{"guid": "76a03310-a5bc-47ca-b06f-5815d0bc8b6f:89cca1ac-279d-4225-b3d7-58c4d7a0ea8c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1", "spisova_znacka": "1Sža/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/22/2013 z 10. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2013, sp. zn. 1Sža/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1", "identifikacne_cislo": "1012211277", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/89cca1ac-279d-4225-b3d7-58c4d7a0ea8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/22/2013\n1012211277\n10. 09. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1012211277.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Eleny Berthotyovej PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: F., nar. XX.XX.XXXX,\nštátny príslušník Afganskej islamskej republiky (ďalej len „Afganistan\"), naposledy v zahraničí bytom X.,\nmestská časť W., s aktuálnym miestom pobytu Y., zastúpený advokátkou Mgr. Jarmilou Vargovou, so\nsídlom Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný\núrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 20.12.2012 proti\nrozhodnutiu odporcu ČAS: MU-570-11/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012, na odvolanie navrhovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/94/2012-32 zo dňa 27.03.2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 9Saz/94/2012-32 zo dňa\n27. marca 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie\nMU-570-11/PO-Ž-2012 zo dňa 22.11.2012, ktorým navrhovateľovi nebola predĺžená doplnková ochrana\npodľa § 20 ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom\nznení (ďalej len zákon o azyle) z dôvodu nenaplnenia podmienok § 13a zákona o azyle. O trovách\nrozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.\nNámietku navrhovateľa, že v konaní odporcu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nrozhodnutia ak odporca rozhodol o nepredĺžení doplnkovej ochrany i napriek správam založeným v\nspise, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Názor odporcu o tom, že aktuálna bezpečnostná situácia\nv provincii a v meste Kábul je takou, že umožňuje návrat navrhovateľa, nie je možné považovať za vadu,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Pod dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu\npodľa ust. § 250j ods. 2 písm. e/ OSP sa rozumie vada v konaní správneho orgánu, v jeho postupe pri\nvedení konania, ktorá mohla ovplyvniť konečné rozhodnutie.\nAko nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku, že zistenia odporcu sú v rozpore s obsahom spisu\n(správy založené v spise svedčia o existencii incidentov v Kábule). Názory odporcu o tom, že v mnohých\n\nregiónoch, ako napríklad Kábul, je bezpečnostná situácia uspokojivá, potvrdil svojim dokazovaním aj\nkrajský súd.\nK námietke, že rozhodnutie odporcu vychádzalo z nedostatočne zisteného stavu veci (odporca si mohol\nzaobstarať aj ďalšie správy, poukazujúce na zlú bezpečnostnú situáciu), krajský súd uviedol, že ani táto\nnie je dôvodná. Situácia v rôznych provinciách je rôzna, ale pre posúdenie rizík v zmysle ust. § 2 písm.\nf/ bod 3 zákona o azyle je vo vzťahu k prejednávanej veci podstatné skúmanie bezpečnostných rizík\nv regióne Kábul. Vzhľadom na to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že bezpečnosť v provincii je\nuspokojivá, nie je možné odporcovi vyčítať nedostatočné zistenie stavu veci. Krajský súd poukázal na\naplikáciu čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.2011, podľa ktorého sa pri\nrozhodovaní zohľadní aj skutočnosť, ak v časti krajiny pôvodu má žiadateľ zabezpečenú ochranu, resp.\nmu v nej nehrozí vážne bezprávie.\nKrajský súd na záver skonštatoval, že odporca dostatočne zistil stav veci, jeho rozhodovanie s ním nie\nje v rozpore, nedopustil sa v konaní žiadnej vady, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia,\npreto rozhodnutie odporcu ako správne a zákonné potvrdil.