{"guid": "0f7d5b41-c774-4ffd-b893-da38d70d7639:44f86146-197a-4df9-89fd-38625b4bfdda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1", "spisova_znacka": "4Sžso/7/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/7/2013 z 9. 4. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. apríla 2013, sp. zn. 4Sžso/7/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1", "identifikacne_cislo": "1012201616", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "nazov": "§ 8 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-90", "nazov": "§ 90 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-90", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44f86146-197a-4df9-89fd-38625b4bfdda", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/7/2013\n1012201616\n09. 04. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201616.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a\nzo sudkýň JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: JUDr. I. U., F.,\nproti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 31774-2/2012-BA zo dňa 14. augusta 2012, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/5/2012-30 zo dňa 23. novembra\n2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/5/2012-30 zo dňa 23.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla jeho odvolanie proti rozhodnutiu\nSociálnej poisťovne, pobočky Bratislava č. 59260-2/2012-BAM zo dňa 29. mája 2012 o nepriznaní\nnároku na jednorazové vyrovnanie v dôsledku úrazu.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že pre posúdenie právneho nároku na jednorazové odškodnenie\nžalobcu bolo potrebné riadiť sa v prvom rade vyhlásením zamestnávateľa žalobcu (čo žalovaná a tiež\nprvostupňový správny orgán správne urobila), či je naplnená skutková podstata ustanovenia § 8 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z.z.“, ale aj „zákon o sociálnom poistení“ ), a teda či úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 7.novembra\n2008 je úrazom pracovným a dospel k záveru, že tento úraz nemožno klasifikovať ako úraz pracovný,\npretože sa nestal v príčinnej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v\npriamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej\nzamestnávateľovi. Je pravdou, že žalobca bol fakticky v čase úrazu ešte v štátnozamestnaneckom\npomere so žalobcom, ale do práce fyzicky nechodil a neboli mu ani prideľované žiadne pracovné\núlohy (bývalý zamestnávateľ s ním totiž tento štátnozamestnanecký pomer ukončil). Aj keby ukončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru nebolo platným, nič to nemení na skutočnosti, že žalobcovi neboli v\nčase vzniku úrazu prideľované pracovné úlohy. Žalovaná preto postupovala správne, keď v konaní už\nnevykonala žiadne ďalšie dokazovanie a žalobcu so svojim nárokom odkázala podľa § 14 Zákonníka\npráce na súd.\n\nĎalej uviedol, že bývalý zamestnávateľ žalobcu neuznal úraz za pracovný úraz a takéto vyhlásenie je pre\nSociálnu poisťovňu záväzné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom zaujal stanovisko, že pokiaľ vznikne\nspor medzi zamestnancom (v danom prípade žalobca) a bývalým zamestnávateľom o tom, či je úraz\npracovný, spadá riešenie tejto otázky do právomoci všeobecného súdu.\nRozsudok krajského súdu napadol odvolaním žalobca, ktorý navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť\na vec vrátiť na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytýkal súdu, že jeho základným právnym\npochybením je tvrdenie (str. 5), že sa mal so svojím nárokom z pracovného úrazu obrátiť na súd podľa\n§ 14 Zákonníka práce a namietal, že krajskému súdu bolo zo žaloby známe, že v dobe úrazu nebol\nzamestnancom ministerstva, ale štátu podľa zák.č.312/2001 Z.z. v platnom znení a podľa ustanovenia §\n1 i (§ 4 nového zákona č.400/2009 Z.z.) sa na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri výkone štátnej\nslužby vzťahuje Zákonník práce len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon. Zdôraznil, že nemal\na neviedol spor so zamestnávateľom, ale s poisťovňou.