{"guid": "c6bfee68-ba41-459f-b80c-21454cf234cf:3e5bda20-8718-4316-8aee-e1edbcfe0111", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1", "spisova_znacka": "10Sžso/50/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/50/2013 z 18. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2013, sp. zn. 10Sžso/50/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1", "identifikacne_cislo": "1012200546", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-12-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1408-1971/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 13 ods. 2 písm. a) zákona č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1408-1971/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1408-1971/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1971/1408#paragraf-13", "/SK/ZZ/1971/1408#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e5bda20-8718-4316-8aee-e1edbcfe0111", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/50/2013\n1012200546\n18. 12. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200546.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom 3600 Ózd, Jászi.\nO. u. 3, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 4,\nRožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 27. januára 2012 č. 11271-2/2012-BA, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/20/2013-32 zo dňa 17. septembra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/20/2013-32 zo dňa 17.\nseptembra 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 11271-2/2012-BA zo dňa 27. januára 2012\nz r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia\nvo výške 594,60 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/20/2013-32 zo dňa 17. septembra 2013 bola zamietnutá\nžaloba, ktorou sa žalobca dožadoval preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 11271-2/2012BA zo dňa 27. januára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti U. B. od 14. septembra\n2007.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podľa jeho názoru v preskúmavaných veciach si žalobca\nnesprávne vysvetľuje aplikáciu článku 13 ods. 1, 2 písm. a/, článku 14 ods. 1, písm. a/ Nariadenia\nRady č. 1408/71 na svoje konanie. Prvoradou podmienkou pre uplatňovanie článku 14 Nariadenia Rady\nEHS č. 1408/71 je existencia priameho vzťahu medzi podnikom a zamestnancom, ktorého zamestnáva.\nTúto podmienku (napr. uzavretie pracovnej zmluvy) žalobca ako zamestnávateľ U. B. spĺňal, čo ani\nv žalobe nepopiera (...\"uvedené osoby zamestnával žalobca ako subjekt maďarského práva\") a jej\nnaplnenie nebolo spochybnené (viď samotné Zmluvy o dočasnom prideľovaní). Druhou rozhodujúcou\npodmienkou pre uplatnenie článku 14 uvedeného Nariadenia je existencia väzieb medzi podnikom a\nčlenským štátom, v ktorom bol podnik založený, čo znamená, že článok 14 Nariadenia Rady EHS č.\n1408/71 sa vzťahuje iba na tie podniky, ktoré obvykle vykonávajú významné ekonomické činnosti na\núzemí členského štátu, v ktorom boli založené. Treba prisvedčiť žalovanej a aj podľa názoru súdu túto\n\ndruhú podmienku žalovaný ani správny orgán prvého stupňa neboli povinní skúmať, keďže vyplývala z\noznámenia (žiadosti) príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku.\nV danom prípade postavenie zamestnanca žalobcu, poskytnutej osoby na výkon práce spoločnosti\nValsabbia Slovakia spol. s r.o. (na základe Zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov), z hľadiska\nsociálneho zabezpečenia sa posudzuje nie podľa Zákonníka práce účinného na Slovensku, ale podľa\nčlánku 13 ods. 2 písm. a/ Nariadenia rady č. 1408/71, teda v prvom rade skúma sa pravidlo uplatniteľnosti\nvnútroštátnej legislatívy, keďže zamestnanci žalobcu nemali vystavený formulár E 101 a vykonávali\npridelené práce u užívateľskej organizácii na Slovensku. Potom nie je možné aplikovať § 14 (1) (a)\nNariadenia, ako tvrdí žalobca. Tento článok upravuje výnimky, ktoré by bolo možné použiť, ak by\nžalobca postupoval v zmysle výzvy prvostupňového správneho orgánu a dodatočne by predložil súhlas\nžalovaného o možnosti dodatočného vystavenia formuláru E 101 pre vyslaných zamestnancov žalobcom\nna územie Slovenska zo strany obdobnej inštitúcie v Maďarsku. Žalobca však napriek upozorneniu\nsprávneho orgánu nedal žiadny podnet príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku na\nuzavretie spoločnej dohody so spätnou účinnosťou o uplatniteľnej legislatíve Maďarska u vyslaných\npracovníkov žalobcom do spoločnosti Valsabbia Slovakia spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou podľa\npredložených Zmlúv o dočasnom pridelení pracovníkov prijatých v Maďarsku vykonávať činnosť v tejto\nspoločnosti na Slovensku za jednotlivé roky 2007, 2008, 2009 až do 31. decembra 2010.