{"guid": "a31ba772-1532-4abe-addc-414826b37d8c:9f0db3ab-0cd3-420c-b63d-e3c5595b7d67", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1", "spisova_znacka": "3Sžp/8/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/8/2013 z 11. 6. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. júna 2013, sp. zn. 3Sžp/8/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1", "identifikacne_cislo": "1012201817", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2013-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-110", "nazov": "§ 110 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-110", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-110"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-4", "nazov": "§ 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-110", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f0db3ab-0cd3-420c-b63d-e3c5595b7d67", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžp/8/2013\n1012201817\n11. 06. 2013\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201817.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcov: 1. A.\nD., bytom I., Z., 2. A. D. - J., so sídlom I. Z., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Lukáčom,\nadvokátom, Hlavná 19, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská správa\nciest, Miletičova 19, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16137/2012/SVBP/\nz.35532/Pi zo dňa 09. augusta 2012, konajúc o odvolaní ďalšieho účastníka proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18. januára 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania 165,56 € do\n30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcov 1 a 2 JUDr. Ladislava Lukáča,\nadvokáta, Prešov.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. 16137/2012/SVBP/\nz.35532/Pi zo dňa 09.08.2012, ako aj prvostupňové rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove\nč. 2012-37/800-5/SP-DA zo dňa 19.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Prvostupňovým rozhodnutím\nsprávneho orgánu bola podľa § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 50/1976 Zb.)\nna základe návrhu Slovenskej správy ciest, vo verejnom záujme, v prospech Slovenskej republiky\nvyvlastnená parcela KN-C XXXX/X o výmere 287 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedená na\nLV č. XXXX katastrálne územie (ďalej len k.ú.) Z. vlastníčky A. D. za náhradu 22.994,44 €. Vec\nbola Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložená dňa 02.04.2013 bez administratívneho spisu.\nPredmetný administratívny spis bol dodatočne predložený dňa 07.05.2013.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že na\nvyvlastňovanej nehnuteľnosti žalobkyne 1, stavia žalobca 2, na základe dodatočného stavebného\npovolenia č. P-2006/569-Se zo dňa 03.03.2006 stavbu - Prístavba skladovacej haly a obchodných\npriestorov. So žalobcom 2 však prvostupňový správny orgán nekonal ako s účastníkom vyvlastňovacieho\n\nkonania a to aj napriek skutočnosti, že jeho práva boli napadnutými rozhodnutiami dotknuté. Týmto\nvznikla procesná vada konania, ktorá má za následok nezákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí.\nĎalším pochybením žalovaného bola skutočnosť, že sa nedostatočne vysporiadal s duplicitou územných\nrozhodnutí z 03.03.2006 a z 21.01.2009. V žiadnom prípade nepostačuje odôvodnenie v rozhodnutí\nžalovaného na str. 7, štvrtý odsek, že žalovaný si osvojil právnu argumentáciu navrhovateľa vyvlastnenia:\n„rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby zo dňa 03.03.2006, vydané Mestom Prešov, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2006 bolo vydané v čase, kedy bolo platné a účinné všeobecne\nzáväzné nariadenie (ďalej len VZN) Mesta Prešov č. 140/2005, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť\núzemného plánu Mesta Prešov. Z grafickej časti tohto VZN bola zrejmá trasa líniovej stavby, ktorej trasa\nsa dodnes v územnom pláne Mesta Prešov nezmenila. Z tohto dôvodu zastávame názor, že Mesto\nPrešov v čase konania o dodatočné povolenie stavby zrejme dostatočne neprihliadlo na ciele a zámery\núzemného plánovania.“ Žalovanému však neprislúcha hodnotiť pochybenie stavebného úradu pri vydaní\ndodatočného stavebného povolenia zo dňa 03.03.2006, ktoré je právoplatné, a teda je ním viazaný.\nZákladným predpokladom vyvlastnenia je územné rozhodnutie, a preto z dôvodu duplicity územných\nrozhodnutí zrušil tak prvostupňové, ako aj druhostupňové administratívne rozhodnutie.