{"guid": "f9c32187-f7b2-4dfe-84e7-b6a3fc5ee34a:c1ed9142-8a34-4fcf-92ad-8fc1ba1ded04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1", "spisova_znacka": "10Sžso/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/1/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 10Sžso/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1", "identifikacne_cislo": "1012200498", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ed9142-8a34-4fcf-92ad-8fc1ba1ded04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/1/2013\n1012200498\n20. 11. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200498.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu: Borsodi\nTranzit Foglalkoztatási Közhasznú Nonprofit Korlátolt Felelösségü Társaság, so sídlom 3600 Ózd, Jászi.\nO. u. 3, Maďarsko, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova\n4, Rožňava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č.10877-2/2012-BA zo dňa 31. januára 2012, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/51/2012-29 zo dňa 30. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/51/2012-29 zo dňa 30.\njanuára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 10877-2/2012-BA zo dňa 31. januára 2012 z r\nu š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške\n485,26 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/51/2012-29 zo dňa 30. januára 2013 bola zamietnutá\nžaloba žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 10877-2/2012BA zo dňa 31. januára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia,\npovinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti U. V. dňom 20. júna 2007.\nSvoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že podľa jeho názoru na odvádzanie sociálneho poistenia\nsa u zamestnanca U. V. podľa Nariadenia EHS č. 1408/71 vzťahovala slovenská legislatíva a teda\nnapadnuté rozhodnutie bolo zákonné. V danom prípade by pripustením iného právneho výkladu\nmenovaný počas výkonu prác v spoločnosti VALSABBIA SLOVAKIA, s.r.o. nebol nikde povinne\nnemocensky, povinne dôchodkovo a povinne v nezamestnanosti poistený (vzhľadom na už citované\nnariadenie rady EHS č. 1408/71 zo dňa 14. júna 1971 v znení vykonávacieho Nariadenia by nespĺňal\nnáležitosti povinného poistenia v Maďarsku a na území Slovenskej republiky by mu to za tejto osobitnej\nprávnej situácie neumožňovalo znenie ustanovenia § 20 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Súd\nnesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia by musel odvody\nzaplatiť duplicitne. Zdôraznil, že žalobca odvody poistného ani raz žalovanej neuhradil a preto nemohlo\ndôjsť k ich duplicitnému zaplateniu.\nII.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že:\n- súd nevyvodil žiadne závery zo skutočnosti, že žalovaný správny orgán svoje rozhodnutie založil na\nzistení, že dotknutému zamestnancovi vznikol pracovný pomer na území SR,\n- ani zo znenia Nariadenia Rady EHS č. 1408/71 nie je možné dospieť k záveru, že sa na menovaného\nvzťahovala slovenská legislatíva,\n- v danom prípade existujú aj výnimky, ktoré vylučujú aplikáciu čl. 13 Nariadenia. Pre prípad, že by súd\nbol i napriek vyššie uvedenému toho právneho názoru, že na základe čl. 13 by bola daná aplikovateľnosť\nslovenského práva, namieta, že túto vylučuje čl. 14/1 a Nariadenia, v zmysle ktorého sa čl. 13 ods.\n2 písm. a/ nepoužije, pokiaľ osoba, ktorá je zamestnaná na území členského štátu podnikom, pre\nktorý zvyčajne pracuje, a ktorá je vyslaná týmto podnikom na územie iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu pre tento podnik, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského štátu za\npredpokladu, že predpokladané trvanie tejto práce neprekročí 12 mesiacov a že nie je vyslaná s cieľom,\naby nahradila inú osobu, ktorá ukončila dobu svojho vyslania. Pokiaľ súd vylúčil možnosť aplikácie tejto\nnormy s tým, že zamestnanec nemal vystavený formulár E 101 je potrebné uviesť, že čl. 11/1 Nariadenia\nRady EHS č. 574/72 hovorí o tom, že inštitúcie určené príslušným orgánom členského štátu, ktorého\nprávne predpisy zostávajú uplatniteľné, vydajú osvedčenie, že zamestnanec naďalej podlieha týmto\nprávnym predpisom do určitého dátumu. Už aj zo samotného pojmu osvedčenie vyplýva, že ide o doklad,\nktorý deklaruje určitý stav a v žiadnom prípade sa s jeho vydaním či nevydaním nespája vznik, zmena\nči zánik nejakého právneho vzťahu, resp. právnej situácie, čiže celkom jednoznačne nemá konštitutívny\ncharakter. Napokon aj samotné nariadenie upravujúce status quo tohto osvedčenia hovorí o ňom len\nako o formalite, čo vyplýva napr. aj z názvu citovaného článku,\n- z rozsudku nie je zrejmé, ktoré znenie zákona č. 461/2003 Zb. súd aplikoval na tento právny vzťah, hoci\nje evidentné, že uvedený právny predpis za obdobie tvrdeného vzniku pracovného pomeru menovaného\naž po rozhodovanie súdom bol viackrát