\nKrajský súd ďalej uviedol, že účelom Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 o uplatňovaní systému sociálneho\nzabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, bolo predovšetkým\nvytvoriť základný právny predpis obsahujúci všetky základné ustanovenia na vykonanie zmluvy o\nEurópskych spoločenstvách (čl. 51), ktorý sa bude vzťahovať na všetkých štátnych príslušníkov\nčlenských štátov, ktorí sú povinní v rámci systému sociálneho zabezpečenia, pričom situácia, keď\nosoba podlieha právnym predpisom dvoch členských štátov súčasne ako výnimka zo všeobecného\npravidla, majú byť čo najviac obmedzené v počte aj v rozsahu a pokiaľ ide o zaručenie rovnakého\nzaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ktorí sú zamestnaní na území členského štátu, je vhodné za\nprávne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať, určiť právne predpisy toho členského štátu, v ktorom je osoba\nv zamestnaneckom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.\nCitované nariadenie v II. hlave s názvom „určenie príslušnosti právnych predpisov“ obsahuje kolízne\nnormy týkajúce sa určenia právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie v prípade osôb,\nna ktoré sa predmetné nariadenie vzťahuje. Účelom tohto systému kolíznych noriem je nielen zabrániť\ntomu, aby dochádzalo k súčasnej aplikácii niekoľkých vnútroštátnych právnych predpisov, v dôsledku\nčoho by mohli vznikať nežiaduce komplikácie, ale aj zabezpečiť, aby osoby, na ktoré sa nariadenie\nvzťahuje, nezostali bez dávok sociálneho zabezpečenia len preto, že neexistuje právny poriadok, ktorý\nby sa na nich vzťahoval (napríklad rozsudok ESD č. C-196/90, Fonds voor Arbeidsongevallen proti\nMadeleine De Paep).\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že súd neposúdil\nsprávne predmetnú vec a nevysporiadal sa spôsobom zákonu zodpovedajúcim so všetkými tvrdeniami\na argumentmi žalobcu. Namietal, že\n- súd nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na\nzistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol pracovný pomer na území SR,\n- ani zo znenia Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného\nvzťahovala slovenská legislatíva,\n- v danom prípade existujú aj výnimky, ktoré vylučujú aplikáciu čl. 13 Nariadenia. Pre prípad, že by súd\nbol i napriek vyššie uvedenému toho právneho názoru, že na základe čl. 13 by bola daná aplikovateľnosť\nslovenského práva namieta, že túto vylučuje čl. 14/1 a Nariadenia, v zmysle ktorého sa čl. 13 ods. 2 písm.\na) nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre ktorý zvyčajne\npracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam vykonávala\nprácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za predpokladu, že\npredpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom, aby nahradila inú\n\nosobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Pokiaľ súd vylúčil možnosť aplikácie tejto normy s tým, že\nzamestnanec nemal vystavený formulár E 101, je potrebné uviesť nasledovné: čl. 11/1 Nariadenia Rady\nEHS č. 574/72 hovorí o tom, že inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu, ktorého právne\npredpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec naďalej podlieha týmto právnym\npredpisom do určitého dátumu. Už aj zo samotného pojmu osvedčenie vyplýva, že ide o doklad, ktorý\ndeklaruje určitý stav a v žiadnom prípade sa s jeho vydaním či nevydaním nespája vznik, zmena či\nzánik nejakého právneho vzťahu, resp. právnej situácie, čiže celkom jednoznačne nemá konštitutívny\ncharakter. Napokon aj samotné nariadenie upravujúce status quo tohto osvedčenia hovorí o ňom len\nako o formalite, čo vyplýva napr. aj z názvu citovaného článku,\n- z rozsudku nie je zrejmé, ktoré znenie