{"guid": "4331c54d-ec67-451a-bf49-533b860f9330:fd050b41-57c0-4a2a-960f-64f877a91d2e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1", "spisova_znacka": "7MCdo/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/3/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 7MCdo/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1", "identifikacne_cislo": "1206212429", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd050b41-57c0-4a2a-960f-64f877a91d2e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/3/2013\n1206212429\n18. 12. 2013\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2013:1206212429.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, proti\npovinnej W., bývajúcej v X., pre vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 37 Er 3279/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012 sp. zn. 18 CoE 746/2010 a\nuzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 9. novembra 2009, č.k. 37 Er 3279/2006-17 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012 sp. zn. 18\nCoE 746/2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 9. novembra 2009 č.k. 37 Er 3279/2006-17\nz r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená návrhom na vykonanie exekúcie podaným 26. mája 2006 Exekútorskému úradu Bratislava II\nsúdneho exekútora Mgr. Vladimíra Usačeva sa domáhala núteného uspokojenia peňažnej pohľadávky\n1 000 Sk (33,19 €) s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým bol právoplatný a vykonateľný\nblok na pokutu nezaplatený na mieste č. H., vydaný Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava I 30. marca\n2004.\nOkresný súd Bratislava II vydal 4. októbra 2006 poverenie číslo 5102 * 021716 na vykonanie exekúcie\npre vymoženie 1 000 Sk a trov exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 10. marca 2009 č.k. 37 Er 3279/2006-9 exekúciu podľa § 57 ods.\n2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov\n(ďalej „Exekučný poriadok“) zastavil z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu pre uplynutie trojročnej\nprekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok (§ 88 ods. 1 zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov).\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 9. novembra 2009 č.k. 37 Er 3279/06-17 uložil oprávnenej\npovinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi trovy za výkon exekučnej činnosti\nvo výške 47,80 € do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Takto rozhodol s poukazom na § 196,\n§ 200 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku a § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. Dospel pritom k\nzáveru, že exekútor si z uvedených dôvodov nesprávne uplatnil 79,67 €.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Bratislave uznesením z 11. januára 2012 sp. zn. 18 CoE\n746/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a povinnej\nnepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že k zastaveniu exekúcie nedošlo\nzavinením povinnej, ale márnym uplynutím času (prekluzívnej lehoty) - ako objektívnej kategórie\n\na nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinnú. Zodpovednosť za výsledok\nexekučného konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (pohľadávka oprávnenej nebola\nuspokojená). Preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zaviazal na zaplatenie trov vzniknutých\nexekútorovi oprávnenú. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená sa obrátila na súdneho exekútora\ns návrhom na vykonanie exekúcie až dva roky po tom, čo tak mohla urobiť po prvýkrát (kedy sa\nexekučný titul stal vykonateľným), čím podstatne znížila možnosť vymoženia svojej pohľadávky). O\ntrovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu a uzneseniu súdu prvého stupňa (o trovách exekúcie) podal na\npodnet oprávnenej (za ktorú koná od 1. januára 2013 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, predtým\nKrajské riaditeľstvo PZ v Bratislave) mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu\nBratislava II na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy\nexekúcie podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho\nzavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Toto zákonné\nustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nnáklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy\niba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením\noprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie,\nalebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.\nPodľa názoru generálneho prokurátora v predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom ustanovený\npredpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej výnimky. Súd prvého stupňa vôbec nezdôvodnil\nsvoje rozhodnutie zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávnenú. Odvolací súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia konštatoval, že k zastaveniu exekúcie došlo pre preklúziu, ktorú nezavinila povinná.\nZodpovednosť za výsledok exekučného konania má jednoznačne oprávnený. Ustanovenie § 203\nExekučného poriadku rieši vzájomný vzťah súdneho exekútora a oprávneného. Cieľom tejto úpravy\nje zabezpečiť právo exekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie v tých prípadoch, v ktorých\nmožnosť uspokojenia na povinnom bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávaného. Náhradu\nnevyhnutných trov exekúcie možno uložiť oprávnenému len výnimočne podľa § 203 ods. 2 Exekučného\nporiadku, ak zastavenie exekúcie zavinil. Pod zavinením oprávneného v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť také porušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený\nvznik trov exekúcie alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Podľa názoru\ngenerálneho prokurátora, ak márne uplynie prekluzívna lehota na nútený výkon rozhodnutia, povinnému\nnemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnenému nemožno\nuložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len preto, že podal návrh na vykonanie\nexekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie a ak zavinil, aj mieru\njeho zavinenia na zastavení exekúcie. Procesné zavinenie oprávneného nemožno bez ďalšieho založiť\niba na jeho dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu exekúcie\nmusí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému\nani oprávnenému. Poukázal na to, že otázkou trov exekúcie sa už niekoľkokrát zaoberal aj Ústavný\nsúd Českej republiky napr. III. 1226/2008, v ktorom svoj záver opieral o rozhodnutie Európskeho súdu\npre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v\nsúvislosti s výkonom určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú\nvyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou.\nOprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.\nPovinná a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.), po\nzistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) v lehote jedného\nroka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal\nnapadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a\n\nods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237\nO.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú O.s.p. skúmať vždy, či\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných\nvád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci\nnie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (či v danej veci\nnejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania,\nnedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde\nkonanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom alebo prípad\nrozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nVady konania v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací\nsúd.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Iné vady, okrem vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím\ndôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V dovolacom konaní\nvšak žiadna takáto vada nevyšla najavo.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci\ndôvodne.\nPodľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na\nnáhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne\naj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\n\nPodľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nUstanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu\nsúdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za\nstratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť\noprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje\nsúdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku,\nt.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť\noprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (pozri\nnapr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 6/2012, sp.\nzn. 4 MCdo 11/2008, sp. zn. 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2010, 7 MCdo 2/2013 a ďalšie).\nPod „zavinením“ oprávneného v zmysle vyššie citovaného ustanovenia treba rozumieť iba také\nporušenie procesných predpisov oprávneným, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov\nexekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak oprávnená\npodala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádzalo do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení\nexekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na vykonanie predmetného exekučného\ntitulu. Oprávnená postup exekútora a exekučného súdu a dĺžku exekučného konania (t.j. vykonanie\nexekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty) nemohla ovplyvniť.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov (o\ntrovách exekúcie) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci a že generálny prokurátor dôvodne\npodal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov\núčastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p. v spojení s §\n243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie\nkrajského súdu ako aj uznesenie okresného súdu o náhrade trov exekúcie zrušil a vec vrátil Okresnému\nsúdu Bratislava II na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej\no veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní\n(pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoE/746/2010", "guid": "84563e78-11f3-46ba-b52e-7d9cf51606c1:f5481968-f4a9-42fe-936d-e125d96fe641", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}