{"guid": "e7cdc3eb-65a5-42ae-b4c3-40d5f9e796e6:12006a43-2a7c-482b-9777-e7b5c6083fd8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1", "spisova_znacka": "10Sžso/12/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/12/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 10Sžso/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1", "identifikacne_cislo": "1012200515", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1971/1408", "nazov": "predpis č. 1408/1971 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1971/1408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/1408-1971"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/12006a43-2a7c-482b-9777-e7b5c6083fd8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/12/2013\n1012200515\n20. 11. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200515.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom 3600 Ózd, Jászi.\nO. u. 3, Maďarsko, zastúpený JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4,\nRožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10581-2/2012-BA zo dňa 3. februára 2012, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/56/2012-28 zo dňa 19. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/56/2012-28 zo dňa 19.\nfebruára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 10581-2/2012-BA zo dňa 3. februára 2012 z\nr u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 489,06 Eur na účet právneho zástupcu\nodôvodnenie:\nI:\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/56/2012-28 zo dňa 19. februára 2013 bola zamietnutá\nžaloba žalobcu - Borsodi Tranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság ,\nso sídlom 3600 Ózd, Jászi. O. u. 3, Maďarsko (ďalej iba ,,žalobca“), proti žalovanej Sociálnej poisťovni,\nústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava (ďalej iba ,,žalovaná“), ktorou sa žalobca dožadoval\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10581-2/2012-BA zo dňa 3. februára 2012, ktorým\nbolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a\npovinného poistenia v nezamestnanosti O. O. dňom 27. júna 2007.\nOdôvodnil ho tým, že podľa jeho názoru na odvádzanie sociálneho poistenia sa na zamestnanca O.\nO. podľa Nariadenia EHS č. 1408/71 vzťahovala slovenská legislatíva a teda napadnuté rozhodnutie\nbolo zákonné.\nV danom prípade by pripustením iného právneho výkladu O. O. počas výkonu prác v spoločnosti\nVALSABBIA SLOVAKIA s.r.o., nebol nikde povinne nemocensky, povinne dôchodkovo a povinne v\nnezamestnanosti poistený (vzhľadom na už citované nariadenie rady EHS č. 1408/71 zo dňa 14.\njúna.1971 v znení vykonávacieho Nariadenia by nespĺňal náležitosti povinného poistenia v Maďarsku a\nna území SR by mu to za tejto osobitnej právnej situácie neumožňovalo znenie ustanovenia § 20 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z.).\n\nKrajský súd v Nitre odvolávajúc sa na predchádzajúce rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\ni ESĽP v podobných prípadoch z minulosti poukázal na zákonnosť riešenia danej problematiky aj v\nprerokúvanom prípade.\nII.\nProti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že:\n- súd nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na\nzistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol pracovný pomer na území SR,\n- ani zo znenia Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného\nvzťahovala slovenská legislatíva,\n- v danom prípade existujú aj výnimky, ktoré vylučujú aplikáciu čl. 13 Nariadenia. Pre prípad, že by súd\nbol i napriek vyššie uvedenému toho právneho názoru, že na základe čl. 13 by bola daná aplikovateľnosť\nslovenského práva namietal, že túto vylučuje čl. 14/1 a Nariadenia, v zmysle ktorého sa čl. 13 ods.\n2 písm. a/ nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre\nktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Pokiaľ súd vylúčil možnosť aplikácie tejto\nnormy s tým, že zamestnanec nemal vystavený formulár E 101 je potrebné uviesť nasledovné: Čl. 11/1\nNariadenia Rady EHS č. 574/72 hovorí o tom, že inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu,\nktorého právne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec naďalej podlieha\ntýmto právnym predpisom do určitého dátumu. Už aj zo samotného pojmu osvedčenie vyplýva, že ide\no doklad, ktorý deklaruje určitý stav a v žiadnom prípade sa s jeho vydaním či nevydaním nespája\nvznik, zmena či zánik nejakého právneho vzťahu, resp. právnej situácie, čiže celkom jednoznačne nemá\nkonštitutívny charakter. Napokon aj samotné nariadenie upravujúce status quo tohto osvedčenia hovorí\no ňom len ako o formalite, čo vyplýva napr. aj z názvu citovaného článku,\n- z rozsudku nie je zrejmé, ktoré znenie zákona č. 461/2003 Zb. súd