zákona č. 461/2003 Z. z. súd aplikoval na tento právny vzťah, hoci\nje evidentné, že uvedený právny predpis za obdobie tvrdeného vzniku pracovného pomeru menovaného\naž po rozhodovanie súdom bol viackrát novelizovaný. Nie je teda jasné, či súd aplikuje znenie zákona\núčinné v čase tvrdeného vzniku pracovného pomeru alebo v čase jeho rozhodovania, prípadne iné\nznenie,\n- nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že žalobca ako spoločnosť nevykonával žiadne významné\nekonomické činnosti na území Maďarska,\n- nesúhlasil s argumentáciou žalovanej akceptovanou súdom, že je zrejmé, že rozhodoval o vzniku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, keďže rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm.\na) zákona č. 461/2003 Z. z., pretože táto skutočnosť mala vyplynúť z jeho rozhodnutia (minimálne z jeho\nodôvodnenia) a žalovaná sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na to, že sa fakticky osoba čítajúca\njeho rozhodnutia „dovtípi“. Krajský súd sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, čo žalobca považuje\nza absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo ho v konečnom dôsledku robí nepreskúmateľným a\nsúčasne týmto postupom sa mu odníma možnosť konať pred súdom,\n- krajský súd neposúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a VALSABBIA SLOVAKIA s. r. o. podľa jej\nobsahu, ale podľa jej pomenovania,\n- nikdy netvrdil, že by rozhodnutie maďarského súdu malo vyvolať účinky na území SR, len\nprezentoval očakávanie ohľadne jednoty rozhodovacej praxe súdov EU zvlášť vo veciach, ktoré sa teraz\nprejednávajú (čiže s cudzím prvkom),\n- nesúhlasí s názorom, že nereagoval na list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. apríla 2011\na 26. mája 2011, pretože ho v reakcii na ne požiadal, aby mu ráčil oznámiť, že na základe akej právnej\nnormy a ktorého právneho predpisu mieni vykonať kontrolu u právneho subjektu vzniknutého podľa\nmaďarských právnych predpisov na území Maďarska, ktorý taktiež na území Maďarska uzavrel pracovnú\nzmluvu podľa maďarských právnych predpisov s maďarským štátnym príslušníkom. Žiaľ, správny orgán\ntejto požiadavke nevyhovel a v ďalšom so žalobcom prestal komunikovať.\nŽalobca navrhol, aby z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové konanie a v prípade úspechu v konaní žiadal priznať náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nIII.\nŽalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky k\nsprávnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná nezaložila napadnuté rozhodnutie na tvrdení, že\nzamestnancovi zanikol na území Slovenskej republiky pracovný pomer. Súčasne uviedla, že podľa § 178\nods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodovala o zániku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.\nPri určení uplatniteľnej legislatívy a následnom rozhodovaní o vzniku a zániku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti aplikovala\nkoordinačné Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\n\nzabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým je tak ako ostatné\norgány členských štátov EÚ viazaná. Vzhľadom na toto tvrdenie poukázala žalovaná na článok 249\nZmluvy o založení Európskeho spoločenstva, z ktorého okrem iného vyplýva, že nariadenie má\nvšeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských\nštátoch. Z uvedeného vyplýva, že platné nariadenie zakladá priame práva a povinnosti a všetky\ndotknuté subjekty, vrátane vnútroštátnych súdov, sú nimi priamo viazané. Nevyžaduje sa žiadna ďalšia\ntransformácia do právneho poriadku členského štátu, ba dokonca členské štáty nesmú akokoľvek\npôsobiť proti nariadeniu. Vzhľadom na princíp nadradenosti, resp. predností európskeho práva sú\nnariadenia priamo aplikovateľné bez ohľadu na obsah a úpravu vnútroštátneho práva.\nV ďalšej časti žalovaná uviedla, z akého dôvodu aplikovala na prerokúvaný prípad slovenské právo.