{"guid": "cdf6aa70-f583-4250-b8df-7fe9fed23064:b00f3ecd-712c-4687-af59-5c05247ba30d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1", "spisova_znacka": "4Sžf/70/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/70/2012 z 23. 4. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. apríla 2013, sp. zn. 4Sžf/70/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1", "identifikacne_cislo": "1012201240", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15a", "nazov": "§ 15a zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248a", "nazov": "§ 248a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-248a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-248a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-20", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-248a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b00f3ecd-712c-4687-af59-5c05247ba30d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/70/2012\n1012201240\n23. 04. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201240.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: ETRANSA Slovakia s.r.o. so sídlom Prokopa\nVeľkého 52, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou KPMG Legal s.r.o. so sídlom Dvořákovo\nnábrežie 10, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, so sídlom\nRadlinského 37, Bratislava 15, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 900403/5/712804/2012/\nZat zo dňa 5. júna 2012, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n4S/125/2012-74 zo dňa 21. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/125/2012-74 zo dňa\n21. septembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“, príp. „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o preskúmanie vyššie\nuvedeného rozhodnutia žalovaného o predbežnom opatrení vydaného podľa § 15a zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom\ndo 31.12.2011 (ďalej aj „zákon o správe daní“) v spojení s § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nktorým žalovaný žalobkyni zakázal akékoľvek nakladanie s peňažnými prostriedkami v rozsahu 1 895\n407,40 Eur na piatich, v napadnutom rozhodnutí uvedených, peňažných účtoch žalobkyne vedených v\npeňažnom ústave Tatra banka, a.s., a to až do úplného zaplatenia daňového nedoplatku podľa výsledkov\ndaňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008. Dôvodom\nna vydanie napadnutého predbežného opatrenia bol výsledok daňovej kontroly uvedenej dane, ktorý\npodľa protokolu, so žalobkyňou prerokovaným dňa 21.06.2012, predpokladal vyčíslenie rozdielu DPH\nvo výške 1 895 407,40 Eur.\nPodľa krajského súdu v danom prípade daňový orgán vydaním predbežného opatrenia zabezpečil\nnásledné splnenie povinnosti žalobkyne do vydania vyrubovacieho rozhodnutia na základe výsledkov\ndaňovej kontroly (správne malo byť do úplného zaplatenia daňového nedoplatku podľa výsledkov\ndaňovej kontroly - poznámka odvolacieho súdu) tým, že do tohto času obmedzil jej nakladanie s\nfinančnými prostriedkami uloženými v banke.\nPre krajský súd je z charakteru predmetného rozhodnutia zrejmé, že sa jedná o dočasné rozhodnutie,\nktoré bude zrušené predpokladaným vydaním vyrubovacieho rozhodnutia, a teda sa jedná o rozhodnutie\npredbežnej povahy.\nNa základe uvedeného krajský súd s poukazom na § 248 písm. a) OSP konštatoval vylúčenie z\nprieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ide o predbežné rozhodnutie\nvydané v správnom konaní vo vzťahu k ďalšiemu rozhodnutiu správneho orgánu.\n\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnej žalobkyni\nuplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov\npodľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP a\nnavrhuje napadnuté uznesenie rušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nŽalobkyňa namieta odňatie možnosti konania pred súdom postupom prvostupňového súdu\nvyplývajúceho z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tento podľa žalobkyne nesprávne aplikoval\n§ 250d ods. 3 v spojení s § 248 písm. a) OSP.\nOdňatie možnosti konania pred súdom postupom prvostupňového súdu a nesprávne právne posúdenie\nveci krajským súdom podľa žalobkyne spočíva v nesprávnej aplikácii § 248 písm. d) OSP vylučujúce\nzo súdneho prieskumu podľa Druhej hlavy Piatej časti OSP rozhodnutia správnych orgánov, ktorých\npreskúmanie vylučujú osobitné zákony, a to predovšetkým vo vzťahu k ustanoveniu § 100 zákona o\nspráve daní, v ktorého taxatívnom výpočte sa rozhodnutie o predbežnom opatrení vydané podľa § 15a\nzákona o správe daní, nenachádza, a teda zákon o správe daní predbežné opatrenia z preskúmavania\nsúdmi nevylučuje.