{"guid": "4c1190c9-15e3-4061-8512-159e1d6eb643:d05c9d73-7956-4ac9-9e80-6b93924e9544", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1", "spisova_znacka": "6Sžp/21/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/21/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 6Sžp/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1", "identifikacne_cislo": "1012201449", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d05c9d73-7956-4ac9-9e80-6b93924e9544", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/21/2013\n1012201449\n18. 12. 2013\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201449.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: H.. T.I., bytom U., X. XX, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, sídlo Bratislava, Lamačská cesta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. A/2012/1822/MRV zo dňa 11. júna 2012 a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 1S 187/20102-25, zo dňa 25. apríla 2013 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu Bratislave č. k. 1S 187/2012-25 zo dňa\n25. apríla 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 1S 187/2012-25 zo dňa 25. apríla 2013 podľa\nust. § 250d ods. 3 v spojení s § 248 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nzastavil konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave\nč. A/2012/1822/MRV zo dňa 11. júna 2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Stavebného úradu\nMestskej časti Bratislava - Ružinov, č. SÚ/2007/17138-2/Pix-44 zo dňa 10.10.2007 a vec bola vrátená\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd\ntak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal preukázané že v danom prípade\nsa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2012/1822/MRV zo dňa 11. júna\n2012, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č.\nSÚ/2007/17138-2/Pix-44 zo dňa 10. októbra 2007 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu\norgánu na nové prejednanie a rozhodnutie z toho dôvodu, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi a na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu\nveci. Podľa názoru krajského súdu žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je\nrozhodnutie procesného charakteru v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., a preto konanie zastavil podľa\n§ 250d ods. 3 O.s.p.. Krajský súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle z ktorej rozhodnutie, ktorým je zrušené\nprvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie orgánu prvého stupňa, nemení nič na\nsubjektívnych právach účastníka konania. V takomto prípade ide o procesné rozhodnutie, ktorého\npreskúmanie nemôže byť podľa § 248 písm. a/ O.s.p. predmetom súdneho prieskumu.\nRozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil v zmysle § 146 ods. 1, písm. c/ v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože\nkonanie bolo zastavené.\n\nProti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zmenil tak, že ruší\nrozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/212/1822/MRV zo dňa 11. júna 1012 a vracia\nmu vec na ďalšie konanie\nV dôvodoch odvolania namietala nesprávnosť a nezákonnosť uznesenia súdu prvého stupňa. Uviedla,\nže v preskúmavanej veci ide o rozhodnutie týkajúce sa jej subjektívnych práv a slobôd a na základe\nneumožnenia jeho preskúmania súdom došlo k porušeniu čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, tým že jej ako\núčastníčke správneho konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa ďalej namietala,\nže napadnuté uznesenie krajského súdu neobsahuje podstatnú časť rozhodnutia majúcu za následok\nzastavenie súdneho konania, a to odôvodnenie, prečo ide o procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia\nkonania. Žalobkyňa ďalej nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia videla v pochybení žalovaného\nsprávneho orgánu v jeho neriadení sa právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čím\ndošlo k porušeniu § 250ja ods. 5 O.s.p.. Uviedla, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal\ns jej námietkami uvedenými v žalobe a v odvolaní tak, ako mu to uložil najvyšší súd. Vytýkala krajskému\nsúdu, že vo veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že správne rozhodnutie\nžalovaného nespadá pod preskúmanie súdom z dôvodu, že ide iba o procesné rozhodnutie týkajúce\nsa vedenia konania.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených\nv odvolaní žalobkyne (ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.sp.), bez\nnariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru,\nže odvolaniu nie je možné vyhovieť.\nZákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov boli s účinnosťou od 01.10.2013 okrem iných zrušené aj obvodné úrady, na ktoré prešla\nkompetencia krajských stavebných úradov a v zmysle § 9 prešla ich pôsobnosť ustanovená osobitnými\npredpismi na okresné úrady. Nakoľko pôvodný žalovaný správny orgán zanikol k 1. januáru 2013 ako\nprávnická osoba v zmysle § 1 písm. b/ zákona č. 345/2012, účastníkom konania na strane odporcu sa\nstal Okresný úrad Bratislava z titulu zákonných zmien.\nPodľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa ust. § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto\nhlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPredmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti\nktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nPodľa ust. § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju\npodala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania\nsúdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému\nvybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§\n250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\n\nOdvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a konania mu\npredchádzajúceho dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s citovanými zákonnými\nustanoveniami, keď skúmal, či v danej veci sú splnené zákonné podmienky súdneho prieskumu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, dospejúc k záveru, že v danom prípade\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, keďže ide o\nrozhodnutie procesnej povahy v zmysle § 248 písm. a/O.s.p., s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací\nsúd.