{"guid": "a3bc907f-a353-4584-af5e-a4193c28f39c:4bd0c0e7-886f-4e5b-963f-dd534b4f50c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1", "spisova_znacka": "10Sžr/21/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/21/2013 z 30. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2013, sp. zn. 10Sžr/21/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1", "identifikacne_cislo": "1012201040", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bd0c0e7-886f-4e5b-963f-dd534b4f50c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/21/2013\n1012201040\n30. 10. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012201040.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci navrhovateľa: Slovenská\ntechnická univerzita v Bratislave, Vazovová 4, 812 34 Bratislava, zastúpeného JUDr. Jurajom Trokanom,\nadvokátom, Radlinského 1, 917 00 Trnava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava (predtým Obvodný\npozemkový úrad Bratislava, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava), za účasti 1/ T. D., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom M., zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Igazovou, so sídlom Mýtna 11, 811 07 Bratislava,\n2/ N. D., nar. XX.XX.XXXX., bytom A., zastúpená JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom AK\nNámestie Slobody 10, 811 06 Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond, Budková 36, 817 15 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. k. 1438/99 Zn.\n0168/07/2083/12/MBE zo dňa 12.04.2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 5Sp/7/2012-49 zo dňa 6. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/7/2012-49 zo dňa 6.\nnovembra 2012 vo veci samej p o t v r d z u j e.\nVýrok o trovách prvostupňového konania v napadnutej časti vo vzťahu k zúčastnenej osobe v 1. rade m\ne n í tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť zúčastnenej osobe v 1. rade na účet jeho právnej zástupkyne\n323,50 € na náhradu trov prvostupňového konania z titulu trov právneho zastúpenia.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nObvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. k. 1438/99 Zn. 0168/07/2083/12/MBE zo\ndňa 12.04.2012 rozhodol ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o\npozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom\nfonde a o pozemkových spoločenstvách, vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom\nuplatneného na základe zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon“), že T. D., nar. XX.XX.XXXX a N. D., rod. D., nar.\nXX.XX.XXXX, obaja v podiele 1 k celku sú dedičmi po oprávnenej osobe v zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona\na spĺňajú podmienky uvedené v ust. § 6 ods. 1 písm. k) zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným\npozemkom prešlo na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za\nnápadne nevýhodných podmienok. Preto sa im vydávajú nehnuteľnosti v pôvodnom k. ú. A. (v súčasnosti\nk. ú. K.), parcela reg. C KN 2998/17, výmera 3.106 m2, druh pozemku v reg. C KN ostatná plocha\n\n(druh pozemku v PK záhrada, vinica) s tým, že sú povinní vrátiť štátu sumu vo výške 1.036,67 €. V\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam prešlo na štát v\ndôsledku kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.1987 uzatvorenej medzi Jánom Zsúrikom, nar. dňa 01.04.1936\nako predávajúcim a Slovenskou vysokou školou technickou Bratislava ako kupujúcim, ktorou bola\nvykúpená celá parcela č. 20117/1 o výmere 2.552 m2 a časť parcely č. 20117/2 o výmere 554 m2,\nk. ú. K., za kúpnu cenu 31.231,- Kčs za pozemky, 18.103,- Kčs za trvalé porasty a 189,- Kčs za plot.\nPo rozsiahlom dokazovaní, najmä výsluchom svedkov, dospel odporca k záveru, ktorý je v rozhodnutí\npodrobne odôvodnený, že v konaní bolo preukázané uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných\npodmienok, preto považoval zákonné podmienky na vydanie nehnuteľností za splnené.\nII.\nKrajský súd v Bratislave, rozhodujúc o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu správneho\norgánu, napadnutým rozsudkom predmetné rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil, pretože dospel k záveru, že odporca náležitým spôsobom\nzistil skutočný stav veci a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vo veci už rozhodol Krajský súd v Bratislave rozhodnutím sp. zn.\n7Sp/2/2010 zo dňa 08.11.2011, ktorým predchádzajúce rozhodnutie odporcu zo dňa 16.10.2009, č. j.