{"guid": "09b4ec0a-e075-4b1d-ae15-6f8d80ecd7a3:3c93720f-8461-4c9d-8796-3837942ce8eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1", "spisova_znacka": "5Sži/14/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/14/2013 z 31. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2013, sp. zn. 5Sži/14/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1", "identifikacne_cislo": "1012201300", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/71#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c93720f-8461-4c9d-8796-3837942ce8eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/14/2013\n1012201300\n31. 10. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201300.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.\nr. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,\nso sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Krajskému súdu v Bratislave,\nso sídlom v Bratislave, Záhradnícka 10, o preskúmania rozhodnutia žalovaného z 20. júna 2012, sp. zn.\nSpr. 6155/12, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013, č. k.\n1S/168/2012-40, v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2013, č. k. 1S/168/2012-49, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013, č. k.\n1S/168/2012-40, v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2013, č. k. 1S/168/2012-49 p o t v r d\nzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nUznesením z 30. mája 2013, č. k. 1S/168/2012-40, Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“)\nzastavil konanie, v ktorom sa žalobkyňa žalobou osobne podanou na krajskom súde domáhala zrušenia\nňou napadnutého rozhodnutia o zneprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo „zákon o slobode informácií“). Dôvodom\nzastavenia konania bolo nezaplatenie súdneho poplatku zo strany žalobkyne. Krajský súd s odvolaním\nsa na § 5 ods. 1 písm. a/, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSP“) a položku 10 sadzobníka súdnych poplatkov ZSP poukázal,\nže zo súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku výzvou z 29.\napríla 2013 doručenou jej právnemu zástupcovi 06. mája 2013.\nŽalobkyňa na túto výzvu na zaplatenie súdneho poplatku reagovala podaním označeným ako „Odvolanie\nproti výzve/uzneseniu“ doručeným krajskému súdu 21. mája 2013. V tomto odvolaní žalobkyňa\nnamietala, že krajský súd pochybil, keď vydal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, pretože o\nuložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok musí súd rozhodnúť uznesením. Toto uznesenie musí byť\npodľa žalobkyne odôvodnené podľa § 169 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), a\nkeďže odôvodnenie neobsahuje, je nepreskúmateľné. Ďalej argumentovala tým, že krajský úd nemal\nvyzývať na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov,\npretože žalovaný nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom verejnej moci. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázala pri tom na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z 29. marca 2007, sp. zn. 4Cdo/39/2007.\nKrajský súd k vyššie uvedenému „odvolaniu“ žalobkyne uviedol, že ZSP, konkrétne § 10 ods. 1 veta\nprvá hovorí jasne o vyzve (nie o uznesení) na zaplatenie súdneho poplatku. Postupoval teda správne,\nkeď vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu (žaloby), pričom mu v zmysle\n\ncitovaného zákonného ustanovenia určil lehotu na zaplatenie 10 dní od doručenia výzvy a poučil žalobcu\no následku nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie konania (§ 10 ods. 1 veta druhá ZSP).\nSúd bol povinný postupovať podľa ZSP, ktorý je vo vzťahu k OSP lex specialis. Proti výzve na zaplatenie\nsúdneho poplatku nie je prípustné odvolanie, pretože výzva nie je rozhodnutím. Odvolanie je prípustné\naž proti tomuto uzneseniu o zastavení konania.\nVo vzťahu k námietke neexistencie príslušnej položky sadzobníka súdnych poplatkov k ZSP (ďalej aj\n„sadzobník“) pre žalobu, a síce že krajský súd nie je orgánom verejnej správy, a teda žalobkyňa nemá\npoplatkovú povinnosť, krajský súd v prvom rade poukázal, že v tomto konkrétnom prípade rozhodoval\nv prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy; v opačnom prípade, ak by teda rozhodoval nie\nako orgán verejnej správy, ale ako orgán verejnej moci, ako tvrdila žalobkyňa, jeho rozhodnutie by\nnebolo preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. V zmysle § 19 ods. 4 zákona o slobode informácií\nrozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona, za\nktorý sa považujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP. Žalobkyňa využila túto kompetenciu danú zákonom o\nslobode informácií a obrátila sa na správny súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodoval\npodľa zákona o slobode informácií v prenesenej kompetencii ako orgán verejnej správy. Nebolo teda\nmožné aplikovať na tento prípad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007,\nna ktoré sa odvoláva žalobca.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c OSP tak,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.