novelizovaný. Nie je teda jasné, či súd aplikuje znenie zákona\núčinné v čase tvrdeného vzniku pracovného pomeru alebo v čase jeho rozhodovania, prípadne iné\nznenie,\n- žalobca ako spoločnosť nevykonával žiadne významné ekonomické činnosti na území Maďarska,\n- nesúhlasí s argumentáciou žalovanej akceptovanou súdom, že je zrejmé, že rozhodovala o vzniku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, keďže rozhodovala podľa § 178/1a zákona\nč. 461/2003 Z. z., pretože táto skutočnosť mala vyplynúť z jej rozhodnutia (minimálne z jeho\nodôvodnenia) a žalovaná sa v žiadnom prípade nemôže odvolávať na to, že sa osoba čítajúca jej\nrozhodnutia „dovtípi\". Krajský súd sa s touto námietkou nijako nevysporiadal, čo žalobca považuje za\nabsenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čo ho v konečnom dôsledku robí nepreskúmateľným a\nsúčasne týmto postupom sa mu odníma možnosť konať pred súdom,\n- krajský súd neposúdil zmluvu uzavretú medzi žalobcom a VALSABBIA SLOVAKIA, s. r. o. podľa jej\nobsahu, ale podľa jej pomenovania,\n- nikdy netvrdil, že by rozhodnutie maďarského súdu malo vyvolať účinky na území Slovenskej republiky,\nlen prezentoval očakávanie ohľadne jednoty rozhodovacej praxe súdov EU zvlášť vo veciach, ktoré sa\nteraz prejednávajú (čiže s cudzím prvkom),\n- nesúhlasí s názorom, že nereagoval na list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. apríla 2011 a\n26. mája 2011, pretože ho v reakcii na ne požiadal, aby mu ráčil oznámiť, na základe akej právnej normy a\nktorého právneho predpisu mieni vykonať kontrolu u právneho subjektu vzniknutého podľa maďarských\nprávnych predpisov na území Maďarska, ktorý taktiež na území Maďarska uzavrel pracovnú zmluvu\npodľa maďarských právnych predpisov s maďarským štátnym príslušníkom. Žiaľ, správny orgán tejto\npožiadavke nevyhovel a v ďalšom so žalobcom prestal komunikovať.\nŽalobca navrhol, aby z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu\nprvého stupňa na nové konanie a v prípade úspechu v konaní žiadal náhradu trov odvolacieho konania.\n\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca v odvolaní neuviedol také námietky k správnosti\npreskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo\nzrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Žalovaná nezaložila napadnuté rozhodnutie na tvrdení, že\nzamestnancovi vznikol na území Slovenskej republiky pracovný pomer. Súčasne uviedla, že podľa §\n178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodovala o vzniku\npovinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti. Pri určení uplatniteľnej legislatívy a následnom rozhodovaní o vzniku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\naplikovala koordinačné Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov\nsociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich\nrodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorým je tak ako\nostatné orgány členských štátov EÚ viazaná. Vzhľadom na toto tvrdenie poukázala žalovaná na článok\n249 Zmluvy o založení európskeho spoločenstva, z ktorého okrem iného vyplýva, že nariadenie má\nvšeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských\nštátoch. Z uvedeného vyplýva, že platné nariadenie zakladá priame práva a povinnosti a všetky\ndotknuté subjekty, vrátane vnútroštátnych súdov, sú nimi priamo viazané. Nevyžaduje sa žiadna ďalšia\ntransformácia do právneho poriadku členského štátu, ba dokonca členské štáty nesmú akokoľvek\npôsobiť proti nariadeniu. Vzhľadom na princíp nadradenosti, resp. predností európskeho práva sú\nnariadenia priamo aplikovateľné bez ohľadu na obsah a úpravu vnútroštátneho práva.\nĎalej žalovaná uviedla, z akého dôvodu aplikovala na prerokúvaný prípad slovenské právo. Poukázala\nna to, že zamestnanci žalobcu vyslaní na Slovensko, nemali formulár E 101 a z toho dôvodu\nnebolo možné udeliť uvedeným zamestnancom ani výnimku podľa čl. 17 nariadenia. Pred vydaním\nnapadnutého rozhodnutia žalovaná požiadala inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Maďarsku (OEP)\no vyjadrenie, či v dotknutých prípadoch budú vystavovať zamestnancom žalobcu formuláre E 101 so\nspätnou platnosťou, na základe ktorých by podliehali legislatíve Maďarska. Z vyjadrenia OEP Budapešť\nvyplýva, že formuláre E 101 nemôžu byť vystavené. Táto skutočnosť je taktiež uvedená v napadnutom\nrozhodnutí žalovanej, ktorá vyvinula dostatočnú snahu usporiadať danú situáciu v súlade s nariadením\na príslušnou legislatívou. Vzhľadom na uvedené sa podľa žalovanej na prerokúvané prípady vzťahuje v\noblasti sociálneho zabezpečenia legislatíva Slovenskej republiky a preskúmavané rozhodnutie je vydané\nv súlade s ňou.