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal ďalší účastník včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18.01.2013\nzrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nV dôvodoch uviedol, že ako stavebník líniovej stavby - pozemnej komunikácie „I/68 Prešov - odbočka\nŠkultétyho - ZVL“, ktorá je stavbou vo verejnom záujme, disponuje právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím o umiestnení stavby č. B/23328/2008-Tu zo dňa 21.01.2009, ktoré vydalo Mesto Prešov\nako vecne a miestne príslušný stavebný úrad a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa\n19.03.2009. Žalobca 2 disponuje rozhodnutím Mesta Prešov č. P-2006/569-Se zo dňa 03.03.2006,\nktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.03.2006 a ktorým mu bola dodatočne povolená\nstavba „Prístavba skladovacej haly a obchodných priestorov“, ktorá je umiestnená na pozemku parc.\nč. 6206/1, k.ú. Prešov. Pritom poukázal na ustanovenia § 88a ods. 1, 4, 9 zákona č. 50/1976 Zb.,\nz ktorých nevyplýva, že s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby sa spája územné konanie, a\nteda, že rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa považuje za územné rozhodnutie. S konaním o\ndodatočnom povolení stavby sa môže spojiť iba kolaudačné rozhodnutie, ak je dodatočne povoľovaná\nstavba už dokončená. V danom prípade teda nejde o duplicitu územných rozhodnutí. Ďalší účastník\nako investor a stavebník predmetnej líniovej stavby, ak chcel nadobudnúť stavebné povolenie, musel\npožiadať stavebný úrad o vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby. Keďže tu ide o stavbu vo verejnom\nzáujme, teda o stavbu, pre účel ktorej je možné pozemky vyvlastniť, podľa § 38 zákona č. 50/1976 Zb.\nmožno na takúto stavbu vydať rozhodnutie o umiestnení stavby aj bez súhlasu vlastníkov pozemkov\ndotknutých touto stavbou. Poukázal na § 108 ods. 1, § 109 ods. 1, § 110 ods. 2 zákona č. 50/1976\nZb., z ktorých vyplýva, že príslušnému stavebnému úradu rozhodujúcemu o vyvlastnení, neprislúcha v\nprípade, že navrhovateľ disponuje právoplatným a vykonateľným územným rozhodnutím, toto územné\nrozhodnutie preskúmavať, a to či už z hľadiska jeho zákonnosti, alebo z hľadiska jeho súladu s cieľmi\na zámermi územného plánovania a už vôbec nie so zreteľom na to, či na dané územie boli už vydané\núzemné rozhodnutia skôr, než bolo vydané územné rozhodnutie, ktorým sa dokazuje, že vyvlastnenie\nje v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania. Vo vyvlastňovacom konaní je irelevantné, či na\ndanom území boli vydané iné územné rozhodnutia, alebo na danom území boli postavené iné stavby, a\nto z dôvodu, že v zmysle § 108 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pozemky a stavby potrebné na uskutočnenie\nstavieb vo verejnom záujme možno vyvlastniť. V danom prípade však nejde o duplicitu územných\nrozhodnutí, preto administratívne orgány nepochybili, ak sa touto duplicitou nezaoberali spôsobom, ktorý\nnaznačil súd prvého stupňa. Ďalší účastník zastáva názor, že ako žalovaný, tak aj prvostupňový správny\norgán pochybili v nesprávnom vyhodnotení tej skutočnosti, že na predmete vyvlastnenia sa nachádza\ndodatočne povolená rozostavaná stavba vo vlastníctve žalobcu 2, čo má za následok zmenu postavenia\nžalobcu 2 vo vyvlastňovacom konaní. Na záver ďalší účastník uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, ak tvrdí, že došlo k duplicite územných rozhodnutí, v čom mal\nspočívať hlavný dôvod pre zrušenie oboch žalobou napadnutých rozhodnutí.\n\nIII.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že naďalej trvá na svojich písomných vyjadreniach\nvo veci a s podaným odvolaním ďalšieho účastníka sa stotožňuje.\nIV.\nPrávny zástupca žalobcov 1, 2 vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd podané odvolanie\nzamietol a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/30/2012-109 zo dňa 18.01.2013 ako vecne\nsprávny potvrdil. Vo vyjadrení poukázal na to, že aj ďalší účastník sa stotožňuje s tým, že správne orgány\npochybili, pokiaľ vydali rozhodnutie o vyvlastnení parcely, na ktorej žalobca 2 stavia riadne povolenú\nstavbu.