\nII.\nArgumentácia odvolacích dôvodov navrhovateľa\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie z dôvodov, že súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pretože\nnevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie ma inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nNavrhovateľ nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, že odporca sa riadne vysporiadal s informáciami\na náležite zistil skutkový stav, čo viedlo k správnemu rozhodnutiu, nakoľko predložil do konania množstvo\ninformácií a správ, ktoré demonštrujú zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa. Vyplýva\nz nich, že v Afganistane, vrátane Kábulu neustále prebieha vnútroštátny ozbrojený konflikt vrátane\nneselektívneho násilia. Hrozby, ktoré navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu hrozia,\nnapĺňajú znaky vážneho bezprávia tak, ako ho definuje zákon o azyle. Potrebné je skúmať existenciu\nvážneho bezprávia v zmysle jeho všetkých definícií.\nPodľa názoru navrhovateľa sa krajský súd nevyporiadal s potrebou individuálneho posúdenia žiadosti\nnavrhovateľa, ktorý nemá v krajine pôvodu nijaké zázemie, sám má skúsenosti s vážnym bezprávím\na s potrebou zisťovania bezpečnosti osoby vracajúcej sa ako neúspešného žiadateľa o medzinárodnú\nochranu.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na nesprávnu interpretáciu ustanovení zákona o azyle o konaní o\nnepredĺženie doplnkovej ochrany. V konaní o predĺženie doplnkovej ochrany je potrebné vždy skúmať\nvšetky dôvody, pre ktoré je možné doplnkovú ochranu poskytnúť a pokiaľ sa nenájdu, môže správny\norgán rozhodnúť o jej nepredĺžení. Odporca sa zaoberal len všeobecnou bezpečnostnou situáciou v\nkrajine pôvodu navrhovateľa s ohľadom na vnútroštátny ozbrojený konflikt v krajine a nedostatočne sa\nzaoberal ostatnými dôvodmi, resp. posudzovaním vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f/ bodov\n1 a 2 zákona o azyle ako aj rizika popravy. Toto krajský súd nevzal do úvahy. Navrhovateľ ďalej poukázal\nna nesprávny výklad čl. 8 kvalifikačnej smernice. Musí mať za preukázané, že do krajiny pôvodu sa má\nako vrátiť a môže sa tu usadiť.\nVzhľadom na uvedené žiadal navrhovateľ rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nIII.\nVyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nK odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca listom z 29.07.2013. Podľa jeho názoru navrhovateľ\nneuviedol v opravnom prostriedku takého skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na zmenu\nposudzovaného rozhodnutia. Navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky na predĺženie doplnkovej\nochrany. Provincia Kábul je v súčasnosti bezpečná. Ani nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky,\nani stresy z dôvodu dočasných konfliktných situácií, nie sú dôvodom na zneužívanie inštitútu doplnkovej\nochrany na legalizovanie jeho pobytu na území SR. Navrhoval preto rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne\n(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o azyle doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytne na jeden rok; po\nuplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú\nsplnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods.\n2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60\ndní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený\nv prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar\nbezodkladne zašle ministerstvu.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny\nmanželovi, slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca, ktorým sa poskytla doplnková\nochrana.