{"guid": "8bb9d49b-26ac-4501-bce1-00e6fc88e9da:f354f1ae-ad98-4ad3-b610-72385a7feb48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1", "spisova_znacka": "10Sža/20/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/20/2013 z 11. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2013, sp. zn. 10Sža/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1", "identifikacne_cislo": "1013200069", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f354f1ae-ad98-4ad3-b610-72385a7feb48", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/20/2013\n1013200069\n11. 09. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1013200069.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: J. I. L.,\nnar. XX. L. XXXX, štátneho príslušníka Somálska, posledne trvale bytom v L., toho času miesto pobytu\nU., zastúpeného Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou, so sídlom na Brečtanovej ul. 21, Bratislava,\nproti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-741-11/PO-Ž-2012 zo dňa 5. decembra 2012, o\nodvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/4/2013-45 zo dňa 3. apríla\n2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/4/2013-45 zo dňa\n3. apríla 2013, p o t v r d z u j e .\n\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len\nodporca) rozhodnutím ČAS: MU-741-11/PO-Ž-2012 zo dňa 5. decembra 2012 podľa § 13a zákona č.\n480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o azyle“) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu. Odporca v rozhodnutí\nopísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností\ndospel k názoru, že v tomto prípade navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na poskytnutie doplnkovej\nochrany. Ďalej uviedol, že z vyhľadaných a do spisu založených správ vyplýva, že bezpečnostná situácia\nv meste Mogadišo sa v dôsledku vytlačenia povstalcov hnutia Al Shabaab (ďalej len „Al Shabaab“) v\nauguste 2011 zlepšila natoľko, že pominula hrozba vážneho bezprávia (z dôvodu svojvoľného násilia\npočas vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu). Cca jeden milión ľudí, ktorí toto mesto pred časom opustili\nv dôsledku bojov v tomto regióne, sa vrátilo do mesta, celková situácia a život sa tam znormalizovali.\nPodobne sa tam vrátili medzinárodné organizácie a diplomatické misie. Odporca uviedol, že vládne\nsily zabezpečili v tomto regióne kontrolu, včítane regiónu mesta Atgoye, ktoré sa nachádza v blízkosti\nMogadiša a ktoré bolo oslobodené od Al Shabaab-u v lete roku 2012. Poukázal tiež na sporadické\nútoky Al Shabaab-u, ktoré však v prevažnej miere smerujú voči armáde a politickým autoritám. Dodal,\nže aj keď vnútroštátny konflikt v Somálsku nie je úplne ukončený, v regióne mesta Mogadišo došlo\n\nk takému zlepšeniu bezpečnostnej situácie, ktoré umožňuje prípadný návrat navrhovateľa a teda že\nnavrhovateľovi nehrozí vážne bezprávie v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Svoje právne závery doplnil\no informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa na základe návrhu\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok -návrh zo dňa 9.\njanuára 2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov § 250j ods. 2 písm. b/, c/, e/ Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol v ňom, že zo správ, ktoré mal odporca k dispozícii\nvyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab (útoky Al Shabaab, ohrozujúce\nobyvateľstvo), že odporcovo tvrdenie o zlepšení sa bezpečnostnej situácie vychádza zo všeobecných\ninformácií, týkajúcich sa návratu presídlených obyvateľov do Mogadiša. Namietal, že v hlavnom\nmeste pretrváva stále vnútroštátny konflikt. Tiež dôvodil, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch\nposkytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu osobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye. V priebehu\npojednávania založila právna zástupkyňa navrhovateľa do spisu list Medzinárodnej organizácie pre\nmigráciu (IOM) z 22. januára 2013 v ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu zlej\nbezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálska.\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 15. februára 2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť. V celom rozsahu zotrval na výroku ako aj odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom\nopätovne poukázal na skutočnosť, že i keď konflikt v Somálsku nie je ukončený, bezpečnostná situácia\nv oblasti Mogadiša sa zlepšila natoľko, že pominuli dôvody pre poskytnutie (predĺženie) doplnkovej\nochrany.\nZo spisu ČAS: MU-373/PO-Ž-2011 krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodu obáv o\nživot v Mogadiši (kde sa narodil a žil) pred Al Shabaab-om. Odporca mu rozhodnutím zo dňa 8. decembra\n2011 azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu násilia spôsobovaného Al Shabaabom za použitia § 2 písm. f/ bodu 3 zákona o azyle.\nZo spisu ČAS: MU-741/PO-Ž-2012 súd zistil, že navrhovateľ 22. októbra 2012 požiadal o predĺženie\ndoplnkovej ochrany z dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcom konaní. Odporca s ním vykonal\npohovor v priebehu ktorého navrhovateľ odporcovi uviedol, že sa obáva Al-Shabaabu, ktorý v roku 2011\nuniesol a zabil jeho otca. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o Somálsku - konkrétne o\nbezpečnostnej situácii mogadišského regiónu, pochádzajúce z rôznych zdrojov, ktoré v napadnutom\nrozhodnutí identifikoval.\nKrajský súd v Bratislave napokon napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu s nasledujúcim\nodôvodnením:\nK námietke, že zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné na posúdenie veci, nakoľko, zo správ,\nktoré mal odporca k dispozícii vyplýva, že v Mogadiši existuje neustála hrozba zo strany Al Shabaab:\nPodľa názoru prvostupňového súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca vyhľadal a do spisu založil\nviacero správ z rôznych zdrojov (napr. IRIN news, Sabahionline, Bar-kulan, Nomadtime, MZV Turecka,\nThinkafríncanpress, Wikitravel, IOM, Holandsko, UK Border Agency, The economist. Gen. Taj. OSN a\nďalšie), ktoré boli zamerané na bezpečnostnú situáciu v oblasti Mogadiša. Z ich obsahu je zjavné, že cca\njeden milión ľudí, ktorí utiekli pred nestabilitou a bojmi v Mogadiši sa po vytlačení Al Shabaab-u vrátilo\ndo svojich domovov v Mogadiši, a že vládne sily zabezpečili úplnú kontrolu v Mogadiši. Epizódy násilia\nsú pripisované politickej aktivite a prevažne smerujú proti oficiálnym cieľom (napr. vojenské objekty,\nprezidentský objekt Villa Somalia). Zo všetkých správ získaných odporcom vyplýva, že hlavné mesto\nMogadišo, odkiaľ pochádza a kde celý život navrhovateľ žil, je pod kontrolou vládnych síl i keď sporadicky\ndochádza k aktivitám (atentáty, samovražedné útoky), ktorých aktérom je Al Shabaab.\n\nPodľa názoru krajského súdu obsah a počet vyhľadaných a do spisu založených správ dal\nnavrhovateľovi dostatok znalostí o bezpečnostnej situácii v oblasti Mogadiša k tomu, aby mohol\nodporca kvalifikovane a so znalosťou veci rozhodnúť o navrhovateľovej žiadosti o predĺženie poskytnutej\ndoplnkovej ochrany.\nK námietke, že rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu:\nAni táto námietka podľa názoru krajského súdu nebola dôvodná. Ako to bolo zistené (viď vyhodnotenie\npredchádzajúcej námietky), informácie o bezpečnostnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľa\n(konkrétne oblasť hlavného mesta Mogadiša) konštatujú podstatnú zmenu situácie k lepšiemu, pričom\nvšak neopomínajú ani výskyt občasných incidentov. Odporca ich výskyt nepoprel, avšak takto zistený\nstav veci vyhodnotil ako stav, ktorý z pohľadu § 2 písm. f/ zákona o azyle umožňuje navrhovateľov\nprípadný návrat.