{"guid": "8633e931-7c39-4baf-ae5d-1a0c4b231e3a:c9b8de02-bc82-4f4d-a461-6e2f673f4b98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1", "spisova_znacka": "6Sžf/61/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/61/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 6Sžf/61/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1", "identifikacne_cislo": "1012211261", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "nazov": "§ 247 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-2", "nazov": "§ 250b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9b8de02-bc82-4f4d-a461-6e2f673f4b98", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/61/2013\n1012211261\n18. 12. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012211261.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.E.G., s.r.o., so sídlom Sabinovská 8, 821 02\nBratislava, právne zastúpený: JUDr. Jozef Pojdák, advokát so sídlom Mokráň Záhon 2, 821 04 Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1020502/1/1082075/2012/885-r zo dňa 17. júla 2012,\no odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 2332/2012-47 zo dňa 10.\nmája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 2332/2012-47 zo dňa\n10. mája 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 eur\nna účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Pojdáka do 15 dní.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 6S 2332/2012-47 zo dňa 10. mája 2013 podľa §\n250d Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) zastavil konanie, v ktorom sa žalobca žalobou\ndoručenou krajskému súdu dňa 27. decembra 2012 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1020502/1/1082075/2012/885 zo dňa 17. júla 2012, ktorým žalovaný v zmysle zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102405/1/479641/2012/Mic zo dňa 14. marca\n2012, ktorým bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\ndecember 2010 zo sumy 41.153,90 eur na sumu 22.153,90. Súčasne krajský súd uložil žalovanému, aby\ndo 15 dní od doručenia uznesenia doručil žalobcvi svoje rozhodnutie č. 1020502/1/1082075/2012/885-r\nzo dňa 17. júla 2012 a zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume\n269,58 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.\nZ dôvodov uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom\nspise zistil, že žalobca doručil Daňovému úradu Bratislava II dňa 17. mája 2010 splnomocnenie,\nktorým splnomocnil O.. L. E. zastupovaním spoločnosti žalobcu v súvislosti s vybavovaním všetkých\nnáležitostí týkajúcich sa Daňového úradu II.; splnomocnenie je podpísané len konateľom spoločnosti\nžalobcu, je riadne datované, ale absentuje na splnomocnení súhlas osoby prijímajúcej splnomocnenie\nna zastupovanie v správnom konaní; Splnomocnenie je overené notárom E.. T.. U. F.; rozhodnutie\nžalovaného č. 1020502/1/1082075/2012/885-r zo dňa 17. júla 2012 bolo posielané na adresu O., L. E.;\nzásielka bola uložená na pošte dňa 27. júla 2012 do 14. augusta 2012 s tým, že zásielka sa vrátila späť\nžalovanému dňa 16. augusta 2012.\nKrajský súd poukazom na zákonné ustanovenia § 24, § 27 ods. 1, § 28 ods. 1 a § 247 ods. 1 až\n3 O.s.p., ktoré citoval, konštatoval, že pri rozhodnutí správneho orgán vydaného v správnom konaní\n\nje predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, aby išlo o\nrozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo\nprávoplatnosť.\nĎalej konštatoval, že v danom prípade mal preukázané, že v plnomocenstve absentuje prejav vôle\nsplnomocnenca a teda správny orgán doručoval žalobou napadnuté rozhodnutie fyzickej osobe, ktorá\nneprejavila svoju akceptáciu na zastupovanie žalobcu svojim podpisom na plnomocenstve zo dňa\n5. mája 2010. Krajský súd v zmysle § 247 O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie nenadobudlo\nprávoplatnosť, nakoľko nebolo riadne doručené žalobcovi, a preto konanie zastavil podľa § 250d O.s.p.,\npretože smerovalo voči rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom prieskumu, nakoľko v zmysle § 247\nO.s.p. nenadobudlo právoplatnosť.\nKrajský súd poukazom na znenie zákonného ustanovenia § 250b ods. 2, 3, 4 O.s.p., ktoré citoval, a na\nskutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu uložil žalovanému opätovné doručenie žalobou\nnapadnuté rozhodnutie č. 1020502/1/1082075/2012/885-r zo dňa 17. júla 2012.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením za dva úkony právnej služby.\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný. Navrhoval, aby odvolací\nsúd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania žalovaný namietal, že krajský súd nesprávne procesne postupoval, keď zastavil\nkonanie a uložil mu povinnosť, aby do 15 dní od doručenia uznesenia doručil žalobcovi svoje rozhodnutie\nč. 1020502/1/1082075/885-r zo dňa 17. júla 2012. Vytýkal krajskému súdu, že svojim postupom mu\nako účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom prvého stupňa a súčasne, že nesprávne\nvec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový\nstav. Poukázal na to, že zastupovanie je občianskoprávny inštitút inkorporovaný do verejného práva\na vzťahy medzi zástupcom a zastúpeným založené plnomocenstvom sú občianskoprávne vzťahy,\nktoré sa riadia príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom v daňovom konaní má\nisté špecifiká upravené v zákone č. 511/1992 Zb. v § 9 ods. 3 až 6. Dôvodil, že splnomocnená\nzástupkyňa O.. E. zastupovala daňový subjekt počas daňovej kontroly, ako aj daňového konania na\nzáklade citovaného plnomocenstva. Taktiež poukázal na to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku na daňové konanie. