{"guid": "41322b15-62b4-420b-87c0-97f2783a0e97:3c392dc9-b689-4fc2-8630-df1910933b3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1", "spisova_znacka": "10Sža/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/22/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 10Sža/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1", "identifikacne_cislo": "1013200053", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c392dc9-b689-4fc2-8630-df1910933b3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/22/2013\n1013200053\n18. 12. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1013200053.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: F. E. E.,\nnarodeného X. E. XXXX, bez dokladov totožnosti, ID osoby XXXXX., štátneho príslušníka Afganskej\nislamskej republiky (ďalej len Afganistan), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy mestská\nčasť T., V., provincia Kábul, Afganistan, aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore Migračného\núradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Rohovciach, zastúpeného Mgr. Mariánom Miškolcim,\nadvokátom so sídlom na Tajovského ul. č. 37, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o opravnom prostriedku proti výroku rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10. decembra 2012, ktorým navrhovateľovi nebola\nposkytnutá doplnková ochrana, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 9Saz/3/2013-83 zo dňa 14. augusta 2013,\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/3/2013-83 zo dňa\n14.augusta 2013 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu č. ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10.\ndecembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (odporca)\nrozhodnutím ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10. decembra 2012 podľa § 13c ods. 1 zákona\nč. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú ochranu.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade\nnebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Uviedol, že situácia v Afganistane\nje zložitá, avšak bezpečnostná situácia najmä v Kábule sa natoľko zlepšila, že v prípade návratu\nnavrhovateľa do krajiny pôvodu mu nehrozí individuálne ohrozenie života v dôsledku vnútroštátneho,\nči medzinárodného konfliktu. I keď sa vyslovujú sporadické útoky ozbrojených opozičných skupín, tieto\nsú orientované na vysoko profilované osoby či ciele, medzi ktoré navrhovateľ nepatrí. Svoje právne\nzávery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj\nidentifikoval.\n\nII.\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh z 8. januára\n2013, ktorým sa domáhal zrušenia tejto časti napadnutého rozhodnutia a jej vrátenia odporcovi na ďalšie\nkonanie s poukázaním na komplikovanosť bezpečnostnej situácie v Afganistane.\nUviedol v ňom, že bezpečnostná situácia v celom Afganistane je neustále veľmi zlá, ktorú skutočnosť\nmožno charakterizovať ako vážne a individuálne ohrozenie života z dôvodu svojvoľného násilia.\nPoukázal tiež na skutočnosť, že odporca sa neriadil rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. augusta\n2012, v ktorým bolo rozhodnuté o zrušení pôvodného rozhodnutia o neposkytnutí doplnkovej ochrany,\npretože tým rozhodnutím bola podľa odvolacieho súdu porušená zásada uvedená v ustanovení § 3\nods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (správny poriadok), nakoľko v iných\nrozhodnutiach z obdobia roku 2012 vydaných dva mesiace pred rozhodnutím o jeho prípade, ktorých\nspisové značky identifikoval, rozhodol o predĺžení doplnkovej ochrany.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal rozhodnutie odporcu ČAS: MU-365-54/PO-Ž-2011 zo dňa 10.