{"guid": "04aa1881-68bf-4b08-8684-961fdd13a447:8fc51877-8f49-475d-a34d-f1ea148eea78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1", "spisova_znacka": "3Sži/23/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/23/2013 z 3. 12. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. decembra 2013, sp. zn. 3Sži/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1", "identifikacne_cislo": "1012201330", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2013-12-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fc51877-8f49-475d-a34d-f1ea148eea78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/23/2013\n1012201330\n03. 12. 2013\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201330.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,\nBratislava, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému:\nKrajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. Spr. 6165/12 zo dňa 26. júna 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5S/229/2012-30 zo dňa 27. augusta 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\ndňa 27. augusta 2013 p o t v r d z u j e.\n\nč. k. 5S/229/2012-30 zo\n\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1992\nZb.) zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.\nKrajský súd uznesenie odôvodnil tým, že žalobca bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku\nvýzvou doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 09.07.2013. Žalobca na výzvu reagoval podaním\noznačeným ako „odvolanie proti výzve/uzneseniu“ doručeným krajskému súdu dňa 23.07.2013. V\npodaní argumentuje, že krajský súd pochybil, keď vydal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, pretože\no uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť uznesením, ktoré má byť podľa §\n169 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) odôvodnené. Keďže výzva odôvodnenie\nneobsahuje, je nepreskúmateľná. Ďalej uviedol, že krajský súd ho nemal vyzývať na zaplatenie súdneho\npoplatku podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k zákonu č. 71/1992\nZb., pretože žalovaný nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom verejnej moci.\nK námietkam žalobcu Krajský súd uviedol, že ustanovenie § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb.\njasne hovorí o výzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku. Krajský súd teda postupoval\nsprávne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku, určil mu 10-dňovú lehotu na zaplatenie\nsúdneho poplatku a poučil ho o následku nezaplatenia súdneho poplatku. Zákon č. 71/1992 Zb. je vo\nvzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku lex specialis, preto bol krajský súd povinný postupovať podľa\nzákona č. 71/1992 Zb. Je pravdou, že Krajský súd v Bratislave je orgánom verejnej moci, avšak v\npredmetnej právnej veci rozhodoval podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“), teda v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Ak by\nKrajský súd v Bratislave rozhodoval ako orgán verejnej moci, nebolo by jeho rozhodnutie preskúmateľné\nv správnom súdnictve správnym súdom.\n\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie\nkrajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K dôvodu zastavenia konania pre nezaplatenie\nsúdneho poplatku namietal, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu, a keďže\nnapadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 O.s.p., je nepreskúmateľné. Podľa\npoložky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby\nna preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Podľa názoru žalobcu\nvšak Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy, preto jeho rozhodnutie nie je rozhodnutím\norgánu verejnej správy; žalobca nežiada o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale orgánu\nverejnej moci. Na základe ustanovenia § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo k rozšíreniu právomoci\nvšeobecných súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až § 19 zákona č.\n211/2000 Z.z. aj na orgány verejnej moci. Na druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu tohto\nrozšírenia do sadzobníka súdnych poplatkov. Krajský súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh\núkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho\npoplatku za podanú žalobu na preskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy, ktorý\nje o.i. Krajský súd v Bratislave. Žalobca je toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\nžalobu a zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok\nzaplatiť, nie je možné.\nSpolu s odvolaním predložil žalobca fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/39/2007 z 29.03.2007.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie Krajského súdu v Bratislave\npotvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá\nveta O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. Nenariadenie odvolacieho pojednávania\nnebolo v rozpore s verejným záujmom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa v predmetnej veci zaoberal posúdením povinnosti zaplatiť súdny\npoplatok za žalobu a primárne sa zaoberal námietkou žalobcu týkajúcou sa postavenia Krajského súdu\nv Bratislave ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z.\nÚstava Slovenskej republiky definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“, ktoré majú povinnosť\nprimeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku; podmienky a spôsob\nvykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá autoritatívne rozhoduje\no právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane. Subjekt, o ktorého právach\nalebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom\na obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú moc vykonáva štát predovšetkým\nprostredníctvom orgánov moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej a za určitých podmienok ju môžu\nvykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či iný subjekt koná ako orgán\nverejnej moci je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a povinnostiach iných osôb a\ntieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností zasahovať\n(uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn. I. ÚS 191/92 zo dňa 9.