{"guid": "59ab3bb5-ee96-4761-a62d-a18b647ef8a9:ffa47e25-f576-4a64-914e-5b410acf3a45", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1", "spisova_znacka": "10Sža/31/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/31/2012 z 13. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. februára 2013, sp. zn. 10Sža/31/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1", "identifikacne_cislo": "1012201282", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "nazov": "§ 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ffa47e25-f576-4a64-914e-5b410acf3a45", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/31/2012\n1012201282\n13. 02. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201282.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: B. S.\nS., narodeného X. N. XXXX, štátneho príslušníka Konžskej demokratickej republiky (ďalej len „KDR\"),\npodľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Y., aktuálne s miestom pobytu v Pobytovom tábore\nMigračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Rohovce, zastúpeného pani JUDr. Katarínou\nBoháčovou, pracovníčkou Spoločnosti ľudí dobrej vôle so sídlom Mäsiarska 13, Košice, proti odporcovi:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia odporcu ČAS: MU-52-27/PO-Ž-2012 zo dňa 25. mája 2012, ktorým navrhovateľovi nebol\nudelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana, o odvolaní navrhovateľa podaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/49/2012-65 zo dňa 10. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/49/2012-65 zo dňa\n10. októbra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym orgánom\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava (ďalej len\nodporca) rozhodnutím ČAS: MU-52-27/PO-Ž-2012 zo dňa 25. mája 2012 podľa § 13 ods. 1, § 13c ods. 1\nzákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu\ndoplnkovú ochranu.\nV odôvodnení opísal zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých\nskutočností dospel k názoru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou, pričom poukázal na konkrétne\ndôvody takéhoto vyhodnotenia osoby navrhovateľa. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných\npredpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery v tomto smere doplnil o informácie o krajine pôvodu\nnavrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.\nII.\n\nKonanie pred súdom I. stupňa\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh 3. júla\n2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Opätovne v krátkosti opísal dôvody svojej\nžiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a zdôraznil, že v jeho prípade existuje dôvodná obava\nz prenasledovania z titulu jeho členstva v opozičnej strane UDPS - teda namietal nesprávne právne\nposúdenie jeho veci a to na základe nedostatočne zisteného stavu veci. Namietal vyhodnotenie svojej\nosoby ako nedôveryhodnej, pričom sa vyjadril ku každému z dôvodov, na základe ktorých odporca\ndospel k tomuto vyhodnoteniu.\nVo vzťahu k výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany uviedol, že rozhodnutie je nepreskúmateľné,\nnakoľko sa opiera výlučne o vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej. V podanom opravnom\nprostriedku navrhol svoj výsluch pred súdom za účelom ozrejmenia nezrovnalostí, na ktoré odporca\npoukázal v rozhodnutí.\nDňa 8. októbra 2012 právna zástupkyňa navrhovateľa doručila do spisu doklady (s ich prekladmi), ktoré\nmali svedčiť o pravdivosti tvrdení navrhovateľa:\n1/ Potvrdenie o členstve navrhovateľa v politickej strane UDPS z 5. júla 2012 (podľa ktorého je\nnavrhovateľ členom strany skutočne a 16. mája 2010 mu bol vydaný členský preukaz č. XXXXXX).\n2/ Zápisnica z výpovede navrhovateľa na polícii z 13. novembra 2011 (v ktorej o. i. uviedol, že je vplyvným\nčlenom strany UDPS, že vypracováva analýzy sociálnej situácie mladých a kritizuje súčasnú vládnu moc\na že bol požiadaný o členstvo v strane PPRD, pričom prostredníctvom e-mailu a mobilného telefónu sa\nmu neznáme osoby vyhrážali).\n3/ Lekárske správy týkajúce sa zranenia navrhovateľa (z 27. a 28. novembra a 25. decembra 2011,\npodľa ktorých bol navrhovateľ hospitalizovaný od 26. do 27. novembra 2011 na poliklinike Etincelle,\nseptická rana nepravidelného tvaru na pravom členku bola zašitá, boli podané antibiotiká a pacient bol\nprevezený na chirurgiu).\n4/ Zápisnica o podaní trestného oznámenia z 13. novembra 2011 (podľa ktorej podal navrhovateľov otec\ntrestné oznámenie, lebo jeho syn sa stal obeťou neznámych uniformovaných osôb).\n5/ Členský preukaz strany UDPS - N. Kiwu (č. XXXXXX vydaný na meno navrhovateľa s adresou Z.,\nvydaný 5. júla 2012 /dátum pozmenený/).\nOdporca vo svojom vyjadrení k návrhu z 30. júla 2012 navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu\npotvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že v konaní sa podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými\nskutočnosťami, pričom poznamenal, že povinnosť zistiť stav veci má iba v rozsahu dôvodov, ktoré\nnavrhovateľ prezentoval na odôvodnenie svojej žiadosti o azyl. Poznamenal, že povinnosť uviesť všetky\ndôvody žiadosti o azyl je teda na strane navrhovateľa. Stotožnil sa s dôvodmi, uvedenými v napadnutom\nrozhodnutí.