\ndecembra 2012 a stotožniac sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia toto v plnom rozsahu potvrdil. .\nK argumentom navrhovateľa o odlišných rozhodnutiach odporcu v podobných prípadoch uviedol, že:\nK námietke, že zistenie stavu veci z ktorého napadnuté rozhodnutie vychádzalo, je v rozpore s obsahom\nspisu a že odporca v rozhodnutí nezohľadnil individuálne dôvody navrhovateľa:\nPodľa názoru krajského súdu táto námietka nebola dôvodná. Odporca pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia, ako to je zjavné zo samotného rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu, vychádzal z výsledkov\npredtým vykonaných procesných úkonov (zápisnica zo vstupného pohovoru, rozhodnutie zo dňa 29.\nnovembra 2011 právoplatné vo vzťahu k výroku o neudelení azylu). Podobne vychádzal z výsledkov\ndoplnenia dokazovania, uskutočneného po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Sža/15/2012 zo dňa 7. augusta 2012.\nPokiaľ ide o individuálne dôvody navrhovateľa - skutočnosť, že navrhovateľov strýko pracuje ako\nzamestnanec Najvyššieho súdu Afganistanu - je potrebné poukázať na právoplatný výrok rozhodnutia\nodporcu ČAS: MU-365-32/PO-Ž-2011 zo dňa 29. novembra 2011, ktorým navrhovateľovi azyl udelený\nnebol. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia tohto výroku rozhodnutia, odporca vyhodnotil osobu\nnavrhovateľa ako nedôveryhodnú z pohľadu zákona o azyle a teda aj ním udávané dôvody žiadosti\no azyl ako nehodnoverné. Preto je dôvodné, ak odporca tieto dôvody už neskúmal v rámci konania o\nposkytnutí doplnkovej ochrany. Navyše navrhovateľ v rámci konania nikdy netvrdil, že by bol trestne\nstíhaný, resp. že by mu hrozil výkon či uloženie trestu smrti, podobne ako netvrdil, že by bol objektom\nneľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Ak teda odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nkonštatoval neexistenciu dôvodov § 2 písm. f/ bod 1., 2. zákona o azyle, takéto jeho tvrdenie nie je v\nrozpore s obsahom spisu.\nPodobne ani konštatovanie o hodnotení bezpečnostnej situácie (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle) nie\nje v rozpore s obsahom spisu. Odporca na základe vykonaného dokazovania - správ o bezpečnostnej\nsituácii založených v spise konštatoval, že v Afganistane síce ozbrojený konflikt prebieha, avšak úroveň\njeho intenzity je v jednotlivých provinciách rôzna. Osobitne sa venoval provincii Kábul, odkiaľ navrhovateľ\npochádza, pričom s poukazom na vyhľadané a do spisu založené správy skonštatoval, že táto provincia\nje relatívne jednou z najbezpečnejších, pričom úroveň vyvíjajúcej sa aktuálnej bezpečnostnej situácie\numožňuje odporcov návrat.\nKrajský súd dodal, že podľa jeho názoru odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci - bezpečnostnej\nsituácie v Afganistane, resp. v jeho jednotlivých provinciách - v tom aj provincie Kábul, keď vyhľadal\nnajaktuálnejšie správy za 1. - 3. štvrťrok roku 2012.\nK námietke, že v konaní odporcu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia:\n\nZ textu podaného odvolania je zrejmé, že navrhovateľ videl túto vadu v tom, že odporca mal v\niných rozhodnutiach, vydaných cca dva mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia, rozhodnúť\no poskytnutí doplnkovej ochrany. Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ tieto svoje tvrdenia\nnepreukázal je súd toho názoru, že táto námietka nie je dôvodná. Avšak aj keby odporca vo veci\nžiadateľov o poskytnutie či predĺženie doplnkovej ochrany rozhodol v inom prípade či prípadoch tak,\nako to navrhovateľ naznačil, táto skutočnosť nemôže automaticky znamenať, že ide o postup odporcu,\nktorý má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Jednak preto, lebo pod vadou konania v\nzmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. je potrebné rozumieť vadu v konaní správneho orgánu, teda v\njeho (procesnom) postupe pri vedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie (v konaní\no udelenie azylu - doplnkovej ochrany napr. nepoučenie žiadateľa o jeho právach a povinnostiach\nzákonným spôsobom, zabezpečenie tlmočenia nezákonným spôsobom a pod.), resp. pri aplikácii voľnej\núvahy odporcu. Jednak však aj preto, lebo každá žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany sa\nmusí posúdiť individuálne, po zohľadnení všetkých zistených tak subjektívnych, ako aj objektívnych\nskutočností.\nJedným z elementárnych predpokladov každého správneho rozhodnutia je dostatočné zistenie stavu\nveci. Odporca v prejednávanej veci tento stav veci podľa názoru súdu zistil dostatočným spôsobom\na na jeho základe konštatoval, že v Afganistane síce prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt, avšak\nvzhľadom na zistenú situáciu aj provincia (a mesto) Kábul je natoľko bezpečnou, že prípadný návrat\nnavrhovateľa je možný. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení a v\ntomto smere nenavrhol ani doplnenie dokazovania. Súd nespochybnil existenciu a význam § 3 ods.\n4 Správneho poriadku, avšak zastáva názor, že nedostatočne zistený stav veci, resp. nesprávnosť\niných rozhodnutí v iných správnych konaniach (na posudzovanie ktorých súd nemá právomoc) nemôže\nautomaticky znamenať, že rozhodnutie v konkrétnej (prejednávanej) veci je v rozpore so zákonom. V\nopačnom prípade by mohlo dôjsť k situácii, kedy by zásada vyššie menovaná mala absolútnu prednosť\npred spoľahlivo zisteným stavom veci, resp. pred objektívnym právnym posúdením.\nZáverom tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že bezpečnostná situácia v\nAfganistane, ako takom, sa neustále mení a aj dvojmesačný rozdiel v jej časovom posudzovaní môže\nmať vplyv na jej vyhodnotenie a teda v konečnom dôsledku aj na rozhodnutie samotné.\nK námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:\nAni táto námietka podľa prvostupňového súdu nebola dôvodná. Predpokladom kladného rozhodnutia vo\nveci poskytnutia doplnkovej ochrany je preukázanie - existencia vážneho bezprávia, ktoré by žiadateľovi\n(navrhovateľovi) hrozilo v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu - Afganistanu. Ako to vyplýva z obsahu\npohovoru, vykonaného s navrhovateľom, tento nebol nikdy trestne stíhaný. Teda v prípade jeho návratu\nmu nehrozí uloženie či výkon trestu smrti, teda predpoklad vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm.\nf/ bod 1. zákona o azyle mu nehrozí. Navrhovateľ nemal ani žiadne problém so štátnou mocou či\ntretími subjektmi - nestretol sa počas pobytu v Afganistane s neľudským či ponižujúcim zaobchádzaním\n(§ 2 písm. f/ bod. 2. zákona o azyle). Niet preto dôvodu domnievať sa, že by bol v prípade svojho\nnávratu objektom takéhoto zaobchádzania. K jeho „individuálnym problémom\" je potrebné skonštatovať,\nže ich existencia preukázaná nebola o čom bolo odporcom právoplatne rozhodnuté v rozhodnutí zo\ndňa 29. novembra 2011, konkrétne výrokom o neudelení azylu. Pokiaľ ide o tretí dôvod (§ 2 písm. f/\nbod 3. zákona o azyle ) odporca na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu\nzáveru, že v prípade navrhovateľovho návratu nejestvuje nebezpečenstvo, ktoré má na mysli toto\nzákonné ustanovenie. Zistenia odporcu v tomto smere boli potvrdené aj doplnením dokazovania, ktoré\nvykonal súd a ktoré osobitne mapujú vývoj bezpečnostnej situácie na 4. štvrťrok roku 2012. Odporca\nnepoprel, že by v Afganistane neprebiehal vnútroštátny konflikt, avšak správne vyhodnotil