\nSpornou otázkou v odvolacom konaní bolo vyhodnotiť existenciu procesnej podmienky pre ďalšie\nkonanie súdu, a to, či napadnuté administratívne rozhodnutie je spôsobilým predmetom preskúmania\nzákonnosti súdom podľa druhej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a teda právnu otázku,\nči napadnuté rozhodnutie žalovaného podlieha alebo nepodlieha zákonnej výluke zo súdneho prieskumu\nv zmysle § 248, písm. a/ O.s.p..\nPodľa § 248 písm. a/ až d/ O.s.p. súdy nepreskúmavajú: a) rozhodnutia správnych orgánov\npredbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých\nvydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy\nosebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej\nhospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým\nosobám alebo fyzickým osobám, ak samy o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo\nzamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nPodľa čl. 1 ods. 1, 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a\nprávny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika (čl.1 ods.\n1 ústavy). Súdy pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí, ako orgány štátu môžu konať a teda\nmusia konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl.\n2 ods. 2 ústavy).\nZákonodarca v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zveril súdom právomoc preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správnym súdnictvom sa zabezpečuje\nrealizácia ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na\nnezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 ústavy). V konaní podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku sú predmetom správneho súdnictva právoplatné rozhodnutia správnych\norgánov, ktorými sa zasiahlo do subjektívnych práv fyzických alebo právnických osôb. Správny súd\npreskúmava aj zákonnosť rozhodnutí, proti ktorým zákon nepripúšťa odvolanie. Súdny prieskum\nzákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy na základe žalôb proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov je založený na princípe generálnej klauzuly vyjadrenej v ustanovení článku 46 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky a v článku 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; s negatívnou\nenumeráciou (čl. 46 ods. 2, veta prvá Ústavy SR), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú\n\nvšetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje.\nRozsah právomocí pri preskúmaní správnych rozhodnutí súdom môže teda byť obmedzený zákonnou\núpravou tých rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je\nsúčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie ústavy, i keď sú ustanovené\nzákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.\nSúčasne pri preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy je potrebné tiež posudzovať charakter\nrozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, v súlade s právnou úpravou\nvyjadrenou v ustanoveniach § 244 ods. 3 a § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí ísť\no rozhodnutia vydané správnymi orgánmi v správnom konaní, prípadne ďalšie rozhodnutia, ktoré v\nkonečnom dôsledku zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických\nosôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb priamo dotknuté. Aktívne legitimovanou osobou na podanie žaloby v správnom\nsúdnictve je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu; pričom takéto rozhodnutie správneho orgánu právoplatne\nzakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo týmto\nrozhodnutím sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických\nosôb priamo dotknuté (§ 247 ods. 1, § 244 ods. 3 O.s.p.).\nOtázkou posudzovania charakteru žalobou napadnutého rozhodnutia sa viackrát už zaoberal vo svojej\njudikatúre aj Najvyšší súd SR. V danej súvislosti senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti názor\nNajvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení z 25. júna 2009 sp. zn. 4Sžso/30/2009 publikovaného\npod č. 51/2009 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR, v zmysle ktorého\n„rozhodnutie, ktorým odvolací orgán zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nezakladá,\nnemení ani nezrušuje konkrétne práva alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, preto nemôže\nbyť predmetom súdneho preskúmavania podľa piatej časti O.s.p.“. V dôvodoch tohto rozhodnutia\nNajvyšší súd SR uviedol: „Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa považuje napadnuté\nrozhodnutie žalovaného za rozhodnutie procesného charakteru, ktoré nie je konečným rozhodnutím vo\nveci a ktorým žalobkyňa nebola ukrátená na svojich právach. Týmto rozhodnutím sa vec opäť vracia do\nštádia správneho konania pred orgánom prvého stupňa, a preto nemení s konečnou platnosťou nič na\nsubjektívnych právach žalobkyne“. K rovnakým právnym záverom dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení\nzo dňa 26. októbra 2011, sp. zn. 6Sžp/20/2011, keď uviedol: „V danom konaní je predmetom súdneho\nprieskumu rozhodnutie, ktorým žalovaný správny orgán v odvolacom konaní zrušil neprávoplatné\nprvostupňové rozhodnutie a v týchto prípadoch z ustálenej judikatúry jednoznačne vyplýva, že nejde o\nspôsobilý predmet súdneho prieskumu zákonnosti (pozri bližšie rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/123/2009,\nako aj rozhodnutie NS SR publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod R95/1994).