{"guid": "0747f152-e772-4901-9d52-6aaeb850e895:3036542a-0847-45a4-bad7-b21e210c33a1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1", "spisova_znacka": "5MCdo/4/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/4/2011 z 21. 8. 2013", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2013, sp. zn. 5MCdo/4/2011, ECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1", "identifikacne_cislo": "1207222821", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Magura", "sudca_id": 559, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-magura-559", "datum_vydania": "2013-08-21", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Darovacia zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-41", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-41", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3036542a-0847-45a4-bad7-b21e210c33a1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/4/2011\n1207222821\n21. 08. 2013\nJUDr. Vladimír Magura\nECLI:SK:NSSR:2013:1207222821.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Q. republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a\nsudcov JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v právnej veci navrhovateľa. X. G., bytom\nY. zastúpeného advokátom JUDr. Alojzom Baránikom, Bratislava, Grösslingova 4, proti odporkyniam\n1/ PhDr. T. A., bytom B., 2/ P. A., bytom B. a 3/ I. A. bytom B., zastúpeným advokátom JUDr.\nTomášom Plankom, Bratislava, Námestie Slobody 1, o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej\nna Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 17 C 177/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 13. novembra 2008 č.k.\n17 C 177/2007-87 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. apríla 2010 sp.zn. 2 Co 95/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nzamieta .\nOdporkyniam 1/ až 3/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava II rozsudkom z 13. novembra 2008 č.k. 17 C 177/2007-87 zamietol návrh, ktorým\nsa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi H. G. ako predávajúcou\na odporkyňami 1/, 2,/ 3/ ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 16.\ndecembra 2003 Správou katastra Bratislava II pod číslom V 5972/03 je neplatná a že spoluvlastnícky\npodiel vo veľkosti 3/6 z nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z., mestská časť\nBratislava - Ružinov, ako stavba súpisné číslo 1205 postavené na pozemku s par.č.\nC. a pozemky s parcelným, číslami C. zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a C-KN 9534\nzáhrady o výmere 157 m2 patrí do dedičstva po neb. H. G., naposledy bytom I., ktorá zomrela dňa\nXX.X.XXXX. Súčasne žiadal, aby súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená medzi H. G. ako darkyňou\na odporkyňou 1/ ako obdarovanou, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 25. júla 2004\nSprávou katastra Bratislava II pod číslom V 7640/03 je neplatná a že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti\n1/6 y nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva c. XXX pre k.ú. Z., mestská časť Bratislava - Ružinov,\nako stavba súpisné číslo 1205 postavená na pozemku s par. č. C. a pozemky s par. č.\nC. zastavané plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a C. záhrady o výmere 157 m2 patria do dedičstva po\nneb. H. G.. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa 1/ sú súrodenci,\nodporkyne 2/, 3/ sú dcérami odporkyne 1/. Rodičia navrhovateľa a odporkyne 1/ Ing. M. G. a H. G.\nboli bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania. Ing. M. G. zomrel\ndňa XX.XX.XXXX. Dedičstvo po ňom prejednalo bývalé Štátne notárstvo Bratislava 2 v Bratislave\npod č. D 41/91. H. G. sa stala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v 1/2 a druhá 1/2 z titulu zaniknutého\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov bola medzi dedičmi rozdelená rovným dielom, čo v pomere\nk celku predstavovalo 1/6, H. G. bola teda spoluvlastníckou nehnuteľnosti v pomere 4/6 k celku a\nnavrhovateľ a odporkyňa 1/ v podiele každý v 1/6 k celku. Z obsahu spisu bývalého katastrálneho\n\núradu v Bratislave, Správy katastra Bratislava II, sp.zn. V - 5972/03 súd zistil, že dňa 5. novembra 2003\nbola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou H. G. a kupujúcimi PhDr. T. A., rod. G., P. A. a I. A..\nPredmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Z., a to\nstavby č. súp. XXXX. s príslušenstvom postavenej na parcele č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX zastavane plochy a nádvoria o výmere 219 m2 a parc. č. XXXX . - záhrady o výmere 157 m2 a to vo\nveľkosti 4/6. Predávajúca predala z uvedenej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/6\nna každú z kupujúcich. V citovanej kúpnej zmluve bola predávajúca H. G. zastúpená svojou dcérou\nPhDr. T. A., ktorá zároveň v zmluve vystupovala na strane kupujúcej. Kúpna cena bola dohodnutá v\nčlánku IV kúpnej zmluvy tak, že výška kúpnej ceny bola stanovená znaleckým posudkom č. 57/2003\nzo dňa 31. októbra 2003\na za prevádzaný spoluvlastnícky podiel 1/6 predstavovala 203 940,- Sk. Podpisom zmluvy bolo\npotvrdené, že kúpna cena bola predávajúcej vyplatená. Kúpna zmluva bola\nza predávajúcu podpísaná splnomocnenou zástupkyňou PhDr. T. A.. Súd prvého stupňa dospel k záveru,\nže pri stanovení kúpnej ceny sa postupovalo v zmysle platných právnych predpisov. Ďalej uviedol, že\nz konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti zastúpenému tak, ako by zastúpený konal sám. Ak\nodporkyňu 1/ splnomocnila jej matka H. G. na uzavretie kúpnej zmluvy, v ktorej odporkyňa 1/ vystupovala\nzároveň aj ako kupujúca, neznamená to bez ďalšieho, že by došlo k rozporu záujmov zástupcu so\nzastúpeným. Samotná možnosť existencie rozporu so záujmami zastúpeného nestačí, pretože rozpor\nmusí fakticky existovať. Takýto rozpor však nebol v konaní, naopak\ni zo svedeckej výpovede F. B. vyplynulo, že medzi matkou a dcérou\n(odporkyňou 1/) bol dobrý vzťah, keď táto sa o ňu po emigrácii navrhovateľa a úmrtí otca starala. Dňa\n30. decembra 2003 uzavrela H. G. ako darca s odporkyňou 1/ ako obdarovanou darovaciu zmluvu podľa\n§ 628 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom darovania bol spoluvlastnícky podiel na opísanej\nnehnuteľnosti\nvo veľkosti 1/6 do podielového spoluvlastníctva. Článok 3 darovacej zmluvy obsahoval ustanovenie\no zriadení vecného bremena, podľa ktorého obdarovaná mala zriadiť v prospech darcu ako osoby\noprávnenej z tejto zmluvy vecné bremeno, spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania\nnehnuteľnosti v rozsahu darovaného spoluvlastníckeho podielu, vrátané doopatrovania darcu do konca\nživota a pochovania darcu obdarovanou. Súčasťou darovacej zmluvy zo dňa 30. decembra 2003\nbola i zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania\nnehnuteľnosti. Správa katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu, pracovisko Bratislava II rozhodnutím\nzo dňa 16. júna 2004, č. V-7640/03 povolila vklad darovacej zmluvy do katastra nehnuteľnosti a\nzamietla návrh na vklad vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľnosti\nv prospech H. G. z dôvodu absencie súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Rozhodnutie správneho\norgánu prevzala H. G. dňa 21. júna 2004 osobne. Na rozdiel od názoru navrhovateľa mal súd za\nto, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že vôľou darkyne bolo darovať nehnuteľnosť\ns podmienkou zriadenia vecného bremena. Túto skutočnosť nepotvrdila vypočutá svedkyňa a ďalšie\ndôkazy navrhovateľ nenavrhol. Súd preto využil postup podľa\n§ 41 Občianskeho zákonníka a časť právneho úkonu, na ktorý sa neplatnosť vzťahuje (zmluva o\nzriadení vecného bremena) oddelil od jej ostatnej časti. Zosnulá H. G. sa podľa vykonaného dokazovania\nrozhodla naložiť predmetom svojho vlastníctva už v roku 2003. Využila právo, ktoré jej z vlastníctva\nvyplýva, teda právo nakladať s predmetom vlastníctva podľa § 123 Občianskeho zákonníka. To, že\nsa rozhodla za života previesť časť nehnuteľnosti na odporkyne, bola jej slobodná vôľa, rozhodla\nsa tak z dôvodu, že odporkyňa 1/ sa po celý čas o ňu ako svoju matku, ako aj o nehnuteľnosť\nstarala a navrhovateľ sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. K prevodu nehnuteľnosti sa nerozhodla ani\nbezprostredne pred smrťou. Urobila tak v roku 2003 a zomrela až v roku 2007. Podľa názoru súdu teda\nnemožno uvažovať o tom, že mala zámer svojho syna vydediť a ak by tak urobiť chcela, nič jej v tom\nnebránilo. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo 7. apríla 2010 sp.zn. 2 Co 95/2009 potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa a odporkyniam 1/ až 3/ nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. S poukazom na\n\n§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie\nvo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, pričom\nnavrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový\nstav aj správne právne posúdil a na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia\nzákona. Odvolací súd sa preto stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením rozsudku .\nProti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu navrhovateľa\ns poukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, c/ O.s.p. mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Porušenie zákona videl predovšetkým v tom, že okresný súd\npri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s § 122 a nasl. O.s.p., nevykonal dôkaz listinami\nnachádzajúcimi sa v čase rozhodnutia v súdnom spise podľa § 129 ods. 1 O.s.p., a tak navrhovateľ\nnemal možnosť sa k nim vyjadriť. Navrhovateľovi bolo týmto odňaté Ústavou Slovenskej republiky\ngarantované právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy), ako aj možnosť\nkonať pred súdom (§ 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) Zo súdneho spisu je zrejmé,\nže navrhovateľ podal 3. júna 2008 na Okresný súd Bratislava II dôkazný návrh (č.l. 55), aby súd zo\nSprávy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zabezpečil kompletné vkladové spisy\nsp.zn. V-5972/03 a sp.zn. V640/03 a zároveň, aby k súdnemu spisu bol pripojený spis Okresného súdu\nBratislava II sp.zn. 46D 652/2007 (dedičský spis\npo poručiteľke H. G.). Súd tomuto návrhu vyhovel. Na základe dožiadania súdu z 22. júla 2008 (č.1. 57)\nSpráva katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu predložila súdu dňa 6. augusta 2008\noriginály spisov sp.zn. Y-5972/03 a sp.zn. V-7640/03\n(č.1. 61). Súdny spis Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 46D 652/2007 bol ku spisu sp.zn. 17C 177/2007\npripojený 23. júla 2008 (č.1. 57). Súd prvého stupňa na pojednávaní 9. októbra 2008 (č.1. 66-70), ani na\npojednávaní dňa 13. novembra 2008 (č.1.77-82) neoboznámil účastníkov konania s listinnými dôkazmi\n- spismi sp.zn. V-5972/03, V-7640/03, ani\nso spisom sp.zn. 46D 652/2007. Tieto dôkazy neboli vykonané podľa § 129 ods. 1 OSP, účastníci konania\nnemali možnosť sa k nim vyjadriť a napriek tomu súd v odôvodnení rozsudku z 13. novembra 2008 č.k.\nI 17C 177/2007-87 na tieto listinné dôkazy poukázal,\npri rozhodovaní z nich vychádzal a zamietnutie návrhu bolo prakticky odôvodnené len skutkovým\nstavom, ktorý vyplýval zo spisov Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu,\npričom vkladové spisy sp.zn. V-5972/03 a sp.zn. V-7640/03 obsahovali aj iné listiny, než len tie, ktoré\nboli pripojené už k návrhu. Za situácie, keď v danej veci súd nerozhodol bez ústneho pojednávania, bol\npodľa § 122 ods. 1 O.s.p. povinný vykonať dokazovanie listinou na pojednávaní, a to spôsobom určeným\nv § 129 ods. 1 O.s.p. Tento spôsob vykonávania dôkazu musí byť podľa ustálenej súdnej praxe zrejmý\nzo zápisnice z pojednávania. Zo zápisníc z pojednávaní z 9. októbra 2008 a 13. novembra 2008 vyplýva,\nže obsah spisov Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu sp.zn.