skutočnosť,\nže v jeho jednotlivých provinciách, včítane provincie Kábul, je situácia odlišná - taká, ktorá prípadný\nnávrat navrhovateľa umožňuje. Ako to je zjavné z vykonaného dokazovania, v Afganistane sú provincie\ns vysokým stupňom nebezpečnosti (napr. Helmand - 811 incidentov AOG v roku 2012, Paktika - 282\nincidentov AOG, Khost - 611 incidentov AOG, Ghazni - 968 incidentov AOG, Kandahar - 1097 incidentov\nAOG, Kunar - 1303 incidentov AOG, Uruzgan - 445 incidentov AOG, Faryab - 365 incidentov AOG,\nNangarhar - 724 incidentov AOG), do ktorých by návrat predstavoval zjavne bezpečnostné riziko. Okrem\ntýchto však v Afganistane v celom rade provincií (napr. Daykundí - 6 incidentov AOG, Nimroz - 32\nincidentov AOG , Takhar - 19 incidentov AOG, Sar-e-Pul - 79 incidentov AOG, Kábul - 83 incidentov AOG.\nJawzjan - 07 incidentov AOG, Ghor - 96 incidentov AOG, Samangan - 14 incidentov AOG, Badakhshan\n- 69 incidentov AOG, Bamyan - 17 incidentov AOG, Panjshir - 5 incidentov AOG) je bezpečnostné riziko\n\nminimálne. Pokiaľ ide o provinciu Kábul v roku 2012 sa v provincii udialo iba 83 incidentov iniciovaných\nozbrojenými opozičnými skupinami, ktoré boli navyše zamerané na vojenské, resp. vysoko profilované\npolitické ciele. Celkový vývoj bezpečnostnej situácie v Afganistane má zlepšujúcu sa tendenciu. Ak\nteda odporca vyhodnotil situáciu v provincii Kábul ako takú, ktorá nepredstavuje bezpečnostné riziko v\nprípade návratu navrhovateľa z pohľadu § 2 písm. f/, bod 3. zákona o azyle, jeho vyhodnotenie zisteného\nstavu veci je správne. Inak povedané, pokiaľ v krajine pôvodu žiadateľa o poskytnutie medzinárodnej\nochrany, konkrétne doplnkovej ochrany, aj prebieha ozbrojený konflikt, pokiaľ v takejto krajine existujú\nteritóriá, v ktorých je bezpečnostné riziko nulové, resp. minimálne, návrat žiadateľa je možný práve do\ntakýchto teritórií. Takéto vyhodnotenie je v aj v súlade s článkom 8 Kvalifikačnej smernice zo dňa 13.\ndecembra 2011.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom uviedol citáciu § 13a zákona o azyle a\nnásledne citáciu § 2 písm. f/ uvedeného zákona, o poskytnutí doplnkovej ochrany, ak by žiadateľ bol v\nprípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nPoukázal, ako aj v samotnom návrhu, na konkrétne rozhodnutia odporcu vydané v rozpore so zásadou,\nuvedenou v § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), že správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely. Podľa jeho názoru rozhodnutia sp. zn. ČAS: MU-65-13/PO-Ž-2013 z 24. 04.\n2013, ČAS: MU-149-34/PO-Ž-2012 zo dňa 19. júla 2013, ČAS: MU-713-11/PO-Ž-2012 zo dňa 14.\njanuára 2013, ČAS: MU-791-13/PO-Ž-2012 zo dňa 22. januára 2013, ČAS: MU-821-13/PO-Ž-2012 zo\ndňa 16. januára 2013 a ČAS: MU-737-14/PO-Z-2012 zo dňa 20. decembra 2012 odporca odôvodnil\núplne opačne ako v jeho prípade a v uvedených prípadoch nerozhodol tak, že doplnkovú ochranu\nneposkytuje z dôvodu, že žiadateľ mohol požiadať o ochranu v inej časti Afganistanu, napríklad v Kábule,\nkde podľa tvrdení odporcu osvojených si krajským súdom je bezpečná situácia, ale naopak rozhodol o\npredĺžení doplnkovej ochrany. Z už vyššie uvedených skutočností vyplýva, že Krajský súd v Bratislave\nani v terajšom napadnutom rozhodnutí nevykonal nápravu, neriadil sa a nekonal v súlade s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a opätovne sa dopustil porušenia zásady rovnosti v zmysle § 3\nods. 5 Správneho poriadku.\nV uvedených rozhodnutiach - v ich odôvodnení ako dôvod poskytnutia predĺženej doplnkovej ochrany\nuvádza odporca zhoršenie, nebezpečnosť a nestabilitu situácie v Afganistane, v dôsledku ktorej by\nžiadatelia o azyl mohli byť v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavení hrozbe vážneho bezprávia a z\ntohto dôvodu považuje za potrebné predĺženie doplnkovej ochrany. Dve z týchto rozhodnutí sa dokonca\ntýkajú žiadateľov o azyl pochádzajúcich z Kábulu, rovnako ako navrhovateľ.