{"guid": "51418e40-12a7-40f7-9329-35f11f059a95:0001d405-59bf-45ae-ac07-92a2bd8e0082", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1", "spisova_znacka": "2Sži/10/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sži/10/2013 z 16. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2013, sp. zn. 2Sži/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1", "identifikacne_cislo": "1012202097", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2013-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "nazov": "§ 250b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0001d405-59bf-45ae-ac07-92a2bd8e0082", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sži/10/2013\n1012202097\n16. 10. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012202097.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nGrösslingova 4, IČO: 36 864 421,, za ktorú koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti\nžalovanému: Ústavný súd Slovenskej republiky, so sídlom v Košiciach, Hlavná 110, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Spr 758/2012, Inf 62/2012\nzo dňa 26. júla 2012 a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Spr 758/2012, Inf 62/2012\nzo dňa 11. júla 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S\n85/2012-11 zo dňa 10. mája 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 85/2012-11 zo dňa\n10. mája 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 6S 85/2012-11 zo dňa 10. mája 2013 podľa\nustanovenia § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie z dôvodu oneskoreného\npodania žaloby a nezaplatenia súdneho poplatku za žalobu. V prípade oneskoreného podania žaloby\nkrajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky\nbolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 6. augusta 2012; posledný deň dvojmesačnej prekluzívnej\nlehoty pripadol na sobotu 6. október 2012, preto posledným dňom lehoty bol pondelok 8. októbra 2012\n(§ 250b v spojení s § 57 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca podal žalobcu osobne na\nKrajskom súde v Bratislave až 9. októbra 2012 (utorok), teda po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty\nna podanie žaloby.\nPodľa krajského súdu bolo ďalším dôvodom zastavenia konania nezaplatenie súdneho poplatku za\npodanú žalobu. Žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku výzvou doručenou právnemu\nzástupcovi žalobcu dňa 22. januára 2013. Žalobca na túto výzvu na zaplatenie súdneho poplatku\nreagoval podaním označeným ako „odvolanie proti výzve/uzneseniu“ doručeným krajskému súdu 5.\nfebruára 2013. V tomto podaní žalobca argumentuje, že krajský súd pochybil, keď vydal výzvu na\nzaplatenie súdneho poplatku, pretože o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť\nuznesením, ktoré má byť odôvodnené podľa § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže výzva\nodôvodnenie neobsahuje, je nepreskúmateľná. Ďalej žalobca v podaní argumentoval tým, že krajský\nsúd ho nemal vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych\npoplatkov, pretože žalovaný nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom verejnej moci. Krajský súd k\ntýmto námietkam žalobcu v napadnutom uznesení uviedol, že § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon č. 71/1992 Zb.“) jasne hovorí o výzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku.\n\nKrajský súd teda postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, určil mu 10dňovú lehotu na zaplatenie súdneho poplatku, poučil ho o následku nezaplatenia súdneho poplatku.\nZákon č. 71/1992 Zb. je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku lex specialis, preto bol krajský\nsúd povinný postupovať podľa zákona č. 71/1992 Zb. Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky\nje orgánom verejnej moci. V predmetnej právnej veci však rozhodoval podľa zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 211/2000 Z. z.“), teda v prenesenej\nkompetencii ako orgán verejnej správy. Ak by Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodoval ako orgán\nverejnej moci, nebolo by jeho rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve správnym súdom.\nZáverom krajský súd uviedol, že poplatková povinnosť žalobcu vznikla aj napriek oneskorene podanej\nžalobe, pretože splatnosť súdneho poplatku nastáva už podaním žaloby (aj oneskorene podanej), pričom\nv § 11 ods. 3 tretia veta zákona č. 71/1992 Zb. sú upravené len dva prípady vrátenia súdneho poplatku\nv správnom súdnictve, a to späťvzatie žaloby pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie zastavené\nz dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený, o čo však v predmetnej právnej veci nejde.