{"guid": "366b9273-2b39-49ba-a4e5-e1aca61ca951:1a51cc28-e03b-47ac-bc8c-32c5b786f80b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1", "spisova_znacka": "6Sžp/13/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/13/2013 z 24. 7. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2013, sp. zn. 6Sžp/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1", "identifikacne_cislo": "1013200288", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností", "Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1a51cc28-e03b-47ac-bc8c-32c5b786f80b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/13/2013\n1013200288\n24. 07. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1013200288.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1. B.. W.. B. B., H.., bytom G. X, Z., 2. W..\nG. B., bytom G. X, Z., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B,\nBratislava, proti žalovanému: Obvodný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská\ncesta 8, Bratislava, o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2013/389/PLJ zo dňa 10.\njanuára 2013, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/37/2013-48 zo\ndňa 14. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S/37/2013-48 zo dňa\n14. marca 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 1S/37/2013-48 zo dňa 14. marca 2013 poukazom\nna ust. § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti\nBratislava - Staré Mesto č. 1562/24023/2012/STA/Bud/H-45 zo dňa 5. júna 2012 o povolení predčasného\nužívania stavby „I.\" stavebníkom - žalobcom a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie prejednanie\na rozhodnutie. Krajský súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkom\nnemá právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd dospel k záveru, že predmetom konania\nnebolo posúdenie zákonnosti takého rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu.\nKrajský súd konštatoval, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako i\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že rozhodnutie, ktorým je zrušené prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu a vec je vrátená na nové konanie, nemení nič na subjektívnych právach\núčastníka konania, je iba procesným rozhodnutím a preto nemôže byť v zmysle ust. § 248 písm. a/ O.s.p.\npredmetom preskúmavania súdom.\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n146 ods. 1, písm. c/ O.s.p., keďže konanie bolo zastavené.\nProti uvedenému uzneseniu krajského súdu podali v zákonom ustanovenej lehote odvolanie žalobcovia.\nŽiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nV dôvodoch odvolania žalobcovia namietali, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia. Vytýkali súdu prvého stupňa, že neprípustným spôsobom formálne a bez\nzohľadnenia konkrétnych okolností preskúmavaného správneho konania odmietol prejednať žalobu\n\na poskytnúť žalobcom ochranu ich základných práv označených v žalobe, ktoré boli postupom a\nrozhodnutím žalovaného porušené. Dôvodili, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa nezákonne\noddialila možnosť žalobcu nerušene užívať svoj majetok. Zdôraznili, že uznesenie Mestského súdu\nv Bratislave sp. zn. 17S/25/1994, o ktoré sa oprel pri svojom rozhodovaní aj súd, vychádzal z\nodlišnej situácie ako v prejednávanej veci, keď sa súdneho prieskumu domáhal účastník, ktorý nebol\npriamo dotknutý na právach a povinnostiach. Ďalej uviedli, že konaním, ktorým sa podľa ich názoru,\nmalo zasiahnuť do ich základného práva, je postup a rozhodnutie žalovaného, keď v predmetnej\nprocesnej situácií tak práve postup odvolacieho orgánu predstavuje prípadný zásah do ich práva\npokojne vlastniť a užívať majetok, poukazom na to, že žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného\nsa v konaní záväzným a konečným spôsobom ustálila otázka naplnenia predpokladov na povolenie\npredčasného užívania stavby a v tomto smere sa rovnako záväzne a konečne usmernila následná\nrozhodovacia činnosť podriadených správnych orgánov. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že žalovaný\nzrušil prvostupňové rozhodnutie pre odlišný právny názor a odchýlil sa aj od svojho vlastného názoru,\nktorý vyslovil v záväznom usmernení vyslovenom v identickom konaní. Mali za to, že postupom, ktorý\nžalovaný zvolil, sa umelo v rozpore so správnym poriadkom predlžuje nielen správne konanie, ale aj\nprotiprávny zásah do práv žalobcov. Žalobcovia poukázali aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/56/2008,\nv ktorom sa súd obdobnou vecou už zaoberal, pričom ustálil, že súd nemôže dôvody zastavenia\nkonania o súdnom prieskume rozhodnutia vykladať extenzívne, pričom sa domnievajú, že konajúci súd\npostupoval v nadväznosti na poukázaný názor najvyššieho súdu rozporne. Taktiež mali za to, že konajúci\nsúd pri aplikácii ust. § 