aplikoval na tento právny vzťah, hoci\nje evidentné, že uvedený právny predpis za obdobie tvrdeného vzniku pracovného pomeru menovaného\naž po rozhodovanie súdom bol viackrát novelizovaný. Nie je teda jasné, či súd aplikuje znenie zákona\núčinné v čase tvrdeného vzniku pracovného pomeru alebo v čase jeho rozhodovania, prípadne iné\nznenie,\n- žalobca, ako spoločnosť, nevykonával žiadne významné ekonomické činnosti na území Maďarska,\n- nesúhlasí s argumentáciou žalovanej akceptovanou súdom, že je zrejmé, že rozhodoval o vzniku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, keďže rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 461/2003 Z. z., pretože táto skutočnosť mala vyplynúť z jeho rozhodnutia (minimálne z jeho\nodôvodnenia) a žalovana sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na to, že sa fakticky osoba čítajúca\njeho rozhodnutia „dovtípi“. Krajský súd sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, čo žalobca považuje\nza absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo ho v konečnom dôsledku robí nepreskúmateľným a\nsúčasne týmto postupom sa mu odníma možnosť konať pred súdom,\n- krajský súd neposúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a VALSABBIA SLOVAKIA s. r. o. podľa jej\nobsahu, ale podľa jej pomenovania,\n- nikdy netvrdil, že by rozhodnutie maďarského súdu malo vyvolať účinky na území SR, len\nprezentoval očakávanie ohľadne jednoty rozhodovacej praxe súdov EU zvlášť vo veciach, ktoré sa teraz\nprejednávajú (čiže s cudzím prvkom),\n- nesúhlasí s názorom, že nereagoval na list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. apríla 2011\na 26. mája 2011, pretože ho v reakcii na ne požiadal, aby mu ráčil oznámiť, že na základe akej právnej\nnormy a ktorého právneho predpisu mieni vykonať kontrolu u právneho subjektu vzniknutého podľa\nmaďarských právnych predpisov na území Maďarska, ktorý taktiež na území Maďarska uzavrel pracovnú\n\nzmluvu podľa maďarských právnych predpisov s maďarským štátnym príslušníkom. Žiaľ, správny orgán\ntejto požiadavke nevyhovel a v ďalšom so žalobcom prestal komunikovať,\nŽalobca navrhol, aby z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové konanie a v prípade úspechu v konaní žiadal o náhradu trov odvolacieho konania.\nIII.\nŽalovaná sa k odvolaniu vyjadrila tak, že žalobca v odvolaní zo dňa 23. apríla 2013 neuviedol\ntaké námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by\nodôvodňovali zmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.\nŽalovaná nezaložila napadnuté rozhodnutie na tvrdení, že zamestnancovi vznikol na území Slovenskej\nrepubliky pracovný pomer. Súčasne uviedla, že podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení rozhodovala o vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti.\nPri určení uplatniteľnej legislatívy a následnom rozhodovaní o vzniku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti aplikovala\nkoordinačné Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho\nzabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín\npohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým je tak ako\nostatné orgány členských štátov EÚ viazaná. Vzhľadom na toto tvrdenie poukázala žalovaná na článok\n249 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva, z ktorého okrem iného vyplýva, že nariadenie má\nvšeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských\nštátoch. Z uvedeného vyplýva, že platné nariadenie zakladá priame práva a povinnosti a všetky\ndotknuté subjekty, vrátane vnútroštátnych súdov, sú nimi priamo viazané. Nevyžaduje sa žiadna ďalšia\ntransformácia do právneho poriadku členského štátu, ba dokonca členské štáty nesmú akokoľvek\npôsobiť proti nariadeniu. Vzhľadom na princíp nadradenosti, resp, predností európskeho práva sú\nnariadenia priamo aplikovateľné bez ohľadu na obsah a úpravu vnútroštátneho práva.\nV ďalšej časti žalovaná uviedla, z akého dôvodu aplikovala na prerokúvaný prípad slovenské právo.\nPoukázala na to, že zamestnanci žalobcu vyslaní na Slovensko nemali formulár E 101 a z toho dôvodu\nnebolo možné udeliť uvedeným zamestnancom ani výnimku podľa čl. 17 nariadenia.\nŽalovaná ďalej uviedla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia požiadala inštitúciu sociálneho\nzabezpečenia v Maďarsku (OEP) o vyjadrenie, či v dotknutých prípadoch budú vystavovať\nzamestnancom žalobcu formuláre E 101 so spätnou platnosťou, na základe ktorých by podliehali\nlegislatíve Maďarska. Z vyjadrenia OEP Budapešť vyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené.\nTáto skutočnosť je taktiež uvedená v napadnutom rozhodnutí Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá\nvyvinula dostatočnú snahu usporiadať danú situáciu v súlade s nariadením a príslušnou legislatívou.