\nPoukázala na to, že zamestnanci žalobcu vyslaní na Slovensko nemali formulár E 101 a z toho\ndôvodu nebolo možné udeliť uvedeným zamestnancom ani výnimku podľa čl. 17 nariadenia. Pred\nvydaním napadnutého rozhodnutia požiadala inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku (OEP)\no vyjadrenie, či v dotknutých prípadoch budú vystavovať zamestnancom žalobcu formuláre E 101 so\nspätnou platnosťou, na základe ktorých by podliehali legislatíve Maďarska. Z vyjadrenia OEP Budapešť\nvyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Táto skutočnosť je taktiež uvedená v napadnutom\nrozhodnutí žalovanej, ktorá vyvinula dostatočnú snahu usporiadať danú situáciu v súlade s nariadením\na príslušnou legislatívou. Vzhľadom na uvedené sa podľa žalovanej na prerokúvané prípady vzťahuje\nv oblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky, a preto preskúmavané rozhodnutie\nje vydané v súlade s ňou.\nPodľa názoru žalovanej článok 13 (2) (f) nariadenia, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, sa aplikuje\nlen výnimočne, v prípadoch, keď osoba zostane bez sociálneho zabezpečenia, t. j. keď osoba prestane\npodliehať právnym predpisom členského štátu bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy\niného členského štátu. Článok 13 (2) (f) nariadenia sa chápe ako provizórne riešenie, aby sa predišlo\ntomu, že zamestnanci zostanú bez sociálneho zabezpečenia. Kedže dotknutý zamestnanec žalobcu\nv období, kedy vykonával práce na území Slovenskej republiky, podliehal podľa článku 13 (2) (a)\nnariadenia slovenským právnym predpisom, o čom žalovaná vydala rozhodnutia, nie je možné na tohto\nzamestnanca uplatniť článok 13 (2) (f) nariadenia, ktorý rieši situáciu, kedy sa osoba (zamestnanec)\nocitne bez sociálneho zabezpečenia.\nŽalovaná poukázala na to, že žalobca nevyvinul žiadnu snahu usporiadať poistné vzťahy či už v\nmaďarskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia OEP alebo v Sociálnej poisťovni.\nNavrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/20/2013-32 zo dňa 17. septembra\n2013 v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP - zákon\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 OSP. Po zistení, že\nodvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok,\nproti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci\nv zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,\npretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\na je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP), a preto postupom\npodľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a jej vrátil na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\nOdvolací súd vzhľadom na to, že preskúmaním veci zistil celý rad pochybení, ktoré by vždy viedli\nk zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 18. decembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ZSP), povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva právu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. a/ ZSP, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 16 ZSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa\nosobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 18 ods. 1 ZSP, povinne garančné poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a\nd/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 ZSP, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne\nnemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 písm. a/ ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku\npracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.\nPodľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva\npísomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovanej č. 11271-2/2012-BA zo dňa 27. januára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nU. B. od 14. septembra 2007.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí bez uvedenia ustanovenia zákonného predpisu, podľa ktorého\nzaniklo uvedenému zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti v odôvodnení uviedla, že tak rozhodla pre zánik pracovného\npomeru konkrétnej osobe - zamestnancovi na území Slovenskej republiky a uviedla dátum, podľa\nktorého údajne mal pracovný pomer zaniknúť. Tento dátum však nie je dňom zániku pracovného pomeru,\nku ktorému nedošlo medzi Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce nad Bebravou a zamestnancom U. B.,\npretože pracovný pomer vznikol medzi žalobcom a uvedeným zamestnancom na území Maďarska a\npodľa právneho predpisu Maďarskej republiky.