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 9Saz/49/2012-65 zo dňa 10. októbra 2012 dospel k názoru, že\nnapadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako celok.\nRozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného stavu veci, nakoľko\nodporca mal založiť svoje rozhodnutie na vyhodnotení navrhovateľa ako nedôveryhodnej osoby, táto\nnámietka nie je dôvodná. Uviedol, že odporca v konaní zákonným spôsobom umožnil navrhovateľovi\nprezentovať dôvody svojej žiadosti o azyl, do spisu založil ním predložené dôkazy, vyhľadal a do\nspisu založil relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa. Skutočnosť, že na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru, že osoba navrhovateľa nie je dôveryhodnou z pohľadu azylového konania\nneznamená, že by odporca nedostatočne zistil stav veci. Práve naopak, ak odporca dospel k takémuto\nzáveru, pričom tento aj náležitým a logickým spôsobom aj odôvodnil, jeho postup svedčí o náležitom\nzistení stavu veci.\n\nK jednotlivým námietkam navrhovateľa týkajúcim sa nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj\ndôvodov nedôveryhodnosti navrhovateľa súd uviedol:\nK bodu 1/: Odporca dôvodil, že navrhovateľ hoci bol 26. novembra 2011 vážne zranený na nohe, už po\ntroch dňoch odišiel do Gabonu pre študentské vízum na Ukrajinu - navrhovateľ namieta, že záznamom\nv pase môže preukázať, že do Gabonu vycestoval 18. decembra 2011 a 19. decembra 2011 sa vrátil\ndo KDR.\nAko to vyplýva z obsahu vstupného pohovoru, navrhovateľ mal byť poranený na nohe neznámymi\nozbrojenými ľuďmi 26. novembra 2011, následne mu v nemocnici povedali, že mu možno budú musieť\namputovať nohu. Keď prišiel domov otec mu povedal, že pôjde do oblasti Sankuru, kde ho vyliečia\ntradičnou africkou medicínou. Tam aj odišiel a keď sa cítil lepšie, po troch dňoch sa vrátil do Kinshasy.\nNavrhovateľ tiež uviedol, že v novembri 2011 odišiel z KDR do Gabonu, odkiaľ sa po vybavení víza vrátil\n19. decembra 2011. Z uvedenej časovej postupnosti krajský súd uzatvoril, že do Gabonu mal navrhovateľ\nskutočne vycestovať koncom novembra 2011, teda záver prezentovaný odporcom je logický, založený\nna navrhovateľových tvrdeniach. Nakoľko tieto tvrdenia boli zjavné a jednoznačné, nebolo povinnosťou\nodporcu ich preverovať iným spôsobom.\nNad rámec uvedeného krajský súd v tejto súvislosti poukázal na dokumenty, predložené navrhovateľom\nv priebehu konania na súde, ktoré vo svojom dôsledku potvrdzujú nedôveryhodnosť navrhovateľa,\nkonkrétne na lekárske správy. Z týchto bolo zrejmé, že navrhovateľ mal byť v lekárskom ošetrení v období\n26. - 27. novembra 2011 a následne preložený na chirurgiu za účelom lepšej lekárskej starostlivosti.\nZ uvedeného je zjavné, že navrhovateľ mal byť riadne ošetrený a liečený v legálnom zdravotníckom\nzariadení a nie „tradičnou africkou medicínou\".\nS poukazom na uvedené krajský súd považoval záver odporcu za logický a dôvodný a námietku\nnavrhovateľa za nedôvodnú.\nK bodu 2/ krajský súd uviedol, že odporca poukázal na rozpor vo výpovediach navrhovateľa (podanie\nvysvetlenia na polícii 27. januára 2012, pohovor 3. februára 2012), keď tento najprv uviedol, že vízum na\nUkrajinu mu vybavil kňaz menom G., pričom pri pohovore uviedol, že mu tento kňaz iba pomohol vybaviť\nvízum. Tento rozpor by podľa názoru krajského súdu nebol podstatný a mohol by vychádzať z prípadného\nnepresného tlmočenia, ak by sám navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku jasne neuviedol, že\nskutočne si vízum vybavoval sám, pričom kňaz menom G. mu iba poskytol niektoré informácie.\nS poukazom na uvedené je záver odporcu logický a dôvodný a námietka navrhovateľa nedôvodná.\nNad rámec uvedeného krajský súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ uviedol v návrhu, že počas\npobytu v Gabone bolo nutné zadovážiť si pozvanie univerzity v Odese a na jeho základe požiadať o\nvízum. Ak do Gabonu vycestoval 18.12.20111 a 19.12.2011 sa odtiaľ vrátil aj s udeleným vízom (čo\nnavrhovateľ tvrdil v podanom návrhu), podľa názoru prvostupňového súdu to nebolo možné vybaviť za\ntak krátke časové obdobie.\nS poukazom na uvedené bol krajský súd toho názoru, že aj tvrdením navrhovateľa uvedeným v návrhu\npotvrdil svoju nedôveryhodnosť, teda že záver odporcu je logický a dôvodný.\nK bodu 3/: Krajský súd uviedol, že odporca vyhodnotil navrhovateľom predložené fotografie z jeho\nzadržania a týrania ako vyhotovené účelovo, nakoľko navrhovateľ sa na jednej z nich usmieva, pričom\nby malo ísť o fotografiu vyhotovenú v priebehu neľudského zaobchádzania s ním. Navrhovateľ namietal,\nže ide iba o subjektívny názor pracovníka odporcu a že výraz jeho tváre je odrazom jeho bolesti. Krajský\nsúd v Bratislave sa po pozornom oboznámení sa s predmetnou fotografiou stotožnil s názorom odporcu\n- aj z pohľadu súdu predmetná fotografia, resp. výraz tváre navrhovateľa, na ktorej má stáť neznámy\nvojak a tým mu spôsobovať bolesť nesvedčí o práve prežívanej bolesti, pričom výraz tváre navrhovateľa\nje výrazom úsmevu. Ani druhá fotografia nepôsobí dojmom utrpenia navrhovateľa a ďalšieho na nej sa\nnachádzajúceho muža (s retiazkou na rukách), ale pôsobí dojmom nahratého záberu.