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal\nna skutočnosť, že žalobca v žalobe netvrdil, že mu nebolo doručené žalobou napadnuté rozhodnutie,\ntaktiež netvrdil, že nebolo doručené jeho splnomocnenej zástupkyni, a preto má za to, že prvostupňový\nsúd preskúmaval rozhodnutie nad rámec žalobných dôvodov.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\npotvrdil uznesenie krajského súdu ako vecne správne. Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho odvolaní\npovažoval za účelové a zavádzajúce.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní žalovaného (ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.sp.), bez\nnariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru,\nže odvolaniu nie je možné vyhovieť.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto\nhlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPredmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti\nktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nPodľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a konania mu\npredchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami, keď skúmal, či v danej veci sú splnené zákonné podmienky súdneho prieskumu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, dospejúc k záveru, že v danom prípade\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť pre nesprávny postup\nžalovaného v daňovom konaní pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, s ktorým záverom sa stotožňuje\naj odvolací súd. Napriek tomu, že prvostupňový súd nesprávne právne posudzoval inštitút udelenia\nplnomocenstva v daňovom konaní, keď nesprávne aplikoval Občiansky súdny poriadok, uvedené\npochybenie súdu prvého stupňa nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v jeho\nvýroku.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené\nprocesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že podstata základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v oprávnení každého domáhať\nsa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne\nvo veci konať tak, aby právu, ktorého porušenie sa namieta, bola poskytnutá ochrana v medziach\nzákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4\nústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).\nPodľa § 9 ods. 3, 4 zákona č.511/1992 Zb. daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník\nsa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného\npísomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah\nplnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci\nmôže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že\nza zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s\n\núradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje\nza konanie zástupcu.\nZastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných\nprípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový\nsubjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní vyrozumieť zástupcu\ndaňového subjektu.\nPodľa § 20 ods. 9, 10 zákona o správe daní a poplatkov ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je\nspôsobilé na prerokovanie, vyzve správca dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej\nlehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.\nAk bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené bez nedostatkov v\ndeň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po uplynutí určenej lehoty, považuje\nsa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na\ntoto podanie, akoby nebolo podané.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k\nzáveru, že v danej veci daňové orgány oboch stupňov nepostupovali náležite v intenciách citovaných\nzákonných ustanovení zákona č.511/1992 Zb., keď plnomocenstvu zo dňa 5. mája 2010, ktorým\nspoločnosť S.E.G., s.r.o., - žalobca, splnomocnila Ing. L. E., nevenoval náležitú pozornosť.\nZ právnej normy ustanovenej v § 9 ods. 3 zákona o správe daní vyplýva vôľa zákonodarcu upraviť právo\ndaňového subjektu zvoliť si v daňovom konaní právneho zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať.\nSúčasne zákonodarca v uvedenej právnej norme ustanovuje zákonné podmienky zastúpenia tak, že\ndaňový subjekt daňovému orgánu je povinný predložiť písomné plnomocenstvo, v ktorom je vymedzený\nrozsah zastúpenia právneho zástupcu, ktorého si daňovník zvolil na zastupovanie v daňovom konaní\ns úpravou, že pokiaľ rozsah plnomocenstva nie presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo\nza všeobecné a súčasne plnomocenstvo musí byť opatrené úradne overeným podpisom. Zákonodarca\nv danej právnej úprave predpokladá, že daňovník môže mať v tej istej veci len jedného zástupcu,\nktorý koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba.\nDaňové orgány plnomocenstvo posudzujú podľa právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej\nnorme § 9 ods.3 zákona o správe daní, ktorá je špeciálnou zákonnou úpravou a všeobecnú právnu\núpravu plnomocenstva môžu aplikovať len vtedy, pokiaľ rozsah plnomocenstva predloženého daňovým\nsubjektom nie je presne vymedzený.\nJe teda nepochybné, že právna norma ustanovená v § 9 zákona o správe daní upravujúca problematiku\nzastupovania účastníka v daňovom konaní, korešponduje aj s právnou úpravou Občianskeho zákonníka,\na to pokiaľ ide o spôsobilosť účastníkov nadobúdať v daňovom konaní práva vlastnými úkonmi alebo\nprostredníctvom zástupcu. Z Občianskeho zákonníka je prevzaté a na podmienky daňového konania\nprispôsobené zastupovanie na základe plnej moci, ako aj forma určenia zástupcu na základe písomného\nplnomocenstva, ktorým subjekt poverí zástupcu, ktorého si zvolí, aby ho zastupoval v konaní. Ak\nsplnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať vzniknú tým práva\na povinnosti priamo splnomocniteľovi. Ak má mať takéto plnomocenstvo procesné účinky voči tretím\nosobám a teda aj štátnym orgánom, musí byť z neho zrejmé, že medzi zástupcom a zastúpeným došlo\nk dohode o zastupovaní a v akom rozsahu.