\nVzhľadom na uvedené sa podľa žalovanej na prerokúvané prípady vzťahuje v oblasti sociálneho\nzabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a preto preskúmavané rozhodnutie je vydané v súlade\ns ňou.\nPodľa názoru žalovanej článok 13 (2) (f) nariadenia, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, sa aplikuje\nlen výnimočne, v prípadoch, keď osoba zostane bez sociálneho zabezpečenia, t. j. keď osoba prestane\npodliehať právnym predpisom členského štátu bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy\niného členského štátu. Článok 13 (2) (f) nariadenia sa chápe ako provizórne riešenie, aby sa predišlo\ntomu, že zamestnanci zostanú bez sociálneho zabezpečenia. Keďže dotknutí zamestnanci žalobcu\nv období, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky, podliehali podľa článku 13 (2) (a)\nnariadenia slovenským právnym predpisom, o čom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia, nie je\nmožné na týchto zamestnancov uplatniť článok 13 (2) (f) nariadenia, ktorý rieši situáciu kedy sa osoba\n(zamestnanec) ocitne bez sociálneho zabezpečenia.\nPodľa žalovanej nie je pravda, že voči predmetným rozsudkom nepodala odvolanie a nechala ich\nsprávoplatniť, tak ako uvádza žalobca v odvolaní. Keďže v prípadoch, v ktorých sa Sociálna poisťovňa\nneodvolala voči rozsudkom krajského súdu nebolo, aj podľa právneho názoru Krajského súdu v Nitre\n\nvyjadreného v predmetných rozsudkoch, jednoznačne preukázané, v ktorom období zamestnanci\nžalobcu vykonávali práce na území Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa, ústredie, z dôvodu\nopatrnosti a v úsilí predchádzať súdnym sporom, po právoplatnosti rozsudkov zrušila rozhodnutia\npobočky Sociálnej poisťovne a vec vrátila na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom opätovného\nvykonania kontroly v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bánovce nad Bebravou a\npreukázania skutočného obdobia výkonu činnosti dotknutých zamestnancov na území Slovenskej\nrepubliky na základe právne relevantných dokladov.\nŽalovaná poukázala na to, že žalobca nevyvinul žiadnu snahu usporiadať poistné vzťahy či už v\nmaďarskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia OEP alebo v Sociálnej poisťovni.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre,\nč. k. 11S/56/2012-28 zo dňa 19. februára 2013, v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP), a preto postupom podľa\n§ 220 v spoj. s § 246c ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej podľa § 250ja ods. 3 OSP zrušil a jej vrátil na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\nOdvolací súd vzhľadom na to, že preskúmaním veci zistil celý rad pochybení, ktoré by vždy viedli\nk zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 20. novembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ZSP), povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. a/ ZSP, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\n\nPodľa § 16 ZSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa\nosobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 18 ods. 1, ZSP povinne garančné poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a\nd/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 ZSP, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne\nnemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 písm. a/ ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku\npracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.\nPodľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva\npísomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovanej č. 10581-2/2012-BA zo dňa 3. februára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nO. O. dňom 27. júna 2007.\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí bez uvedenia ustanovenia zákonného predpisu, podľa ktorého\nzaniklo uvedenému zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti v odôvodnení uviedla, že tak rozhodla pre zánik pracovného\npomeru konkrétnej osobe - zamestnancovi a uviedla dátum, podľa ktorého údajne mal pracovný pomer\nzaniknúť - dňa 27. júna 2007.\nTento dátum, však nie je dňom zániku pracovného pomeru, ku ktorému v tento deň nedošlo nepochybne\nmedzi žalobcom a zamestnancom O. O. a to určite na území Maďarska a podľa právneho predpisu\nMaďarskej republiky.\nZ uvedeného je teda pochybné, či takéto odôvodnenie zániku pracovného pomeru - pričom žalovaná\nani nezisťovala o aký druh práce, ktorý zamestnanci vyslaní do Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce\nnad Bebravou z Maďarska vlastne vykonávali - môže byť zákonným podkladom pre zánik sociálneho\npoistenia zamestnanca v zmysle vtedy platného slovenského práva.