\n\nZ uvedeného je teda sporné, či takéto odôvodnenie zániku pracovného pomeru - pričom žalovaná\nani nezisťovala, o aký druh práce, ktorý zamestnanci vyslaní do Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce\nnad Bebravou z Maďarska vlastne vykonávali - môže byť zákonným podkladom pre zánik sociálneho\npoistenia zamestnanca v zmysle vtedy platného slovenského práva.\nŽalovaná realizujúc požiadavku OEP Budapešť - obdoba zdravotnej poisťovne - vykonala kontrolu\nodvodu poistného na sociálne poistenie u zamestnancov Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce nad\nBebravou. Žalovaná nezisťovala a ani v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnila, či OEP Budapešť\nje oprávnenou inštitúciou či orgánom s rovnakými kompetenciami ako Sociálna poisťovňa, a preto či\nje oprávnená na postup, ktorý vykonáva ohľadne sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a iných právnych predpisov. Jej tvrdenia však vzala\nza základ svojho zisťovania a konštatovania, že na zamestnancov žalobcu sa vzťahuje, pokiaľ ide o\nsociálne poistenie, slovenské právo, a to so zreteľom na Nariadenie Rady EHS č. 1408/71.\nŽalovaná v preskúmavaných rozhodnutiach nevysvetlila, z akých dôvodov svoje zistenia a konštatovania\no použití slovenskej legislatívy na zamestnancov žalobcu vyslaných na Slovensko podložila už\nuvedeným Nariadením č. 1408/71, a nie Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nspoločne s vykonávacím predpisom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktoré pre\nSlovenskú republiku nadobudli účinnosť 1. mája 2010, pričom napadnuté rozhodnutia, aj keď sa mali\nvzťahovať na pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom, boli vydané po tomto dátume najskôr 27. januára 2012.\nNa migrujúcich občanov sa uplatňuje legislatíva EÚ - sú to medzinárodné predpisy sociálneho\nzabezpečenia. <. Od 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadenie Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.\nTieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch\nEurópskeho hospodárskeho priestoru vrátane Švajčiarska Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. V zmysle\nčl. 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a\nEurópskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nŽalovaná si neozrejmila povahu formulárov E 101 a tomu neprispôsobila obsah odôvodnenia svojich\nrozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že so zreteľom na ich deklaratórny charakter a stanovisko\nOEP Budapešť k ich vydaniu pre uvedených zamestnancov (OEP Budapešť registráciu zamestnancov\nžalobcu vymazala a odmietla prijať ich poistné a oznámila žalovanej, aby si so zreteľom na právo\nEurópskej únie zaregistrovala týchto zamestnancov ona a žiadala od nich poistné) mala žalovaná žiadať\npotvrdenie o registrácii uvedených zamestnancov a odvode poistného v Maďarsku a až po preukázaní\ntýchto skutočností pristúpiť k rozhodnutiu o vzniku poistného vzťahu na území Slovenskej republiky, aby\nsa tak vylúčilo dvojité plnenie poistného v dvoch štátoch Európskej únie za tie isté osoby - zamestnancov\nv rozpore so zámermi európskej legislatívy.\nŽalovaná bude okrem odstránenia uvedených pochybení (ak zotrvá na svojich rozhodnutiach) povinná\npreukázateľným spôsobom vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že na území Maďarska vykonáva významné\nhospodárske aktivity, ako to uviedol v žalobe i v odvolaní.\nOdvolací súd navyše dodáva, že účastníkom konania v správnom súdnictve je v zmysle § 250 ods.\n1, veta druhá OSP aj ten, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia\ndotknuté a koho súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania, pretože bol účastníkom správneho\nkonania. Zamestnanec U. B., ktorého sa preskúmavané rozhodnutie dotýkalo, však nebol chybným\npostupom krajského súdu do konania ako účastník pribratý. Napriek tejto procesnej vade odvolací súd\nnerozhodol o zrušení rozsudku krajského súdu, keďže dospel k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia\nžalovanej.\nV.\n\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.\ns. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že úspešnému\nžalobcovi priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania podľa vyčíslenia jeho\nprávneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).