\nĎalej uviedol, keďže rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby a tým, aj rozhodnutie o umiestnení\nstavby „Prístavba skladovacej haly a obchodných priestorov“ zo dňa 03.03.2006 nebolo nahradené\niným, preto je duplicitne vydané rozhodnutie Prot. č. B/23328/2008-Tu zo dňa 21.01.2009 o umiestnení\nlíniovej stavby „I/68 Prešov - odbočka Škultétyho -ZVL“ nezákonné, pretože zákon č. 50/1976 Zb.\nnepripúšťa možnosť vydať na jedno územie viac územných rozhodnutí. V rozhodnutí Mesta Prešov Prot.\nč. B/23328/2008-Tu zo dňa 21.01.2009 absentuje jasný a určitý výrok o zmene územného rozhodnutia\na nahradení ho novým územným rozhodnutím, čo znamená, že Mesto Prešov nerozhodlo, že nahrádza\npôvodné právoplatné dodatočné povolenie stavby „Prístavba skladovacej haly a obchodných priestorov“\nzo dňa 03.03.2006 č. P-2006/569-Se, novým územným rozhodnutím, tak aby bol výrok v súlade s § 41\nzákona č. 50/1976 Zb. (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/237/2010\nzo dňa 19.10.2011).\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1\nO.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo\noznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní vopred, v\nsenáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3\nO.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, že Krajský stavebný úrad v Prešove,\nodbor štátnej stavebnej správy na návrh Slovenskej správy ciest vydal rozhodnutie č. 2012-37/800-5/\nSP-DA zo dňa 19.03.2012, ktorým vyvlastnil pozemok žalobkyne 1, vedený Správou katastra Prešov\nna liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXXX, nachádzajúci sa v k.ú. Z., obec Z., parc. č. KN-C XXXX/\nX o výmere 287 m2. Rozsah vyvlastnenia bol v súlade s geometrickým plánom č. 31688560-16/09 zo\ndňa 06.02.2009 overeného Správou katastra Prešov pod č. 417/2009 zo dňa 30.03.2009. Náhrada za\nvyvlastňovanú nehnuteľnosť - pozemok bola stanovená na základe vypracovaného znaleckého posudku\nvo výške 22.994,44 €. Znalecký posudok vypracoval znalec Ing. Z.J. z odboru stavebníctvo, odvetvie\npozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, ako výsledný znalecký posudok č. 143/2011 zo dňa\n06.12.2011, keďže do konania boli prv predložené dva znalecké posudky - prvý vypracovaný znalcom\nIng. O. D.. 115/2009 zo dňa 13.09.2009 - objednávateľom bola Slovenská správa ciest, organizačná\nzložka Investičná výstavba a správa ciest Košice, ktorým bola stanovená výška primeranej náhrady\n17.004,75 € a druhý posudok, vypracovaný Ing. A. K.. 130/2010 zo dňa 17.06.2010 - objednávateľom\nbola žalobkyňa 1, ktorým bola stanovená výška primeranej náhrady vo výške 27.632,36 €.\nVyvlastnenie nehnuteľnosti bolo za účelom výstavby líniovej stavby „I/68 - Prešov - odbočka Škultétyho\n- ZVL“ v zmysle § 108 ods. 2 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. v spojení s § 17 zákona č. 135/1961 Zb. o\n\npozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 135/1961\nZb.). Žalovaný napadnuté prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č. 16137/2012/SVBP/z.35532/Pi zo\ndňa 09.08.2012 potvrdil.\nPodľa § 110 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno\ndosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.\nPodľa § 110 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného\nplánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje\nvydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo\nvyvlastňovacom konaní.\nPodľa § 110 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.\nAk možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.\nAk sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k\npozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku\nalebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými\nťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený\npožiada.\nPodľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len správny poriadok) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\nPodľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka\nstavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými\nzáujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými\npredpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané,\nstavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b\na podkladov predložených v stavebnom konaní.\nPodľa § 88a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad\ndodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi\núpravy už realizovanej stavby.