{"guid": "39cf3623-9c08-4369-9292-e5896a5810c1:1d04693e-712d-4f6e-8683-a0a0b1da2e97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1", "spisova_znacka": "1Sžp/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/6/2013 z 24. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2013, sp. zn. 1Sžp/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1", "identifikacne_cislo": "1012207630", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2013-09-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d04693e-712d-4f6e-8683-a0a0b1da2e97", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžp/6/2013\n1012207630\n24. 09. 2013\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2013:1012207630.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO 31 303 862, s adresou Tulčík\nč. 26, zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 20, 042 83\nKošice (ak-ira@stonline.sk), proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky\nso sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. apríla\n2013 č. k. 6 S/1458/2012-71, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. apríla 2013 č. k.\n6S/1458/2012-71 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 6319/2012-1.10 (42/2012-rozkl.) z 21.\naugusta 2012 r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne\nnáhradu trov odvolacieho konania vo výške 489,06 € z titulu právneho zastúpenia.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 6319/2012-1.10 (42/2012-rozkl.) z 21. augusta 2012 (č.l. 26) minister životného\nprostredia Slovenskej republiky postupom podľa § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavil konanie\no rozklade žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor\nochrany prírody pre druhovú ochranu a CITES č. 2798/2009-2.1 z 10.07.2009 (ďalej „prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného“- viď č.l. 15) o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zákona č.\n543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z.z.“)\nzo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť.\nVykonateľnosť uvedeného výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaného z 10.07.2009 bola limitovaná\nlehotou odo dňa právoplatnosti do 30.11.2009, poprípade do 15.12.2009.\n2. Zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že dôvod na konanie s odkazom na\nustanovenia § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. odpadol, čím sa\n\nstotožnil s názorom osobitnej komisie založeným na obmedzenej platnosti napadnutého meritórneho\nprvostupňového rozhodnutia žalovaného do 30.11.2009, prípadne do 15.12.2009.\nPodľa § 82 ods. 9 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z. v platnom znení orgán ochrany prírody konanie podľa\ntohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\nPodľa § 89 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. v hore citovanom znení rozhodnutie vydané podľa tohto\nzákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\nA)\n3. Proti tomuto rozhodnutiu o rozklade podal žalobca žalobu z 05.11.2012 na Krajský súd v Bratislave.\nPodanú žalobu odôvodnil tým, že\n- rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod\nzakotvený v § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.),\n- rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov\n(odvolací dôvod zakotvený v § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.),\n- v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (odvolací dôvod zakotvený v § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.).\n4. Žalobca v žalobe najmä namietal, že posúdenie doby, na ktorú bola výnimka povolená, nemožno\npodľa žalobcu považovať za správne. Predovšetkým vychádzal z názoru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vysloveného v náleze sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25.08.2010, t.j. že rozhodnutie správneho\norgánu je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať, alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok\n(viď § 52 ods. 2 Správneho poriadku).\n5. Podľa žalobcu tým, že uvedené prvostupňové rozhodnutie žalovaného nebolo doručené všetkým\núčastníkom konania, teda aj žalobcovi, potom povolená výnimka s obmedzenou platnosťou sa nemohlo\nstať vykonateľnou.\nNaopak, tým že žalovaný zastavil len rozkladové konanie smerujúce proti rozhodnutiu prvostupňového\norgánu žalovaného, tým vylúčil žalobcu z možnosti účasti na konaní, vrátane možnosti podať opravný\nprostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa žalobcu takýto postup nezodpovedá ani jeho\nprávu, ktoré zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale ani ustanoveniam Správneho\nporiadku, okrem iného § 3 ods. 2 Správneho poriadku.