{"guid": "52a359f3-fdc8-4a8e-958b-dc9b8d560322:370515b2-bd95-461c-9e21-8d5d88a1aa06", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1", "spisova_znacka": "5Sži/26/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/26/2013 z 17. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2013, sp. zn. 5Sži/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1", "identifikacne_cislo": "1012206912", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/370515b2-bd95-461c-9e21-8d5d88a1aa06", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/26/2013\n1012206912\n17. 12. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012206912.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.\nr. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúci advokát Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,\nproti žalovanej Slovenskej obchodnej inšpekcii, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmania\nfiktívneho rozhodnutia žalovanej, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z\n05. septembra 2013, č. k. 1S/1481/2012-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 05. septembra 2013, č. k.\n1S/1481/2012-31 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nUznesením z 05. septembra 2013, č. k. 1S/1481/2012-31, Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) zastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou\nosobne podanou na krajskom súde domáhala zrušenia ňou napadnutého rozhodnutia. Dôvodom\nzastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobkyne. Krajský súd s odvolaním\nsa na § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a položku 10 sadzobníka súdnych poplatkov ZSP poukázal,\nže zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku výzvou\nz 01. augusta 2013 doručenou právnemu zástupcovi žalobkyne 07. augusta 2013. Súdny poplatok\nbol vypočítaný pre každú žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí (spolu 500 žalôb\nv tomto konaní) na sumu 35.000 Eur; žaloby boli uznesením krajského súdu z 03. júla 2013, č. k.\n1S/1481/2012-15 spojené na spoločné konanie z dôvodu totožnosti žalobkyne, žalovanej a predmetu\nkonania.\nŽalobkyňa na túto výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagovala podaním označeným ako „Odvolanie\nproti výzve/uzneseniu“ doručeným krajskému súdu 22. augusta 2013. V tomto odvolaní žalobkyňa\nnamietla, že súd pochybil keď vydal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, pretože o uložení povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť uznesením. Toto uznesenie musí byť podľa žalobkyne\nodôvodnené podľa § 169 ods. 1 OSP, a keďže výzva odôvodnenie neobsahuje, je nepreskúmateľná.\nKrajský súd k vyššie uvedenému „odvolaniu“ žalobkyne uviedol, že § 10 ods. 1 veta prvá ZSP hovorí\njasne o vyzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku. Krajský súd teda postupoval správne,\nkeď vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu (žaloby), pričom jej v zmysle\ncitovaného zákonného ustanovenia určil lehotu na zaplatenie 10 dní od doručenia výzvy a poučil\nžalobkyňu o následku nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie konania (§ 10 ods. 1 veta\ndruhá ZSP). Súd bol povinný postupovať podľa ZSP, ktorý je vo vzťahu k OSP lex specialis. Proti výzve\n\nna zaplatenie súdneho poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie\nje prípustné až proti tomuto uzneseniu o zastavení konania.\nVo vzťahu k námietke neexistencie príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov pre žalobu, a síce\nže krajský súd nie je orgánom verejnej správy, a teda žalobkyňa nemá poplatkovú povinnosť, krajský\nsúd uviedol nasledovné: v prvom rade poukázal, že krajský súd v tomto konkrétnom prípade rozhodoval\nv prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy; v opačnom prípade, ak by teda rozhodoval nie\nako orgán verejnej správy, ale ako orgán verejnej moci, ako poukázala žalobkyňa, jeho rozhodnutie by\nnebolo preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. V zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) rozhodnutie o odmietnutí\nžiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za ktorý sa považujú ustanovenia\n§ 244 a nasl. OSP. Žalobkyňa využila túto kompetenciu danú zákonom o slobode informácií a obrátila\nsa na správny súd o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorá rozhodovala podľa zákona o slobode\ninformácií v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Nebolo teda možné aplikovať na tento\nprípad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007, na ktoré sa odvoláva\nžalobkyňa.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP tak,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.\nPodaním doručeným krajskému súdu 30. septembra 2013 žalobkyňa oznámila zaplatenie súdneho\npoplatku vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 1S/1482/2012 a požiadala o jej vylúčenie na samostatné\nkonanie. Krajský súd uznesením z 15. októbra 2013, č. k. 1S/1481/2012-36, po preverení zaplatenia\nsúdneho poplatku v sume 70 Eur, vec vylúčil na samostatné konanie pod sp. zn. 1S/1482/2012.\nProti uzneseniu krajského súdu z 05. septembra 2013, č. k. 1S/1481/2012-31 podala v lehote\nustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobkyňa.\nŽiadala uznesenie krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podala v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie žalobkyňa. Žiadala uznesenie krajského súdu zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila s poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods.\n1 písm. f/ a h/ OSP a na § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, namietajúc, že účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil\nsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietala, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu. Napadnuté „uznesenie“\nneobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 OSP, a preto je nepreskúmateľné. Podľa položky\nč. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Sadzobník súdnych\npoplatkov však neobsahuje ustanovenia vo vzťahu k orgánu verejnej moci, ktorý vydal rozhodnutie podľa\n§ 16 až § 19 zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa názoru žalobkyne je jej ako účastníkovi konania v rozpore\nso ZSP ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá. Takýto zásah zo strany štátu predstavuje\nspravidla súčasný zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,\nale rovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti\nmožno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a\nslobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. marca 2006).