\nV-5972/03 a sp.zn. V-7640/03 nebol na pojednávaniach oboznámený. V odôvodnení rozsudku č.k. 17C\n177/2007-87 však súd prvého stupňa uviedol, že sa s týmito listinnými dôkazmi oboznámil. Súd teda\nvykonal tieto dôkazy mimo pojednávania, čo je v rozpore\ns § 122 ods. 1 O.s.p. Uvedené listinné dôkazy pritom boli rozhodujúce pre rozhodnutie v tejto veci. Ak\nsúd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na listinných dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonne\nkonformným spôsobom, potom rozsudok okresného súdu nemožno považovať za zákonný, pretože v\nkonaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Odvolací súd namietanú procesnú vadu (nevykonanie\ndokazovania zákonným spôsobom) prehliadol - v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého\nstupňa v danom prípade a v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav\nvykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov. Podľa názoru mimoriadneho dovolateľa sa\nsúdy tiež nedostatočne vyporiadali s otázkami zásadného právneho významu. Neprihliadli\nna námietku navrhovateľa v konaní, že prevádzané nehnuteľnosti v časti príslušenstva neboli v zmluvách\npresne špecifikované (viď Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.\n\nR 7/1987). Z celého súdneho konania vyplývajú pochybnosti, či bol platný právny vzťah zastúpenia na\nzáklade plnomocenstva, pri ktorom zástupca je splnomocnený konať\nza splnomocniteľa so sebou samým a rovnako, keď zástupca zastupuje splnomocniteľa, aj druhú\nzmluvnú stranu, tzv. dvojitý mandát (odporkyňa 1/ bola splnomocnená k podpísaniu kúpnej zmluvy\npredávajúcou a aj odporkyňou 3/, súčasne aj sama bola zmluvnou stranou, kupujúcou). Navrhovateľ bol\njedným z dvoch neopomenuteľných dedičov a možno preto dôvodne považovať prevod celého majetku\nlen na jedného z nich za obchádzanie zákonných ustanovení o dedení. Nesprávny bol i záver súdu,\nvyjadrený v odôvodnení rozsudku, že\npri darovacej zmluve so zriadením vecného bremena doživotného užívania (zaopatrovacia zmluva),\nmožno obsahovo oddeliť tieto dve zložky podľa § 41 Občianskeho zákonníka a považovať jednu časť\n(darovanie) za platný právny úkon a vo zvyšku (v časti zriadenia vecného bremena) považovať zmluvu\nza neplatnú. Práve pripojenie listinných dôkazov navrhnutých navrhovateľom, a to kúpnej a darovacej\nzmluvy, ktoré sú súčasťou spisov Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu vedených pod sp.zn.\nV-7640/2003 a sp.zn.\nV-5972/2003, ako aj spisov Štátneho notárstva Bratislava II č. k. D 41/91 a spisov Okresného súdu\nBratislava II sp.zn. 46D 652/2007 a najmä ich oboznámenie na verejnom pojednávaní mohlo mať pre\nnavrhovateľa zásadný význam, aby vedel správne reagovať na dôkazy vykonané súdom a tak mať\nmožnosť zvrátiť výsledok konania. Nevykonaním dôkazov\nna pojednávaní navrhovateľ nevedel, aké listinné dôkazy súd vykonal a aké nie a keďže sa o dokazovaní\ndozvedel až s obsahu prvostupňového rozsudku, už nemohol priamo\nna jednotlivé dôkazy reagovať.\nNavrhovateľ sa vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu pripojil k jeho dôvodom a\nnavrhol zrušiť oba napadnuté rozsudky súdov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nOdporkyne 1/ až 3/ vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadali tento mimoriadny opravný\nprostriedok zamietnuť. Uviedli, že z návrhu navrhovateľa, ako aj z prednesov jeho právneho zástupcu,\nvyplýva jeho úplná informovanosť aj o napadnutých zmluvách, aj o dedičskom konaní, bol to sám\nnavrhovateľ, ktorý kópie týchto dokladov predložil k návrhu. Navrhovateľ bol aj účastníkom dedičského\nkonania. Z uvedených dôvodov pripojenie katastrálnych a dedičského spisu malo význam iba z pohľadu\nverifikácie pravosti napadnutých zmlúv a dedičského rozhodnutia porovnaním kópií, ktoré založil\nnavrhovateľ s originálmi. Poukázali na to, že na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený\nna súde prvého stupňa rozsudok, účastníci nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Mali\nza to, že formálne pochybenie súdu, keď do zápisnice neuviedol oboznámenie so známymi dôkazmi,\nnie je dôvodom na podanie mimoriadneho opravného prostriedku zo strany generálneho prokurátora.