248 písm. a/ O.s.p. vôbec nezohľadnil priebeh správneho konania, dôsledky svojho\nrozhodnutia ako aj čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čím odňal možnosť efektívnej obrany\nžalobcov. Uviedli, že článok 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky má jednoznačne prednosť pred\nustanovením § 248 O.s.p. a jeho aplikáciou, pričom z uznesenia ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 50/2001\nvyplýva, že v uvedenom rozhodnutí ústavný súd jednoznačne judikoval, že citované ustanovenie\nObčianskeho súdneho poriadku ani jeho výklad súdom nemôže zasahovať do práva garantovaného v\nčl. 152 ods. 4 ústavy a je neprípustne ho zužovať. Žalobcovia poukazovaním na prelomenie princípu\nsubsidiarity pri ústavnom prieskume ochrany základných práv, ktorý je porovnateľný s podmienkami\nprípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy, na základe rozhodnutí Ústavného\nsúdu SR II. ÚS 105/2009, II. ÚS 387/2010, v ktorých ústavný súd v záujme poskytnutia účinnej ochrany\nzákladných práv sťažovateľa pripúšťa preskúmanie aj zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, aj\nkeď nejde o končené rozhodnutie, ak ním porušil základné práva sťažovateľa ústavnoprocesného\ncharakteru, najmä ak sa následky porušenia týchto základných práv môžu odstrániť prv, než to urobí\nodvolací súd. Uviedli, že analogicky preto sa domnievajú, že správny súd mal a mohol zohľadniť vady\nžalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, i keď toto nie je končené a mal im priznať ochranu\ncestou súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu o odvolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní (ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) bez nariadenia\npojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo posúdenie správnosti záveru krajského\nsúdu, keď v predmetnej veci uznesením podľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie z dôvodu, že sa\njedná o procesné rozhodnutie, ktoré nič nemení na subjektívnych právach účastníka konania a v zmysle\nust. § 248 písm. a/ O.s.p. nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa ust. § 244\nods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nRozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako\naj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo\n\nprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nSamotný postup správneho orgánu bez toho, že by vyústil do vydania rozhodnutia, zásadne môže\nbyť predmetom preskúmania súdom len vtedy, ak ide o nečinnosť správneho orgánu (§ 244 ods. 3\ndruhá veta, § 244 ods. 4 a § 250t, účinné od 1. januára 2003). Inak ho možno preskúmať iba spolu s\nrozhodnutím, ktoré má byť preskúmané súdom (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n3Sž 48/2009).\nPodľa ust. § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa ust. § 246c ods. 1 O.s.p., veta prvá, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto\nčasti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je\nprípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.\nZákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje\nrealizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na\nnezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 ústavy). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych\norgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd\npreskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Pokiaľ ide o konanie\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je správne súdnictvo založené na princípe\ngenerálnej klauzuly v zmysle čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, podľa ktorej súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy. Rozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou\nrozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.).\nPodľa ust. § 248 písm. a/ O.s.p., súdy nepreskúmavajú, rozhodnutia správnych orgánov predbežnej\npovahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,\nPodľa čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV predmetnej veci sa rozhodnutím stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto sp. zn.\n1562/24023/2012/STA/BUD/H zo dňa 25. mája 2012 povolilo predčasné užívanie stavby, novostavby\nrodinného domu nachádzajúceho sa v okrese Bratislava I, obec Mestská časť Bratislava - Staré mesto,\nk. ú. M. W., na pozemkoch s parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, ulica I. Y. - P. Z., podľa\nprojektu vypracovaného autorizovaným projektantom F. - R.. W. Z.. Žalobou napadnutým rozhodnutím\nbolo rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby zrušené a vec bola vrátená správnemu orgánu na nové\nprejednanie. Žalobcovia zastávali názor, že rozhodnutím žalovaného ako i jeho postupom došlo k zásahu\ndo ich základného práva, a to práva pokojne vlastniť a užívať majetok, a preto sa žalobou podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného.\n\nKrajský súd však odvolaním napadnutým uznesením konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného poukazom na ust. § 248 písm. a/ O.s.p. zastavil z dôvodov, že preskúmavaným rozhodnutím,\nktoré považoval za procesné, nedošlo k právoplatnému zásahu do práv žalobcov.\nOdvolací súd sa s právnym posúdením veci krajským súdom plne stotožnil a považoval ho za vecne\na právne správne. V danej súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na to, že správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl. 1 ods. 1 ústavy). Súdy\npri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nposudzujú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci, ktoré môžu konať a teda musia konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 ústavy).\nVylúčenie z preskúmavania zákonnosti správneho rozhodnutia zo súdneho prieskumu musí byť výslovné\na platí to aj pre vylúčenie preskúmavania zákonnosti postupu správneho orgánu. K vylúčeniu rozhodnutia\nalebo postupu orgánu verejnej správy z preskúmavania môže dôjsť len osobitným zákonom.\nVychádzajúc zo skutkových okolností preskúmavanej veci odvolací súd mal preukázané, že k\nzastaveniu konania došlo z dôvodu, že krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je\nprocesnoprávnym rozhodnutím, ktorého preskúmanie zákon výslovne vylučuje. Odvolací súd nesúhlasil\ns názorom žalobcov, že v konaní sa záväzným a konečným spôsobom ustálila otázka naplnenia\npredpokladov na povolenie predčasného užívania stavby a v tomto smere sa rovnako záväzne\na konečne usmernila následná rozhodovacia činnosť podriadených správnych orgánov, keďže z\nodôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia žalovaného správneho orgánu vyplýva, že žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že stavebný úrad\nnepostupoval v konaní v súlade so zákonom a rozhodnutie vydal na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, v dôsledku čoho stavebný úrad vydal rozhodnutie, pre vydanie ktorého neboli\nsplnené všetky zákonom stanovené podmienky. Je nepochybné, že rozhodnutím, ktorým sa zrušuje\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie je rozhodnutím\nprocesného charakteru, ktoré konečným spôsobom nerieši práva a povinnosti účastníkov správneho\nkonania. Okrem iného „z konštantnej judikatúry súdov v správnom súdnictve navyše vyplýva, že\nrozhodnutia procesné, upravujúce vedenie konania síce nemožno napadnúť samostatnou správnou\nžalobou, avšak prípadné vady konania spôsobené nesprávnou aplikáciou príslušných právnych\npredpisov je možné namietať v konaní o žalobe proti meritórnemu rozhodnutiu (m. m. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sž/77/2008 zo dňa 13. apríla 2010)\" (bližšie pozri\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2010). Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sžf/56/2008 vyplýva záver súdu o tom, že „k ukráteniu na právach v zmysle ust. § 247\nods. 1 O.s.p. v zásade dochádza až meritórnym rozhodnutím správneho orgánu tým, že sa v právnej\nsfére daňového subjektu prejavia konštitutívne účinky rozhodnutia. Pokiaľ nie je vydané meritórne\nrozhodnutie, v zásade tvrdené (podľa názoru odvolacieho súdu akékoľvek namietané porušenia)\nporušenia procesných ustanovení majú iba potenciálny vplyv na zákonnosť konečného rozhodnutia.\"\nŽalobcovia poukazovaním na vyššie citované rozhodnutie najvyššieho súdu dospeli k záveru, že súd\nnemôže dôvody zastavenia konania o súdnom prieskume rozhodnutia vykladať extenzívne. Tento svoj\nzáver vyvodili z tvrdenia najvyššieho súdu prezentovaného v uvedenom rozhodnutí, že ak súd meritórne\npreskúmal zákonnosť administratívneho procesného rozhodnutia (§ 248, písm. a/ O.s.p.) nie je možné\nuvedený nedostatok považovať za vadu súdneho konania, pretože v prípade pochybností reštriktívnym\nvýkladom ust. § 248, písm. a/ O.s.p. v danom prípade poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade\ns čl. 152 ods. 4 v spojení s ust. § 46 ods. 1,2 Ústavy SR. Podľa názoru odvolacieho súdu záver\nnajvyššieho súdu vyslovený v uvedenom rozhodnutí nie je možné použiť v preskúmavanom prípade,\nkeďže najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vychádza v zásade z odlišných skutkových okolností ako\nsú skutkové okolnosti podmieňujúce rozhodovanie v preskúmavanej veci, a vzhľadom k tomu aj záver o\nreštriktívnom výklade ust. § 248 písm. a/ O.s.p. treba vnímať na základe konkrétnych okolnosť daného\nprípadu. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval poukazovanie žalobcov na záver vyplývajúci\nz uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu za právne relevantný vo vzťahu k prejednávanej veci.