\nZ uvedených dôvodov, s prihliadnutím na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 50/01,\nII. ÚS 236/02, I. ÚS 3/01) a aj ako to vyplýva z nálezu ÚS SR III. ÚS 138/03-29, ochrana základnému\nprávu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, odvolací súd skúmal nielen formálne znaky (povahu) rozhodnutia\npredloženého k súdnemu prieskumu, ale tak isto aj či sa toto rozhodnutie svojim obsahom nedotýka\nniektorého z namietaných základných práv alebo slobôd žalobkyne.\nZo skutkových okolností danej veci nesporne vyplýva, že Krajský stavebný úrad v Bratislave rozhodnutím\nč. A/2012/1822/MRV zo dňa 11. júna 2012 - rozhodnutie napadnuté žalobou, na základe odvolania\nžalobkyne zrušil rozhodnutie Stavebné úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2007/17138-2/\nPix-44 zo dňa 10. októbra 2007, ktorým stavebný úrad podľa § 88a a §§ 58 až 66 stavebného\nzákona dodatočne povolil stavbu „N.“ na Y. ul č. XX, Bratislava na pozemkoch parc. č. 127/1, 128/1,4,5\na 126/5 kat. úz. N., stavebníčke M. J.. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v\nBratislave vyplýva, že odvolací správny orgán po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že postupom stavebného úradu bola odvolateľke\n- žalobkyni, odňatá možnosť zúčastniť sa na stavebnom konaní, čo predstavuje takú vadu správneho\nkonania, čím sa v rozpore s § 4 ods. 2 správneho poriadku dostala do nevýhodného postavenia voči\nstavebníčke a v dôsledku nesprávneho postupu stavebného úradu nemožno ani skutočný stav veci, z\nktorého pri svojom rozhodovaní stavebný úrad vychádzal, považovať za dostatočne zistený.\n\nVychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa\nmal preukázané, že Krajský stavebný úrad v Bratislave nerozhodol s konečnou platnosťou vo veci\ndodatočného povolenia stavby rozporovanej žalobkyňou a teda o predmete stavebného konania nebolo\nv merite veci právoplatne rozhodnuté, čím nemohlo dôjsť ani k porušeniu subjektívnych práv žalobkyne.\nOdvolací súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobkyne uvedeným v žalobe, že v danom prípade\nboli porušené jej vlastnícke práva. Podľa čl. 20 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo\nvlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie\nsa zaručuje. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaného nemohlo dôjsť k porušeniu vlastníckeho práva\nžalobkyne zaručené v čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože žalobou napadnutým rozhodnutím nedošlo v\nkonečnom dôsledku k dodatočnému povoleniu predmetnej stavby, čím nebolo teda ani právoplatne\nrozhodnuté o zásahu tejto stavby do vlastníckeho práva žalobkyne.\nPokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že v súvislosti s postupom krajského súdu a jeho rozhodovaním\ndošlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy SR, ani s\nuvedeným tvrdením sa odvolací súd nemohol stotožniť, pretože zákonným postupom súdu nemôže\ndôjsť k zásahu do základného práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR v zmysle, ktorého „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde.“ V tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť žalobkyne k\nrozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR, ktorý judikoval, že obsahom tohto základného práva\nje takémuto právu súdnu ochranu poskytnúť (neodňať), ak sú splnené všetky procesné podmienky\nsúdneho konania. „Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a\ntomu zodpovedajúca povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba uplatní svoje právo v súlade so zákonom\nustanovenými podmienkami, orgány súdnej moci majú povinnosť umožniť každému, aby sa uplatnením\npráva zaručeného čl. 46 ústavy stal účastníkom súdneho konania.“ (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného\nsúdu SR II. ÚS 14/2001). V zmysle uvedeného sa argumentácia žalobkyne o porušení jej základných\npráv na súdnu ochranu javí ako nedôvodná, nakoľko v predmetnej veci sa krajský súd vecou zaoberal,\npričom dospel k právnemu záveru, že rozhodnutie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu podľa §\n248 písm. a/ O.s.p., pretože ide o procesné správne rozhodnutie. Tým, že konajúci súd konanie zastavil,\npostupoval v intenciách ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a týmto postupom nemohlo ani\ndôjsť k odňatiu možnosti žalobkyne, konať pred súdom, keďže pre takýto postup súdu boli splnené\npodmienky.\nVzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd nepochybil, keď konanie v\nsúlade s ustanovením § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, keďže v danom konaní neexistuje spôsobilý predmet\nsúdneho prieskumu v zmysle § 248, písm. a/ O.s.p. v spojení s § 247 ods. 1 O.s.p.\nOdvolací súd súhlasí s tvrdením žalobkyne, že krajský súd sa v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSR v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré\nkonanie zastavil, keď svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil a rozobral z pohľadu otázky\nprocesného charakteru napadnutého správneho rozhodnutia v súlade s ust. § 248 písm. a/ O.s.p.\na z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva posúdenie správneho rozhodnutia aj s pohľadu jeho\nprípadného zásahu do jej základných práv namietaných v žalobe. Uvedený nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutia prvostupňového súdu nemá však za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia súdu\nprvého stupňa v jeho výroku.\nZáverom odvolaciemu súdu nedá uviesť, že žalobkyňa bude mať možnosť domáhať sa ochrany svojich\nhmotných subjektívnych práv v rámci následného správneho konania a následne aj preskúmania súdom\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutia odvolacieho správneho\norgánu, ktorým právoplatne rozhodne v merite veci daného prípadu.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 246c ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 219 ods. 1, 2 potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods.1. Žalobkyni nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bola\nv tomto konaní neúspešná.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}