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že boli splnené\npodmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom Slovenskej republiky a že\ndovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.) preskúmal rozsudky oboch súdov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e, ak\na) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\nV preskúmavanej veci uplatnil generálny prokurátor dovolací dôvod podľa § 243f\nods. 1 písm. a/, c/) O.s.p. Dovolací dôvod podľa uvedených ustanovení, t.j. že v konaní došlo k vade\npodľa § 237 f O.s.p. a nesprávne právne posúdenie veci, odôvodnil jednak nesprávnym procesným\npostupom súdu prvého stupňa a nedostatočným zistením skutkového stavu veci a nesprávnou aplikáciou\nrelevantného práva.\nNedostatky vytýkané mimoriadnym dovolateľom však podľa dovolacieho súdu nie sú vadou podľa § 237\nf/ O. s.p., t.j. odňatím možnosti konať pred súdom.\nV zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na\npojednávaní listinu alebo jej časť prečíta a oboznámi jej obsah, to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje\npojednávanie.\nV predmetnej veci listinné dôkazy, ktoré mali byť procesne správnym postupom oboznámené v konaní,\nboli presne a nezameniteľne označené ako dôkazy s návrhom na ich zadováženie zo strany súdu už v\nžalobnom návrhu doručenom súdu dňa 7. augusta 2007.\nZ uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ mal o nich presnú vedomosť, čo vyplýva i z prípisu\nzo dňa 3. júna 2008, v ktorom navrhovateľ požiadal o zaobstaranie spisov zo Správy katastra pre\nhlavné mesto SR Bratislavu pod. č. V 5972/03, č. V 7640/03 a z archívu Okresného súdu Bratislava II\ndedičského spisu sp.zn. 46D 652/2007 po neb. H. G.. Z oznámenia Správy katastra pre hlavné mesto zo\ndňa 31. júla 2008 (č.l. 61 spisu) vyplýva, že originály spisov boli súdu predložené. Z úradného záznamu\nsúdu (č.l. 64, 65 spisu) je zrejmé, že poverená zástupkyňa navrhovateľa sa venovala štúdiu spisu dňa\n27. augusta 2008 a súčasne požiadala o vyhotovenie kópií listov, ako aj kópií listov zo spisov Správy\nkatastra. Navrhovateľ (jeho právny zástupca) na obsah listín v konaní viackrát poukázal, a to aj\nvo vyjadrení doručenom súdu prvého stupňa dňa 29. októbra 2008 (čl. spisu 74, bod IV). Takisto vo\nsvojom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, nenamietal nesprávny procesný postup súdu pri\nvykonaní tohto konkrétneho dôkazu, ktorý v súvislosti s inými dôkazmi, vyhodnotil súd prvého stupňa\nv odôvodnení svojho rozsudku. Preto sa odvolací súd touto námietkou ani nemohol zaoberať, keď\nabsentovala ako dôvod odvolania.\nDovolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nie je možné priznať dôvodnosť argumentom\nuvádzaným mimoriadnym dovolateľom, že takýmto postupom súdy znemožnili navrhovateľovi\noboznámiť sa s predmetnými dôkazmi a reagovať na ich obsah, čím porušili jeho práva ako účastníka\nkonania a odňali mu možnosť konať pred súdom. Takýto záver by bol formalistický a v rozpore i s\njudikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ten vo svojich viacerých rozhodnutiach (napr. I. ÚS\n164/12, IV. ÚS 192/08) uviedol, že ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj\nrozhodnutia všeobecných súdov, ktorými boli normy podústavného práva interpretované v extrémnom\nrozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu, pričom tento prístup možno\nnájsť aj v judikatúre Ústavného súdu Českej republiky (napr. III.ÚS 150/99), tento zároveň uviedol, že\nprílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru potom\nznamená porušenie základných práv.\nPokiaľ mimoriadny dovolateľ konštatoval, že tak okresný, ako aj krajský súd\npre svoje právne závery nemali dostatočné skutkové podklady a ich rozhodnutia spočívajú aj na\nnesprávnom právnom posúdení (§ 243f, ods. 1 písm. c/ O.s.p. ), Najvyšší súd Slovenskej republiky\npoukazuje na to, že dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. smeruje\nna pochybenia pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a nie na pochybenia pri zisťovaní skutkového\nstavu veci. Z obsahu mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky je zrejmé,\nže mimoriadny dovolateľ pod nesprávnym právnym posúdením veci v skutočnosti namieta úplnosť a\n\nsprávnosť vykonaného dokazovania a najmä jeho vyhodnotenie súdmi. Keďže za spôsobilý dovolací\ndôvod v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 c/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas mimoriadneho\ndovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi (napr. R 42/1993), nemohol sa dovolací súd námietkami\nmimoriadneho dovolateľa týkajúcimi sa neúplnosti a nesprávnosti vyhodnotenia dokazovania súdmi\nzaoberať.