\nNavrhol zmeniť rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/3/201-833 zo dňa 14. augusta 2013\ntak, že rozhodnutie Migračného úradu MV SR ČAS: MU - 365-54/PO-Ž-2011 z 10. decembra 2012 o\nneposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území Slovenskej republiky zruší a vec vráti tomuto\núradu na ďalšie konanie.\nOdporca sa k podanému opravnému prostriedku vyjadril tak, že navrhovateľ napriek povinnosti uviesť\npri pohovore v rámci konania o udelenie azylu pravdu, uviedol rozdielne dôvody v konaní o prvej a\ndruhej žiadosti o azyl. Odporca posúdil dôvody uvádzané navrhovateľom aj v súvislosti s možnosťou\nposkytnutia doplnkovej ochrany a usúdil, že navrhovateľ nepreukázal, ani neuviedol také skutočnosti,\nktoré by oprávňovali správny orgán poskytnúť navrhovateľovi túto formu ochrany. K námietke súvisiacej s\n§ 3 ods. 5 Správneho poriadku, že správny orgán mal rozhodnúť o skutkovo zhodných alebo obdobných\nprípadoch tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely sa odporca v podstate nevyjadril, iba tvrdil, že o\nsituácii v Afganistane čerpal z dostupných zdrojov, dostatočne zistil skutkový stav a nezistil dôvody pre\nposkytnutie doplnkovej ochrany.\nNavrhol preto potvrdiť napadnutý rozsudok.\n\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne dospel\nk záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné treba mu priznať úspech. Odvolací súd rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.\ndecembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu Žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 2 písm. f) zákona o azyle je vážnym bezprávím\n1 . Uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. Mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. Vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV prerokúvanom prípade doposiaľ nebolo bez akýchkoľvek pochybností zistené, či bezpečnostná\nsituácia v krajine pôvodu navrhovateľa je taká, aby mu umožňovala bezpečný návrat alebo mu hrozí\nniektorá z okolností uvedených v § 2 písm. f/ zákona o azyle.\nAk pri hodnotení podmienok pre priznanie, či nepriznanie doplnkovej ochrany je podľa § 2 písm. f) bod 3\npodstatná spoločensko-politická a bezpečnostná situácia v krajine pôvodu žiadateľa, ktorá by spôsobila\nohrozenie jeho života, nie je možné pristupovať k riešeniu podobných žiadostí žiadateľov z toho istého\nštátu, ba dokonca regiónu zásadne odlišne, pretože je to v rozpore so zásadou uvedenou v § 3 ods.\n5 Správneho poriadku, ktorá je konkrétnym vyjadrením zásady rovnosti účastníkov v konaní, ktoré v\nširšom ponímaní má oporu v medzinárodných normách, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n\nZ týchto dôvodov považujúc rozhodnutia odporcu, uvedené v odvolaní navrhovateľa jeho právnym\nzástupcom sp. zn. ČAS: MU-65-13/PO-Ž-2013 z 24. 04. 2013, ČAS: MU-149-34/PO-Ž-2012 zo dňa\n19. júla 2013, ČAS: MU-713-11/PO-Ž-2012 zo dňa 14. januára 2013, ČAS: MU-791-13/PO-Ž-2012 zo\ndňa 22. januára 2013, ČAS: MU-821-13/PO-Ž-2012 zo dňa 16. januára 2013 a ČAS: MU-737-14/POZ-2012 zo dňa 20. decembra 2012 za zákonné, v súlade s ústavnou zásadou prezumpcie zákonnosti\nrozhodnutí orgánov štátnej moci a správy, pretože nebolo v tomto konaní preukázané, že boli v\npredpísanom konaní zrušené, bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zrušil\npreskúmavané rozhodnutie odporcu a vec vrátil tomuto orgánu na ďalšie konanie, ktoré by nemalo\nodporovať všeobecnej zásade uvedenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.