\nUznesením z 25. júna 2013 č. k. 1S/168/2012-49 krajský súd opravil označenie napadnutého\nrozhodnutia tak, že pôvodne chybné označenie „Spr. 6153/12“ opravil na správne „Spr. 6155/12“.\nOpravil tiež prvý, druhý a ôsmy odsek a prvú vetu odôvodnenia uznesenia z 30. mája 2013, č.\nk. 1S/168/2012-40, tak, že správne znejú: „Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 09.07.2012 sa\nžalobca domáhal preskúmania potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp.\nzn. Spr. 6053/2012 zo dňa 24.05.2012. Prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu\no sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov. Výzvou zo dňa\n15.04.2013 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 19.04.2013bol žalobca vyzvaný, aby v lehote\n10 dní od doručenia výzvy pod následkom zastavenia konania zaplatil súdny poplatok vo výške 66 €.\nŽalobca reagoval na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku len podaním doručeným tunajšiemu\nsúdu dňa 06.05.2013, ktoré bolo označené ako „Odvolanie voči výzve/uzneseniu o uložení povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok za žalobu“.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec\nvrátiť na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila poukazom na § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1\npísm. f/ a h/ OSP a na § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, namietajúc, že účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil\nsprávne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, a rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietala, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku považuje za nesprávnu. Napadnuté uznesenie\nneobsahuje odôvodnenie v zmysle § 169 ods. 1 OSP, a preto je nepreskúmateľné. Podľa položky\nč. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov spoplatneniu podlieha len podanie návrhu/žaloby na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej správy. Podľa názoru žalobkyne\nvšak Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy, jeho rozhodnutie preto nie je rozhodnutím\norgánu verejnej správy; žalobkyňa nežiada o preskúmanie rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu\nverejnej moci. Na základe § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z. došlo k rozšíreniu právomoci všeobecných\nsúdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí vydaných podľa § 16 až § 19 zákona č. 211/2000 Z.\nz. aj na orgány verejnej moci. Na druhej strane však nedošlo k zakomponovaniu tohto rozšírenia do\nsadzobníka. Krajský súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu\n\npoplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu na\npreskúmanie zákonnosti iného orgánu ako je orgán verejnej správy.\nPodľa názoru žalobkyne je mu ako účastníkovi konania v rozpore so ZSP ukladaná poplatková povinnosť\ntam, kde ju nemá. Takýto zásah zo strany štátu predstavuje spravidla súčasný zásah do jeho základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ale\nrovnako tak aj porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy, podľa ktorého povinnosti\nmožno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a\nslobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 252/05 z 22. marca 2006).\nPreto žalobkyňa bola toho názoru, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu a zastavenie\nkonania pre nezaplatenie súdneho poplatku bez zákonnej povinnosti tento poplatok zaplatiť, nie\nje možné. K odvolaniu priložila fotokópiu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/39/2007 z 29. marca 2007.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v spojení s opravným uznesením z dôvodov\na v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobkyne (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobkyne neobsahuje skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie uznesenia\nkrajského súdu a nemožno mu preto priznať úspech.\nVo vzťahu k odvolaciemu dôvodu - povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu - je s ohľadom na\nspôsob argumentácie žalobkyne potrebné sa primárne zaoberať jej námietkou týkajúcou sa postavenia\nkrajského súdu, resp. súdu ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií.\nÚstava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) definuje povinné osoby ako „orgány verejnej moci“,\nktoré majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku;\npodmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon (čl. 26 ods. 5). Verejnou mocou je taká moc, ktorá\nautoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane.\nSubjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom\npostavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Verejnú\nmoc vykonáva štát predovšetkým prostredníctvom orgánov moci zákonodarnej výkonnej a súdnej a za\nurčitých podmienok ju môžu vykonávať aj prostredníctvom ďalších subjektov. Kritériom pre určenie, či\niný subjekt koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či konkrétny subjekt rozhoduje o právach a\npovinnostiach iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv\na povinností zasahovať (uznesenie Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sp. zn.\nI. ÚS 191/92 z 09. júna 1992).