\nŽalovaná realizujúc požiadavku OEP Budapešť - obdoba zdravotnej poisťovne - vykonala kontrolu\nodvodu poistného na sociálne poistenie u zamestnanca Valsabbia Slovakia s. r. o. Bánovce nad\nBebravou.\nŽalovaná nezisťovala a ani v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnila, či OEP Budapešť je\noprávnenou inštitúciou, či orgánom s rovnakými kompetenciami ako Sociálna poisťovňa, a preto, či\nje oprávnená na postup, ktorý vykonáva ohľadne sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe\nzákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a iných právnych predpisov.\nJej tvrdenia však vzala za základ svojho zisťovania a konštatovania, že na zamestnancov žalobcu sa\nvzťahuje, pokiaľ ide o sociálne poistenie, slovenské právo a to so zreteľom na Nariadenie Rady EHS\nč. 1408/71.\nŽalovaná v preskúmavanom rozhodnutí nevysvetlila z akých dôvodov svoje zistenia a konštatovania o\npoužití slovenskej legislatívy na zamestnancov žalobcu vyslaných na Slovensko podložila už uvedeným\nNariadením č. 1408/71 a nie Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 spoločne s\nvykonávacím predpisom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktoré pre Slovenskú\nrepubliku nadobudli účinnosť 1. mája 2010, pričom napadnuté rozhodnutie, aj keď sa malo vzťahovať\nna pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom, boli vydané po tomto dátume - najskôr 30.\njanuára 2012.\n\nNa migrujúcich občanov sa uplatňuje legislatíva EÚ - sú to medzinárodné predpisy sociálneho\nzabezpečenia. Od 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadenie Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n988/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh.\nTieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch\nEurópskeho hospodárskeho priestoru vrátane Švajčiarska, Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. V zmysle\nčl. 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, majú právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a\nEurópskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.\nŽalovaná si neozrejmila povahu formulárov E 101 a tomu neprispôsobila obsah odôvodnenia svojho\nrozhodnutia. Odvolací súd je toho názoru, že so zreteľom na ich deklaratórny charakter a stanovisko\nOEP Budapešť k ich vydaniu pre uvedených zamestnancov (OEP Budapešť registráciu zamestnancov\nžalobcu vymazala a odmietla prijať ich poistné a oznámila žalovanej, aby si so zreteľom na právo\nEurópskej únie zaregistrovala týchto zamestnancov ona a žiadala od nich poistné) mala žalovaná žiadať\npotvrdenie o registrácii uvedených zamestnancov a odvode poistného v Maďarsku a až po preukázaní\ntýchto skutočností pristúpiť k rozhodnutiu o zániku poistného vzťahu na území Slovenskej republiky, aby\nsa tak vylúčilo dvojité plnenie poistného v dvoch štátoch Európskej únie za tie isté osoby - zamestnancov\nv rozpore so zámermi európskej legislatívy.\nŽalovaná bude okrem ich odstránenia (ak zotrvá na svojich rozhodnutiach) povinná preukázateľným\nspôsobom vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že na území Maďarska vykonáva významné hospodárske aktivity,\nako to uviedol v žalobe i v odvolaní.\nOdvolací súd navyše dodáva, že účastníkom konania v správnom súdnictve je v zmysle § 250 ods.\n1, veta druhá OSP aj ten, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia\ndotknuté a koho súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania, pretože bol účastníkom správneho\nkonania.\nZamestnanec O. O., ktorého sa preskúmavané rozhodnutie dotýkalo, však nebol chybným postupom\nkrajského súdu do konania, ako účastník, pribratý.\nZ týchto dôvodov odvolací súd rozhodol o zmene napadnutého rozsudku tak, že napadnuté rozhodnutie\no zániku povinného sociálneho poistenia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nV.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 489,06\nEur, ktorá pozostáva z:\n1. trov prvostupňového konania vo výške 323,50 Eur, a to:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 24. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a\npísomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 29. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky)\n- 2 x 127,16 € = 254,32 €,\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,63 Eur = 15,26 € a\n· z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 53,92 €.\n\n2. trov odvolacieho konania vo výške 165,56 Eur, a to:\n· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej\n- odvolanie zo dňa 23. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a\n· z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania z titulu trov právneho\nzastúpenia vo výške 489,06 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}