\n6. V súvislosti s uvedeným žalobca citoval nasledujúcu časť z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. l Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012:\n„Ústavno - komformný výklad práva na súdnu a inú právnu ochranu v oblasti správneho súdnictva\nnepredpokladá, že by toto právo mohlo zaniknúť, resp. bolo v svojej podstate vyčerpané iba tým,\nže predmet konania pred správnym orgánom sa napriek procesné riadne prejavenej nespokojnosti\n(napríklad podaním opravného prostriedku) v dôsledku objektívne spotrebovaného času na vykonanie\nopravného súdneho konania (tzn. výklad vykonaný s dôrazom na účelnosť ďalšieho súdneho\nprieskumu). Naopak takýto výklad by v rozpore s výkladovou metódou reductio ad absurdum viedol k\nnesprávnemu záveru, že súdny prieskum napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (evidentne na čas\nnáročný proces) nemôže už v žiadnom prípade reálne ovplyvniť výkon práv a povinností vyplývajúcich\nz tohto nezákonného rozhodnutia, pričom dôsledkom uvedeného záveru by bola právna absurdita, že\nmožnosť právnej ochrany porušených práv prostredníctvom konania podľa piatej časti druhej hlavy\n\nObčianskeho súdneho poriadku by závisela (tzn. zanikla) v zásadnej miere na tom, ako rýchlo osoby,\nktorým z nezákonného rozhodnutia správneho orgánu vyplýva vykonať určitú činnosť, toto aj uskutočnili.“\nB)\n7. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na pojednávaní (v neprítomnosti ospravedlneného\nžalobcu, ktorý súhlasil s prejednaním v jeho neprítomnosti) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n8. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1, 2 a 3 a § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., § 82 ods. 9 písm. a) a §\n89 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. vyslovil nasledujúce závery:\n- nie je krajskému súdu zrejmé, aká ujma na právach vznikla žalobcovi tým, že žalovaný zastavil\nrozkladové konanie z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bola výnimka k odstrelu udelená,\n- krajský súd zhodne so žalobcom je toho právneho názoru, že právne čistejšie by bolo zastaviť konanie\nv celosti podľa § 30 Správneho poriadku; avšak toto nespôsobuje podstatnú chybu správneho konania\na nemá vplyv na výsledok vo veci,\n- čo sa týka rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžp/3/2011 zo dňa 17.04.2012,\ntento podľa názoru krajského súdu nie je možné použiť, pretože tento sa týka aktívne legitimovanej osoby\nna podanie správnej žaloby, pričom v tomto konkrétnom prípade (ktorý je predmetom tohto konania)\nžalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\nA)\n9. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.06.2013 (č.l. 75) proti rozsudku prvostupňového súdu\nžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu\ntak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, t.j. napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.\nNapadnutý rozsudok žalobca označil za nesprávny, pretože\n- krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.\n2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň\n- rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.).\n10. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody žalobcu:\n- nesúhlas s názorom krajského súdu, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby; navyše\nkrajský súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., kedy by potom mal súdny prieskum\nzastaviť,\n- nesúhlas s názorom krajského súdu, že v prípade vyhovenia žalobe by došlo iba k formálnemu\nzopakovaniu správneho konania, ktoré by nepredstavovalo reálnu možnosť dosiahnutia rozhodnutia\nv prospech žalobcu, hoci predmetom odvolania podaného v správnom konaní bolo prvostupňové\nrozhodnutie, ktoré už v zmysle § 52 Správneho poriadku nemohlo byť právoplatné,\n- polemika žalobcu o možnosti v prejednávanej veci aplikovať § 89 ods. 3 písm. b) zák. č. 543/2002 Z.z.,\nnakoľko rozhodnutie o povolení výnimky však stratiť platnosť nemohlo, pretože sa platným nikdy nestalo.\n\n11. Predovšetkým žalobca vyčítal konaniu v obidvoch stupňoch žalovaným, že v ich konaní sa vyskytla\ntaká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu žalobca identifikoval\ntak, že mu bola odopretá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a\nnavrhnúť ich doplnenie. Ďalej žalobca uviedol argumenty v obdobnom rozsahu ako v žalobe doručenej\nna krajský súd.\nS názorom krajského súdu, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím prvostupňového\norgánu so všetkými podkladmi rozhodnutia, vyjadril nesúhlas, pretože tento nezodpovedá obsahu\nadministratívneho spisu. Predovšetkým sa nemohol oboznámiť s ďalšími podkladmi rozhodnutia, a to\nlisty starostu obce Lúčky a spoločnosti Kúpele Lúčky. Žalobca nemal možnosť ani mimoprocesnou\nformou byť oboznámený s ich obsahom, keďže nemajúc vedomostí o tom, čo správny orgán prvého\nstupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil, nemohol ich ani žiadať na základe zák. č. 211/2000 Z.z.\nKonkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, však žalobcovi\npočas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov rozhodnutia,\nspôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy.\nB)\n12. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.06.2013 (č.l. 81) vyplýva, že námietky žalobcu sú nepodložené\na účelové a vzťahujú sa iba na procesný postup žalovaného v predmetnom konaní. Cieľ žalobcu ako\nzdruženia, t.j. zlepšenie stavu životného prostredia, nie je už možné v ďalšom konaní dosiahnuť.\nĎalej sa žalovaný nestotožnil s názorom žalobcu, že toto rozhodnutie nikdy nemohlo nadobudnúť\nprávoplatnosť a ani vykonateľnosť, čo objasnil vtedajším právnym stavom (zmenený až po 30.11.2011),\nktorý nepriznával mimovládnym organizáciám postavenie účastníka konania a nutnosti postupovať\npodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n13. Ďalej žalovaný zdôraznil dôvod pre zastavenie konania, t.j. že prvostupňový správny orgán v\nprvostupňovom rozhodnutí časovo obmedzil platnosť povolenej výnimky zo zákazov ustanovených v §\n35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z. na dobu určitú, ktorá medzičasom uplynula. Uplynutím tejto\nlehoty platnosť povolenej výnimky pominula v zmysle ustanovenia § 89 ods. 3 písm. b) citovaného\nzákona. Tým podľa žalovaného prvostupňové rozhodnutie napadnuté rozkladom stratilo platnosť priamo\nna základe uvedeného ustanovenia.\n14. Vo vzťahu k námietke žalobcu o možnosti dosiahnuť lepšieho výsledku v ďalšom konaní po zrušení\nnapadnutého rozhodnutia žalovaný s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 (R 103/2011) zotrval na svojej doterajšej argumentácii, že\nvrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba formálneho zopakovania správneho konania bez možnosti\ndosiahnuť vo veci odlišný, resp. pre žalobcu priaznivejší výsledok správneho konania.\n15. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Sžp/3/2011 zo 17.04.2012 žalovaný\nodôvodnil, prečo podľa jeho mienky tento judikát nemožno vztiahnuť na predmetné správne konanie.\nV súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa 29.11.2012 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkonštatuje: „že ochrana životného prostredia ako spoločného záujmu všetkých občanov Slovenskej\nrepubliky je dôležitou aktivitou a činnosť združení na ochranu životného prostredia na jeho rôznych\núsekoch si jednoznačne zaslúži pozornosť a podporu. Avšak nielen na získanie všeobecnej podpory\na rešpektu by mali zakaždým zvažovať účelnosť krokov, ktoré podnikajú, aby v konečnom dôsledku\nnemrhali svoju pozornosť a prostriedky na čisto formálne, obsahovo prázdne manifesty tak, ako je to\nv prípade tohto konania.“\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby podľa\n§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie žalobcu.\n\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie\nje dôvodné, pretože rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n18. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je rozsudok\nkrajského súdu o zamietnutí žaloby, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v\nmedziach odvolania (viď § 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj súdne konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,\na z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n19. V takto určenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd čiastočne stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom\nspise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby,\nktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či zákonodarca\npod pojmom odpadnutie dôvodu na konanie chápe aj uplynutie času, na ktoré bolo rozhodnutie\nprvostupňového orgánu obmedzené.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n20. Súčasne Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného\nnapadnuté žalobcom, a preto odvolaciemu súdu neprislúcha takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť\naj na iné rozhodnutia (s výnimkou zachovania konštantnej judikatúry), hoci s prv menovaným by mohli\nbyť tesne zviazané nielen dôsledkami, ale aj účastníkmi.\n21. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku, ako aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil,\nže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo na základe rozkladu žalobcu\nzastavené konanie o rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného o povolení výnimky podľa\n§ 40 ods. 2 a 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z.z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) citovaného\nzák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v dotknutom poľovnom revíri.\n22. Žalovaný svoje zastavovacie argumenty vyvodil z ustanovení § 82 ods. 9 písm. a) a § 89 ods. 3\npísm. b) zák. č. 543/2002 Z.z. Preto základným výkladovým problémom je správne právne posúdenie\nveci prejednávanej správnym orgánom. Žalovaný svoje logické východiská o odpadnutí dôvodu v konaní\noprel o tú časť výroku, ktorá povolenie výnimky udelenej v súlade s § 40 ods. 2 a 3 písm. c) zák. č.