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné poukázať aj na to, že mimoriadne dovolanie nie\nje „ďalším odvolaním“, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne\nuvedených procesných (§ 243f ods. 1\npísm. a/, b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.) vád. Preto sa mimoriadnym dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení\nurobených súdmi, tak ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní\npred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací\nsúd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 213 O.s.p.).\nPreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením\nveci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať\nvykonané dôkazy, pretože na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, nemá možnosť podľa\nzásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z\nobmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní.\nPreto za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas\nmimoriadneho dovolateľa s vyhodnotením dôkazov súdmi. Dovolací súd považuje v tejto súvislosti\nza potrebné opakovane zdôrazniť, že námietky mimoriadneho dovolateľa, uvádzané v odôvodnení\nmimoriadneho dovolania o tom, že rozhodnutia spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci, boli\nmimoriadnym dovolateľom prezentované\nv súvislosti, s podľa jeho názoru s procesne nesprávnym vykonaním dôkazov a vyhodnotením\ndokazovania a preto neobstoja.\nV danej veci si odvolací súd osvojil skutkové závery súdu prvého stupňa, ktoré vyplynuli zo súdom\nprvého stupňa vykonaného dokazovania. Nakoľko účastníci konania\nnenavrhli vykonanie ďalších\ndôkazov a neboli splnené ani ďalšie predpoklady, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu vykonať nové\ndôkazy (alebo vykonané dôkazy opakovať) v zmysle § 213 O.s.p. Občianskeho súdneho poriadku,\nodvolací súd bol viazaný skutkovými závermi súdu prvého stupňa a bol preto povinný z týchto skutkových\nzáverov vychádzať. Prípadné nesprávne právne hodnotenie nemusí mať totiž za následok nesprávnosť\nskutkových záverov. Uvedené je treba zdôrazniť najmä v tých súvislostiach, že\nzo samotného obsahu mimoriadneho dovolania vyplýva, že generálny prokurátor nesprávnosť právnych\nzáverov súdov spája s hodnotením dôkazov súdmi, ktorých procesné vykonanie nepovažuje za\nsprávne a sám uvádza, že oboznámenie s týmito dôkazmi, ktoré však vzhľadom na hore uvedené,\nboli účastníkom známe, „mohli mať pre navrhovateľa zásadný význam, aby vedel správne reagovať na\ndôkazy vykonané súdom a tak mať možnosť zvrátiť výsledok konania.“ Hodnotenie vykonaných dôkazov\nvšak patrí\ndo výlučnej právomoci súdu. Nesúhlas generálneho prokurátora s vyhodnotením dôkazov súdmi preto\nnemožno považovať za spôsobilý dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., a preto\nsa dovolací súd nemohol námietkami týkajúcimi sa nesprávnosti vyhodnotenia dokazovania súdmi\nzaoberať (viď R 42/1993 a podobne aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach\nsp.zn. 5 MCdo 10/2008,\n3 MCdo 20/2009 a 5 M Cdo 8/2010).\nPokiaľ v mimoriadnom dovolaní uviedol generálny prokurátor, že z celého súdneho konania vyplývajú\npochybnosti, či bol platný právny vzťah zastúpenia na základe plnomocenstva, pri ktorom je\nzástupca splnomocnený konať za splnomocniteľa so sebou samým a rovnako keď zástupca zastupuje\n\nsplnomocniteľ aj druhú zmluvnú stranu, neuviedol svoj názor na platnosť, resp. neplatnosť takéhoto\nprávneho vzťahu v kontexte záveru, ktorý bol v uvedený v odôvodnení súdnych rozhodnutí. Nebolo\npreto možné ustáliť, či tento právny úkon mimoriadny dovolateľ vyhodnotil odlišne ako súdy, keď v\nnadväzujúcom texte uviedol navrhovateľa ako jedného z dvoch neopomenuteľných dedičov s názorom,\nže „možno preto dôvodne považovať prevod celého majetku len na jedného z nich za obchádzanie\nzákonných ustanovení o dedení“.