\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne\nohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného\nalebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o nepredĺžení doplnkovej ochrany navrhovateľovi na\núzemí SR podľa § 20 ods. 3 zákona o azyle z dôvodu, že navrhovateľ prestal spĺňať podmienky na\nposkytnutie doplnkovej ochrany uvedené v § 13a zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,\n\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom\nprostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (správa agentúry\nReuters, oficiálne správy NATO, správa Dánskeho imigračného servisu publikovaná 29.05.2012,\nstanovisko Medzinárodnej organizácie pre migráciu, správa Pomocnej misie spojených národov v\nAfganistane, vyjadrenie nezávislej afganskej komisie pre ľudské práva, materiál „Afganistan - informácie\no krajine pôvodu“ vedené v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2012/000122-078\nzo dňa 31.10.2012 a pod č. p.: MU-ODZS-2012/000122-054 zo dňa 11.07.2012) z ktorých vyhodnotil a\npopísal bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, osobitne situáciu v mieste jeho posledného bydliska,\nso zameraním na posúdenie otázky, či došlo k zmene pomerov, ktoré viedli správny orgán k poskytnutiu\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-161/PO-Ž/2007 odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 26.01.2007 požiadal\no azyl z dôvodu, že v Afganistane je zlá ekonomická a politická situácia a on chce slobodne žiť\na pracovať. Odporca rozhodnutím zo dňa 02.04.2007 navrhovateľovi neudelil azyl, neposkytol mu\ndoplnkovú ochranu a vyslovil, že v prípade navrhovateľa neexistuje prekážka jeho administratívneho\nvyhostenia. Opravný prostriedok podaný proti tomuto rozhodnutiu bol uznesením č. k. 9Saz/171/2007-20\nz 05.05.2008 Krajského súdu v Bratislave odmietnutý, a to z dôvodu, že opravný prostriedok nebol\ndoplnený o vlastnoručný podpis navrhovateľa.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-471/PO-Ž/2009 odvolací súd zistil, že navrhovateľ znova požiadal dňa\n17.08.2009 o udelenie azylu, a to z dôvodu obavy o svoj život, pretože v Afganistane mu hnutie Taliban\nzabilo sestru a starého otca. Preto chce ostať na Slovensku, kde chce pracovať, študovať a žiť. Odporca\nrozhodnutím zo dňa 30.10.2009 navrhovateľovi neudelil azyl, ale poskytol mu doplnkovú ochranu na\ndobu 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pretože dospel k záveru, že v jeho\nprípade existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do Afganistanu vystavený\nreálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-489/PO-Ž-2010 odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal dňa 30.08.2010\no predĺženie doplnkovej ochrany, nakoľko dôvody udelenia doplnkovej ochrany stále pretrvávajú.\nOdporca mu rozhodnutím z 09.11.2010 predĺžil poskytnutie doplnkovej ochrany na jeden rok odo dňa\nprávoplatnosti rozhodnutia, vzhľadom na to, že podmienky uvedené v § 13a zákona o azyle pretrvávajú.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-358/PO-Ž-2011 odvolací súd zistil, že navrhovateľ znova požiadal dňa\n24.08.2011 o predĺženie doplnkovej ochrany, nakoľko dôvody pre ktoré mu bola poskytnutá doplnková\nochrana stále pretrvávajú. Odporca mu rozhodnutím zo 07.11.2011 predĺžil poskytnutie doplnkovej\nochrany na jeden rok odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, vzhľadom na to, že podmienky uvedené v §\n13a zákona o azyle pretrvávajú.\nZ obsahu spisu ČAS: MU-570/PO-Ž-2012 odvolací súd zistil, že navrhovateľ opäť požiadal o predĺženie\ndoplnkovej ochrany dňa 24.08.2012, pretože dôvody, pre ktoré mu doplnková ochrana bola poskytnutá\nnaďalej trvajú a nenastali žiadne nové skutočnosti. S navrhovateľom bol vykonaný pohovor v ktorom\nuviedol, že situácia v Afganistane sa za posledný rok nijako nezlepšila a je ešte horšia, ako keď\nAfganistan opúšťal. Ďalej uviedol, že neznámy muž od neho v Afganistane chcel aby vykonal\nsamovražedný útok a problémy mala aj jeho sestra, ktorú uniesli a znásilnili. V prípade návratu sa obáva\no svoj život. Odporca vyhľadal a do spisu založil informácie o krajine pôvodu, konkrétne o bezpečnostnej\nsituácii provincie Kábul , ktoré v napadnutom rozhodnutí identifikoval.