\nPojem verejná moc je širokým pojmom zahŕňajúcim tak orgány zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci.\nPreto čl. 26 ods. 5 ústavy vychádza zo širokej koncepcie povinných osôb, ktoré bližšie špecifikuje § 2\nzákona o slobode informácií tak, že ide o:\n- štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon\nzveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti\nverejnej správy, a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti,\n- právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným\ncelkom alebo obcou podľa osobitného zákona,\n- právnické osoby založené povinnými osobami uvedenými vyššie,\n- iné právnické osoby a fyzické osoby podľa osobitného zákona.\nPod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu\nvykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska\n\nformálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných\ninštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol. Správní\nprávo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7).\nNa konanie podľa zákona o slobode informácií sa použijú ustanovenia správneho poriadku, pokiaľ zákon\no slobode informácií neustanovuje inak (§ 22 ods. 1 zákona o slobode informácií). Správny poriadok v\n§ 1 ods. 2 definuje správne orgány ako štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej\nsamosprávy, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.\nV predmetnej právnej veci je oblasťou verejnej správy, v ktorej je rozhodované, správa na úseku práva\nna prístup k informáciám.\nPodľa čl. 141 ústavy v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo\nsa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.\nPodľa čl. 143 ods. 1 ústavy sústavu súdov tvoria Najvyšší súd Slovenskej republiky a ostatné súdy.\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo\niných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o súdoch“) pri výkone súdnictva súdy v Slovenskej republike:\na) prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci podľa predpisov o občianskom súdnom konaní\n(ďalej len „občianskoprávne veci“),\nb) prejednávajú a rozhodujú trestné veci podľa predpisov o trestnom konaní (ďalej len „trestnoprávne\nveci“),\nc) konajú a rozhodujú o žalobách alebo o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam, zásahom, iným\nopatreniam alebo nečinnosti v oblasti verejnej správy, rozhodujú o zákonnosti rozhodnutí a postupu\norgánov verejnej moci a o ochrane pred nezákonným zásahom alebo opatrením orgánu verejnej moci, v\nprípadoch ustanovených zákonom rozhodujú vo volebných veciach, vo veciach referenda a vo veciach\npolitických strán a hnutí, ak tak ustanoví zákon, a v ďalších veciach, ak to ustanovuje zákon (ďalej len\n„správne veci“),\nd) rozhodujú v ďalších veciach ustanovených zákonom, právne záväzným aktom Európskych\nspoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o súdoch súdy vykonávajú aj inú činnosť súvisiacu s ich právomocou, ak tak\nustanoví zákon, právne záväzný akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie alebo medzinárodná\nzmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o súdoch súd rozhoduje o tom, či vec predložená súdu patrí do právomoci\nsúdu. Súd nemôže vysloviť, že vec nepatrí do právomoci súdu, ak ju nemôže postúpiť na konanie a\nrozhodnutie inému orgánu verejnej moci.\nSúdu však môžu vyplývať povinnosti konať a rozhodovať aj v iných oblastiach, ako je realizácia súdnej\nmoci, a na základe iných právnych predpisov než Občianskeho súdneho poriadku či Trestného poriadku.\nO taký prípad ide aj v predmetnej právnej veci. Súdy tiež môžu vystupovať ako správne orgány, keď\nkonajú v iných veciach, než podľa menovaných kódexov. Ide najmä o prípady jednak smerom dovnútra\n\nsúdu (správa súdu ako takého), a jednak navonok, kedy súdy vybavujú podnety, žiadosti, návrhy či\nsťažnosti fyzických a právnických osôb, ktoré nie sú podaniami v súdnom konaní.\nOblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného práva, v tomto prípade správneho\npráva. Súdy v oblasti rozhodovania v rámci správneho práva nemajú postavenie súdneho orgánu,\nale orgánu verejnej správy. V tomto prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom\nnázve slovo „súd“, pretože orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám,\nktorý koná a rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej\ndispozičnej sfére, podľa zákona o slobode informácií je správnym (administratívnym) orgánom. V tomto\nprípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia: kým súd koná v rámci\nkompetencie podľa čl. 141 - čl. 148 ústavy, správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení\ninformácie podľa zákona o slobode informácií.\nTúto skutočnosť zdôrazňuje aj to, že o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie nerozhodujú\njednotliví sudcovia, resp. senáty súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale o sprístupnení alebo\nnesprístupnení informácií v zmysle zákona o slobode informácií rozhoduje správa súdu.