\nPodľa názoru žalovanej článok 13 (2) (f) nariadenia, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, sa aplikuje\nlen výnimočne, v prípadoch, keď osoba zostane bez sociálneho zabezpečenia, t. j. keď osoba prestane\npodliehať právnym predpisom členského štátu bez toho, aby sa na ňu začali vzťahovať právne predpisy\niného členského štátu. Článok 13 (2) (f) nariadenia sa chápe ako provizórne riešenie, aby sa predišlo\ntomu, že zamestnanci zostanú bez sociálneho zabezpečenia. Keďže dotknutí zamestnanci žalobcu\nv období, kedy vykonávali práce na území Slovenskej republiky, podliehali podľa článku 13 (2) (a)\nnariadenia slovenským právnym predpisom, o čom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia, nie je\nmožné na týchto zamestnancov uplatniť článok 13 (2) (f) nariadenia, ktorý rieši situáciu, kedy sa osoba\n(zamestnanec) ocitne bez sociálneho zabezpečenia.\nŽalovaná poukázala na to, že žalobca nevyvinul žiadnu snahu usporiadať poistné vzťahy či už v\nmaďarskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia OEP alebo v Sociálnej poisťovni.\nVzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.\n15S/51/2012-29 zo dňa 30. januára 2013 v plnom rozsahu ako vecne správny potvrdil.\nIII.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 OSP. Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je\n\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP). Preto postupom podľa §\n220 v spojení s § 246c ods. 1 OSP rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodov uvedených v §\n250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 250ja ods. 3 OSP zrušil a vec\njej vrátil na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\nOdvolací súd vzhľadom na to, že preskúmaním veci zistil celý rad pochybení, ktoré by vždy viedli\nk zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 20. novembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej iba ZSP), povinne nemocensky poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva právu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 15 ods. 1 písm. a/ ZSP, povinne dôchodkovo poistení sú zamestnanec, ktorý vykonáva prácu\nna území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej republiky počas obdobia určeného\nzamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak.\nPodľa § 16 ZSP, povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa\nosobitného predpisu a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 18 ods. 1 ZSP, povinne garančné poistený je zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 1 písm. a/ a\nd/ a v § 7 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 19 ods. 1 ZSP, povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne\nnemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 20 písm. a/ ZSP, povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné\npoistenie v nezamestnanosti zamestnanca vzniká fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku\npracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.\nPodľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZSP, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva\npísomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať\npredpísané náležitosti.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovanej č.10877-2/2012-BA zo dňa 31. januára 2012, ktorým bolo rozhodnuté o zániku povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nU. V. dňom 20. júna 2007.\n\nŽalovaná v napadnutom rozhodnutí bez uvedenia ustanovenia zákonného predpisu, podľa ktorého\nzaniklo uvedenému zamestnancovi povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti v odôvodnení uviedla, že tak rozhodla pre zánik pracovného\npomeru konkrétnej osobe - zamestnancovi a uviedla dátum, podľa ktorého údajne mal pracovný pomer\nzaniknúť - dňa 20. júna 2007. Tento dátum však nie je dňom zániku pracovného pomeru medzi žalobcom\na zamestnancom U. V., a to určite nie na území Maďarska a podľa právneho predpisu Maďarskej\nrepubliky.\nZ uvedeného je teda pochybné, či takéto odôvodnenie zániku pracovného pomeru - pričom žalovaná\nani nezisťovala, o aký druh práce, ktorý zamestnanci vyslaní do Valsabbia Slovakia, s. r. o. Bánovce\nnad Bebravou z Maďarska vlastne vykonávali - môže byť zákonným podkladom pre zánik sociálneho\npoistenia zamestnanca v zmysle vtedy platného slovenského práva. Toto právo navyše ani presne\nneoznačila so zreteľom na množstvo noviel rozhodujúceho zákona, podľa ktorého vec posudzovala.\nŽalovaná realizujúc požiadavku OEP Budapešť - obdoba našej zdravotnej poisťovne - vykonala kontrolu\nodvodu poistného na sociálne poistenie u zamestnanca Valsabbia Slovakia, s. r. o. Bánovce nad\nBebravou.\nŽalovaná nezisťovala a ani v napadnutom rozhodnutí nijako neodôvodnila, či OEP Budapešť je\noprávnenou inštitúciou, či orgánom s rovnakými kompetenciami ako Sociálna poisťovňa, a preto či je\noprávnená na postup, ktorý vykonáva ohľadne sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa na základe\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Jej tvrdenia však vzala za základ svojho zisťovania a\nkonštatovania, že na zamestnancov žalobcu sa vzťahuje, pokiaľ ide o sociálne poistenie, slovenské\nprávo, a to so zreteľom na Nariadenie Rady EHS č. 1408/71.