\nOpakovane namietal, že krajský súd výslovne porušil zákon, keď nezdôvodnil, prečo ním navrhované\ndôkazy nevykonal, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, preto na ostávajúcu desiatku právnych\npochybení odkazuje, ale znova ju nepopisuje. Za zmienku stojí len neúplné zistenie obsahu § 90\nzákona o sociálnom poistení, pri ktorom sa súd obmedzuje na ustanovenie písm. a), hoci rozhodné pre\njednoduché rozhodnutie jednorazového odškodnenia sú ďalšie ustanovenia § 90. Ďalej namietal, že pri\ndokazovaní krajský súd porušil zákon aj v otázke, či vykonával úlohy štátnej služby v dobe úrazu, a že\nvraj nedostával žiadne pracovné príkazy. K tomu argumentoval, že ako hlavný štátny radca - odborník,\nmal podľa § 25 zákona pracovať samostatne bez príkazov a okrem toho od r.2002 mal vydanú písomnú\npracovnú náplň, ktorá ostala platná ako všetko aj v dobe ničotného rozhodnutia ministerstva, a ktorú\nplnil v dobe úrazu.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože\nvykonané dokazovanie je dostatočné a z listinných dôkazov preukázané, že žalobca pracovný úraz\nneutrpel. Odvolanie žalobcu je opakovaním dôvodov uvedených v žalobe, neuvádza v ňom žiadne nové\nskutočností, na základe ktorých by mu bolo možné priznať nárok na jednorazové vyrovnanie a len vytýka,\nže bol podľa § 14 Zákonníka práce odkázaný s riešením jeho nároku z pracovného úrazu na súd, a že\nsúd nevykonal dôkazy, ktoré v žalobe navrhol a ani nezdôvodnil, prečo navrhnuté dôkazy nevykonal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej\nlen „OSP“), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v\nrozsahu dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá OSP) a\npo tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia uverejnené na úradnej tabuli najvyššieho\nsúdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil\n(§ 156 ods. 1, 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nSúd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a\nnemôže ho prekročiť, keďže správne súdnictvo je ovládané tzv. koncentračnou zásadou, keď žalobca\nmôže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že dňa 31.05.2009\nžalobca oznámil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky pracovný úraz, v ktorom uviedol, že\npočiatkom novembra 2008 pri príprave k práci došlo k úrazu pravého stehenného kĺbu, ktorý úraz po\noperácii dosiahol stupeň invalidity. Dňa 16.09.2009 si žalobca v Sociálnej poisťovni, pobočke v Bratislave\n(pobočke doručenej dňa 19. novembra 2009) odbor úrazového poistenia podal žiadosť o priznanie\n\njednorazového vyrovnania podľa § 90 zákona č. 461/2003 Z.z. Po vykonaní dokazovania Sociálna\npoisťovňa príslušná na rozhodovanie podľa §178 ods. 1 písm. a/ tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z.\nvo veci posúdenia nároku na úrazové dávky vydala v súlade s § 210 ods. 1 zákona rozhodnutie z\n29.05.2012 číslo: 59260-2/2012-BAM, vo výroku ktorého uviedla, že žalobca JUDr. František Miklík vo\nveci nároku na jednorazové vyrovnanie v dôsledku úrazu zo dňa 7. novembra 2008, nemá podľa § 90\npísm. a) zákona nárok na priznanie jednorazového vyrovnania.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedla, že bývalým zamestnávateľom žalobcu (poškodeného) bolo\nMinisterstvo spravodlivosti SR, ktoré na základe vyšetrenia okolností a príčin vzniku úrazu zo 07.11.2008\npreukázalo, že sa o pracovný úraz v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona v danom prípade nejedná.\nZamestnávateľ žalobcu v liste z 21. 09. 