\nS prihliadnutím na § 1 ods. 2 správneho poriadku, § 244 ods. 2 OSP a zákon o slobode informácií\nje možné krajský súd definovať ako inú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje\no právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne\nako orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné súdom v\nsprávnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Konanie o tejto žalobe je následne\nspoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov ako návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je\nustanovené inak.\nKrajský súd správne postupoval, keď žalobkyňu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho poplatku za\npodanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov (č. l. 32).\nŽalobkyňa bola poučená, že ak nebude poplatok v určenej 10-dňovej lehote zaplatený, súd konanie\npodľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch zastaví.\nPrávny zástupca žalobkyne výzvu prevzal 19. apríla 2013. Najvyšší súd dáva žalobkyni do pozornosti\ncelé ustanovenie § 10 ZSP, ktoré explicitne rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a\nuznesením na zaplatenie súdneho poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a\nnásledkami nezaplatenia súdneho poplatku na základe nich.\nVýzva na zaplatenie súdneho poplatku (§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch) je poplatníkovi\nzasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania\nalebo dovolania; následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je\nuloženie povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie. Sama povinnosť vyplýva\nzo zákona a je podmienkou pre to, aby súd mohol pokračovať v konaní. Výzva na zaplatenie súdneho\npoplatku teda nie je rozhodnutím, neukladá sa ňou povinnosť účastníkovi konania, a nevzťahujú sa na\nňu požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia (uznesenia).\nNa druhej strane uznesením (§ 10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch) na zaplatenie súdneho poplatku\nsa účastníkovi ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Jeho vydanie je zákonom taxatívne obmedzené\nna prípady, kedy:\n- už súd začal konať vo veci samej,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka, pretože nie je známy\njeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,\n\n- došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom, ako začal konať\nvo veci samej,\n- ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,\n- žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,\n- vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.\nUznesenie, ktorým sa vyrubuje súdny poplatok, je teda vydávané v prípadoch, kedy súdu zo zákona\nvyplýva povinnosť o návrhu konať bez ohľadu na zaplatenie súdneho poplatku, alebo kedy došlo k\nsituácii, že súd napriek nezaplatenému súdnemu poplatku konanie nezastavil, ale v ňom pokračoval.\nIde o prípady, kedy by jednak došlo k neželanému odkladu rozhodnutia, ktoré neznesie odklad (napr.\npredbežné opatrenie), alebo by prípadná hrozba zastavenia konania nebola efektívna, resp. účelná.\nRizikom, ktoré na seba účastník konania preberá v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, je možnosť\nvymáhania („exekúcie“) nezaplateného súdneho poplatku podľa zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a\nvymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.\nKrajský súd správne poukázal na subsidiárne použitie Občianskeho súdneho poriadku, pretože vzťah\nmedzi zákonom o súdnych poplatkoch a Občianskym súdnym poriadkom je založený na zásade\nlex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo\nustanovenie); osobitným zákonom je zákon o súdnych poplatkoch a všeobecným zákonom je Občiansky\nsúdny poriadok. Nebol žiaden zákonný dôvod, aby krajský súd žalobkyňu vyzýval uznesením podľa §\n10 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, keďže neboli splnené taxatívne podmienky na jeho vydanie.\nSprávne teda žalobkyňu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ktorej je\nnásledkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania. Žalobkyňa takto potom svojím konaním\nv rozpore s § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sama spôsobila zastavenie konania pre\nnezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia zákona o súdnych\npoplatkoch (ale aj iných zákonov vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to\ns akcentom na to, že žalobkyňa je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná\nadvokát s právnickým vzdelaním.\nKrajský súd preto rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia\nžalovaného, na základe nezaplatenia súdneho poplatku žalobkyňou, vo veci nevykonal dokazovanie v\nmerite veci, preto ani nenariadil pojednávanie.\nVychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov je postup a rozhodnutie\nkrajského súdu v súlade s § 250b ods. 1, § 250d ods. 3 OSP, § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. mája 2013, č. k.\n1S/168/2012-40, v spojení s opravným uznesením z 25. júna 2013, č. k. 1S/168/2012-49 ako vecne\nsprávne potvrdil (§ 219 ods. 1 v spojení s § 250 ja ods. 2 OSP).\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1\nOSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech a\nžalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}