\nZávery odporcu o tom, že bezpečnostná situácia v meste Kábul sa výrazne zlepšila a stabilizovala\na obava navrhovateľa zo svojvoľného násilia počas vnútroštátneho konfliktu v meste Kábul nie je\n\nu navrhovateľa opodstatnená, nachádza oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré odporca za účelom\nposúdenia bezpečnostnej situácie v mieste jeho posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu vykonal,\ns odkazom na zdroje z ktorých čerpal.\nV dôvodoch rozhodnutia odporca uviedol, že správy o krajine pôvodu potvrdzujú, že provincia Kábul sa\ndňa 22.03.2011 zapojila do prvej fázy transformačného procesu, počas ktorého sa afganské národné\nbezpečnostné sily (ANSF) ujali vedenia a zabezpečujú bezpečnosť obyvateľstva. Útoky povstalcov sa\nstále vyskytujú, ale ANSF sú schopné zabezpečiť verejný poriadok ako napr. na začiatku augusta 2012\npri útoku Talibanu v Kábule.\nOd vyhlásenia, že posledný súbor oblastí vstupuje do transformačného procesu, sa ANSF ujali vedenia\na zabezpečujú bezpečnosť v častiach, kde žije 75 % afganských obyvateľov. V roku 2013 sa očakáva,\nže do transformačného procesu vstúpia všetky oblasti krajiny a ANSF prevezme vedenia v oblastiach\nbezpečnosti v celej krajine. Dokončenie transformačného procesu je plánované na koniec roka 2014,\nkedy ANSF bude mať plnú zodpovednosť za bezpečnosť po celom Afganistane.\nPokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v Kábule, Ministerstvo pre utečencov a repatriáciu uviedlo, že Kábul\nje relatívne bezpečný v porovnaní s inými provinciami. Koordinačný výbor medzinárodnej polície (IPCB)\nje toho názoru, že v Afganistane sú miesta, kde Afganská národná polícia (ANP) funguje dobre pokiaľ\nide o zabezpečenie bezpečnosti, a to najmä v Kábule a v ďalších veľkých mestách, ako je Herat, Mazare-Sharif a Faizabad. Podľa IPCB je pre ANP výzvou zabezpečenie prevencie. Pokiaľ ide o bezpečnosť\nv Kábule UNHCR uviedlo, že Kábul by mohol byť vo všeobecnosti bezpečným útočiskom, avšak do akej\nmiery sa mesto môže stať bezpečným útočiskom pre osoby utekajúce pred konfliktom, závisí od profilu\nosoby a povahy konfliktu. Z tohto dôvodu by sa mala alternatíva vnútorného presídlenia vyhodnotiť\nstarostlivo a prípad od prípadu.\nZ uvedených informácii je aj podľa odvolacieho súdu zrejmé, že aj keď vnútroštátny ozbrojený konflikt\nv Afganistane nie je úplne ukončený, v meste Kábul, kde navrhovateľ naposledy žil, sa bezpečnostná\nsituácia podstatne zlepšila. Záver odporcu o tom, že situácia v Kábule je stabilizovaná a vracia sa do\nneho normálny život potvrdzujú viaceré správy o krajine pôvodu, z ktorých odporca čerpal.\nV Afganistane síce prebieha vnútroštátny konflikt medzi afganskými národnými bezpečnostnými silami\npodporovanými medzinárodnými vojenskými silami a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom\na celková bezpečnostná situácia sa v krajine v poslednom období príliš nezlepšila. Na druhej strane však\ntreba konštatovať, že lokalizácia a intenzita tohto konfliktu a útokov je rôzna v jednotlivých oblastiach a\nprovinciách Afganistanu. Konkrétne u provincie Kábul, odkiaľ menovaný pochádza, možno skonštatovať,\nže provincia je momentálne považovaná za jednu z najbezpečnejších oblastí Afganistanu. Celkovo\nsituáciu v porovnaní s inými afganskými provinciami nemožno nazvať chaotickou a ani všeobecne\nnestabilnou. Samotný Kábul je domovom 20 % populácie Afganistanu pričom zažíva menej ako 1 %\nvšetkých útokov. V porovnaní s tretím štvrťrokom roku 2011, v treťom štvrťroku roku 2012 došlo v celej\nprovincii k poklesu útokov ozbrojených povstaleckých skupín o 42 %, t. j. došlo k 56 bezpečnostným\nincidentom. (zdroj http://www.ngosafety.org). Len pre ilustráciu možno uviesť, že za rovnaké obdobie v\nniektorých iných provinciách dochádzalo k útokom, ktorých počty sa pohybovali v niekoľkých stovkách\naž tisícke v provincii Kunar. Možno teda skonštatovať, že na základe dostupných informácií sa situácia\nv Kábule neustále zlepšuje.