\nS poukazom na uvedené považoval prvostupňový súd záver odporcu za logický a dôvodný a námietku\nnavrhovateľa za nedôvodnú.\n\nNavyše krajský súd v tejto súvislosti poukázal aj na ďalšiu skutočnosť, svedčiacu v neprospech\ndôveryhodnosti navrhovateľa: Podľa názoru súdu nebolo logické, aby si policajti, ktorí mali podľa\nvyjadrenia navrhovateľa jeho a ďalšieho muža 6 dní mučiť, vyhotovovali „dokumentáciu\" z takéhoto\nich počínania, pričom ich veliteľ navrhovateľa prepustil, zaviezol ho domov do Kinshasy, a dokonca,\nvyhotovil priamo na mieste fotografie z takéhoto mučenia a dal ich navrhovateľovi, resp. mu ich poslal\nelektronickou poštou s tým, aby nimi prezentoval v zahraničí, ako (sám) zaobchádza s internovanými\nosobami.\nK bodu 4/: Krajský súd uviedol, že odporca dôvodil, že je paradoxom, ak navrhovateľovi bol na letisku 19.\ndecembra 2011 odobratý prezidentskou strážou členský preukaz strany UDPS, pričom jeho cestovný\ndoklad mu odobratý nebol. Navrhovateľ namietal, že ide o špekuláciu, pretože prezidentská stráž, ktorá\nho na letisku zadržala nevykonáva pasovú kontrolu a preto nebolo dôvodu, aby mu ho zadržala. Podľa\nnázoru súdu argumentácia odporcu je logická. Ak bol navrhovateľ prezidentskou strážou zadržaný a\nnásledne (políciou - viď predložené fotografie a výpoveď navrhovateľa) internovaný, je nelogické, aby\nbol navrhovateľovi ponechaný cestovný doklad.\nS poukazom na uvedené považoval krajský súd i ohľadne tohto bodu záver odporcu za logický a dôvodný\na námietku navrhovateľa za nedôvodnú.\nK bodu 5/: Krajský súd poukázal na to, že odporca považoval navrhovateľom predložené e-mailové\nsprávy za nedôveryhodné, nakoľko si ich mohol poslať aj sám navrhovateľ, čo tento napáda z dôvodu\nšpekulatívneho výkladu odporcom. Podľa názoru prvostupňového súdu však pôvodca výhražných správ\nnie je zistiteľný.\nK bodu 6/: Krajský súd poukázal na tvrdenie odporcu, že opis odchodu navrhovateľa z KDR 27.\ndecembra 2011 vyznieva nehodnoverne, pretože ako zadržaná a internovaná osoba, ktorá navyše\nutiekla zo zadržania, prešla letiskovou kontrolou na vlastný cestovný doklad. Navrhovateľ namieta, že\nopustiť krajinu sa mu podarilo v prestrojení a že na okolnosti jeho odchodu sa ho mal odporca pýtať pri\nspísaní dotazníka - pri vstupnom pohovore. Podľa názoru krajského súdu argumentácii odporcu niet čo\nvyčítať. Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že jeho odchod sa uskutočnil v prestrojení\n(za kňaza, mal bradu a okuliare). Musel však prejsť pasovou kontrolou, pri ktorej by sa muselo zistiť, že:\n- osoba na fotografii v pase je inou, ako osoba takýmto pasom sa preukazujúca (zmena podoby bradou);\n- ak bol navrhovateľ zadržaný a následne internovaný ako osoba vystupujúca proti štátnej moci, pričom\nz takého zadržania dokonca utiekol, stal sa logicky osobou hľadanou a preto (za takýchto okolností) by\nurčite musel byť zaradený do databázy hľadaných osôb v dôsledku čoho by mu nebol povolený odlet\ndo zahraničia (bol by opätovne zadržaný).\nS poukazom na uvedené považoval prvostupňový súd záver odporcu za logický a dôvodný a námietku\nnavrhovateľa za nedôvodnú.\nOhľadne bodu 7/: Krajský súd poukázal na tvrdenie odporcu, že na adrese, ktorú navrhovateľ uviedol ako\nsídlo jeho zamestnávateľa (CK Giraffe travel) sa takáto spoločnosť nenachádza. Navrhovateľ namietal,\nže je absurdné, aby ho odporca preto, že nedokáže overiť adresu jeho zamestnávateľa, považoval\nza nehodnoverného (navyše uviedol, že súdu predloží dôkazy, ktoré potvrdia jeho výroky týkajúce sa\nzamestnania - to sa však nestalo i napriek skutočnosti, že navrhovateľ krajskému súdu predložil iné\ndoklady). Podľa názoru krajského súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca logicky vychádzal zo\nzistenia, že na navrhovateľom udanej adrese sa žiadna CK Giraffe travel nenachádza. Teda nešlo o\nzistenie, že odporca nedokázal overiť adresu predmetnej cestovnej kancelárie, ale o zistenie, že na\ndanej adrese sa takáto cestovná kancelária nenachádza, čo je zjavný rozdiel.\nS poukazom na uvedené aj ohľadne tohto bodu je podľa krajského súdu záver odporcu logický a dôvodný\na námietka navrhovateľa nedôvodná.\nK bodu 8/ krajský súd uviedol: Odporca dôvodil, že ďalším dôvodom pre vyhodnotenie navrhovateľa\nako nedôveryhodného bola skutočnosť, že i keď vedel, že belgické vízum, ktoré vlastnil, je falošné,\no azyl nepožiadal po prekročení ukrajinsko-slovenskej hranice, ale až potom, ako bola skutočnosť o\nfalošnom víze zistená. Navrhovateľ namietal, že takýmto spôsobom sa iba chcel dostať do bezpečnej\nkrajiny. Podľa názoru súdu takáto argumentácia navrhovateľa je kontraproduktívna. Ak by bolo tvrdenie\nnavrhovateľa pravdivé a navrhovateľ by skutočne utekal pred perzekúciou, ktorej objektom mal byť v\n\nKDR, tým že sa dopravil na Ukrajinu, dostal sa do bezpečia a teda mal možnosť požiadať už v tejto\nkrajine o poskytnutie ochrany pred prenasledovaním. Podobne, keď sa dostal na slovenské územie, mal\nmožnosť sám a z vlastnej iniciatívy požiadať o ochranu. Ani jednu z týchto možností však navrhovateľ\nnevyužil a o azyl požiadal až potom, ako bolo zistené, že cestuje na falošný doklad.