\nOdvolací súd v preskúmavanej veci taktiež dospel k záveru ako súd prvého stupňa, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je rozhodnutím procesným, keďže žalovaný\nnapadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebného úradu, a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci, v dôsledku čoho vo veci\n\ndoposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a tým ani právoplatne nemohlo dôjsť k zásahu do základných\npráv žalobcov. Z uvedených dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zo súdneho prieskumu\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vylúčené, vychádzajúc z konkrétnych\nokolností daného prípadu. Odvolací súd v danej súvislosti však súčasne poukazuje aj na to, že pokiaľ\nby už došlo k prieskumu takéhoto rozhodnutia súdom prvého stupňa, nebolo by to možné považovať\nza vadu súdneho konania a nebol by to dôvod na zrušenie rozhodnutia krajského súdu, ktorý záver\nnapokon vyplýva aj z vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu.\nOdvolací súd taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že im súd odňal možnosť efektívnej obrany,\nkeď pri aplikácii ust. § 248 písm. a/ O.s.p., vôbec nezohľadnil priebeh správneho konania ako aj čl.\n152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti žalobcov,\nže môžu využiť prostriedky súdnej ochrany, avšak až proti meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej,\nktorým budú právoplatne konštituované ich práva a povinnosti a nie v čase, kedy došlo k vydaniu\nprocesného rozhodnutia v konaní, ktorým sa vec vrátila na konanie pred správny orgán prvého stupňa\na to predovšetkým z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu.\nOdvolací súd taktiež nemohol súhlasiť s dôvodmi odvolania žalobcov, pokiaľ v odvolaní poukazovali na\nnález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01-50. Z právneho záveru ústavného súdu vysloveného v\nuvedenom náleze vyplýva, že „úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP\") a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho\norgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania [vrátane toho, uvedeného\nv § 248 ods. 2 písm. d/ OSP - súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktorých\npreskúmanie vylučujú osobitné zákony], je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných\npráv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo\nsúdneho preskúmania.\" „Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho\nsúdneho preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd\nzisťoval, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo\nslobôd. Nie je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 OSP nemohli dotýkať, či dokonca\nporušovať základné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 ústavy preto\nzodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého\nmu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého\nzo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto\nprvkov, zakladá porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.\"\nPráve s dôrazom na charakter procesného rozhodnutia žalovaného v preskúmavanej veci odvolací súd\nkonštatuje, že poukazovanie na uvedené závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v predmetnej\nveci sa javí ako predčasné a to predovšetkým z dôvodu, že týmto rozhodnutím nedochádza k\nzásahu do práv žalobcov, keďže o ich právach preskúmavaným rozhodnutím nebolo rozhodnuté\nprávoplatne. Právo žalobcov domáhať sa ochrany svojich základných práv, do zásahu ktorých by\ndošlo meritórnym rozhodnutím v predmetnom konaní po nadobudnutí jeho právoplatnosti, zostáva\nzachované a práve až vylúčenie preskúmania takéhoto rozhodnutia by mohlo signalizovať porušenie ich\nústavných práv, teda vylúčenie procesného rozhodnutia správneho orgánu zo súdneho prieskumu ešte\nnevylučuje poskytnutie ochrany ústavných práv žalobcov v konaní o preskúmanie zákonnosti správneho\nrozhodnutia v správnom právoplatne skončenom konaní.\nZa nedôvodné považoval odvolací súd aj poukazovanie žalobcov na prelomenie princípu subsidiarity\npri ústavnom prieskume ochrany základných práv a na záver Ústavného súdu SR II. ÚS 105/2009, II.\nÚS 387/2010, nakoľko tieto závery boli formované a vychádzajú z úplne odlišných skutkových okolností\nprípadu a nemožno ich zovšeobecňovať.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval dôvody žalobcov uvedené v ich odvolaní za relevantné\npre vyhovenie ich odvolacieho návrhu.\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne a v súlade so zákonom podľa\nust. § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, v zásade sa stotožniac s\nprávnym záverom krajského súdu, na ktorý súčasne poukazuje.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcom ich náhradu nepriznal, pretože\nneboli v tomto konaní úspešní.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/37/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}