\nK dôkazu predloženému zástupkyňou navrhovateľa na pojednávaní (list Medzinárodnej organizácie\npre migráciu - IOM z 22. januára 2013, v ktorom Slovenskej humanitnej rade oznamuje, že z dôvodu\nzlej bezpečnostnej situácie nerealizuje asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti\nSomálska) krajský súd poznamenal, že je v ňom iba konštatovaný aktuálny postoj tejto organizácie k\nnávratom somálskych repatriantov, a preto ako taký nemôže slúžiť k objektívnemu zisteniu a posúdeniu\nbezpečnostnej situácie, potrebnej pre rozhodovanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany v zmysle\nzákona o azyle.\nK námietke, že odporca v skutkovo obdobných prípadoch poskytol, resp. predĺžil doplnkovú ochranu\nosobám pochádzajúcich z blízkeho mesta Afgoye, čím mala byť v konaní odporcu zistená vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia:\nK tejto námietke prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ nepredložil súdu jediný dôkaz o tomto jeho\ntvrdení. Avšak aj keby odporca vo veci žiadateľa o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol\nv inom prípade či prípadoch tak, ako to navrhovateľ naznačil, táto skutočnosť nemôže automaticky\nznamenať, že ide o postup odporcu, ktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak\npreto, lebo pod vadou konania v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní\nsprávneho orgánu, teda v jeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné\nrozhodnutie (v konaní o udelenie azylu napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach\nzákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.). Jednak však aj preto,\nlebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa musí poúdiť individuálne, po zohľadnení\nvšetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych skutočností. Ako to vyplýva zo samotného\nopravného prostriedku, navrhovateľ v ňom poukazoval na údajné rozhodnutia, týkajúce sa žiadateľov,\npochádzajúcich z mesta Afgoye. I keď toto mesto sa nachádza v blízkosti hlavného mesta Mogadiša,\nnejde o totožné mestá, pričom nie sú z opravného prostriedku zrejmé aj iné okolnosti, týkajúce sa iných\nžiadateľov o poskytnutie medzinárodnej ochrany. Navyše krajský súd poukázal na skutočnosť, že iba\nexistencia niektorých z vád rozhodnutia, konkretizovaných v § 250j ods. 2, ods. 3 O.s.p. môže viesť k\nzrušeniu napadnutého rozhodnutia. Preto ani túto námietku súd neuznal ako dôvodnú.\nNad rámec vznesených námietok krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahuje správne\nprávne posúdenie veci. Navrhovateľovi bola (ako to vyplýva z rozhodnutia odporcu ČAS: MU-373-18/POŽ-2011 z 8. decembra 2011) poskytnutá doplnková ochrana v dôsledku hrozby vážneho bezprávia, ktoré\ntkvelo v plnej kontrole mesta Modadiša a jeho okolia Al Shabaab-om. Teda za situácie individuálneho\nohrozenia osobnej integrity navrhovateľa z dôvodu svojvoľného násilia zo strany Al Shabaab-u v\nhlavnom meste Mogadiši a jeho okolí. Navrhovateľ pritom celý život prežil v tomto meste. Ak teda\nodporca posudzoval prípadnú existenciu vážneho bezprávia z pohľadu situácie v Mogadiši, pričom\npreukázateľne došlo k jej neporovnateľnému zlepšeniu vytlačením Al Shabaab-u z neho ako aj z jeho\nokolia, postup odporcu bol správny. V tejto súvislosti súd poukazuje na faktickú analogickú aplikáciu\nčlánku 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ zo dňa 13. decembra 2011 (kvalifikačná\nsmernica), podľa ktorého sa pri rozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má\nžiadateľ zabezpečenú ochranu, resp. mu v nej nehrozí vážne bezprávie. Vo vzťahu k prejednávanej\nveci, ak v meste a regióne Mogadiša došlo preukázateľne k zlepšeniu bezpečnostnej situácie tým, že Al\nShabaab bol z tejto oblasti vytlačený a mesto (okrem aj iných oblastí) je plne pod kontrolou somálskej\nvlády, pričom navrhovateľ pochádza a celý život prežil v Mogadiši, rozhodnutie odporcu o nepredlžení\n\ndoplnkovej ochrany je správne a zákonné. A to i napriek skutočnosti, že v Somálsku ako celku ešte\nnedošlo k definitívnej porážke Al Shabaab-u.