\nPodľa § 39 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení\nstavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú\npodmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za\npredpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie, si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\n\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu\nbol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na\nzáklade zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho\nrozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nSenát odvolacieho súdu konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.\nKrajský súd uviedol ako jeden z dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového\nrozhodnutia vadu administratívneho konania a to, že prvostupňový správny orgán a ani žalovaný\nnekonali so žalobcom 2 ako s účastníkom vyvlastňovacieho konania.\nZ listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Z. vyplýva, že žalobca 1 nie je vlastníkom stavieb, nachádzajúcich\nsa na pozemkoch žalobcu 1 (parc. č. XXXX/X, XXXX/X., XXXX/X, XXXX/X). Z listu vlastníctva č.\nXXXXX vyplýva, že vlastníkom stavieb na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X je žalobca\n2. Na vyvlastňovacie konanie nie je aplikácia správneho poriadku vylúčená, preto je nevyhnutné\npostupovať v súlade s § 14 ods. 1 správneho poriadku. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho\nsúdu nie je opomenutie účastníka správneho konania len formálnou vadou, ale je to taká vada, ktorá\nmá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne uviedol, keďže\nzákon č. 50/1976 Zb. neustanovuje okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, bolo v danej veci\npotrebné aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku. Žalobca 2, ako vlastník stavieb na\nvyvlastňovaných pozemkoch bol osobou, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti mohli\nbyť administratívnym rozhodnutím priamo dotknuté. Z toho dôvodu mal byť aj žalobca 2 účastníkom\nvyvlastňovacieho konania.\nSúd prvého stupňa sa ďalej zaoberal duplicitou územných rozhodnutí zo dňa 03.03.2006 a z 21.01.2009.\nRozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. P-2006/569-Se zo dňa 03.03.2006, ktoré bolo vydané\nMestom Prešov a nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2006 nie je možné v zmysle ustanovení § 88a,\n§ 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. považovať za územné rozhodnutie, keďže územné konanie o\numiestnení stavby sa spája so stavebným konaním v zmysle § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Z\nustanovenia § 88a zákona č. 50/1976 Zb. nevyplýva, že by sa aj v prípade konania o dodatočnom\npovolení stavby spájalo toto konanie s územným konaním analogicky podľa § 39a ods. 4 zákona č.\n50/1976 Zb. Ani z rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. P-2006/569-Se zo dňa 03.03.2006\nnevyplýva, že by bolo s konaním o dodatočnom povolení stavby spojené aj územné konanie o umiestnení\nstavby v zmysle § 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. Je nepochybné, že rozhodnutím o vyvlastnení\nbude dotknuté aj predmetné povolenie č. P-2006/569-Se zo dňa 03.03.2006, preto je potrebné, aby do\nvyvlastňovacieho konania boli pribratí všetci tí, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť vydaním rozhodnutia o vyvlastnení dotknuté.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu\nodvolacích dôvodov namietaných ďalším účastníkom v odvolaní, dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého\nstupňa žalobe vyhovel z dôvodu, že v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá má za následok\nnezákonnosť rozhodnutia, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a\nto tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom 1a 2 náhradu trov odvolacieho konania priznal tak,\n\nako bola písomne vyčíslená t.j. za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie zo dňa 22.03.2013\nk podanému odvolaniu a to vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb (ďalej len vyhláška) vo výške 1/6 výpočtového základu, v spojení s § 13 ods.2 vyhlášky, keďže\nžalobcov 1 a 2 zastupuje rovnaký právny zástupca a išlo o spoločný úkon (2x 65,08 € = 130,16 €). Ďalej\nbol priznaný na náhradu režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 €.\nCelkom boli priznané žalobcom 1 a 2 na náhradu trovy odvolacieho konania (130,16 + 7,81 = 137,97\n+ DPH = 165,56 €) vo výške 165,56 €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}