\nVo vzťahu k subsumovaniu preskúmavaného rozhodnutia krajským súdom pod ust. § 248 písm. a) OSP z\ndôvodu jeho predbežnej povahy, vylučujúcej ho zo súdneho prieskumu, žalobkyňa namieta nenaplnenie\nmateriálneho a procesného znaku tohto rozhodnutia, ktorých kumulatívne splnenie je pre rozhodnutia\npredbežnej povahy predpokladom na jeho vylúčenie zo súdneho prieskumu podľa § 248 písm. a) OSP.\nZa absenciu materiálneho znaku žalobkyňa považuje výrokom preskúmavaného rozhodnutia určený\nzákaz nakladania s jej finančnými prostriedkami až do úplného zaplatenia dorubenej dane, čo žalobkyňa\nnepovažuje za dočasnú ani predbežnú povahu rozhodnutia, pretože ani do skončenia vyrubovacieho\nkonania a ani do zaplatenia dane neexistuje možnosť na zrušenie tohto rozhodnutia. Proti predbežnému\nopatreniu nemožno podať odvolanie a toto je právoplatné a vykonateľné dňom doručenia daňovému\nsubjektu, a teda nie je možné sa proti takémuto rozhodnutiu brániť v konaní pred správnym orgánom. Z\nuvedeného dôvodu žalobkyňa poukazuje na nedostatok procesného znaku rozhodnutia o predbežnom\nopatrení, pričom nevidí inú zákonnú možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, než podaním žaloby\npodľa Druhej hlavy Piatej časti OSP na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\nNa podporu svojich tvrdení žalobkyňa dáva do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky ( napr. PL. ÚS 26/2011, II. ÚS 50/2001) a Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorej\npoukazuje okrem iných na právne názory, že pokiaľ obsah rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho\núčinky, sú spôsobilé dotýkať sa základných práv alebo slobôd subjektov týchto rozhodnutí, musia tieto\nrozhodnutia podliehať súdnemu prieskumu, pričom formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu\nnemôže byť jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho preskúmavania.\nŽalobkyňa taktiež napáda nepreskúmateľnosť uznesenia krajského súdu pre nedostatok dôvodov,\npretože z jeho obsahu nevyplýva, akým spôsobom prvostupňový súd skúmal skutočnú povahu\npredbežného opatrenia, či sa toto nedotýka základných práv a slobôd žalobkyne, ako i nie je v ňom\nobsiahnutá úvaha prvostupňového súdu, na základe akých skutočností a úvah dospel k záveru, že\npredbežné opatrenie je zo súdneho prieskumu vylúčené.\nŽalovaný správny orgán sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nZ vyjadrenia k žalobe vyplýva, že žalovaný považuje predbežné opatrenie za zabezpečovací inštitút\nuplatňujúci sa za predpokladu hroziaceho riadneho a včasného nezaplatenia daňovej povinnosti\ndorubenej na základe výsledkov kontroly, ktorý je v konečnom dôsledku zameraný na zefektívnenie\nvymoženia daňového nedoplatku. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie spĺňa znaky rozhodnutia\npredbežnej povahy vylúčeného podľa § 248 písm. a) OSP zo súdneho prieskumu, pretože je to\nrozhodnutie správneho orgánu vo veciach verejnoprávnych, dočasne alebo predbežne upravujúce\npomery daňového subjektu a proti možnému dôsledku tohto rozhodnutia - proti rozhodnutiu vydanému\npodľa § 35 ods. 15 zákona o správe daní o uložení pokuty za nesplnenie uloženej nepeňažnej povinnosti,\nmá dotknutý daňový subjekt právo podaním odvolania brániť sa pred odvolacím správnym orgánom.\n\nPodľa žalovaného účelom vydaného predbežného opatrenia nebolo zaplatenie dane zistenej počas\ndaňovej kontroly, pretože prostriedkom zabezpečujúcim zaplatenie dane je rozhodnutie o zriadení\nzáložného práva vydané podľa § 71 zákona o správe daní. Žalovaný poukazuje na to, že napadnuté\nrozhodnutie bolo zaslané len žalobkyni a týmto jej neboli zablokované účty, pričom za nesplnenie\nuloženej povinnosti nenakladať s peňažnými prostriedkami žalobkyni mohla byť uložená maximálne\npokuta podľa § 35 ods. 15 zákona o správe daní do výšky 33 190 Eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),\npreskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 veta prvá OSP), a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov\nmá rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu\nnepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 153 Ústavy SR na Slovenskú republiku prechádzajú práva a povinnosti z medzinárodných\nzmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom\nústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi\nSlovenskou republikou a Českou republikou.\nPodľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,\nktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred\nnadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť\npred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 bod 1. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení\nprotokolov č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 (Oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR o pristúpení k\nDohovoru bolo publikované v Zbierke zákonov 15. mája 1992 pod č. 209/1992 Zb.) každý má právo\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „Dodatkový protokol k Dohovoru“) každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať\nsvoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré\nustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni\nprávu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so\nvšeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.\n\nPodľa § 248 písm. a) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a\nprocesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.\nPodľa § 248 písm. d) OSP súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie\nvylučujú osobitné zákony.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o správe daní správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s\ndaňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,\nktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\nPodľa § 15a ods. 1 zákona o správe daní správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom\nzisťovaní v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť daňovému subjektu, aby\nniečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel.\nPodľa § 15a ods. 3 zákona o správe daní správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie\ndôvod, pre ktorý bolo uložené; ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne.\nAk správca dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo\njej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo\ndňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku záložného práva\n(§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový\nsubjekt.\nPodľa § 15a ods. 4 zákona o správe daní odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je\nprípustné.\nPodľa § 15a ods. 5 a 6 zákona o správe právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným\nopatrením sú neplatné. Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného\npráva podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 100 zákona o správe daní z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o a) odklade platenia\ndane alebo daňového nedoplatku (§ 59),\nb) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (§ 59),\nc) odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti (§ 64),\nd) odpustení sankcie (§ 103).\nZákladnou právnou otázkou v tomto konaní je objektívne stanoviť, či rozhodnutie o predbežnom opatrení\n- zakazujúce daňovému subjektu akokoľvek nakladať s vlastnými peňažnými prostriedkami podľa §\n15a zákona o správe daní, možno subsumovať pod negatívnu enumeráciu čl. 46 ods. 2 in fine prvej\nvety Ústavy SR, pre tento prípad konkretizovanú výnimkami z generálnej klauzuly preskúmateľnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 248 písm. a) OSP.\nPredovšetkým je potrebné ustáliť časovú pôsobnosť obmedzenia uloženého výrokom preskúmavaného\nrozhodnutia, ktorá je viazaná na právnu skutočnosť úplného zaplatenia daňového nedoplatku podľa\nvýsledkov daňovej kontroly, a nie do vydania rozhodnutia o určení daňovej povinnosti vyplývajúcej\nz výsledkov daňovej kontroly, ako to v napadnutom uznesení nesprávne konštatoval krajský súd. Z\nhľadiska posúdenia doby trvania zákazu nakladania s finančnými prostriedkami žalobkyne pre účely\nskúmania dočasnosti predbežného opatrenia a jeho zásahu do práv žalobkyne je to podstatný rozdiel.\nJe nesporné, že žalobou napadnuté rozhodnutie účinkami svojho enunciátu podstatne zasahuje do\nzákladného práva žalobkyne vlastniť majetok a práva na jeho pokojné užívanie (čl. 11 ods. 1 Listiny\n\nzákladných práv a slobôd, čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, článok článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru),\npričom nerešpektovanie stanoveného zákazu žalobkyňou by viedlo k fakultatívnej možnosti uloženia\npokuty správcom dane podľa § 35 ods. 15 zákona o správe daní do výšky 33 190 Eur.