\nS poukazom na uvedené považoval krajský súd záver odporcu za logický a dôvodný a námietku\nnavrhovateľa za nedôvodnú.\nK dokladom založeným navrhovateľom do súdneho spisu, ktoré mali svedčiť v jeho prospech, resp.\npreukazovať pravdivosť jeho tvrdení (viď vyššie špecifikované doklady) krajský súd uviedol, že tieto\ndoklady svedčia v prospech dôvodov, ktoré odporca konkretizoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nad\nrámec týchto konštatovaní krajský súd poukázal na ďalšie skutočnosti - vyplývajúce z takto predložených\ndokladov - ktoré svedčia v prospech vyhodnotenia navrhovateľa ako osoby nedôveryhodnej:\na/ Navrhovateľ súdu predložil potvrdenie strany UDPS, podľa ktorého mu bol 16. mája 2010 pridelený\nčlenský preukaz s číslom XXXXXX. Členský preukaz s číslom XXXXXX navrhovateľ založil tiež do\nsúdneho spisu. V priebehu vstupného pohovoru navrhovateľ o. i. uviedol, že členom strany UDPS sa\nstal v novembri 2010, že jeho členský preukaz bol bielej farby, pričom opísal jeho vzhľad na všetkých\njeho štyroch stranách. Tiež uviedol, že tento členský preukaz mu vzali vojaci pri jeho zadržaní (19.\ndecembra 2011) na letisku a že na jeho prvej strane sú o. i. vyobrazené: prekrížené pochodne, ručná\npíla a kladivo. Ako to je zrejmé z predloženého členského preukazu, tento je v časti dátumu vydania\nzjavne upravovaný, pričom ako dátum jeho vydania je uvedený dátum 5. júla 2012. Navyše, i keď mal\nbyť vydaný v Kinshase na prvej strane je uvedený text: „N.KIVU\", „čestný člen\" a preukaz má viac ako\nštyri strany. Podľa názoru krajského súdu navrhovateľom predložený členský preukaz nie je pravý, čo v\nkontexte s navrhovateľovým opisom skutočností jeho vydania a jeho vzhľadu podporuje záver odporcu\no nedôveryhodnosti osoby navrhovateľa (viď tiež zobrazenie pravého členského preukazu na č. l. 65.\nspisu odporcu): - znak strany UDPS neobsahuje prekrížené pochodne, ručnú pílu a kladivo, ale brko,\nkladivo a ručnú pílu; - vyobrazenie povrazu, ktorými sú brko, kladivo a ručná píla previazané je odlišné\nod skutočného znaku tejto strany;\nnavrhovateľ mal byť radovým členom a nie čestným členom strany; -na predloženom preukaze je\nuvedené „N. Kivu\" (jedna z provincií KDR), pričom predložený preukaz mal byť podľa navrhovateľa\nvydaný v provincii Kinshasa - predložený preukaz bol zjavne upravovaný - pozmenený v časti dátumu\njeho vydania, čo je zjavné aj bez jeho odborného podrobného skúmania;\nnavrhovateľ tvrdil, že členom strany UDPS sa stal v novembri 2010, pričom ním predložené potvrdenie\nstrany UDPS tvrdí, že členský preukaz č. XXXXXX mu bol vydaný už 16. mája 2010;\npredložený členský preukaz č. XXXXXX bol vydaný (podľa zmeneného - upraveného údaja v ňom\nuvedeného 5. júla 2012; - predložený členský preukaz neobsahuje údaje o rodičoch jeho držiteľa a\ndátum vstupu do strany; - predložený členský preukaz má iný vzhľad štvrtej strany a obsahuje viac ako\nštyri strany; - navrhovateľ predložil svoj údajný členský preukaz i napriek tomu, že mu mal byť odobratý\n(zničený) 19. decembra 2011; (tu krajský súd dodal, že i keď sa vo svojej rozhodovacej činnosti stretol\nviackrát s členskými preukazmi strany UDPS, žiaden z nich nebol vzhľadom a jeho obsahom totožný s\npreukazom predloženým navrhovateľom - toto zistenie však z pochopiteľných dôvodov nebolo pre súd\nurčujúcim zistením, nakoľko v tomto smere súd dokazovanie nedoplnil - o. i. napr. žiaden z preukazov\nstrany UDPS neobsahoval celoplošnú podtlač strán 2. a 3. a ani viac ako štyri strany).\nb/ Navrhovateľ v súvislosti s výhražnými e-mailovými správami pred odporcom uviedol, že o ich existencii\nsa zmienil iba svojim spolustraníkom, ktorí mu mali povedať, že je potrebné pokračovať s osvetou medzi\nľuďmi. O žiadnej svojej inej reakcii na tieto správy sa nezmienil. Súdu však navrhovateľ predložil doklad,\npodľa ktorého podal v súvislosti s nimi trestné oznámenie na polícii dňa 13. novembra 2011.\nc/ Navrhovateľ v konaní pred odporcom o. i. uviedol, že 26. novembra 2011 na ceste z letiska bol\nnapadnutý neznámymi ozbrojenými mužmi v dôsledku čoho bol poranený na nohe. Po návšteve\nnemocnice, kde mu povedali že mu možno budú musieť amputovať nohu, odišiel (cca 27. - 28. novembra\n2011 ako to vyplýva z výpovede) do oblasti Sankuru, kde mu mala byť rana liečená tradičnou africkou\nmedicínou. Po troch dňoch (t.j. cca 30. novembra 2011) sa zo Sankuru vrátil a vycestoval do Gabonu\n(podľa jeho výpovede v novembri 2011). V Gabone zotrval do 19. decembra 2011, kedy sa letecky\n\nvrátil do KDR, na letisku však bol zadržaný a internovaný, odkiaľ 25. decembra 2011 utiekol za pomoci\nveliteľa (polície), ktorý ho internoval. 27. decembra 2011 z KDR vycestoval letecky na Ukrajinu. Avšak\npodľa dokumentu predloženého navrhovateľom súdu (potvrdenie znalca Dr. J.. Y. I. z 25. decembra\n2011) bol navrhovateľ týmto znalcom vyšetrený. Z uvedeného časového sledu udalostí uvedeného\nnavrhovateľom a s poukazom na predmetné potvrdenie však vyplýva, že buď tvrdenia navrhovateľa\nalebo ním predložené potvrdenie nezodpovedajú skutočnosti.\nKrajský súd z týchto svojich tvrdení a zistení uzavrel, že ak teda odporca vyhodnotil osobu navrhovateľa\nako nedôveryhodnú, jeho správna úvaha, ktorú aj náležitým spôsobom v tomto smere odôvodnil, je\nlogická a správna.