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V prípade zastavenia konania pre\noneskorené podanie žaloby žalobca namietal, že došlo k chybám v doručovaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného. Žalovaný doručoval rozhodnutie právnemu zástupcovi žalobcu na adresu Moyzesova 8,\nBratislava, na ktorej však právny zástupca žalobcu už nemal sídlo a na ktorej sa nezdržiaval. Ako\npreukazuje výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 60065/B\nprávny zástupca žalobcu mal od 20. júla 2012 sídlo na adrese Grösslingova 4, Bratislava. Žalovanému\nteda bolo z verejne dostupných zdrojov známe, že právny zástupca žalobcu zmenil svoje sídlo a na\nskoršej adrese sa viac nezdržiava. Poukázal na judikáty R 19/1968 a 5Cdo/94/2000. Nesprávny postup\npri doručovaní má za následok jeho neúčinnosť, a to aj v prípade, že súd doručí rozhodnutie účastníkovi\nkonania (m.m. 1ObdoV/12/2009). Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaný vydal opravu rozhodnutia\npredsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Spr 758/2012, Inf 62/2012 z 26. júla 2012,\nktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu na správnu adresu. Žalobca tiež namietal, že nemal\ninformáciu o tom, žeby napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 6. augusta 2012.\nAk prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na dôkaze, ku ktorému sa žalobca nemohol vyjadriť,\nprípadne sa s ním oboznámiť, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Nie je akceptovateľné,\naby takéto rozhodnutie bolo prijaté len na základe dôkazu, ktorý predložil žalovaný a pochádza z jeho\nvlastnej evidencie. Žalobca tiež poukázal na to, že ho krajský súd vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí s\nrozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval s tým, že trvá\nna prerokovaní veci na nariadenom pojednávaní. Krajský súd však pojednávanie nenariadil, vykonal\ndokazovanie a vo veci rozhodol, čím bola žalobcovi tiež odňatá možnosť konať pred súdom.\nK dôvodu zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobca namietal, že výzvu na\nzaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu. Napadnuté uznesenie (bližšie neoznačené,\npozn. odvolacieho súdu) neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku, preto je nepreskúmateľné. Podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov\nspoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý\nje orgánom verejnej správy. Podľa názoru žalobcu však Ústavný súd Slovenskej republiky nie je orgánom\nverejnej správy, jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy; žalobca nežiada\no preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu verejnej moci. Na základe ustanovenia § 19\nods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k rozšíreniu právomoci všeobecných súdov na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až § 19 zákona č. 211/2000 Z. z. aj na orgány verejnej moci.\nNa druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu tohto rozšírenia do sadzobníka súdnych poplatkov.\nKrajský súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku.\nŽalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu na preskúmanie\nzákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy, ktorý je o.i. Ústavný súd Slovenskej republiky.\nPreto je žalobca toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu a zastavenie konania\npre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok zaplatiť, nie je možné. K\nodvolaniu priložil fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007 z 29.\nmarca 2007.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť. Žalovaný\nuviedol, že argumentácia žalobcu, súvisiaca s oneskoreným podaním žalobcu, sa prieči právnej úprave\nlehôt v občianskom súdnom konaní ako aj dôkazom v spise žalovaného č. Spr 758/2012, Inf 62/2012.\nPoukázal pritom na ustanovenia § 57 ods. 2 a § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnuté\nrozhodnutie predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky č. Spr 785/2012, Inf 62/2012 z 26. júla\n2012 právny zástupca žalobcu preukázateľne prevzal 6. augusta 2012, čo potvrdil svojím podpisom\nna doručenke, ktorá je súčasťou spisu žalovaného sp. zn. Spr 785/2012, Inf 62/2012. Predmetné\nrozhodnutie sa v zmysle predloženého potvrdenia Slovenskej pošty o prevzatí zásielky jej adresátom,\ndostalo do dispozičnej sféry žalobcu, zastúpeného jeho právnym zástupcom, dňa 6. augusta 2012.\nKeďže žalobca podal žalobu osobne do podateľne krajského súdu až 9. októbra 2012, podal ju až po\nuplynutí zákonom ustanovenej lehoty. K druhému dôvodu zastavenia konania - nezaplatenie súdneho\npoplatku - žalovaný uviedol, že krajský súd sa v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb.\nvysporiadal s argumentmi žalobcu a vysvetlil dôvody uloženia poplatkovej povinnosti ako aj následného\nzastavenia konania. Nad rámec uvedeného žalovaný tvrdil, že je zarážajúce, keď žalobca podáva\nžalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky ústavného súdu ako správneho orgánu (pri\nrozhodovaní podľa ustanovení zákona č. 211/2000 Z. z.) podľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku,\navšak na druhej strane potom v súvislosti s uloženou poplatkovou povinnosťou naopak tvrdí, že jeho\nžaloba nesmeruje proti rozhodnutiu ústavného súdu ako orgánu verejnej správy. Pokiaľ by to bolo tak,\npotom by žalobca rozhodnutie predsedníčky ústavného súdu, vydané podľa zákona č. 211/2000 Z. z.,\nani nemohol napadnúť samotnou žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu\npodľa § 247 Občianskeho súdneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta\nObčianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.\nNenariadenie odvolacieho pojednávania nebolo v rozpore s verejným záujmom.\nPodľa § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje\nako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v\nodôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nVo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 2Sži 7/2013 išlo o obdobnú vec ako je predmetom\nkonania vedeného pod sp. zn. 2Sži 10/2013. Účastníci konania sú identickí, predmetom prieskumu\nv oboch konaniach je rozhodnutie žalovaného v konaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z., v ktorom\nsa žalobca žiadosťami podanými u žalovaného domáhal sprístupnenia informácií. Odvolacie námietky\nžalobcu v oboch konaniach sú rovnaké, rovnako ako aj priebeh konania pred súdom prvého stupňa.\nNajvyšší súd poukazuje na dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sži 7/2013 zo dňa 31. júla 2013, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s\nustanovením § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku uvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal včasnosťou podanej žaloby, ktorá sa odvíja od\ndoručovania v administratívnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis\nžalovaného sp. zn. Spr 758/2012, Inf 62/2012, zistil, že rozhodnutie predsedníčky Ústavného súdu\nSlovenskej republiky č. Spr 758/2012, Inf 62/2012 zo dňa 26. júla 2012 bolo doručované konateľovi\nprávneho zástupcu žalobcu doc. JUDr. Branislavovi Fridrichovi, PhD. na adresu Moyzesova 8, 811 05\nBratislava (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 60065/\nB). Doručovanie bolo realizované prostredníctvom pošty Bratislava 1. Doc. JUDr. Branislav Fridrich,\nPhD. osobne rozhodnutie prevzal 6. augusta 2012 z adresy Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, čo\npotvrdil svojím podpisom. Podpis na doručenke sa zhoduje s podpisom na plnomocenstve a na\nsprievodnom liste k žalobám z 9. októbra 2012, ktoré sú súčasťou súdneho spisu na č.l. 2, 3. Z\n\nobsahu administratívneho spisu nevyplýva iný spôsob, ako sa mohol žalobca, resp. jeho právny\nzástupca, dozvedieť o obsahu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (napríklad nahliadnutím\ndo administratívneho spisu, vyžiadaním fotokópie napadnutého rozhodnutia žalovaného po nahliadnutí\ndo administratívneho spisu, namietaním u žalovaného, že mu rozhodnutie nebolo vôbec doručené, a\npodobne). O prevzatí rozhodnutia právnym zástupcom žalobcu napokon svedčí aj podaná žaloba zo\ndňa 8. októbra 2012, v ktorej sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 26. júla\n2012, sp. zn. Spr 758/2012, Inf 62/2012 ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n11. júla 2012, sp. zn. Spr 758/2012, Inf 62/2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, pričom v\ndôvodoch žaloby namieta argumentáciu žalovaného uvedenú v napadnutom rozhodnutí. Uvedené len\npreukazuje, že žalobca, resp. jeho právny zástupca v čase podanej žaloby mal vedomosť o rozhodnutí\nžalovaného (t.j. o spôsobe a dôvodoch rozhodnutia). Žalobca v podanej žalobe zo dňa 8. októbra 2012\nžiadnym spôsobom nenamietal nesprávny postup pri doručovaní rozhodnutia žalovaného na adresu\nBratislava, Moyzesova 8. Námietku nesprávneho postupu pri doručovaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného žalobca uplatnil až v odvolaní po tom, čo krajský súd zastavil konanie (okrem iného) pre\noneskorené podanie žaloby. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto považuje námietku žalobcu za\núčelovú v snahe vyhnúť sa následkom svojho konania, ktoré spočíva v oneskorenom podaní žaloby.