\n543/2002 Z.z. zo zákazov ustanovených prostredníctvom § 35 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, t.j.\nochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť viazala na\nneuplynutie lehoty obmedzenej do 30.11.2009, poprípade do 15.12.2009.\n\n23. V súvislosti s hore uvedeným (§ 1 O.s.p.) Najvyšší súd zdôrazňuje, že nesprávnym právnym\nposúdením veci je chybný právno-aplikačný proces, kedy na základe zisteného skutkového stavu\ndochádza k omylu v procese jeho subsumácie (podriadenie) existujúcemu pozitívnemu právu vrátane\nprávu úniovému a medzinárodných organizácií.\nUvedený omyl sa môže vyskytovať v troch rovinách, a to, že na predkladanú právnu situáciu v správnom\nkonaní orgán verejnej správy aplikoval\n- iný právny predpis, ako sa riadne očakávalo, že mal aplikovať, vrátane v tom čase neúčinného,\n- správny právny predpis, ale iné ustanovenie, ako mal,\n- správny právny predpis, správne jeho ustanovenie, ale jeho výklad je nesprávny, t.j. nesprávna\ninterpretácia právne normy (vrátane porušenia zásady ústavnej konformity) alebo\n- správny právny predpis, správne jeho ustanovenie, ktoré však bolo neskôr vyhlásené za neústavné.\n24. V prejednávanej veci je nepochybné, že výber právneho predpisu, ako aj dotknutých ustanovení,\nvzhľadom na procesný charakter finálneho rozhodnutia žalovaného (zastavenie konania) je správny.\nAvšak pochybnosti žalobcu prevládajú vo vzťahu k jeho riadnej interpretácii.\n25. Z vykonaných záverov žalovaného vyplýva, že pojem „dôvod na konanie“ stotožnil s jednou\npodmienkou vyslovenou vo výrokovej časti povolenia, t.j. s časovým obmedzením výnimky. Avšak\ndôvodom na konanie žalovaného správneho orgánu je predovšetkým žiadosť žiadateľa o povolení\nvýnimky. Iba, ak by vznikli objektívne prekážky na prejednanie uvedenej žiadosti (napríklad zánikom\npredmetu žiadosti, t.j. v prejednávanej veci napríklad úhynom chráneného živočícha v dôsledku napr.\nprírodnej udalosti „vis maior“), potom by aplikácia naznačená žalovaným mala oporu v zákone.\n26. Najvyšší súd je oprávnený sa logicky domnievať, že predmet žiadosti o povolenie výnimky, t.j.\nchránený živočích, sa naďalej správa, ako je v žiadosti tvrdené, nakoľko ako správne konštatoval\nžalobca, konanie o rozklade vytvára vo všeobecnej rovine prekážku pre vznik účinkov výroku\nnapadnutého rozhodnutia (§ 52 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 1 záver vety Správneho poriadku).\nTakisto ani žalovaným nebolo po skutkovej stránke tvrdené a ani z tohto dôvodu objasnené, že by o\nžiadosti žiadateľa nemalo byť z iného objektívneho dôvodu konané. To značí, že úvaha žalovaného o\ntom, že dôvod na konanie odpadol, nemá právny základ.\nPodľa § 52 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie je vykonateľné,\nak sa proti nemu\nnemožno odvolať (podať rozklad) alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.\nPodľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému\nv prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad;\nvčas podaný rozklad má odkladný účinok.\n27. Nesprávna je aj úvaha žalovaného (body č. 8-10 jeho vyjadrenia z 21.06.2013), že v čase vydania\nprvostupňového rozhodnutia nemal žalobca priznané postavenie účastníka konania, nakoľko v zmysle\nustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jeho rozsudky zaväzujú premietnuť vyslovené\nkomunitárne závery aj do ukončených konaní, ak to účastníci v súlade s vnútroštátnym poriadkom\npožadujú.\n28. Takisto je nepochybné, že účinky prvostupňového rozhodnutia počas konaní nenastali (viď bod č.\n26), a preto pre druhostupňový správny orgán konajúci o rozklade bolo právne irelevantné, čo stanovil\nnižší orgán (lebo jeho závermi nie je na dispozitívny pokyn účastníka viazaný), ale naopak mal preveriť,\nako tieto podmienky a závery stanovil, t.j. v zmysle § 61 ods. 3 a § 59 ods. 1 Správneho poriadku v plnom\nrozsahu aplikovať zásadu dvojinštančnosti správneho konania a o podanej žiadosti finálne rozhodnúť,\ntzn. potvrdiť napadnuté rozhodnutie alebo žiadosti procesne nevyhovieť.\n\nV danom prípade potom nešlo o vyhodnotenie otázky, či by týmto rozhodnutím žalobca dosiahol\npriaznivejšieho postavenia (viď možný formalizmus vytýkaný nesprávne krajským súdom a spomenutý v\ncitovanom rozsudku sp. zn. 4 Sž//98-102/02), ale iba o naplnenie kompetenčnej povinnosti konajúceho\norgánu (čl. 2 ods. 2 ústavy) rozhodnúť o rozklade účastníka. Tak však žalovaný konal, a preto naplnil v\nzmysle hore uvedených záverov zrušovací dôvod uvedený v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nPodľa § 59 ods. 1 v spojení s § 61 ods. 3 Správneho poriadku orgán rozhodujúci o rozklade preskúma\nnapadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne\nzistené vady odstráni.