\nMožno teda skonštatovať, že na území Afganistanu prebieha vnútroštátny konflikt, kedy proti hnutiu\nTaliban bojuje afganská armáda a polícia s podporou UNAMA. Avšak v poslednej dobe došlo k výrazným\núspechom, kedy Taliban nemá dostatočný prístup najmä do veľkých miest. Uvedené teda znamená,\nže lokalizácia a intenzita tohto konfliktu je rôzna v jednotlivých oblastiach Afganistanu. Čo sa týka\nkonkrétne Kábulu, odkiaľ menovaný pochádza, toto mesto je výlučne pod správou afganských štátnych\norgánov, situácia v ňom je stabilizovaná a vracia sa do neho normálny život, a to napriek sporadickým\nincidentom zo strany Talibanu, ktoré vykonáva prostredníctvom improvizovaných výbušných zariadení\na samovražedných útokov. Je pritom nevyhnutné si uvedomiť, že útoky zo strany Talibanu sú zamerané\n\nprioritne na vyššie postavené autority a bezpečnostné zložky. Uvedená situácia je však neporovnateľná\nso situáciou v niektorých iných provinciách Afganistanu.\nNa základe uvedených správ, z ktorých odporca čerpal, možno teda skonštatovať, že na území\nAfganistanu prebieha vnútroštátny konflikt medzi afganskými bezpečnostnými silami, ktoré sú\npodporované medzinárodnými vojenskými silami, a afganskými opozičnými silami na čele s Talibanom.\nV poslednej dobe však došlo k výraznému zlepšeniu bezpečnostnej situácie v niektorých častiach\nAfganistanu, medzi ktoré patrí aj provincia a aj samotné mesto Kábul, odkiaľ navrhovateľ pochádza.\nOdporca v rozhodnutí, ktorým nepredĺžil navrhovateľovi doplnkovú ochranu tiež poukázal na to, že\nv prípade bezpečnostnej situácie v meste Kábul nemožno uplatniť rozsudok Európskeho súdneho\ndvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia „Smernice Rady 2004/83/ES z 29.04.2004 o minimálnych\nustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez\nštátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah\nposkytovanej ochrany“ vyložil nasledovne:\n„Existencia vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo osoby žiadateľa o doplnkovú ochranu nie\nje podriadená podmienke, že žiadateľ predloží dôkaz o tom, že je špecificky dotknutý z dôvodu okolností\nvlastných jeho osobnej situácii. Existencia takéhoto ohrozenia môže byť výnimočne považovaná\nza preukázanú, pokiaľ miera neselektívneho násilia charakterizujúca prebiehajúci ozbrojený konflikt,\nposudzovaná príslušnými vnútroštátnymi orgánmi rozhodujúcimi o žiadosti o doplnkovú ochranu, alebo\nsúdmi členského štátu dosiahne tak vysokú úroveň, že existujú podstatné a preukázané dôvody\ndomnievať sa, že civilná osoba vyhostená do predmetnej krajiny alebo do predmetného regiónu, by\nzo samotného dôvodu svojej prítomnosti na tomto území čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a\nindividuálneho ohrozenia.“\nPri analýze bezpečnostnej situácie v provincii Kábul je zrejmé, že hnutie Taliban sa tu snaží\npreniknúť a rozšíriť svoj vplyv. Avšak samotná prítomnosť Talibanu a existencia útokov z jeho strany\nnestačí na posúdenie individuálnej situácie v prípade návratu menovaného do tejto provincie a jej\nvyhodnotenia ako vážneho a individuálneho ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu\nsvojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. Ako už bolo\nvyššie uvedené, je nevyhnutné v tejto súvislosti brať do úvahy intenzitu ako aj štruktúru týchto útokov a\nsamotnú mieru ohrozenia civilného obyvateľstva. Predmetné násilie v súvislosti s vnútroštátnym alebo\nmedzinárodným ozbrojeným konfliktom, pri ktorom vznikajú uvedené ohrozenia je kvalifikované ako\n„nediskriminačné“ (ohrozenia života alebo osoby civilistu na základe neselektívneho násilia), čo je pojem,\nktorý predpokladá, že sa môže vzťahovať na osoby bez ohľadu na ich osobnú situáciu.