\nZ týchto dôvodov, pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci a pretože\nním aplikované vyhodnotenie osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej je správne, logické a zákonné,\nkrajský súd námietky vznesené navrhovateľom posúdil ako nedôvodné, ktorá skutočnosť znamená\nnesplnenie podmienok poskytnutia azylu.\nPrvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v rozsahu vznesenej námietky, vzťahujúcej sa k\nvýroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany, podľa ktorej odporca tento výrok rozhodnutia opiera výlučne\no vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej. Podľa názoru krajského súdu ani táto námietka nebola\ndôvodná. Odporca v odôvodnení výslovne uviedol, že voči navrhovateľovi nebolo vedené žiadne trestné\nstíhanie, nebol mu uložený trest smrti (§ 2 písm. f/ bod. 1. Zákona o azyle) a že v KDR neprebieha žiaden\nvnútroštátny ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by v prípade návratu mohla byť osobná integrita\nnavrhovateľa ohrozená (§ 2 písm. f/ bod 3. Zákona o azyle). Je skutočnosťou, že odporca vo vzťahu k\nustanoveniu § 2 písm. f/ bod. 2 zákona o azyle poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľa v dôsledku\nčoho dospel k názoru, že mu v prípade návratu nehrozí konanie, zákonom o azyle definované ako vážne\nbezprávie, avšak tento dôvod nebol jediný. Odporca poukázal tiež na zistenia, že navrátilci z KDR nečelia\npri svojich návratoch žiadnemu zlému zaobchádzaniu. Ak teda nebolo vo vzťahu k navrhovateľovi\npreukázané konanie tretích subjektov charakterizované ako vážne bezprávie (ktorá skutočnosť vyplýva z\nvyhodnotenia osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej), pričom v konaní nebola preukázaná prítomnosť\nani iných bezpečnostných rizík prípadného návratu, krajský súd považoval aj výrok o neposkytnutí\ndoplnkovej ochrany za správny a zákonný.\nIII.\nOdvolanie a vyjadrenie odporcu\nProti rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, odvolanie, v ktorom\nuviedol, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle, a to na\nzáklade odôvodnenej obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých politických názorov. Z\nuvedeného dôvodu sa domnieva, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci a na základe toho\nposúdil jeho prípad nesprávne po právnej stránke.\nPodrobné dôvody uviedol navrhovateľ nasledovne:\nJe členom opozičnej politickej strany a okrem toho, že je tu hrozba prenasledovania, on sám už bol\ncieľom aktov prenasledovania a vážneho bezprávia vo forme mučenia a neľudského zaobchádzania.\nJe teda zrejmé, že v prípade jeho návratu mu hrozí prenasledovanie z dôvodu zastávania politických\nnázorov, ktoré sú mu zo strany prenasledovateľa pripisované.\nMigračný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol, že podstatnou skutočnosťou pri vyhodnocovaní, či\nnavrhovateľ spĺňa podmienky pre udelenie azylu je, že „počas politických stretnutí s mládežou nemal\nnikdy žiadne problémy.\" A taktiež, že „...od začiatku svojej politickej činnosti v novembri 2010 nemal\nžiadne problémy v súvislosti s vykonávaním svojej politickej činnosti.\" S týmto tvrdením nemožno\nabsolútne súhlasiť, nakoľko na splnenie podmienok pre udelenie azylu musí byť jeho prípad posúdený\nkomplexne. Nie je jediným podstatným aspektom, že počas stretnutí s mládežou nemal žiadne\nproblémy, ak uviedol, že tieto problémy následne začali a bol vystavený prenasledovaniu, resp. aktom\nprenasledovania, ktoré boli spojené s jeho politickou aktivitou. Taktiež pre udelenie azylu je podstatné,\nže existuje odôvodnená obava z prenasledovania, čo v prípade navrhovateľa nepochybne existuje.\n\nĎalším dôvodom, pre ktorý Migračný úrad neudelil azyl bolo to, že vyhodnotil navrhovateľa ako\nnedôveryhodného a o túto skutočnosť oprel celé odôvodnenie svojho rozhodnutia. Vyhodnotenie\nnavrhovateľa ako nedôveryhodného je účelové a nepodložené faktami a vychádza zo subjektívneho\nposúdenia povereného pracovníka správneho orgánu, ktoré nie je podložené objektívne zisteným\nstavom veci.\n1/ Migračný úrad uviedol v rozhodnutí na strane 4, že 26. novembra 2011 bol navrhovateľ „údajne\nzranený bodnutím bajoneta do končatiny v oblasti členka, pričom mu hrozila amputácia končatiny“.\nSprávny orgán nespochybnil, že navrhovateľ má zranenie v oblasti členka, avšak nedôveryhodné je to,\nže po troch dňoch už odišiel do Gabonu, pre študentské vízum na Ukrajinu. V tejto súvislosti navrhovateľ\nuviedol, že do Gabonu cestoval až 18. decembra 2011, čo vie aj preukázať, pretože v pase má z tejto\ncesty pečiatku s uvedením dátumu. Po troch dňoch ľudového liečenia navrhovateľ bol iba schopný\npresunu domov do Kinshasy, kde sa následne liečil. Víza si vyzdvihol 19. decembra 2011 a následne\nsa vrátil do Konga. Navrhovateľ nemal dôvod vycestovať do Gabonu už v novembri, nakoľko by tam\nzbytočne strávil takmer tri týždne a musel by platiť za ubytovanie.