\nPreto je žalobkyňa toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu a zastavenie\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok zaplatiť, nie\nje možné. K odvolaniu priložila fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007.\n\nV závere svojho odvolania zopakovala žiadosť o vylúčenie veci vedenej pôvodne pod sp. zn.\n1S/1482/2012 na samostatné konanie, keďže vo vzťahu k tejto zaplatila súdny poplatok a konanie o nej\nnemôže byť pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne neobsahuje\nskutočnosti spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie uznesenia krajského súdu a nemožno mu preto\npriznať úspech.\nNa úvod najvyšší súd uvádza, že zastavenie konania vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.\n1S/1481/2012 sa netýka veci sp. zn. 1S/1482/2012, ktorá bola z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku\nvylúčená na samostatné konanie uznesením krajského súdu z 15. októbra 2013, č. k. 1S/1481/2012-36.\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu - povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu - je s ohľadom na spôsob\nargumentácie žalobkyne potrebné sa primárne zaoberať jeho námietkou týkajúcou sa postavenia\nSlovenskej obchodnej inšpekcie ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií.\nÚstava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“,\nktoré majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku;\npodmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá\nautoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane.\nSubjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom\npostavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú\nmoc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej výkonnej a súdnej a za\nurčitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či\niný subjekt koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a\npovinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv\na povinností zasahovať (uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn.\nI. ÚS 191/92 z 09. júna 1992).\nPojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci.\nPreto čl. 26 ods. 5 ústavy vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2\nzákona o slobode informácií tak, že ide o:\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2003, s. 6-7).\n\nNa konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon\no slobode informácií neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Správny poriadok v\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\nPodľa § 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach\nochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z. z.“) Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom\nštátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho\norgánu“).\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nKeďže žalovaná je v zmysle § 3 ods. 2 veta práv zákona č. 128/2002 Z. z. orgánom štátnej správy a\nžalobou napadnutý právny akt je individuálnym rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nemožno\nprisvedčiť námietke žalobkyne, že žalovaná nie je orgán verejnej správy, ale len orgán verejnej moci.\nNásledne, ani jej ďalšie námietky v tomto smere nemajú relevanciu.\nNajvyšší súd považuje za potrebné dodať, že krajský súd správne postupoval, keď žalobkyňu vyzval\nvýzvou na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 70 Eur podľa položky č. 10 písm.\na/ sadzobníka súdnych poplatkov (č. l. 26). Žalobkyňa bola poučená, že ak nebude poplatok v určenej\n10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaví.\nPrávny zástupca žalobkyne výzvu prevzal 07. augusta 2013. Najvyšší súd dáva žalobkyni do pozornosti\ncelé ustanovenie § 10 ZSP, ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením\nna zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami\nnezaplatenia súdneho poplatku.\nVýzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 ZSP) je poplatníkovi zasielaná v prípade\nnezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania;\nnásledkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie\npovinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva zo\nzákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na\nňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).\nNa druhej strane uznesením (§ 10 ods. 2 ZSP) na zaplatenie súdneho poplatku sa účastníkovi ukladá\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené na prípady, kedy:\n\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nUznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona\nvyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k\nsituácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval.\nIde o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr.\npredbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná.\nRizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku uloženého\nmu uznesením súdu, je možnosť vymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa\nzákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku, pretože vzťah\nmedzi zákonom o súdnych poplatkoch a Občianskym súdnym poriadkom je založený na zásade\nlex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo\nustanovenie); osobitným zákonom je zákon o súdnych poplatkoch a všeobecným zákonom je Občiansky\nsúdny poriadok. Nebol dôvod, aby krajský súd žalobkyňu vyzýval uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch, keďže neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie. Správne teda\nžalobkyňu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 ZSP, ktorej je následkom nezaplatenia súdneho poplatku\nzastavenie konania. Žalobkyňa teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 ZSP sama spôsobila\nzastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé\nustanovenia zákona o súdnych poplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať\nizolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobkyňa je zastúpená kvalifikovaným právnym\nzástupcom.\nKrajský súd rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia\nžalovaného, na základe nezaplatenia súdneho poplatku žalobkyňou, vo veci nevykonal dokazovanie v\nmerite veci, preto ani nenariadil pojednávanie.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 250b ods. 1, § 250d ods. 3 OSP, § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 05. septembra 203,\nsp. zn. 1S/1481/2012-31 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250 ja ods. 2 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP\na účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a žalovanej\nnáhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/1481/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}