\nV tomto ohľade nie je možné relativizovať alebo zľahčovať účinky rozhodnutia na realizáciu základného\npráva žalobkyne skutočnosťou dávanou do pozornosti žalovaným v tom ohľade, že preskúmavané\nrozhodnutie je doručované len žalobkyni (žalovaný mal zrejme na mysli, že nebolo zaslané peňažnému\nústavu za účelom blokovania peňažných prostriedkov - poznámka odvolacieho súdu), a teda následkom\ndoručenia zaväzuje len samu žalobkyňu na dobrovoľné zdržanie sa nakladania s jej peňažnými\nprostriedkami. Bez ohľadu na výšku sumy podliehajúcej zákazu nakladania, nemožno zmenšovať účinok\npredbežného opatrenia na nerušený výkon základného práva daňového subjektu možným následkom\njeho porušenia, a to „maximálne“ uložením pokuty, ako na to poukazuje žalovaný. V kontexte obsahu\njeho vyjadrenia žalovaný vníma možnosť uloženia pokuty daňovému subjektu, nie ako hroziaci následok\nporušenia zákazu uloženého rozhodnutím a sankciu za spáchanie správneho deliktu, ale ako miernejší\nnásledok predbežného opatrenia s menším dopadom na výkon práva nakladania s majetkom účastníka\nkonania z dôvodu predpokladu uloženia nižšej sumy pokuty, než je suma peňažných prostriedkov\nzaťažená zákazom vyplývajúcim z predbežného opatrenia. V tejto súvislosti najvyšší súd zdôrazňuje,\nže za žiadnych okolností nemožno účinky rozhodnutiami ukladaných povinností, zákazov a obmedzení\ndotýkajúcich sa základných práv a slobôd účastníkov konania relativizovať možnosťou ich porušenia\ns následkom uloženia nižšej alebo miernejšej sankcie, nakoľko žiaden subjekt nemožno nútiť k jeho\ndobrovoľnej kriminalizácii, k porušovaniu povinností ukladaných mu rozhodnutím. V prvom rade je\npredpoklad na dobrovoľné plnenie zo strany účastníka konania toho, k čomu ho výrok správneho\nrozhodnutia zaväzuje. Je to imanentný následok zákonnosti každého konania správneho orgánu\npremietnutý do formálnych a obsahových náležitostí presvedčivého rozhodnutia tohto orgánu.\nPredbežný alebo dočasný charakter rozhodnutia vo vzťahu k zabezpečeniu plnení povinností účastníka\nkonania, o ktorých má byť následne v ďalšom konaní rozhodnuté, nemôže mať za následok\nnezachovávanie proporcionality medzi ochranou jeho základných práv a slobôd, garantovanou\ndodržiavaním zásady zákonnosti pri postupe správnych orgánov, a zabezpečovaním cieľa sledovaného\ntým ktorým rozhodnutím, ktoré svojimi účinkami zasahuje do súkromnej sféry dotknutého účastníka\nkonania.\nZ uvedeného dôvodu pri overovaní podmienok na vylúčenie rozhodnutia predbežnej povahy zo súdneho\nprieskumu nie je možné vychádzať len z previerky jeho materiálneho a procesného znaku, nakoľko\nsamotná dočasnosť pôsobenia účinkov rozhodnutia a možnosť využitia riadneho opravného prostriedku\nproti nemu, nie sú jediným a maximálnym kritériom.\nZákladným výkladovým pravidlom pri aplikácii zákonmi stanovenej negatívnej enumerácie rozhodnutí\norgánov verejnej správy vylúčených zo súdneho prieskumu tvorí sama ústavná zásada vyplývajúca\nz druhej vety článku 46 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorej z právomoci súdu nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Ústavný text ďalej nerozlišuje medzi\ndruhmi rozhodnutí, napr. z pohľadu ich predbežného alebo dočasného charakteru k právam dotknutých\nv konečných rozhodnutiach upravujúcich práva a povinnosti účastníkov správneho konania alebo iných\nosôb nimi dotknutých. Uvedené možno odvodiť aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústavný súd“), reprezentovanej napr. nálezmi ústavného súdu PL. ÚS 26/01, II. ÚS\n50/01-50, III. ÚS 138/03. Za všetky možno citovať právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu\nč. k. II. ÚS 50/01-50 „...... v prípade, keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh\nči formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť\nvylúčené.“.\nZ citovaného právneho názoru vychádza aj najvyšší súd pri skúmaní dodržania zákonných podmienok\nkrajským súdom pri vydaní odvolaním napadnutého uznesenia, predovšetkým vo vzťahu k zachovaniu\nvyššie uvedeného ústavne konformného výkladu relevantných ustanovení OSP (§ 248 písm. a) OSP) a\ns prihliadnutím na osobitý charakter správneho rozhodnutia napadnutého žalobou.\nInštitút predbežného opatrenia podľa § 15a zákona o správe daní účinného do 31.12.2011 je upravený\npomerne všeobecne, čo do definovania podmienok na jeho uplatnenie - „Správca dane môže počas\ndaňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie ich\núčelu“ ako i do spôsobu zabezpečenia jeho účelu - „.... uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal,\n\nniečoho sa zdržal alebo niečo strpel“. Jediné výslovné obmedzenie pre správcu dane vyplýva z ods. 6\ncitovaného ustanovenia, na základe ktorého predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť\nvýkon záložného práva podľa osobitného predpisu.