\nTo však v tomto prípade neplatí, pretože primámymi cieľmi opozičných ozbrojených skupín v provincii\nsú najmä politicky činné osoby, príslušníci bezpečnostných a ozbrojených zložiek, prípadne miestnych\nvodcov, bohatých obyvateľov a cudzích štátnych príslušníkov, ktorých unášajú za účelom výkupného,\nči budovy oficiálnych štátnych inštitúcií alebo zahraničných či medzinárodných predstaviteľov,\nzastupiteľstiev apod., ako aj humanitárnych organizácií a ich predstaviteľov. Menovaný nespadá ani\ndo jednej z týchto skupín. Hlavným spôsobom boja opozičných skupín sú najmä nástražné výbušné\nsystémy či samovražedné útoky. Pri útokoch samozrejme dochádza aj k obetiam na civilistoch. Odporca\nbez snahy bagatelizovať tento stav, pri posudzovaní danej situácie zobral správne do úvahy ciele, počty,\nintenzitu a rozšírenie týchto útokov.\nNavyše Súdny dvor v predmetnom rozsudku skonštatoval i to, že pri individuálnom posúdení žiadosti\no doplnkovú ochranu má byť zohľadnený najmä územný rozsah situácie neselektívneho násilia, ako aj\nskutočné cieľové miesto žiadateľa v prípade vyhostenia do predmetnej krajiny.\nNa základe uvedeného je možné aj podľa odvolacieho súdu konštatovať, že navrhovateľ je civilistom,\npred opustením Afganistanu žijúcim v Kábule, kde odporca vyhodnotil predmetné ohrozenia v súvislosti\ns bezpečnostnou situáciou a vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom, správne ako také, ktoré nemožno\npovažovať za „nediskriminačné“.\n\nOdporca sa zaoberal aj požiadavkou „individuálneho“ ohrozenia, ktorá slúži na poukázanie\nskutočnosti, že neselektívne násilie musí byť také, aby pre žiadateľa o azyl nevyhnutne predstavovalo\npravdepodobnú a vážnu hrozbu.\nPoukázal na dôležitosť rozlíšenia medzi vysokým stupňom individuálneho rizika a rizikom, ktoré závisí\nod individuálnych znakov. Hoci určitá osoba by nebola vystavená hrozbám z dôvodu charakteristík, ktoré\nsa jej týkajú, skutočnosťou zostáva, že je individuálne dotknutá, pokiaľ neselektívne násilie výrazne zvýši\nriziko ohrozenia jej života alebo jej osoby, inak povedané, jej základných práv.\nTeda „z hľadiska dôkazného bremena to znamená, že individuálny charakter ohrozenia nemusí byť v\nprípade stanovenom v písmene c/ článku 15 smernice preukázaný v takej miere, ako je to požadované\npre prípady stanovené v písmenách a/ a b/ tohto článku. Závažnosť násilia však bude musieť byť\npreukázaná takým spôsobom, ktorý nevzbudí pochybnosti o neselektívnom a závažnom charaktere\nnásilia, ktorému je vystavený žiadateľ o doplnkovú ochranu.“\nPo komplexnom vyhodnotení aktuálnej bezpečnostnej situácie v meste Kábul, odkiaľ navrhovateľ\npochádza, ako aj vzhľadom na ukončenie ozbrojeného konfliktu v tomto meste, odporca aj podľa\nnázoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že obava plynúca zo svojvoľného násilia počas\nvnútroštátneho ozbrojeného konfliktu v meste Kábul, nie je v prípade navrhovateľa opodstatnená.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že takýto záver nachádza oporu vo\nvykonaných dôkazoch a odvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku ani zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd sa všetkými námietkami navrhovateľa podrobne zaoberal, vykonal dokazovanie v rozsahu\nuvedenom v rozhodnutí súdu a dospel k záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje\na v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje.\nNajvyšší súd považuje za dôležité zdôrazniť, že námietku navrhovateľa, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, považuje za nedôvodnú.\nPodstatnou námietkou navrhovateľa bolo, že správy, na základe ktorých odporca o prípade rozhodoval,\nboli odporcom zle vyhodnotené.\nTáto námietka podľa odvolacieho súdu neobstojí aj s poukazom na rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia\nodporcu, z ktorého vyplýva, že odporca sa bezpečnostnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa\ndostatočne zaoberal, osobitne situáciou meste Kábul, odkiaľ navrhovateľ pochádza. Bezpečnostnú\nsituáciu v mieste jeho posledného bydliska podrobne popísal, konštatoval tiež, že táto je rozdielna oproti\nsituácii v ostatnej častiach krajiny pôvodu navrhovateľa, ktorú rovnako popísal. Odporca v rozhodnutí\nuviedol zdroje, z ktorých čerpal.