\n1438/99 zn. 5338/09/168/07/MBE 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k splneniu nápadne\nnevýhodnej podmienky na strane predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.1987. V\nnovom konaní navrhovateľ predovšetkým namietal nepreukázanie nápadne nevýhodných podmienok pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy, keď odporca na jednej strane považoval predmetné nehnuteľnosti za patriace\ndo poľnohospodárskeho pôdneho fondu a na druhej strane ich považoval aj za pozemky určené na\nzastavanie. Podľa názoru krajského súdu sa odporca s touto námietkou dostatočne vysporiadal. Že\npredmetná nehnuteľnosť mala v čase prevodu vlastníctva charakter poľnohospodárskej pôdy dokazuje\nskutočnosť, že Obvodný súd Bratislava IV, na ktorom bol nárok pôvodne uplatnený, konanie vo veci\ndňa 01.09.1995 právoplatne zastavil a vec postúpil právnemu predchodcovi odporcu práve z dôvodu,\nže nehnuteľnosť v čase prevodu vlastníctva mala charakter poľnohospodárskej pôdy, čím boli splnené\npodmienky § 1 zákona č. 229/91 Zb. a právne účinky spojené s podaním návrhu zostali zachované.\nV novom konaní bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sa v čase ich výkupu využívali na\npoľnohospodárke účely. Rovnako mal súd za preukázané, že predávajúci dostal od štátu za ním\npredanú nehnuteľnosť o 30 889.- Kčs menej ako stanovoval cenový predpis, pretože nehnuteľnosť\nnemala byť ocenená podľa ods. 2 § 14 vyhlášky Slovenského cenového úradu č. 129/1984 Zb., ale\npodľa ods. 1 vzhľadom na existenciu územného rozhodnutia. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani\nnavrhovateľom namietanú preklúziu uplatneného nároku, pretože nárok na vydanie nehnuteľnosti bol\nuplatnený dňa 31.03.1992 cestou Obvodného súdu Bratislava IV, ktorý konanie v zmysle ust. § 104 ods.\n1 O.s.p. zastavil a vec postúpil právnemu predchodcovi odporcu Pozemkovému úradu Bratislava mesto,\npričom právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostali zachované.\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že zúčastneným osobám priznal ich\nnáhradu z titulu trov právneho zastúpenia, a to zúčastnenej osobe v 1. rade vo výške 429,79 € a\nzúčastnenej osobe v 2. rade vo výške 159,16 €, v oboch prípadoch na účet ich právnych zástupcov.\nIII.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie z dôvodu, že krajský súd nedostatočne právne\nposúdil príslušnosť správneho orgánu vo veci konať vzhľadom na zistený skutkový stav. Má za to, že\nodporca nebol orgánom príslušným vo veci konať podľa zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde\na inému poľnohospodárskemu majetku, najmä ustanovenia § 1 zákona, pretože v rámci dokazovania\npoukázal na skutočnosť, že sa nejednalo o poľnohospodárske pozemky, ale o stavebné pozemky.\nKrajský súd sa vecnou príslušnosťou správneho orgánu nezaoberal. Namietal tiež výšku trov konania\npriznaných JUDr. Igazovej, konkrétne priznanie odmeny za poradu s klientom pred pojednávaním v\ntrvaní dvoch hodín, ktoré nepovažoval za účelne vynaložené a navrhoval tiež zníženie základnej sadzby\nodmeny v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.\n\nV doplnení odvolania v rámci lehoty na podanie odvolanie rozšíril odvolacie dôvody o námietku preklúzie\ns tým, že právny predchodca žiadateľov T. D. a N. D., Q. D. si reštitučný nárok neuplatnil v prekluzívnej\nlehote do 31. decembra 1992 podľa zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo\nnedodržanie tejto lehoty nemožno konvalidovať odkazom na ust. § 104 ods. 1 O.s.p. a podanie Q. D.\nbolo príslušnému pozemkovému úradu odstúpené súdom až v roku 1995, teda po uplynutí prekluzívnej\nlehoty. Navrhol preto, aby najvyšší súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými\nby sa súd nebol vysporiadal. Stotožňuje sa so záverom súdu, že správny orgán náležitým spôsobom\nzistil skutkový stav a správne aplikoval aj príslušné zákonné ustanovenia. Navrhol preto rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť v celom rozsahu ako vecne správny a zákonný.\nK odvolaniu sa vyjadrili aj zúčastnené osoby. Účastníčka v 2. rade reagujúc na odvolacie dôvody uviedla,\nže ak sa poľnohospodárska pôda vykupovala na účely výstavby a v čase výkupu už existovalo územné\nrozhodnutie, mal byť ohodnotený ako stavebný pozemok, čo ale nemení nič na podstate reštitúcie podľa\nzákona o pôde č. 229/91 Zb. patriacej do príslušnosti pozemkového úradu. Otázka preklúzie už bola\nv konaní vyriešená a bola uznaná včasnosť uplatnenia nároku. Krajský súd napadnutým rozsudkom\npotvrdil správnosť rozhodnutia pozemkového úradu, nezistil nezákonnosť jeho postupu. Navrhla preto,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil a priznal jej náhradu\ntrov.