\nŽalovaná v preskúmavaných rozhodnutiach nevysvetlila, z akých dôvodov svoje zistenia a konštatovania\no použití slovenskej legislatívy na zamestnancov žalobcu vyslaných na Slovensko podložila už\nuvedeným Nariadením č. 1408/71, a nie Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004\nspoločne s vykonávacím predpisom Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktoré pre\nSlovenskú republiku nadobudli účinnosť 1. mája 2010, pričom napadnuté rozhodnutia, aj keď sa mali\nvzťahovať na pracovnoprávne vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom, boli vydané po tomto dátume najskôr 30. januára 2012.\nNa migrujúcich občanov sa uplatňuje legislatíva EÚ - sú to medzinárodné predpisy sociálneho\nzabezpečenia. Od 1. mája 2010 nadobudli účinnosť nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady\n(ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pre vykonávanie nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo\n16. septembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov\nsociálneho zabezpečenia a určuje sa obsah jeho príloh. Tieto nariadenia sú záväzné v celom rozsahu\na priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru vrátane\nŠvajčiarska Islandu, Lichtenštajnska a Nórska. V zmysle čl. 7, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, majú\nprávne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie prednosť pred zákonmi Slovenskej\nrepubliky.\nŽalovaná si neozrejmila povahu (deklaratórnu alebo konštitutívnu) formulárov E 101 a tomu\nneprispôsobila obsah odôvodnenia svojich rozhodnutí. Odvolací súd je toho názoru, že so zreteľom na\nich deklaratórny charakter a stanovisko OEP Budapešť k ich vydaniu pre uvedených zamestnancov\n(OEP Budapešť registráciu zamestnancov žalobcu vymazala a odmietla prijať ich poistné a oznámila\nžalovanej, aby si so zreteľom na právo Európskej únie zaregistrovala týchto zamestnancov ona a žiadala\nod nich poistné) mala žalovaná žiadať potvrdenie o registrácii uvedených zamestnancov a odvode\npoistného v Maďarsku a až po preukázaní týchto skutočností pristúpiť k rozhodnutiu o zániku poistného\nvzťahu na území Slovenskej republiky, aby sa tak vylúčilo dvojité plnenie poistného v dvoch štátoch\nEurópskej únie za tie isté osoby - zamestnancov - v rozpore so zámermi európskej legislatívy.\nŽalovaná bude okrem odstránenia uvedených pochybení (ak zotrvá na svojich rozhodnutiach) povinná\npreukázateľným spôsobom vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že na území Maďarska vykonáva významné\nhospodárske aktivity, ako to uviedol v žalobe i v odvolaní.\n\nOdvolací súd navyše dodáva, že účastníkom konania v správnom súdnictve je v zmysle § 250 ods.\n1, veta druhá OSP aj ten, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia\ndotknuté a koho súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania, pretože bol účastníkom správneho\nkonania. Zamestnanec U. V., ktorého sa preskúmavané rozhodnutie dotýkalo, však nebol chybným\npostupom krajského súdu do konania ako účastník pribratý.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol o zmene napadnutého rozsudku tak, že napadnuté\nrozhodnutie o zániku povinného sociálneho poistenia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\nIV.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP\nv spojení s § 224 ods. 1 a 2 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov prvostupňového i odvolacieho súdneho konania podľa vyčíslenia jeho právneho zástupcu\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 485,26\nEur, ktorá pozostáva z:\n1. trov prvostupňového konania vo výške 323,50 Eur, a to:\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom - plnomocenstvo zo dňa 24. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a\npísomné podanie na súd vo veci samej - žaloba zo dňa 29. februára 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky)\n- 2 x 127,16 € = 254,32 €,\n- z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 2 x 7,63 Eur = 15,26 € a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky - 53,92 €.\n2. trov odvolacieho konania vo výške 161,76 Eur, a to:\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej\n- odvolanie zo dňa 20. marca 2013 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),\n- z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky.\nNajvyšší súd nemohol priznať žalobcovi vyššiu sumu (165,56 € namiesto 161,76 €) súc v zmysle § 151\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP viazaný návrhom - vyčíslením trov.\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania z titulu trov právneho\nzastúpenia vo výške 485,26 Eur k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}