\nRozhodnutie odporcu, čo sa týka použitia informácií o krajine pôvodu a hodnotenia bezpečnostnej\nsituácie v krajine pôvodu navrhovateľa podľa odvolacieho súdu vykazuje znaky objektivity a vyváženosti\nbez snahy selektívneho výberu informácií, ktoré sú zamerané na posúdenie zlepšenia bezpečnostnej\nsituácie.\nPodľa odvolacieho súdu neobstojí ani námietka navrhovateľa, že tým, že sa nezaoberal ostatnými\ndôvodmi relevantnými pre posúdenie existencie vážneho bezprávia z hľadísk podľa § 2 písm. f/ bodov\n1 a 2. zákona o azyle osobitne rizikom popravy, došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n\nNavrhovateľ totiž v priebehu administratívneho konania okrem zlej bezpečnostnej situácie neuviedol\nžiaden iný dôvod, pre ktorý žiada predĺžiť doplnkovú ochranu. Takýto dôvod neuviedol ani v opravnom\nprostriedku proti rozhodnutiu odporcu. Pokiaľ teda navrhovateľa v priebehu administratívneho ani\nsúdneho konania (pred krajským súdom) netvrdil, že voči nemu prebieha v krajine pôvodu trestné\nkonanie, resp. že by mu hrozil trest smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, nebolo\nmožné odporcovi vyčítať, že dokazovanie viedol vo vzťahu k jeho tvrdeniam o zlej bezpečnostnej situácii\nv krajine pôvodu a za týmto účelom sa zameral na posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu,\na že sa rizikom popravy v krajine pôvodu nezaoberal.\nV súvislosti s uvedenou námietkou odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20.05.2010, v ktorom najvyšší súd judikoval, že\nformálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka vo vzťahu k skutkovej\nstránke, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32\nzákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu\nsprávneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona o azyle ani správneho poriadku\nnemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby vykonal dokazovanie na preukazovanie\nskutočností, ktoré žiadateľ doplnkovej ochrany, resp. jej predĺženie, netvrdí.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že odporca zistil dostatočným spôsobom aktuálnu\nsituáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, túto v napadnutom rozhodnutí opísal s odkazom na zdroje z\nktorých čerpal. Odvolací súd nezistil rozpor s obsahom správ, na ktoré sa odporca odvolal. Námietku\nnavrhovateľa týkajúcu sa nedostatočne zisteného stavu veci odvolací súd vyhodnotil za nedôvodnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že\nby odporca, k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z rozhodnutia odporcu\nvyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom na zdroje z ktorých\ninformácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané dokazovanie\nbolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje navrhovateľa\ns informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že navrhovateľ\nprestal spĺňať podmienky poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že neúplné\nzistenie skutkového stavu viedlo správny orgán ako aj krajský súd k nesprávnym právnym záverom.\nKrajskému súdu nebolo možné vyčítať, že by sa nezaoberal dôkazmi, ktoré predložil v štádiu konania\npred súdom.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal dostatočne so všetkými\nnámietkami navrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so\nzáverom krajského súdu, že rozhodnutie odporcu je správne a zákonné.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie\n\nnie\n\nj e prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/94/2012", "guid": "763f6b13-115e-4871-a19b-9cc91de2c5b1:2c907aa4-a411-42f8-9613-8abe80b85494", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}