\nÚčastník v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že konajúci súd nepochybil a postupoval v\nzmysle zákona, keď si osvojil argumenty a dôkazy, ktorými odporca odôvodnil svoje rozhodnutie. V\nprocese dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že sa dotknuté nehnuteľnosti v čase prechodu do\nvlastníctva štátu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.1987 využívali na poľnohospodárske účely.\nPotvrdzuje to aj znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. J. J. pod č. 31/2009 dňa 02.03.2009, v\nktorom sa uvádza, že pozemok bol v roku 1987 využívaný ako záhrada, kúpna zmluva bola uzatvorená\npre majetkoprávne usporiadanie pozemkov a priestorov určených na výstavbu Školského jadrového\nreaktora VR-18 v Bratislave, pričom znalec vyčíslil hodnotu predávaných pozemkov na 62 120,00 Kčs.\nV kúpnej zmluve bola ale kúpna cena určená sumou 31 231,-Kčs podľa znaleckého posudku Ing. D.\nT.. 28/87 zo dňa 15.06.1987, ktorý sa nezachoval. Za správny považuje aj názor konajúceho súdu,\nže neobstojí námietka navrhovateľa o preklúzii nároku v zmysle § 13 ods. 1 zákona, pretože nárok\nna vydanie nehnuteľností bol uplatnený Q. D. dňa 31.03.1992 cestou Obvodného súdu Bratislava IV,\nktorý uznesením č. k. 5C 118/92-43 zo dňa 01.03.1995, právoplatným dňa 01.09.1995 konanie v zmysle\nust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a vec postúpil právnemu predchodcovi odporcu Pozemkovému úradu\nBratislava - mesto, čím právne účinky spojené s podaním návrhu zostávajú zachované. Navrhol preto,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorý bol vydaný v súlade so zákonom, potvrdil\na zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 10 ods.\n2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo\na jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vo veci samej nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250j ods. 3 O.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (www.nsud.sk) minimálne päť dní vopred a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. októbra\n2013.\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov s účinnosťou odo dňa 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona a podľa ods. 4\ncitovaného ustanovenia pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového\núradu, obvodného lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a\n\nsprávy katastra ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad. Účastníkom konania na\nstrane odporcu sa preto z titulu zákonných zmien stal Okresný úrad Bratislava.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania podľa reštitučného zákona priznal zúčastneným\nosobám v 1. a 2. rade postavenie právnych nástupcov po oprávnenej osobe a rozhodol o navrátení\nvlastníctva k špecifikovaným pozemkom.\nPredmetom odvolacieho konania je posúdenie, či krajský súd posúdil vec správne, keď potvrdil\npreskúmavané rozhodnutie odporcu č. k. 1438/99 Zn. 0168/07/2083/12/MBE zo dňa 12.04.2012, najmä\nči sa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ust. §\n219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod, aby sa v logických argumentoch a relevantných právnych\nzáveroch odchýlil od dôvodov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním\nv plnom rozsahu stotožňuje a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej\nveci spolu s právnymi závermi krajského súdu, obmedzil sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. iba na právne\nvyhodnotenie odvolacích námietok.\nPodstatou podaného odvolania je tvrdenie, že rozhodnutie vydal nepríslušný správny orgán a že\nuplatnený nárok je prekludovaný, pretože nebol uplatnený v zákonnej lehote podľa zákona č. 229/1991\nZb. Tieto námietky už boli uplatňované aj v konaní pred súdom prvého stupňa a krajský súd na ne v\nodôvodnení svojho rozhodnutia reagoval, preto odvolací súd toto odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje,\niba dopĺňa.\nPodľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd\nkonanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi\nvec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s\npodaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.\nAko vyplýva z obsahu pripojených spisov, právny predchodca zúčastnených osôb v 1. a 2. rade Q.