\n29. Na záver Najvyšší súd dopĺňa, že ním vyslovený názor (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1\nSžp/3/2011 z 17.04.2012 je v plnom rozsahu aplikovateľný aj na prejednávanú vec.\nNaopak, konajúci senát Najvyššieho súdu sa nestotožňuje s možnosťou aplikovať na prejednávanú vec,\nktorá spadá v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-240/09 z 08.03.2011\npod právny režim Dohovoru OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese\na prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zverejnenom v Zbierke zákonov pod č.\n43/2006 Z.z. (Aarhuský dohovor). Uvedený Aarhuský dohovor prostredníctvom čl. 9 ods. 1 až 4 požaduje\nod zmluvných členských štátov, aby zabezpečil dotknutým členom verejnosti zodpovedajúcu a účinnú\nnápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a uvedené prostriedky nápravy musia\nbyť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. V žiadnom prípade však Aarhuský dohovor\nneumožňuje vnútroštátnym súdom, aby výkon tohto práva mohli hodnotiť inak ako uplatnený v súlade,\nresp. v nesúlade so zákonom (viď zásada iura merae facultatis zakotvená v článku 2 ods. 3 ústavy).\nV.\n30. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení\nnámietok žalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v hore citovaných rozhodnutiach, pri ktorých Najvyšší súd\nnezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa pri rešpektovaní princípu právnej istoty od nich odchýlil\n(napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie\nprotichodného zjednocovacieho stanoviska), s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom\npodľa § 156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovaného v ďalšom konaní riadiť sa vyslovenými právnymi názormi odvolacieho\nsúdu a na tom základe rozhodnúť o podanom rozklade.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so\nsvojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,\npodľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko\ndôvodom podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne\n(§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky iba vo výnimočných prípadoch (§ 250ja ods. 5\nO.s.p.), a tento prípad v prejednávanej veci nenastal, potom nie je možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na\nvýroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.\nPodľa § 250ja ods. 5 O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok\npodľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.\n\n32. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti\ns § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu\ntrov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote\n\npo vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného žalobcu mu súd prizná náhradu trov\nkonania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná\nnáhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho\nzastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd\nmu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n33. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá:\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právna zástupkyňa žalobcu listom zo 16.09.2013 s oporou\nvo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslila a o správnosti\nktorých nevznikli pochybnosti:\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (12) - 1 úkon práv. pomoci\n\n161,75 €\n\n1.1.2. podanie žaloby (12)\n\n161,75 €\n\n- 1 úkon práv. pomoci\n\n1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde\n1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci\n\n165,56 €\n\n2. z náhrady 20% DPH\ntzn. v celkovej sume: 489,06 €\n34. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátkou, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s § 246c\nods. 1 O.s.p. zaplatiť jej priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho\nzástupcu sú obsiahnuté v liste zo dňa 16.09.2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu.\n35. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava práv týkajúcich sa ochrany životného prostredia je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nvykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n36. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych\npoplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyužil svoje oprávnenie.\nPodľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za\nkonanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku\nnerozhodol odvolací súd.\nS prihliadnutím na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc\nnevyužil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec\npoplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.\n\nPoučenie:\n: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/1458/2012", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 279/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 279/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd4c72ed-e544-4634-9f74-9a239afc9b13"}], "citovane_v": []}