\nNa základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá pochybnosť o tom, že\nprávny zástupca žalobcu preukázateľne rozhodnutie žalovaného č. Spr 758/2012, Inf 62/2012 zo dňa\n26. júla 2012 prevzal 6. augusta 2012. Krajský súd nerozhodol na základe dôkazu, ktorý mu predložil\nlen žalovaný a ku ktorému sa žalobca nemohol vyjadriť, pretože doručenka preukazuje prevzatie\nrozhodnutia žalovaného právnym zástupcom žalobcu, o čom mal právny zástupca žalobcu a teda aj\nžalobca preukázateľne vedomosť, rozhodnutie sa dostalo do dispozičnej sféry žalobcu a žalobcovi bol\nznámy aj deň, kedy sa rozhodnutie žalovaného dostalo do dispozičnej sféry jeho právneho zástupcu,\no čom ho bol právny zástupca povinný informovať. Prípadnú nesprávnu komunikáciu medzi žalobcom\na jeho právnym zástupcom, ktorých vzťah vyplýva z dvojstranného právneho úkonu (zo zmluvy), nie je\nsúd v správnom súdnictve oprávnený riešiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje námietku nesprávneho postupu doručovania rozhodnutia\nžalovaného za irelevantnú aj z ďalšieho dôvodu: v administratívnom konaní je doručovanie právnickým\nosobám upravené v § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ,,Správny poriadok“) v spojení s § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Ustanovenie § 25 ods.\n2 Správneho poriadku upravuje doručovanie právnickým osobám:\n- na adresu, ktorú právnická osoba uviedla,\n- na adresu, ktorá je správnemu orgánu známa, alebo\n- na adresu, ktorá je uvedená v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je právnická osoba\nzapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa.\nV žiadosti o poskytnutie informácie bola adresa právneho zástupcu žalobcu uvedená ako Bratislava,\nMoyzesova 8, čo v tom čase zodpovedalo adrese uvedenej v Obchodnom registri. Právny zástupca\nžalobcu však zmenu svojej adresy správnemu orgánu v administratívnom konaní neoznámil. Preto\nžalovaný rozhodnutie doručoval na adresu, ktorú právny zástupca žalobca v žiadosti uviedol a ktorá bola\nžalovanému známa, čo zodpovedá zákonnému spôsobu doručovania v zmysle § 25 ods. 2 Správneho\nporiadku. Navyše, právny zástupca žalobcu z tejto adresy aj napadnuté rozhodnutie žalovaného prevzal.\nPre účinky doručenia v predmetnej právnej veci je rozhodujúce, že konateľ právneho zástupcu žalobcu\n(ako oprávnená osoba v zmysle § 25 ods. 1 posledná veta Správneho poriadku) fyzicky rozhodnutie\nžalovaného prevzal 6. augusta 2012 z adresy Bratislava, Moyzesova 8, čo potvrdil vlastnoručným\npodpisom. U právnických osôb je vylúčené „zdržiavanie sa v mieste doručovania“, preto ani § 25\nods. 2 Správneho poriadku v súvislosti so vznikom fikcie doručenia neupravuje zdržiavanie sa resp.\nnezdržiavanie sa v mieste doručovanie, tak ako je to pri fyzických osôb (§ 24 Správneho poriadku), ale\nvznik fikcie doručenia sa odvíja od objektívnej znalosti sídla, resp. miesta doručovania právnickej osoby.\nDoručovanie v administratívnom konaní bolo v súlade s § 25 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku v spojení\ns § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Len na margo Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že k\nzmene sídla právneho zástupcu žalobcu došlo 20. júla 2012, teda prvostupňové rozhodnutie bolo vydané\npred zmenou adresy a druhostupňové rozhodnutie len šesť dní po zmene adresy právneho zástupcu\nžalobcu. Právny zástupca žalobcu netvrdí, kedy podal návrh na zápis zmeny zapísaných údajov (zmena\n\nsídla) do obchodného registra podľa § 5 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z. o Obchodnom registri v znení\nneskorších predpisov, ani kedy o návrhu bolo rozhodnuté a kedy bola zmena sídla do obchodného\nregistra zapísaná. V zmysle ustanovenia § 27 ods. 3 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka\nzapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Zapísaná osoba sa však nemôže\nna tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak\ntretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť. Ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky pripustil, že\nzmena sídla právneho zástupcu žalobcu bola do obchodného registra zapísaná 20. júla 2012, tak aj v tom\nprípade by bolo doručovanie rozhodnutia žalovaného v súlade s § 25 ods. 2 Správneho poriadku, pretože\nz obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný v čase vydania druhostupňového rozhodnutia\n(26. júla 2012) nevedel o zmene sídla právneho zástupcu žalobcu, ku ktorej došlo 20. júla 2012, preto sa\nna ne právny zástupca žalobcu nemôže odvolávať (§ 27 ods. 3 posledná veta Obchodného zákonníka).