2011 Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava uviedol, že žalobca\nbol na základe rozhodnutia vedúceho služobného úradu MS SR č. 24/2011/32 z 25. júla 2011 štátnym\nzamestnancom ministerstva spravodlivosti do 31.01.2009. Údajný pracovný úraz, ku ktorému malo dôjsť\n07.11.2008, oznámil žalobca listom z 31.05.2009, teda s odstupom času približne 7 mesiacov od vzniku\npoistnej udalosti. Aj napriek tomu, že k vzniku údajného pracovného úrazu došlo v čase, keď žalobca bol\nešte fakticky zamestnancom MS SR, zotrval na pôvodnom vyjadrení zo 17.07.2009, že úraz neklasifikuje\nako pracovný, a že zo strany žalobcu nebol dodržaný postup v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zákona\nč. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, preto nemohol predmetný úraz registrovať\nako pracovný úraz s nárokom na úrazové odškodnenie podľa § 17 ods. 4 cit. zákona. Zamestnávateľ\nžalobcu ďalej uviedol, že okrem nepresného oznámenia z 31.05.2009 nedisponuje žiadnym iným\ndokladom, ktorý by dokazoval, že k úrazu došlo a ani nebolo predložené lekárske potvrdenie o pracovnej\nneschopnosti žalobcu. Z uvedeného dôvodu nemohli byť z jeho strany vykonané potrebné opatrenia\nna vyšetrenie príčin vzniku pracovného úrazu a vyhotovená predpísaná dokumentácia za účelom\nobjektívneho zistenia priebehu úrazového deja. K údajnému úrazu, o ktorom zamestnávateľ nemá žiadny\nrelevantný doklad, že sa vôbec stal, nedošlo na pracovisku, a teda ani pri plnení pracovných úloh\nprípadne v súvislosti s ich plnením, nakoľko v období po 24. januári 2008, kedy došlo k neplatnému\nskončeniu štátnozamestnaneckému pomeru, žalobcovi neboli prideľované žiadne pracovné úlohy, a tak\nnie sú splnené podmienky vzniku pracovného úrazu v zmysle § 195 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.\nNásledne Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, vydala rozhodnutie číslo: 59260/2011-6-BAM, ISUP:\n1111020083 zo dňa 18. októbra 2011, ktorým podľa § 8 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) v nadväznosti\nna § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nepriznala žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie,\nnakoľko zamestnávateľ neuznal jeho úraz za úraz pracovný.\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktoré žalovaná rozhodnutím č. 57158-2/2011BA zo dňa 5. januára 2012 zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a\nrozhodnutie z dôvodu, že nesprávnosť postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava je v tom, že i keď\nsprávne vyhodnotila spisovú dokumentáciu, vo výroku rozhodnutia zo dňa 18.10.2011 uviedla nesprávne\nustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) v nadväznosti na § 110 ods. 2 zákona, podľa ktorých\nnepriznala žalobcovi nárok na jednorazové vyrovnanie, hoci správne mala uviesť § 90 písm. a) zákona.\nŽalovaná tiež uviedla, že je potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktorom bude žalobca oboznámený\ns podkladmi a zároveň upozornený, že neuznanie úrazu za pracovný úraz je sporom vyplývajúcim z\npracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a bývalým zamestnávateľom, ktorý rozhodujú podľa\n§ 14 Zákonníka práce súdy.\nV zmysle pokynov odvolacieho orgánu SP pobočka Bratislava doplnila dokazovanie a nariadila ústne\npojednávanie, na ktorom žalobcu oboznámila s podkladmi rozhodnutia a poučila ho o možnosti podania\nžaloby na súd z dôvodu, že neuznanie úrazu za úraz pracovný je sporom vyplývajúcim z pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a bývalým zamestnávateľom, ktoré rozhodujú súdy, a vydala\nrozhodnutie číslo: 59260-2/2012-BAM, ISUP: 1112011542 zo dňa 29. mája 2012, ktorým nepriznala\nžalobcovi jednorazové vyrovnanie.\nPo tom, čo žalobca podal odvolanie, žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 31775-2/2012-BA zo dňa\n14.08.2012 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\n\nBratislava potvrdila z dôvodu, že nakoľko bývalý zamestnávateľ neuznal úraz žalobcu - poškodeného\nza pracovný úraz, nebolo mu možné priznať nárok na jednorazové vyrovnanie.