\nTaktiež je ničím nepodložené tvrdenie zo strany 5 napadnutého rozhodnutia, že do „Gabonu odletel už\n31. novembra 2011, kde si vybavoval študentské vízum\". Po prvé takýto dátum sa nikde v zápisnici\nz pohovoru navrhovateľa nevyskytuje a po druhé ide o dátum, ktorý je neexistujúci, nakoľko mesiac\nnovember má iba 30 dní. Uvedené tvrdenia teda nie sú podložené dôkazmi, a to aj napriek tomu, že\nMigračný úrad mal cestovný pas navrhovateľa k dispozícii a mohol si jeho vycestovanie do Gabonu\npreveriť. Taktiež ak boli vo výpovedi navrhovateľa skutočne nezrovnalosti, mal sa správny orgán za\núčelom náležitého zistenia skutočného stavu, snažiť uvedené rozpory odstrániť, resp. navrhovateľa s\nuvedenými nezrovnalosťami konfrontovať. Z uvedeného dôvodu považuje navrhovateľ skutkový stav za\nnedostatočne zistený.\nV tomto smere sa krajský súd stotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľ skutočne vycestoval\ndo Gabonu koncom novembra 2011 a že záver prezentovaný odporcom je logický a založený na\nnavrhovateľových tvrdeniach. Navrhovateľ uviedol, že trvá na námietke nedostatočne zisteného stavu,\nnakoľko ani odporca ani krajský súd neodstránil namietaný rozpor v dátumoch jeho cesty do Gabonu. Už\nlen to, že v zápisnici sa uvádza neexistujúci dátum 31 .november považuje navrhovateľ za pochybenie\na dôvod na objasnenie uvedeného dátumu.\n2/ Študentské víza na Ukrajinu si v Gabone navrhovateľ vybavoval sám a to 19. decembra 2012.\nKatolícky kňaz G. mu pomáhal získať pozvanie od Univerzity v Odese, na základe ktorého mu boli víza na\nUkrajinu vystavené. Uvedený kňaz mu taktiež poskytol všetky potrebné informácie o tom ako je možné\nsi tieto víza vybaviť. Správny orgán opäť argumentuje rozpormi v skutočnostiach uvedených v zápisnici\no podaní vysvetlenia z OHK Čierna nad Tisou a pohovorom s pracovníkom Migračného úradu. Opäť je\nmožné konštatovať, že uvedený rozpor bolo možné odstrániť doplňujúcim pohovorom s navrhovateľom\na nie naň poukazovať až v rozhodnutí a odôvodniť ním nedôveryhodnosť navrhovateľa. Aj v tomto bode\nteda navrhovateľ konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav. Aj v tomto bode sa krajský súd stotožnil\nso záverom odporcu, no odôvodnenie nepovažuje navrhovateľ za dostatočné a logicky správne.\n3/ Vyhodnotenie fotografií, ktoré navrhovateľ predložil ako dôkazné prostriedky v rámci správneho\nkonania považuje navrhovateľ za subjektívny názor pracovníka správneho orgánu, ktorý nie je možné\npovažovať za objektívnu skutočnosť. Navrhovateľ trvá na tom, že na uvedenej fotografii sú skutočné\nzábery z jeho zadržania. Absolútne odmieta, že by sa na spornej fotografii usmieval, nakoľko\npociťoval veľkú bolesť a jeho výraz tváre na fotografii je odrazom tejto bolesti. Je zarážajúce, že\ntakéto vyhodnotenie urobí poverený pracovník správneho orgánu, ktorý sa nikdy osobne nestretol s\nnavrhovateľom a nevie teda posúdiť ako vyzerá keď sa usmieva. Absolútne teda odmieta uvedený\nargument ako zdôvodnenie nedôveryhodnosti navrhovateľa.\nKrajský súd sa aj v tomto bode stotožnil s odporcom. K tomu navrhovateľ uvádza, že ak by chcel účelovo\nnafingovať uvedené fotografie dal by si veľký pozor na to, aby sa na takýchto fotografiách neusmieval,\ntak ako to tvrdí odporca. Navrhovateľ trvá na tom, že jeho výraz na fotografii nie je úsmev ale úškľabok\nbolesti.\n\nNavrhovateľ sa tiež nestotožnil s názorom súdu, že je nelogické, aby si policajti fotografovali\ndokumentáciu z mučenia navrhovateľa. V tomto smere je potrebné podotknúť, že či už sociálne siete,\nyoutube, či iné internetové stránky sú plné podobných fotografií, či videí, na ktorých vojaci, príslušníci\nteroristických organizácii či iných ozbrojených skupín mučia, zabíjajú či inak trýznia osoby. Je to pre\nnich určitý prostriedok preukazovania svojej sily a moci a prostriedok vyvolávania strachu u civilistov.\nSú dobre všeobecne známe dokonca videá z popráv vojenských, či politických vodcov a pod. Takže ani\ntento argument krajského súdu nepovažuje navrhovateľ za relevantný.\n4/ To, že navrhovateľ nedokázal preukázať svoju politickú príslušnosť náležite odôvodnil. To, že\nsprávny orgán vyhodnotil ako paradox, že mu nebol odňatý aj pas považujeme taktiež za subjektívne\nvyhodnotenú skutočnosť, ktorá nemá oporu vo faktoch uvádzaných navrhovateľom a je vyhodnotená\nza tým účelom, aby podporila nesprávny názor správneho orgánu o nedôveryhodnosti navrhovateľa. V\nprípade, že by sa bol správny orgán dopytoval na uvedenú skutočnosť, bol by mu navrhovateľ vysvetlil,\nže prezidentská stráž, ktorá ho zadržala nevykonáva na letisku pasovú kontrolu, a preto nebol dôvod,\naby mu cestovný pas kontrolovali a následne odňali. Ako uviedol navrhovateľ pri pohovore, príslušník\nprezidentskej stráže mu zobral a roztrhal jeho stranícky preukaz, ako manifestáciu svojho nesúhlasu\ns uvedenou stranou. To, že mu bol pas „vrátený\" je len špekulácia správneho orgánu. Aj tento dôvod\nnedôveryhodnosti bolo možné odstrániť doplňujúcim pohovorom.\nKrajský súd opätovne argumentuje tými istými argumentmi ako odporca, ktoré sú nesprávne.\nNavrhovateľ uviedol, že prezidentská stráž, ktorá ho zadržala nevykonáva na letisku pasovú kontrolu,\na preto nebol dôvod, aby mu cestovný pas kontrolovali a následne odňali. Nie je pravda ani to, že\ncez pasovú kontrolu prechádzal navrhovateľ zamaskovaný za duchovného. Cez letisko prechádzal\nzamaskovaný a následne cez pasovú kontrolu už ako on sám.