\nPri druhom odvolacom dôvode - posúdenie povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu - je potrebné sa\nprimárne zaoberať námietkou žalobcu týkajúcou sa postavenia Ústavného súdu Slovenskej republiky\nako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92 zo dňa 9.\njúna 1992). Pojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj\nsúdnej moci. Preto čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky vychádza zo širokej koncepcie povinných\nosôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, že ide o :\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sa použijú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č.\n211/2000 Z. z. neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.). Správny poriadok v ustanovení\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky je v prvom rade nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy Slovenskej republiky). S touto definíciou ústavného súdu sa neoddeliteľne spája jeho\nkompetencia konať a rozhodovať v rámci ochrany ústavnosti zakotvená v článkoch 125 - 129 Ústavy\nSlovenskej republiky:\n- konanie o súlade právnych predpisov s právnymi predpismi vyššej právnej sily,\n- konanie o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady\nSlovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,\n- konanie o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia\nNárodnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, s ústavou alebo s ústavným zákonom,\n- kompetenčné spory medzi ústrednými orgánmi štátnej správy,\n- rozhoduje v sporných prípadoch o tom, či je daná kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu\nSlovenskej republiky,\n- o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných\npráv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd,\n- o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu\nalebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane\nnerozhoduje iný súd,\n- podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná,\n- o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej\nrepubliky,\n- o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej\nrepubliky, volieb do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.\n- o sťažnostiach proti výsledku referenda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní\nprezidenta Slovenskej republiky,\n- či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v\nzhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi,\n- rozhoduje o obžalobe Národnej rady Slovenskej republiky proti prezidentovi Slovenskej republiky vo\nveci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady,\n- či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie\nnadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky však môžu vyplývať povinnosti konať a rozhodovať aj v iných\noblastiach ako je ochrana ústavnosti a na základe iných právnych predpisov ako je Ústava Slovenskej\nrepubliky. O taký prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Oblasť slobodného prístupu k informáciám\nje súčasťou verejného práva, v tomto prípade správneho práva. Ústavný súd v oblasti rozhodovania v\nrámci správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade\nnemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti\nverejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo\nnesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej dispozičnej sfére, podľa zákona č. 211/2000\nZ. z. je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom\na správnym orgánom kompetencia: kým súd koná v rámci kompetencie podľa čl. 125 až 129 Ústavy\nSlovenskej republiky, správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona\nč. 211/2000 Z. z. Túto skutočnosť zdôrazňuje aj to, že o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie\nnerozhodujú jednotlivé senáty Ústavného súdu Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej\n\nčinnosti, ale o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. rozhodujú\nštátni zamestnanci (úradníci) a v druhom stupni predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky v\nrámci štátnej správy súdov. S prihliadnutím na § 1 ods. 2 Správneho poriadku, § 244 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku a zákon č. 211/2000 Z. z. je možné Ústavný súd Slovenskej republiky definovať ako\ninú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne ako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné\nrozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne spoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka\nsúdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe\nžaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, vo výške 70 €.\nKrajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za podanú\nžalobu vo výške 70 € podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov (č.l. 7). Žalobca bol\npoučený, že ak nebude poplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa §\n10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Právny zástupca žalobcu výzvu prevzal 22. januára 2013. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky dáva žalobcovi do pozornosti celé ustanovenie § 10 zákona č. 71/1992 Zb.\nCitované zákonné ustanovenie rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením\nna zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami\nnezaplatenia súdneho poplatku na základe nich. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb.) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného\npodaním návrhu na začatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je\nzastavenie konania. Na druhej strane uznesenie (§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) na zaplatenie\nsúdneho poplatku je účastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nNásledkom nezaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia je vymáhanie nezaplateného súdneho\npoplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších\npredpisov, teda nie zastavenie konania. Krajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie\nObčianskeho súdneho poriadku, pretože vzťah medzi zákonom č. 71/1992 Zb. a Občianskym súdnym\nporiadkom je založený na zásade lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie\nruší všeobecný zákon alebo ustanovenie); osobitným zákonom je zákon č. 71/1992 Zb. a všeobecným\nzákonom je Občiansky súdny poriadok. Preto nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval uznesením\npodľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie,\nale správne žalobcu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., u ktorej je následkom\nnezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods.\n1 zákona č. 71/1992 Zb. sám spôsobil zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. (ale aj iných\nzákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že žalobca\nje zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná advokát s právnickým vzdelaním.\nV správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania\ndruhostupňového rozhodnutia (§ 250i ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) výnimku tvoria prípady\nvyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov alebo zo sankčných\nvecí (§ 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde.\n\nZároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká správneho súdnictva, kedy súd v správnom súdnictve nie\nje súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov (§ 244\na nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Krajský súd preto rozhodol na základe skutkového stavu,\nktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného, na základe nezaplatenia súdneho poplatku\nžalobcom, vo veci nevykonal dokazovanie v merite veci, preto ani nenariadil pojednávanie. Zároveň\nje potrebné zdôrazniť, že krajský súd žalobcu nevyzýval na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím bez\nnariadenia pojednávania, podľa § 250f Občianskeho súdneho poriadku. Preto žalobca nemohol na\ntakú výzvu ani hypoteticky odpovedať. V súdnom spise sa navyše žiadne takéto vyjadrenie žalobcu\nnenachádza, pričom spis je žurnalizovaný priebežne v zmysle § 172 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2003 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,\nkrajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Námietka žalobcu v odvolaní,\nže ho krajský súd vyzval podľa § 250f Občianskeho súdneho poriadku a žalobca na výzvu reagoval, je\nneopodstatnená, pretože tieto skutočnosti zo súdneho spisu sp. zn. 6S 61/2012 nevyplývajú.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 250b ods. 1, § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, § 10 ods. 1\nzákona č. 71/1992 Zb. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S 61/2012-12 zo dňa 22. februára 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 v spojení\ns § 250 ja ods. 2 posledná veta Občianskeho súdneho poriadku.“\nVzhľadom k tomu, že posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je v prejednávanej veci rovnaké ako\nv citovanom uznesení, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že napadnuté uznesenie\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/85/2012-11 zo dňa 10. mája 2013 podľa § 219 ods. 1 v spojení s\n§ 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v odvolacom konaní\núspech a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/85/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}