\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti s povinnosťou žalovanej prevziať vyplatenie\nnáhrady v podobe jednorazového vyrovnania ide o pracovný úraz. Treba ešte dodať, že od 01.01.2004,\nt.j. od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o nárokoch vyplývajúcich z pracovného\núrazu a chorôb z povolania (okrem vecnej škody) rozhoduje Sociálna poisťovňa.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie\nzdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným\npôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec zamestnávateľa podľa §16 utrpel pri plnení\npracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo\nslužobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej\nzamestnávateľovi.\nPodľa § 8 ods. 4 citovaného zákona, plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov\n1 a 2 je\na/ výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností\nvyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,\nb/ iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa.\nZákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v ustanovení § 90 upravuje jednorazové vyrovnanie a\npodmienky nároku na jednorazové vyrovnanie.\nPodľa § 90 písm. a/ zákona, poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak\na/ v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti najmenej\n10 % a najviac 40 %.\nV danom prípade z obsahu predloženého súdneho ale aj administratívneho spisu (dokumentácie) je\nnesporné, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukazoval ako k úrazu, z titulu\nktorého si uplatňuje nárok na jednorazové vyrovnanie, skutočne došlo. Neuviedol to ani v oznámení\npracovného úrazu z 01.07.2009, teda akým spôsobom došlo k úrazu (v byte), s akými pracovnými\npomôckami k výkonu služobných povinností pracoval doma, ani žiadne iné skutočnosti svedčiace o\núraze. Takýmto dôkazom nie je ani prepúšťacia správa z FNsP Bratislava zo dňa 06.04.2009, ktorá\nje prílohou oznámenia pracovného úrazu, adresovaného SP, pobočka Bratislava mesto, z ktorej (v\nanamnéze uvedeného) súd vyberá nasledovné: „V r. 1994 bola realizovaná implantácia TEP vpravo. Od\n11/2008 pac. pociťoval v danej končatine bolesti, úraz neguje“.\nSprávne orgány sa pri rozhodovaní riadili stanoviskom bývalého zamestnávateľa žalobcu, ktorý neuznal\núraz žalobcu za úraz pracovný, preto mu nebolo možné priznať nárok na jednorazové vyrovnanie. Ak\nžalobca tvrdí, že k pracovnému úrazu došlo, musí svoje tvrdenia aj preukázať.\nV tejto súvislosti dáva Najvyšší súd Slovenskej republiky do pozornosti rozsudok sp. zn. 9Sžso/44/2011\nzo dňa 24.11.2011, v ktorom vyslovil tento právny názor: „úlohou súdov v konaní podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku upravujúcej správne súdnictvo nie je riešiť otázku, či je úraz pracovný\nalebo či pracovný nie je. Riešenie takejto otázky spadá do právomoci všeobecného súdu v občianskoprávnom konaní podľa prvej, druhej a tretej časti OSP“.\nS námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa žalovaná aj krajský súd v rozhodnutí dostatočne a\nzákonným spôsobom vysporiadali, preto je nadbytočné zaujímať k nim opätovné stanovisko. Právny\n\nnázor krajského súdu vyslovený v rozsudku, ktorý je predmetom odvolacieho konania považuje najvyšší\nsúd za správny a žalobcom uvádzané dôvody za také, ktoré nie sú dôvodom nezákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu.\nK odvolacej námietke žalobcu (že bol zamestnancom štátu podľa zákona č. 312/2001 Z.z.) najvyšší súd\nešte dodáva, že v prípade pracovného úrazu je irelevantné, či ide o nárok vyplývajúci z pracovného\npomeru zamestnanca (ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy) alebo štátnozamestnaneckého\nvzťahu (štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu).\nZ týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2, OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a 250k ods. 1 OSP. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal a žalovanej právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/5/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}