{"guid": "2ef93487-6343-4ec7-acc3-40ac47160865:3b19c53d-4eba-468e-9774-bcfe1b9df9be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1", "spisova_znacka": "6MCdo/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/2/2013 z 9. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2013, sp. zn. 6MCdo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1", "identifikacne_cislo": "1206212067", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2013-10-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "nazov": "§ 196 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-196", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-196"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "nazov": "§ 197 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "nazov": "§ 203 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-196", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b19c53d-4eba-468e-9774-bcfe1b9df9be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/2/2013\n1206212067\n09. 10. 2013\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2013:1206212067.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná\nKrajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému\nF. V., naposledy bývajúcemu v B., zastúpenému opatrovníčkou Timeou Mačicovou, tajomníčkou\nOkresného súdu Bratislava II, o vymoženie 132,78 Eur (4 000 Sk) s príslušenstvom, vedenej na\nOkresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 39 Er 3142/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2012 sp.zn. 18\nCoE 390/2011 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2011, č.k. 39 Er 3142/2006-18, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2012 sp.zn. 18 CoE 390/2011 a uznesenie Okresného\nsúdu Bratislava II z 2. mája 2011 č.k. 39 Er 3142/2006-18 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu\nBratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala dňa 26. mája 2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Bc. Vladimíra\nUsačeva návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 22. septembra 2006 vydal Okresný súd Bratislava II\npoverenie č. 5102 020665* pre tohto súdneho exekútora na vymoženie sumy 132,78 Eur (4 000 Sk),\npredstavujúcej pokutu uloženú povinnému rozhodnutím OR PZ v Bratislave V z 10. marca 2004 č.k.\nORP-885/DI-2003-V-V za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktoré rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť 30. marca 2004 a vykonateľnosť 15. apríla 2004. Ako orgán konajúci v mene\noprávnenej bolo v návrhu označené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v\nBratislave na Špitálskej 14.\nSúdny exekútor doručil dňa 17. januára 2008 Okresnému súdu Bratislava II návrh na zastavenie\nexekúcie z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky v zmysle\nustanovenia § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (účinného do 31. augusta 2008), podľa\nktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov\nkonania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko v\ntrojročnej prekluzívnej lehote nedošlo k vymoženiu pohľadávky, exekútor dal podnet súdu na zastavenie\nexekučného konania ex offo a uplatnil si nárok na odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu\nhotových výdavkov.\nOkresný súd Bratislava II uznesením zo 14. júla 2008 č.k. 39 Er 3142/2006-9 exekúciu zastavil a\nuznesením z 2. mája 2011 č.k. 39 Er 3142/2006-1818 zaviazal oprávnenú zaplatiť súdnemu exekútorovi\ntrovy exekúcie v sume 45,94 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia s\nodôvodnením, že počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávnenej z exekučného titulu, čo považoval\nza procesný neúspech oprávnenej, preto je povinná strpieť náhradu trov exekúcie.\n\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu podala oprávnená odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave\nako súd odvolací rozhodol tak, že ho uznesením z 26. júna 2012 sp.zn. 18 CoE 390/2011 ako vecne\nsprávne potvrdil. Uviedol, že exekútor v konaní vyvíjal exekučnú činnosť, a hoci táto bola v konečnom\ndôsledku neúspešná pre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú\nmusí znášať oprávnená. Cieľom úpravy ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je zabezpečiť právo\nexekútora na náhradu nevyhnutných trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia\nna povinnom bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávnenej.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet Krajského riaditeľstva Policajného zboru v\nBratislave mimoriadnym dovolaním z 9. januára 2013 napadol uvedené uznesenie Krajského súdu v\nBratislave, ako i uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 2. mája 2011 č.k. 39 Er 3142/2006-18.\nNavrhol obe rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie\nodôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi. Uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie\nbol podaný včas (pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty), preto neboli splnené podmienky\npre uloženie povinnosti oprávnenej na úhradu trov exekúcie. Oprávnená nemohla postup súdu vo\nvykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku exekučného\nkonania v jeho priebehu ovplyvniť. Poukázal tiež na to, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z\núradnej povinnosti, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Ďalej konštatoval,\nže náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenej podľa § 203 ods. 2\nExekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v\nexekučnom konaní preukázaný. Uviedol, že riziko neúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor v\nprípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému, ani oprávnenej.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene oprávnenej (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), a že\nje prípustné (§ 243f ods. 2 O.s.p. a contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté uznesenia súdov nižšieho stupňa v\nčasti o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí\nexekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na\nnáhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne\naj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o\n\nvykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie\nsúd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nUstanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu\nexekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času\nuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku\na či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení\nexekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza\nzásadne povinný, a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom\ntakéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.\nV predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani\ndôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za\nnásledok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo\nzastavenie exekúcie.\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala\nvčas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy\njej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku\nuplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť\npostup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku\ntrvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu\nkonania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu\núčinnosti exekučného titulu.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského, ako aj okresného\nsúdu o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor\nSlovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f\nods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka\nkonania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver\nprijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú\nprávnu problematiku (porovnaj napr. sp.zn. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 5 M Cdo 20/2011, 6 M\nCdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011, 6 M Cdo 2/2012).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou postihnuté\nrozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 3\nO.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}