\nD. si uplatnil návrh na vydanie predmetných nehnuteľností proti navrhovateľovi ako povinnej osobe\ndňa 31. marca 1992 na Obvodnom súde Bratislava 4, ktorý uznesením zo dňa 1. marca 1995 konanie\nvedené pod sp. zn. 5C 118/92 zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. s tým, že po právoplatnosti uznesenia\nvec postúpi Pozemkovému úradu Bratislava (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.09.1995). V\nodôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré prešli do vlastníctva odporcu (v\ntomto konaní navrhovateľa) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.08.1987, sa v čase prevodu vlastníctva\nnachádzali v poľnohospodárskom pôdnom fonde, preto pre tento prípad nemožno aplikovať zákon č.\n87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, ale zákon č. 229/1991 Zb. a v prvom stupni je preto daná\nprávomoc konať o vydanie nehnuteľnosti pozemkovému úradu; právne účinky spojené s podaním návrhu\nna začatie konania zostávajú pritom zachované. Z uvedeného je zrejmé, že pôvodný navrhovateľ si svoj\nreštitučný nárok uplatnil včas v zmysle zákonnej lehoty stanovenej v § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991\nZb. a preto námietka o zániku nároku nie je opodstatnená.\nDruhá odvolacia námietka sa týkala príslušnosti odporcu, resp. jeho právneho predchodcu vo veci konať\npodľa zákona č. 229/1991 Zb., keď navrhovateľ dôvodil, že v konaní bolo zistené, že sa nejednalo\no poľnohospodárske, ale stavebné pozemky. Toto tvrdenie nekorešponduje zo zisteným skutkovým\nstavom, pretože pre posúdenie, či sa jednalo o pôdu patriacu do poľnohospodárskeho pôdneho fondu,\nbolo rozhodujúce jej zatriedenie v čase prevodu vlastníckeho práva, pričom nebolo sporné, že ku dňu\n12.08.1987 bola ako druh pozemku v PK uvedená záhrada, resp. vinica a nebolo sporné, že ako záhrada\nbol tento pozemok v roku 1987 aj využívaný. Na tejto skutočnosti nič nemení záver znalca Ing. J. J.,\nktorý vyslovil vo svojom znaleckom posudku č. 31/2009 zo dňa 2. marca 2009, že cena predmetnej\nnehnuteľnosti, ktorá bola vykupovaná pre majetkoprávne usporiadanie pozemkov a priestorov učených\nna výstavbu Školského jadrového reaktora VR-18 v Bratislave, mala byť stanovená podľa § 14 ods. 1\nvyhlášky Slovenského cenového úradu č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách\n\nza zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov, pretože\nišlo o pozemok určený na stavbu (čo v konaní rovnako nebolo sporné).\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý vo svojich\nnálezoch súvisiacich s reštitučnými konaniami kladie dôraz na to, že „k reštitučným nárokom je potrebné\npristupovať zvlášť citlivo, aby prípadne v súdnom konaní nedošlo k ďalšej krivde. Reštitučné zákony\nmajú zabezpečiť, aby demokratická spoločnosť pristupovala aspoň k čiastočnému zmierneniu následkov\nmnohých majetkových a iných krívd, spočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv\na slobôd zo strany štátu.“\nZ uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom, že preskúmavané\nrozhodnutie odporcu bolo vydané v súlade so zákonom a preto vo veci samej rozsudok krajského súdu\nako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p.).\nAko čiastočne dôvodnú vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku, týkajúcu sa priznanej náhrady trov\nprvostupňového konania zúčastnenej osobe v 1. rade. Krajský súd jej priznal náhradu trov konania v\ncelkovej výške 429,79 € z titulu trov právneho zastúpenia, a to okrem odmeny za dva úkony právnej\nslužby (vyjadrenie k opravnému prostriedku a účasť na pojednávaní) vrátane paušálnej náhrady a 20%\nDPH aj odmenu za poradu s klientom, pričom vykonanie tohto úkonu nebolo ničím preukázané. Odvolací\nsúd preto rozhodnutie v tejto časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že trovy prvostupňového konania znížil\nna sumu 323,50 € (t. j. 2 x (127,16 + 7,63) + 20 % podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov). Námietku, že odmena mala byť znížená v zmysle § 13 ods. 2 cit. vyhlášky nepovažoval\nodvolací súd za dôvodnú, pretože v tomto prípade nešlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb (zúčastnené osoby nemajú spoločného právneho zástupcu).\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a\n2, § 142 ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, pretože\nnavrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech len v nepatrnej časti, úspešným zúčastneným osobám síce\nvznikli trovy z titulu trov právneho zastúpenia, tieto si ale v zákonnej lehote nevyčíslili a odporca nemá\nna náhradu trov konania zákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}