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré\nodôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné\nna zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPrvú námietku odôvodnil tým, že nebolo náležite preskúmané, či by navrhovateľ po návrate do vlasti\nnečelil nebezpečenstvu vážneho bezprávia i vo forme uloženia trestu smrti alebo jeho výkonu, respektíve\nmučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu [§ 2 písm. f/ bod 1 a 2\nzákona o azyle].\nK druhej námietke uviedol, že dokazovanie nebolo dostatočné a bude potrebné ho doplniť aktuálnymi\nsprávami z dostupných zdrojov o súčasnej bezpečnostnej situácii v Somálsku, konkrétne v meste\nMogadišo, ako aj aktuálne informácie o realizovaní, respektíve nerealizovaní asistovaných dobrovoľných\nnávratov do Somálska, a v kontexte aktuálnej bezpečnostnej situácie nanovo vyhodnotiť tvrdenia\nnavrhovateľa a skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoje obavy o svoju bezpečnosť v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu.\nPo doplnení dokazovania odporca podľa názoru navrhovateľa opätovne posúdi, či v prípade\nnavrhovateľa sú alebo nie sú dôvody na predĺženie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovenia § 13a\nzákona o azyle a či tieto predstavujú/ nepredstavujú reálnu hrozbu vážneho bezprávia z dôvodov\nuvedených v § 2 písm. f/ bod 3 zákona o azyle, a taktiež z dôvodov uvedených v § 2 písm. f/ bod 1 a 2.\nPoukázal taktiež na prípis IOM zo dňa 22. januára 2013, v zmysle ktorého sa z dôvodu zlej bezpečnostnej\nsituácie asistované dobrovoľné návraty do južnej a centrálnej časti Somálskej demokratickej republiky\nnerealizujú. Zároveň odporca zaujme stanovisko i k realizácii nútených návratov do krajiny pôvodu\nnavrhovateľa.\nNavrhovateľ navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu ČAS: MU-741-11/POŽ-2012 zo dňa 5. decembra 2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nOdporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že zistil a vyhodnotil bezpečnostnú situáciu v meste\nMogadišo ako priaznivú a návrat navrhovateľa do tejto provincie za bezpečný.\nPrávna zástupkyňa navrhovateľa v odvolaní napádala nesúlad zákona o azyle so smernicou Rady\n2004/83/ES o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej\nkrajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú\nmedzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany, v prepracovanom znení Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EU o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb\nbez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov\nalebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie)\nzo dňa 13. decembra 2011 s účinnosťou na dvadsiaty deň po jej zverejnení v Úradnom vestníku\nEurópskej únie, t.j. 9. januára 2012. Vybrané články sa uplatňujú od 22. decembra 2013. Odporca je\ntoho názoru, že zákon o azyle je v súlade so smernicou Rady 2004/83/ES, pričom smernica Európskeho\nparlamentu a Rady 2011/95/EÚ sa v súčasnosti ešte transponuje.\nV každom prípade, článok 15 písm. a/, ktorý definuje prvý bod vážneho bezprávia, sa novou\nprepracovanou smernicou nezmenil a je upravený v obidvoch smerniciach rovnako. Slovenský preklad\ntohto ustanovenia znie: ,,Vážne bezprávie pozostáva : aj z trestu smrti alebo popravy...“\n\nOdporca poukázal na nemecký anglický i český preklad Smernice a napokon i na znenie zákona o\nazyle, ktorý v § 2 písm. f/ bod 1. upravuje vážne bezprávie ako „uloženie trestu smrti alebo jeho výkon“,\nTranspozícia Smernice v zákone o azyle je preto podľa odporcu správna.\nOdporca z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p., s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 11. septembra 2013 (§ 156 ods. 1\na ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky ku dňu 31. decembra 2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky a v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva\na povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky. Na základe citovaných právnych noriem má Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako pôvodne žalovaného\nsprávneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o\nazyle. Udelenie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok\ntaxatívne