\njúna 1992). Pojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj\nsúdnej moci. Preto čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky vychádza zo širokej koncepcie povinných\nosôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2 zákona č. 211/2000 Z. z. tak, že ide o:\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. sa použijú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č.\n211/2000 Z.z. neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.). Správny poriadok v ustanovení\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\nKrajský súd v Bratislave má právomoc rozhodovať v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach,\npreskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo\niných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Krajskému súdu však môžu vyplývať\npovinnosti konať a rozhodovať aj v iných oblastiach a na základe iných právnych predpisov. O takýto\nprípad ide aj v predmetnej právnej veci. Oblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného\npráva, v tomto prípade správneho práva. Krajský súd v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva\nnemá postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad\nna to, že žalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na\núseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení\ninformácie, ktorú má alebo nemá vo svojej dispozičnej sfére, podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je správnym\n(administratívnym) orgánom. V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom\nkompetencia: kým súd koná v rámci kompetencie podľa čl. 141 až 148 Ústavy Slovenskej republiky a\npríslušných zákonov, správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie podľa zákona\nč. 211/2000 Z.z. Túto skutočnosť zdôrazňuje aj to, že o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie\nnerozhodujú jednotlivé senáty alebo samosudcovia krajského súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti,\nale o sprístupnení alebo nesprístupnení informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. rozhodujú orgány\nriadenia a správy súdu (predseda, resp. podpredseda krajského súdu).\nS prihliadnutím na § 1 ods. 2 Správneho poriadku, § 244 ods. 2 O.s.p. a zákon č. 211/2000 Z.z. je možné\nKrajský súd v Bratislave definovať ako inú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne\nako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v\nsprávnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne\nspoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je\nustanovené inak, v tomto prípade vo výške 66 €.\nKrajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu\nvo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov s poučením, že ak nebude\npoplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZb.\nPrávny zástupca žalobcu prevzal výzvu dňa 09.07.2013.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dáva žalobcovi do pozornosti celé ustanovenie § 10 zákona č.\n71/1992 Zb., ktoré rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie\nsúdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami nezaplatenia\nsúdneho poplatku na ich základe. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992\nZb.) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na\nzačatie konania alebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania.\nNa druhej strane uznesenie (§ 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.) na zaplatenie súdneho poplatku je\núčastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nNásledkom nezaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia je vymáhanie nezaplateného súdneho\npoplatku podľa zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších\npredpisov, teda nie zastavenie konania.\nKrajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku, pretože vzťah\nmedzi zákonom č. 71/1992 Zb. a Občianskym súdnym poriadkom je založený na zásade lex specialis\nderogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie);\nosobitným zákonom je zákon č. 71/1992 Zb. a všeobecným zákonom je Občiansky súdny poriadok.\nPreto nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval uznesením podľa § 10 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.,\nnakoľko neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie, ale správne žalobcu vyzval výzvou podľa\n§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., u ktorej je následkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie\nkonania. Žalobca teda svojím konaním v rozpore s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sám spôsobil\nzastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb. (ale aj\niných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to,\nže žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná advokát s právnickým\nvzdelaním.\nV správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci stav v čase vydania\ndruhostupňového rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) výnimku tvoria prípady vyplývajúce z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov alebo zo sankčných vecí (§ 250i ods.\n2 O.s.p.), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde.\nZároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká správneho súdnictva, kedy súd v správnom súdnictve nie\nje súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov správnych orgánov (§ 244 a\nnasl. O.s.p.). Krajský súd preto rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania\nrozhodnutia žalovaného, na základe nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom, vo veci nevykonal\ndokazovanie v merite veci, preto ani nenariadil pojednávanie.\n\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/229/2012-30 zo dňa\n27. augusta 2013 ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení\nposledná veta O.s.p.\n\ns § 250ja ods. 3\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal. Žalobca v odvolacom konaní\núspech nemal a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}