\nNáhrada trov prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 1.471,09 Eur pozostáva z:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby:\n- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 24.02.2012\n(§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) - 127,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 29.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)\n- 127,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - stanovisko zo dňa 22.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)\n- 130,16 €,\n- účasť na pojednávaní dňa 17.09.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 130,16 €,\n- ďalšia porada s klientom, ak nepresiahne jednu hodinu (§ 14 ods. 4 písm. a) vyhlášky - porada dňa\n23.09.2013 v čase od 13:20 do 13:40 - 1/3 zo 130,16 = 43,39 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 23.09.2013 (§ 14 ods. 1 písm. e) vyhlášky)\n- 130,16 €,\n- písomné podanie na súd vo veci samej - podanie zo dňa 06.12.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky)\n- 130,16 €,\n- zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie - vyhlasovanie\ndňa 18.12.2013 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky) - 1/4 zo 130,16 = 32,54 €,\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,63 € (rok 2012) a 6 x 7,81 € (rok 2013) = 62,12 €,\n· z cestovného (§ 15 písm. a) a § 16 ods. 4 vyhlášky v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných\nnáhradách, v znení neskorších predpisov) - cesta na pojednávanie dňa 17.09.2013 Rožňava - Nitra a\nspäť - 488 km pri spotrebe 9,8 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,411 €/l (cena zistená Štatistickým\núradom Slovenskej republiky, keďže žalobca nepreukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe) a\nnáhrada za použitie motorového vozidla vo výške 0,183 Eur za každý km - spolu 156,78 €,\n· z náhrady za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky) - cesta na pojednávanie a späť dňa\n17.09.2013 - spolu 12 polhodín (1 cesta trvala cca. 2h a 49 min.) x 13,01 € = 156,12 €,\n· z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 245,18 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi nepriznal cestovné a náhradu za stratu času v súvislosti s\nvyhlasovaním rozsudku dňa 18.12.2013, keďže cestovné a náhrada za stratu času v súvislosti s týmto\nvyhlasovaním už boli žalobcovi priznané v konaní vedenom pod sp. zn. 10Sžso/27/2013.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol žalobcovi priznať súdny poplatok vo výške 66,- Eur, ktorý\nžiadal priznať vo vyčíslení, keďže súdny poplatok nebol zaplatený a ani vyrubený.\nPodľa § 250k ods. 1 veta prvá a tretia O. s. p. ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania a môže tiež rozhodnúť, že sa\nnáhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\n\nDôvody hodné osobitného zreteľa videl Najvyšší súd Slovenskej republiky najmä v tom, že v\nprejednávanej veci ide o jedno z opakovaných konaní (ďalšie napr. 10Sžso/1/2013, 10Sžso/11/2013,\n10Sžso/13/2013), ktoré sú skutkovo veľmi obdobné s totožnou právnou otázkou, týkajúcou sa uplatnenia\npráv žalobcu v predchádzajúcom správnom konaní. Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného\nžalobcu, čo do rozsahu argumentov, ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej\nstrane pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol aj na povinnosť\nprávneho zástupcu riadne plniť procesné povinnosti žalobcu, a to najmä pri dodržiavaní lehôt a pokynov\nkonajúcich súdov.\nPo zvážení oboch uvedených hľadísk znížil Najvyšší súd Slovenskej republiky požadovanú náhradu trov\nkonania a priznal žalobcovi v plnej výške cestovné a náhradu za stratu času (156,78 + 156,12 = 312,90\n+ 20% = 375,48 €) a zvyšnú náhradu trov konania vo výške 1/5 (1.095,61 / 5 = 219,12 €). Takto priznaná\nvýsledná suma náhrady trov konania 594,60 Eur podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pokrýva\nreálne náklady a možný prínos právneho zastupovania v týchto opakovaných veciach.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 594,60 Eur k\nrukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s.\np. v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}