uvedených v ustanovení § 13a zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o doplnkovú ochranu\nmusia byť preukázané u toho, komu nebol udelený azyl, že sú vážne dôvody domnievať sa, že by\nbol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepredĺžení poskytnutej doplnkovej ochrany. V\nmedziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o predĺženie doplnkovej\nochrany a zistil, že podmienky v krajine pôvodu navrhovateľa sa zmenili do takej miery, že žiadosť o\npredĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany so zreteľom na zmeny v Somálsku ako také, prestala byť\nopodstatnená.\n\nZ dôvodov uvedených a podrobne rozobratých v napadnutom rozsudku, sa aj odvolací súd priklonil na\nstranu odporcu. Vzhľadom na zmenu situácie v Somálsku podrobne popísanú v napadnutom rozhodnutí\nna základe informácií z niekoľkých od seba nezávislých zdrojov, navrhovateľ už nespĺňal podmienky\nuvedené v ustanovení § 13a zákona o azyle. Krajský súd v Bratislave v napadnutom rozsudku,\nodcitovanom v niektorých častiach, týkajúcich sa najmä skutkového stavu veci, doslova odvolacím\nsúdom v tomto rozsudku, uviedol, z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľa za osobu ktorej po návrate\ndo Somálska hrozí vážne bezprávie.\nUviedol tiež, že odporca sa náležite a v súlade so zákonom vyporiadal s nepredĺžením doplnkovej\nochrany z dôvodov situácie v krajine pôvodu a z tohto pohľadu tiež z akých podkladov úvah vychádzal\npri neposkytnutí ďalšej doplnkovej ochrany.\nÚvahy odporcu i krajského súdu týkajúce sa neposkytnutia doplnkovej ochrany sa viažu k úvahám\npredostretým právnou zástupkyňou navrhovateľa v odvolaní.\nOdvolací súd k tomu dodáva, že na poskytnutie doplnkovej ochrany sa v zmysle zákonných ustanovení\nvyžaduje odôvodnená, nie teda akákoľvek obava. To znamená, že obava z prenasledovania musí reálne\nhroziť, nemôže byť fiktívna. V prípade prijatia reálnosti obáv navrhovateľa na základe dôvodov, ktoré\npredostrel odporcovi v rámci konania o predĺženie doplnkovej ochrany by to viedlo k situácii pri ktorej\nby takmer všetci príslušníci krajín, v ktorých sa vyskytuje akýkoľvek konflikt, hoci len lokálny, ktorý sa\npriamo nedotýka väčšiny obyvateľstva priamo, musel bez ďalšieho opodstatňovať ich akceptáciu, ako\nosôb u ktorých existujú vážne dôvody domnievať sa, že by boli v prípade návratu do krajiny pôvodu\nvystavení reálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nBez dôvodných tvrdení o reálnej hrozbe vážneho bezprávia takúto konštrukciu nemožno akceptovať.\nAko odporca tak i prvostupňový súd sa podrobne zaoberali situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa a\nosobitne situáciou navrhovateľa po prípadnom návrate do vlasti a s ich úvahami sa stotožnil i odvolací\nsúd.\nIba čisto hypoteticky a opierajúc sa o vykonštruované náhodné udalosti mohol odporca i krajský súd\npredpokladať, že by navrhovateľovi po návrate do krajiny pôvodu hrozili cielene následky predpokladané\nv ustanoveniach § 2 písm. f/ azylového zákona.\nPostupujúc však podľa zákona a hodnotiac individuálne žiadosť navrhovateľa správne a v súlade\nso zákonom konštatovali i odporca i krajský súd, že navrhovateľom neboli splnené podmienky pre\nposkytnutie ďalšej doplnkovej ochrany.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi\nprvostupňového súdu i v tom, že v súčasnej situácii v krajine pôvodu navrhovateľovi nehrozí reálna\nhrozba vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva z podkladov obsiahnutých v správnom spise odporcu,\nktoré tvorili podklad jeho preskúmavaného rozhodnutia.\nKrajský súd hoci stručne, ale zato presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto\nrozsudku, pre ktoré považoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť že navrhovateľ v konaní úspešný nebol a\nodporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/4/2013", "guid": "5659b361-7aec-4f32-b005-cdd73389d5b8:02b3474b-d674-4a3e-8b45-2f2ec61fc6da", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}