\nAk odporca v iných konaniach konštatoval a uzatvoril nasledujúce: ...“rozšírené Medzinárodné\nbezpečnostné sily spolu s rastúcou schopnosťou afganskej národnej armády dosiahli vojenské úspechy,\nale Taliban a k nemu pripojené skupiny naďalej znemožňujú prevzatie plnej bezpečnosti v mnohých\noblastiach Afganistanu. Tieto sily zvýšili intenzitu a frekvenciu samovražedných bombových útokov,\nnástrah a ohrozenia streľbou. V niektorých oblastiach je neistota spôsobená najmä prítomnosťou\nmiestnych veliteľov a generálov. Bezpečnostná situácia v Afganistane sa však neustále zhoršuje.\nCivilisti sa častejšie vmiešali do stretov medzi protivládnych bojovníkov a vládne ozbrojené zložky a jej\nmedzinárodných pozorovateľov. Vychádzajúc z uvedených informácií je teda zrejmé, že v porovnaní\ns rokom 2010, kedy bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR, sa všeobecná situácia v\nAfganistane nezlepšila. Vzhľadom na pretrvávajúci vojnový konflikt a nestabilnú bezpečnostnú situáciu\nnemôže správny orgán zaručiť, že by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nebol žiadateľ\no doplnkovú ochranu vystavený reálnej hrozbe vážnej ujmy, a preto je potrebné mu predĺžiť doplnkovú\nochranu na území SR“, potom je nevyhnutné pristupovať k všetkým žiadateľom v súlade so zásadou\nrovnosti pred zákonom vyjadrenou nielen v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v medzinárodných\nDohovoroch, Paktoch a dokumentoch, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nNeobstojí ani tvrdenie odporcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu, že o predĺžení doplnkovej ochrany\nrozhodoval Migračný úrad na základe iných právnych ustanovení (v zákone o azyle nie sú špeciálne\nustanovenia pre rozhodovanie o predĺžení doplnkovej ochrany a ak žiadateľ spĺňa podmienky pre jej\npriznanie spĺňa zároveň i podmienky pre jej predĺženie) a o odlišných osobách, pretože ako základný\nargument pre poskytnutie doplnkovej ochrany prijal tézu o situácii v Afganistane - krajine v ktorej trvá\nozbrojený konflikt - fakticky vojnový stav a individuálne ohrozenie života hrozí a je reálne u každého\njednotlivca bez rozdielu, a nezaoberal sa individuálnymi dôvodmi týkajúcimi sa konkrétnych žiadateľov.\nNavyše si odvolací súd na margo postupu odporcu dovoľuje odcitovať § 250r OSP, podľa ktorého, ak súd\nzruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom\nsúdu.\nNajvyšší súd SR dodáva, že v prípade, ak odporca nedokáže presvedčivo obhájiť neposkytnutie\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi a podsúva iné vysvetlenie, nemajúce oporu v zákone, že k nemu\nnedošlo pre dva odlišné varianty odôvodnenia jeho žiadostí o azyl, toto odôvodnenie so zreteľom na\nostatné rozhodnutia odporcu, v ktorých doplnkovú ochranu občanom Afganistanu predĺžil, či poskytol v\ntom istom období ako ju navrhovateľovi odoprel neobstojí a prednosť má zásada rovnosti pred zákonom\na to nielen so zreteľom na ustanovenia § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ale aj so zreteľom na článok\n12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ba i čl. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd, ktorou\nje Slovenská republika viazaná.\nV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 151\nods.2 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal,\nnakoľko zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania nevyplývajú. Právny zástupca si\nnáhradu trov konania nevyčíslil do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/3/2013", "guid": "d2b9251c-628c-4dd4-962a-b87f79baf656:ac72d426-09fd-495a-bc70-c7eadf5ed25b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}