\nSprávcovi dane teda zákon o správe daní poskytoval pomerne široké oprávnenia na zásah do práv\ndaňového subjektu. Práve z uvedeného dôvodu pri aplikácii tohto inštitútu je potrebné o to väčší dôraz\nklásť na jeho primerané použitie vo vzťahu k právam daňového subjektu v zmysle zásady proporcionality\nvyplývajúcej z § 2 ods. 2 zákona o správe daní, t. j. správca dane by mal o použitie len takých\nprostriedkov, ktoré daňový subjekt najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.\nImperatív použitia „len takého prostriedku“ v sebe nezahŕňa len vhodný výber inštitútu upraveného na\nuvedený účel v zákone o správe daní (napr. výkon daňovej kontroly, zriadenie záložného práva na\nnehnuteľnosť alebo pohľadávku a podobne), ale pri jeho aplikácii okrem cieľa zabezpečiť inkaso do\nštátneho rozpočtu dbať aj na jeho primerané použitie čo do rozsahu zásahu do nerušeného výkonu\nzákladných práv a slobôd daňového subjektu k cieľu správy daní. Uvedená zásada je premietnutá\naj do úpravy samotného predbežného opatrenia ako obmedzenie použitia tohto inštitútu „v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom“.\nHoci ustanovenie § 15a ods. 1 zákona o správe daní vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia\nna zabezpečenie účelu daňovej kontroly a miestneho zisťovania, širší výklad v kontexte odseku 3 §\n15a citovaného zákona napovedá o účele, ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej\npovinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania ako i zefektívnenie\nprípadného budúceho núteného vymáhania daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej\ndane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného\nzaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa §\n63 zákona o správe daní alebo dňom vzniku záložného práva (§ 71 cit. zákona).\nKeďže použitie inštitút predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie alebo\npreverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik\ndaňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že\ndodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne, že vymáhanie na nich vzniknutého\nnedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné.\nMinimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného\nopatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom\nna možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej\npovinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie bez ohľadu na časovo presne\nnevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia. V opačnom prípade by sa mohlo stať, napr. berúc\ndo úvahy prejednávaný prípad, že právo žalobkyne nakladať s vlastnými finančnými prostriedkami by\núčinkami rozhodnutia o predbežnom opatrení požívalo menšiu ochranu ako napr. toto právo pri výkone\ndaňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke, pre výkon ktorej ust. § 83b zákona\no správe daní taxatívne určuje peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd môže prisvedčiť oprávnenosti námietky žalobkyne na postup\nkrajského súdu ohľadne nevykonania testu dopadu žalobou napadnutého rozhodnutia na jej základné\npráva a slobody. V súvislosti s uvedeným najvyšší súd dáva do pozornosti právny názor ústavného\nsúdu obsiahnutý v náleze č. k. III. ÚS 138/03-29 z 15. októbra 2003, podľa ktorého „ ....... je preto\núlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou\nvetou ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu, zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho\npreskúmavania, je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa jeho základných práv alebo slobôd. V\nprípade, ak súd zistí, že tomu tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.“\nNajvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá OSP v spojení s § 205 ods. 2 písm. f) OSP a s § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 2 OSP).\nV ďalšom súdnom prieskume napádaného správneho rozhodnutia bude povinnosťou krajského súdu\npostupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 250ja ods. 4 OSP), a dostatočne\nsa vysporiadať s prieskumom zákonnosti žalobou napádaného správneho rozhodnutia ako i zákonnosti\n\npostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo (§ 157 ods. 2 OSP),\ns prihliadnutím na odôvodnenosť a primeranosť použitého predbežného opatrenia, odôvodniť.\nPodľa § 224 OSP rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}