\nDovolací súd v tomto smere poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ sa v konaní domáhal\nabsolútnej neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a tým\nvymedzil i predmet sporu, úvahy o vydedení navrhovateľa, sú zo strany mimoriadneho dovolateľa nad\nrámec predmetu konania. Rovnako mimoriadny dovolateľ nepovažoval za správny právny názor súdu\nprvého stupňa, vyjadrený v odôvodnení jeho rozsudku, že pri darovacej zmluve so zriadením bremena\ndoživotného užívania možno oddeliť tieto dve zložky podľa § 41 Občianskeho zákonníka a považovať\njednu časť (darovanie) za platný právny úkon a vo zvyšku (v časti zriadenia vecného bremena považovať\nzmluvu za neplatnú. I keď mimoriadny dovolateľ ničím neodôvodnil, prečo tento právny názor uvedený\nv odôvodnení rozsudku považuje za nesprávny, dovolací súd napriek tomu poukazuje na nasledovné.\nPodľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je\nneplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za\nktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\nPrávny úkon môže byť neplatný celý alebo sčasti tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny\núkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Tam\nvšak, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, pričom ide o vadu právneho\núkonu, ktorú je možno oddeliť od jeho ostatného obsahu, bude neplatná ex tunc len táto časť právneho\núkonu (tomuto prístupu, ktorý inak zachováva ostatné časti zmluvy, je potrebné dávať podľa zásady favor\nnegotti prednosť). Ak však vadu časti právneho úkonu nie je možno od jeho ostatného obsahu oddeliť, čo\nje potrebné vždy vyvodiť výkladom z prejavu vôle účastníkov právneho úkonu, z povahy právneho úkonu,\npríp. z okolností, za ktorých k nemu prišlo, ako i z účelu, ktorý konajúci právnym úkonom sledoval, bude\nneplatný celý právny úkon. Neoddeliteľnosť neplatnej časti právnej úkonu, (ktorá je chápaná v zmysle\nobsahovej a nie reálnej neoddeliteľnosti) preukazuje vždy ten, kto sa dovoláva neplatnosti právneho\núkonu v celom rozsahu. Čiastočnú neplatnosť zmluvy je nutné posudzovať v zmysle § 41 Občianskeho\nzákonníka rovnako, ako čiastočnú neplatnosť ktoréhokoľvek iného právneho úkonu, a to\nbez ohľadu na to, či ide o zmluvu podliehajúcu vkladu do katastra nehnuteľnosti alebo nie.\nV predmetnej veci súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania, keď navrhovateľ nepreukázal\nničím opak, že neplatnou bola len tá časť zmluvy, v ktorej bolo zriadené vecné bremeno, nie celá\ndarovacia zmluva, tak ako to žiadal určiť navrhovateľ a v tomto smere, je preto jeho právny záver správny\na dovolací súd sa s ním, na rozdiel\nod právneho názoru mimoriadneho dovolateľa, stotožnil.\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozsudky nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Vzhľadom\nna to, že nie je daný dôvod mimoriadneho dovolania uplatnený generálnym prokurátorom a neboli\nzistené ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky\nmimoriadne dovolanie ako neopodstatnené zamietol (§ 243i a § 243b ods. 1 O.s.p.).\nGenerálnemu prokurátorovi v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť nahradiť\ntrovy konania. Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní\no mimoriadnom dovolaní má\nten, kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania (viď § 148 ods. 1 a 2 O.s.p.). V danom prípade\ndal podnet na mimoriadne dovolanie navrhovateľ. Odporkyne 1/, 2/ a 3/ vo vyjadrení k mimoriadnemu\ndovolaniu nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania o mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd\n\nSlovenskej republiky vzhľadom na to odporkyniam 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania o mimoriadnom\ndovolaní nepriznal\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\n\nhlasov 3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}