\nVada plnomocenstva je procesnou vadou konania, ktorú možno odstrániť, pričom opatrením\nkonajúceho príslušného orgánu (súdu, správneho orgánu, daňového orgánu) na odstránenie nedostatku\npreukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne\núčastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo\nústne do zápisnice, alebo odstránil vykazujúce vady plnomocenstva. Rovnako to platí v prípade, keď\nplnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako aj v prípade, že bolo predložené s takými\nnedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka na odstránenie\nvád plnomocenstva spôsobuje pochybnosti o zastúpení účastníka v konaní, ktorá môže mať za následok,\n\nže v konaní došlo k takej vade, ktorú treba považovať za odňatie práva na konanie v zmysle čl. 46 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nV danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti súdnu judikatúru (pozri napr. R 12/1985, či ZSP\n32/2005), z ktorej vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka bez predloženia plnej moci,\ndodatočne v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým udelený\nnedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka robené v konaní pred\npodpisom plnej moci.\nUvedené zásady platné pre súdne konanie, ako aj pre všeobecné správne konanie, musia nesporne\nplatiť aj v konaní daňovom, nakoľko zo žiadneho ustanovenia zákona o správe daní nevyplýva, že tomu\ntak nie je.\nSenát odvolacieho súdu zastáva názor, že pokiaľ žalobca predložil plnomocenstvo, z ktorého ho je\nzrejmé, že splnomocňuje na zastupovanie konkrétnu fyzickú osobu, pričom predmetné splnomocnenie\nvykazuje vady, keď z jeho obsahu nevyplýva, že splnomocnený zástupca splnomocnenie na\nzastupovanie v konkrétnej veci prijíma, ide o procesnú vadu, ktorú je možné odstrániť. Správcovi dane\nnič nebránilo vyzvať žalobcu, resp. ním splnomocneného zástupcu, aby vadu podania - splnomocnenia,\nodstránil doplnením súhlasu splnomocnenca k zastupovaniu splnomocniteľa v daňovom konaní, k čomu\nmu určil primeranú lehotu, a to aj s prihliadnutím na to, že správca dane v daňovom konaní postupoval\ns daňovým subjektom, ktorému v priebehu daňovej kontroly zasielal výzvy, predvolania a písomnosti a\njemu zvolenému zástupcovi doručil len protokol o daňovej kontrole a rozhodnutia, pričom zo skutkových\nzistení vyplýva, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nepodal splnomocnený zástupca, ale\ndaňový subjekt.\nPokiaľ správca dane nepostupoval v naznačenom smere a nepokúsil sa odstrániť vadu splnomocnenia\nmajúcu znaky procesnej, ktorý nedostatok neodstránil ani žalovaný, postupom daňových orgánov oboch\nstupňov došlo k odňatiu žalobcovi ako účastníkovi daňového konania práva konať pred iným orgánom\nv zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\nV danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti názor vyslovený Ústavným súdom\nSlovenskej republiky v rozhodnutí č. II. ÚS 402/06-10 zo dňa 22. novembra 2006, podľa ktorého\n„Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu je poskytnúť uplatňovanému právu súdnu\na inú právnu ochranu za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom\ntohto základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca povinnosť\nsúdu vo veci konať.\" Uvedený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné aplikovať nielen\nna zabezpečenie súdnej ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, ale\naj na zabezpečenie ich ochrany v konaní pred daňovými orgánmi (čl. 46 ods.1, 2 ústavy).\nVychádzajúc z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že postupom daňových orgánov oboch\nstupňov v preskúmavacom konaní došlo k odopretiu žalobcovi práva na konanie pred iným orgánom a\ntým k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio justitiae).\nOdvolací súd nemohol prihliadnuť k tvrdeniu žalovaného, že žalobca v žalobe netvrdil, že mu nebolo\ndoručené žalobou napadnuté rozhodnutie, taktiež netvrdil, že nebolo doručené jeho splnomocnenej\nzástupkyni, a preto má za to, že prvostupňový súd preskúmaval rozhodnutie nad rámec žalobných\ndôvodov. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 250i ods. 3 O.s.p. súd v rámci správneho prieskumu\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu\nje takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa z úradnej povinnosti v preskúmavacom konaní\nprihliadol na vadu splnomocnenia, spôsobujúcu pochybnosti o zastúpení žalobcu v daňovom konaní,\nmajúcu za následok nesprávne doručenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\n\norgánu, z ktorých dôvodov nie je možné považovať rozhodnutie žalovaného za spôsobilé súdnemu\nprieskumu, pretože doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.\nVzhľadom k uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval odvolacie námietky žalovaného\nproti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave\npodľa § 246c ods.1 v spojení s § 219 ods. 1, O.s.p. vo výroku potvrdil i keď z iných právnych dôvodov.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov tohto konania,\npretože bol v konaní úspešný, a to za jeden úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu, v\nzmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 127,16 €\n+ 7,63 € režijný paušál + 20% DPH, podľa vyčíslenia právneho zastúpenia žalobcu.\n\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}