\n5/ Pred pohovorom s Migračným úradom bol navrhovateľ vyzvaný, aby predložil všetky dôkazy, ktoré by\nmohli potvrdiť ním tvrdené skutočnosti. Navrhovateľ predložil výhražné e-maily voči jeho osobe. Správny\norgán nevie preveriť pôvod týchto mailov, ale a priori ich používa v rámci rozhodnutia ako dôvod na\nvyhodnotenie navrhovateľa ako nedôveryhodného, pričom v rozhodnutí priamo uvádza, že nie je možné\npreveriť pôvod uvedených e-mailov. To, že si mohol uvedené e-maily poslať navrhovateľ aj sám, ako sa\ndomnieva správny orgán, považuje navrhovateľ za špekulatívne, ničím nepodložené tvrdenie. Absolútne\nodmieta tento bod ako dôvod nedôveryhodnosti.\n6/ Skutočnosť ako sa podarilo navrhovateľovi odletieť 27. decembra 2011 z letiska dokáže náležite\npopísať a bol by tak urobil aj na pohovore, no pri vstupnom pohovore sa ho nikto nepýtal na podrobnosti.\nO tom, že jeho odchod z krajiny bol vyhodnotený ako dôvod nedôveryhodnosti sa dozvedel až z\nnapadnutého rozhodnutia.\nAko dôkaz preto navrhol v rámci súdneho konania výsluch navrhovateľa, aby mohol súd sám vyhodnotiť\npravdepodobnosť, resp. nepravdepodobnosť, ním uvádzaných skutočností pri odchode z krajiny. Návrh\nna vykonanie dokazovania, súd vyhodnotil ako nepotrebný.\n7/ Vyhodnotenie nedôveryhodnosti žiadateľa o azyl na základe toho, že správny orgán nedokáže overiť\nadresu jeho zamestnania považuje navrhovateľ za absurdné a taktiež ako nedostatočne zistený skutkový\nstav. Ak by bol navrhovateľ vedel, že správny orgán spochybní jeho tvrdenia o jeho zamestnaní bol by\nzabezpečil dôkazy k tejto skutočnosti. Nakoľko ale skutočnosti týkajúce sa jeho posledného zamestnania\nnepovažoval za dôležité, nakoľko ako dôležité vyhodnotil skutočnosti týkajúce sa jeho politických aktivít\na s tým spojených problémov, nezabezpečil k týmto skutočnostiam žiadne dôkazy.\n8/ To, že navrhovateľ si zaobstaral na vstup do Európskej únie falošné povolenie na pobyt nemôže byť\nz pohľadu správneho orgánu vyhodnotené ako spochybnenie jeho dôveryhodnosti, nakoľko sa snažil\ndostať do bezpečnej krajiny všetkými možnými spôsobmi. Nakoľko sa na Ukrajine necítil bezpečne z\ndôvodu rasistického útoku voči jeho osobe, rozhodol sa preto aj takýmto nelegálnym spôsobom vstúpiť\nna územie EU. To, že nevyžil možnosť požiadať o azyl na Ukrajine spočíva v tom, že sa tam stretol s\nrasizmom a rasistickými útokmi na osoby čiernej pleti.\n\nNa základe všetkých uvedených skutočností navrhovateľ považuje vyhodnotenie svojej osoby ako\nnedôveryhodného za nepodložené, skutkový stav za nedostatočne zistený a teda to, že mu z dôvodu\njeho nedôveryhodnosti nebol udelený azyl na území SR považuje za nesprávne právne posúdenie jeho\nprípadu.\nPoukazujúc na ustanovenia zákona o azyle a správneho poriadku svoje odvolanie napokon zhrnul tak, že\nnavrhovateľ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitých\npolitických názorov. Ako už bolo spomenuté vyššie od roku 2010 pôsobil v opozičnej politickej strane,\nverejne kritizoval zriadenie v KDR, jeho politické presvedčenie je známe všetkým štátnym zložkám a\ntiež on sám už bol subjektom prenasledovania. Informácie o KDR potvrdzujú jednoznačne tvrdenia\nnavrhovateľa, nakoľko zo všetkých týchto správ vyplýva, že v KDR nie je demokratické zriadenie, že\nstrany, ktoré odporujú vládnucej strane sú potláčané, príslušníci týchto strán sú unášaní, mučení a\nzabíjaní. Ochrana základných ľudských práv nie je zabezpečená. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ\nspĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle.\nNapokon navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave 9 Saz/49/2012 z 10. októbra 2012, ktorým\nbolo potvrdené rozhodnutie odporcu ČAS: MU-52-27/PO- Ž/2012 z 25. mája 2012 o neudelení azylu\na neposkytnutí doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu\nČAS: MU -52-27/PO - Z/2011 zo dňa 25. mája 2012 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej\nochrany navrhovateľovi na území Slovenskej republiky sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na\nnové konanie.\nOdporca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel jednomyseľne k\nzáveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. februára 2013 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nV zmysle § 21 ods.11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra SR ku dňu 31. decembra\n2012 zrušilo okrem iných, aj rozpočtovú organizáciu - Migračný úrad Ministerstva vnútra SR a v zmysle §\n21 ods.13 zákona č. 523/2004 Z. z. práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom\nzrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra SR. Na základe citovaných právnych noriem\nmá Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že do postavenia Migračného úradu MV SR ako\npôvodne žalovaného správneho orgánu nastúpilo z titulu zákonných zmien Ministerstvo vnútra SR. Preto\nbude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho orgánu - odporcu.\nPod všeobecným označením odporca je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho\nprávneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\n\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky.\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky (ods. 2).\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\n\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a\no neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nNa tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že odporca vyhodnotil dôvody žiadosti o azyl ako také,\nktoré nemožno subsumovať pod niektorý zo zákonom predpokladaných dôvodov pre udelenie azylu\nrelevantných v zmysle § 8 zákona o azyle.\nPodľa názoru odvolacieho súdu judikovaného už v rozhodnutí 1Sža/15/2008 z 19. augusta 2008:\n„Dôveryhodnosť osoby žiadateľa odporca posudzuje vzhľadom na nedostatok listinných dokladov a\ndokumentov, ktorými by preukázal svoju totožnosť, resp. ktorými by preukázal pravdivosť svojich\ntvrdení o prenasledovaní v krajine pôvodu v nadväznosti na celkové správanie navrhovateľa v priebehu\nadministratívneho konania. Na preukázaní pravdivosti tvrdení musí záležať predovšetkým žiadateľovi o\nazyl, preto jeho vyhlásenia musia byť ucelené a rozumné, nesmú protirečiť všeobecne známym faktom o\nkrajine pôvodu a svojim konaním nesmie dávať dôvod na spochybňovanie dôveryhodnosti svojej osoby“.\n„Posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho\nprocesu a úvah odporcu o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím k miere reálnosti, resp. vierohodnosti\nním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami\no krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré\nnepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné\nrozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná“.\n„Z administratívneho spisu odporcu“ (týka sa to aj prerokúvaného prípadu) „vyplýva, že rozpory vo\nvýpovediach navrhovateľa nebolo možné považovať za nepatrné, či zanedbateľné napokon navrhovateľ\nsám priznal účelovosť zmeny údajov týkajúcich sa osobných pomerov, ako aj dôvode, pre ktoré žiadal\nudeliť azyl“.\n„Nedôveryhodnosť tvrdení navrhovateľa pre ich rozpornosť, objektívne znemožnila odporcovi zistiť u\nnavrhovateľa podmienky pre udelenie azylu“.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Stotožnil sa totiž so závermi týkajúcimi\nsa celkového posúdenia osoby žiadateľa o azyl odporcom, ako aj ním predostretých tvrdení. Detaily\npopísané a týkajúce sa členstva v strane UDPS, jeho straníckeho preukazu, výzoru tohto preukazu,\nmaskovania sa, zadržania na letisku, prechodu cez pasovú kontrolu, následného mučenia, oslobodenia\nza pomoci väzniteľov, liečenia v nemocnici, či u ľudového liečiteľa, rozporného dátumu odchodu do\nGabonu pre víza, ktoré mal získať sám alebo s pomocou kňaza, fotografií z mučenia, emailové vyhrážky,\nči sídlo zamestnávateľa a ďalšie uvádzané v podrobnom odôvodnení rozsudku krajského súdu a\nopierajúce sa najmä o vyjadrenia navrhovateľa a teda i obsah správneho spisu, logicky odôvodňujú\nnedôveryhodnosť navrhovateľa, čím je splnená podmienka, pre ktorú odporca nie je povinný skúmať\nďalšie podmienky pre udelenie azylu navrhovateľovi.\nTakýto záver sa významným spôsobom dotýka aj rozhodnutia odporcu o neposkytnutí doplnkovej\nochrany, čo vo svojom rozsudku krajský súd takisto náležite odôvodnil. Tu je však na mieste i\nkonštatovanie krajského súdu, že navrhovateľovi v prípade návratu do KDR nehrozí konanie, zákonom\no azyle definované ako vážne bezprávie, avšak tento dôvod nebol jediným. Odporca poukázal tiež na\nzistenia, že navrátilci z KDR nečelia pri svojich návratoch žiadnemu zlému zaobchádzaniu.\n\nOdvolací súd súhlasí s námietkou navrhovateľa v odvolaní, že november je mesiac, ktorý má 30 a\nnie 31 dní, ako mylne uviedol v napadnutom rozhodnutí odporca, avšak vzhľadom na to, že ide o\njediné skutkové pochybenie, resp. nepresnosť, ktorá však nemôže ovplyvniť náležité skutkové zistenia i\nsprávne právne posúdenie konkrétnej veci, nemôže viesť k rozhodnutiu, ktorého sa neúspešne domáhal\nnavrhovateľ odvolaním.\nOstatné závery odporcu i krajského súdu považuje odvolací súd za logické, neodporujúce si (naopak\ntvrdenia navrhovateľa považuje za nelogické a odporujúce si navzájom) a povolené v rámci správnej\núvahy.\nKrajský súd presvedčivo vysvetlil aj ďalšie dôvody uvedené doslova v tomto rozsudku, pre ktoré\npovažoval napadnuté rozhodnutie odporcu za zákonné a správne. Na ne Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky odkazuje v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v\ncelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd zistil zo správneho spisu celý rad už uvedených rozporov v tvrdeniach navrhovateľa o jeho\npolitickej angažovanosti a prenasledovaní v krajine pôvodu, tak ako boli už pomenované. Podľa jeho\nnázoru preto niet pochybností o náležite zistenom skutkovom stave pri hodnotení ktorého sa najvyšší\nsúd priklonil k hodnoteniu odporcu a krajského súdu.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku, prihliadajúc na skutočnosť, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený\nod platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák. č. 71/1992 Zb.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Saz/49/2012", "guid": "a3d89586-dc8a-4b93-b54a-8c0a5579aa96:7ada2cfc-5d8e-466a-83e2-8c22f40e75aa", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}