\n& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lendererova č. 1, IČO: 36861553, o náhradu škody,\nza účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovaného UNION Poisťovne, a.s., so sídlom v Bratislave,\nBajkalská č. 29/A, IČO: 31322051, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 20 C 33/2005,\no dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniam Krajského súdu v Bratislave\nz 31. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 133/2011 a Okresného súdu Bratislava III z 2. februára 2011 č.k. 20\nC 33/2005-498, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. októbra\n2011 sp. zn. 5 Co 133/2011 a uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 2. februára 2011 č.k. 20 C\n33/2005-498; vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa sa žalobou domáhala na žalovanom náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená poškodením\nzdravia pri úraze dňa 19. júna 2003. Konkrétne sa domáhala týchto nárokov: náhrady za bolesť v sume\n234,01 €, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 298,74 €, mimoriadneho zvýšenia\nnáhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6 638,79 €, náhrady za stratu na zárobku\npočas práceneschopnosti od 20. júna 2003 do 17. augusta 2003 v sume 310,14 €, náhrady vecnej\nškody (znehodnotenie šatstva, obuvi a mobilného telefónu) v sume 379,38 € a náhrady nákladov ňou\nvynaložených na vypracovanie znaleckého posudku v sume 106,21 €.\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom z 30. júna 2009 č.k. 20 C 33/2005-439 rozhodol tak, že\nžalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni 204,14 €, vo zvyšku žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách\nkonania a trovách štátu rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Ako vyplýva z\nodôvodnenia žalobkyni z ňou uplatnených nárokov priznal len náhradu za bolesť vo výške 104,46\n€ a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 99,58 €. Uvedený rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť 22. júla 2009.\nNásledne Okresný súd Bratislava III uznesením z 2. februára 2011 č.k. 20 C 33/2005-498 uložil žalobkyni\npovinnosť zaplatiť žalovanému 4 134,80 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaný mal\nneúspech v konaní len v nepatrnej časti (2,57 % z celkovo uplatneného nároku 7 967,27 €), preto mu\ns poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. priznal plnú náhradu trov konania. Výšku trov stanovil podľa § 10\nods. 1 v spojení s § 14 ods. 1, ods. 5 písm. b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.\n\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalobkyne uznesením z 31. októbra 2011 sp. zn. 5 Co 133/2011\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a žalovanému nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania\npostupoval v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko úspech žalovaného v konaní prevyšoval viac než\n90 % hodnoty predmetu sporu, preto záver prvostupňového súdu o priznaní plnej náhrady trov konania\nžalovanému považoval za správny. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 151 ods.\n1 O.s.p.\nNa základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti vyššie uvedeným uzneseniam odvolacieho ako i\nprvostupňového súdu a žiadal ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.\nNamietal, že rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1\npísm. c/ O.s.p.) v otázke úspešnosti účastníka v konaní, v ktorom sú uplatňované viaceré samostatné\nnároky. Podľa dovolateľa úspech účastníka v konaní, v ktorom sa rozhoduje o viacerých samostatných\nnárokoch, musí súd hodnotiť samostatne vo vzťahu ku každému nároku jednotlivo a nie celkovo vo\nvzťahu ku všetkým dielčim nárokom zároveň. Poukázal na to, že v danom prípade súdy pri rozhodovaní\no náhrade trov konania vychádzali z § 142 ods. 3 O.s.p. s poukazom na nepatrný úspech žalobkyne v\nkonaní a žalovanému priznali plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia\nžalovaného, pričom pri výpočte tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vychádzali\nz tarifnej hodnoty sporu 7 967,27 €, ktorá suma navyše ani nezodpovedala uplatnenému nároku na\nnáhradu škody, nakoľko náhrada škody bola uplatnená celkovo vo výške 7 861,06 €. Uviedol, že pokiaľ\nide o nároky na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška týchto nárokov\nzávisela od znaleckého posudku, a preto nie je podstatné, v akej výške si žalobkyňa tieto nároky\nuplatnila. Do tarifnej hodnoty sporu nemala byť zahrnutá ani suma 106,21 € predstavujúca náklady\nspojené s uplatnením práva (náklady za vypracovanie znaleckého posudku). Zvoleným postupom súdov\npri rozhodovaní o náhrade trov konania pri samostatných nárokoch na náhradu škody došlo jednak k\nskresleniu úspechu žalobkyne v konaní, ako i k nesprávnemu stanoveniu výšky tarifnej odmeny sporu\na žalobkyňa bola zaviazaná na zaplatenie trov konania v časti nároku, v ktorom bola úspešná, ako aj v\nčasti nároku, ktorý nárok na náhradu škody nepredstavoval.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa v celom rozsahu stotožnila s dôvodmi v ňom\nuvedenými.\nŽalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento opravný prostriedok ako nedôvodný\nzamietnuť a uviedol, že podľa jeho názoru nie je potrebné posudzovať jednotlivé čiastkové nároky\nna náhradu škody uplatnené žalobkyňou osobitne z dôvodu, že ich osobitné posudzovanie by bolo v\nneprospech žalobkyne. Poukázal na to, že skutočnosť, že žalobkyňa môže uplatniť jednotlivé nároky na\nnáhradu škody osobitne, neznamená, že sa tieto nároky nemôžu posudzovať pre účely výpočtu náhrady\ntrov konania spoločne. Pokiaľ ide o sumu 106,21 € predstavujúcu náklady za vypracovanie znaleckého\nposudku č. 59/2004 poukázal na to, že žalobkyňa si tieto náklady uplatnila ako samostatný nárok na\nnáhradu škody, a preto správne súdy ho do tarifnej hodnoty sporu pre účely určenia výšky trov právneho\nzastúpenia zahrnuli.\nVedľajšia účastníčka sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe\npodnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i\nods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\n\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. V preskúmavanej veci neboli tieto procesné vady konania dovolacím súdom zistené.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť\nsúdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nDovolací súd zhodne s názorom generálneho prokurátora rozhodnutie ohľadom trov prvostupňového\nkonania nepovažuje za správne.\nPodľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\nPodľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú\nnáhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.\nV § 142 O.s.p. je upravené rozhodovanie súdu o náhrade trov konania podľa miery úspechu vo veci.\nÚspech v konaní treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba\nrozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu\nznamená stav, pri ktorom súd v plnom rozsahu vyhovie jeho návrhu vo veci a vydá rozsudok v súlade s\nnavrhovaným petitom. Rozhodovanie podľa § 142 O.s.p. je založené na týchto zásadách, a/ účastníkovi,\nktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci\núspech nemal (ods. 1), b/ účastníkovi, ktorý mal vo veci prevažný úspech, súd prizná pomernú časť trov\nkonania, a ak bol úspech a neúspech oboch účastníkov rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov\nnemá právo na náhradu nákladov konania (ods. 2), d/ účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech čiastočný,\nsúd prizná proti druhému účastníkov plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech len v nepatrnej výške\nalebo ak záviselo rozhodnutie o výške plnenia na úvahe súdu (ods. 3).\nV prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami\npráva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie\nnároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčich nárokov je od seba\nnezávislá; jednotlivý dielči nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé\ndielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich\nvzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčich nárokov na náhradu\nškody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne\nvec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2011).\nZ vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd\nprejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody,\nje treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov (§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.),\nďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od\nznaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to samostatne vo vzťahu ku každému\nnároku osobitne. Konania o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že\n\nsa o nich rozhoduje v jednom konaní. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania týkajúcej sa dielčich\nnárokoch na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj pri čiastočnom neúspechu\nalebo pri stanovení nižšej náhrady ako boli v žalobe požadované, treba aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p.,\nnakoľko určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé\nod znaleckého posudku. Oproti tomu náhradu trov konania týkajúcu sa nároku na náhradu za stratu na\nzárobku počas práceneschopnosti ako i nároku na náhradu vecnej škody treba posudzovať podľa § 142\nods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní.\nSúd prvého stupňa takto pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania nepostupoval, odvolací súd\ntento nesprávny postup nenapravil, preto generálny prokurátor opodstatnene namieta, že napadnuté\nuznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p.\nDovolací súd za dôvodné považuje aj námietky dovolateľa, pokiaľ súdom nižších stupňov vytýka, že\npri výpočte tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby vychádzali z vyššej tarifnej hodnoty\nsporu, než zodpovedala celkovo uplatnenému nároku na náhradu škody (z hodnoty 7 967,27 € namiesto\n7 861,06 €), ako i že do tarifnej hodnoty sporu zahrnuli sumu 106,21 €, ktorá predstavuje náklady na\nznalečné platené žalobkyňou pred vznikom sporu. Tieto náklady treba považovať za hotové výdavky,\nnakoľko boli žalobkyňou vynaložené v súvislosti s uplatnením práva.\nKeďže súdy nižších stupňov založili svoje rozhodnutia o trovách prvostupňového konania na právnych\nzáveroch, ktoré nepovažuje dovolací súd za daného stavu veci za správne, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uvedené rozhodnutia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v\nspojení s § 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho\nkonania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}