{"guid": "432d2304-d5bc-4e0a-bf93-7109d6d3ac54:e9a9ae56-e433-4c69-bce9-b8bdecbe333d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1", "spisova_znacka": "10Sžp/3/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 z 21. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2013, sp. zn. 10Sžp/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1", "identifikacne_cislo": "1012200247", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9a9ae56-e433-4c69-bce9-b8bdecbe333d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/3/2013\n1012200247\n21. 08. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200247.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nživotného prostredia SR č. 8610/2011-1.10 (26/2011-rozkl.) zo dňa 28.novembra 2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/58/2012-112 zo dňa 27. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/58/2012-112 zo\ndňa 27. februára 2012 m e n í tak, že z r u š u j e rozhodnutie ministra životného prostredia\nSR č. 8610/2011-1.10 (26/2011- rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011 a rozhodnutie žalovaného sp. zn.\n2258/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania z titulu právneho zastúpenia na účet jeho právnej\nzástupkyne vo výške 574,51 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 8610/2011-1.10 (26/2011-rozkl.) zo dňa\n28. novembra 2011, bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 2258/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm.\nc) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len ZOPK alebo\nzák. č. 543/2002 Z. z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z. z., a to\nusmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Torysa so sídlom v Medzibrode, v časti\ntýkajúcej sa povolenia výnimky na usmrtenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého v uvedenom poľovnom\nrevíri. Minister v rozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č.\n543/2002 Z. z. a určil, že odstrel možno zrealizovať v lokalitách Sokol, Hlinenô a Bôrovie v katastrálnom\núzemí I., odo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna\n2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového\nrozhodnutia nezmenený.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne\nkonanie a rozhodnutia v ňom vydané a potvrdil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra životného\nprostredia SR č. 8610/2011-1.10 (26/2011- rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011 a rozhodnutie žalovaného\nsp. zn. 2258/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011.\nRozsudok odôvodnil tým, že napriek pochybeniam pri oboznamovaní s podkladmi pre napadnuté\nrozhodnutie ako aj s doručovaním písomností právnej zástupkyni žalobcu, tieto pochybenia boli napokon\nkonvalidované tým, že žalobca si podklady vyžiadal na základe zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám a právna zástupkyňa žalobcu bola oboznámená so všetkými relevantnými listinami o čom\nsvedčí jej vyjadrenie k nim v opravnom prostriedku, resp. v žalobe, tieto pochybenia nemali vplyv na\nzákonnosť a správnosť rozhodnutia.\nZ predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného krajský súd zistil, že na základe\nžiadosti Poľovníckeho združenia Torysa Medzibrod žiadateľ doložil svoju žiadosť dôkazmi, ktoré\npodľa názoru súdu dostatočne preukazujú dôvodnosť obavy o bezpečnosť a zdravie obyvateľov\ndotknutej obce. Medvede pohybujúce sa v intraviláne obce, v bezprostrednej blízkosti ľudských\nobydlí, sú dôkazom o synantropizácii medveďov v danej lokalite a nepochybne predstavujú skutočné\nnebezpečenstvo pre ľudí, ktorí sa celkom prirodzene cítia ohrození. Záujem na ochrane prírody musí\nza daných okolností ustúpiť prioritnému záujmu na ochrane života a zdravia obyvateľov, tak ako to\npredpokladá právny poriadok. Na základe uvedených skutkových zistení je podľa názoru súdu možné\nurobiť záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm.\nc) zákona č. 543/2002 Z.z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v lokalitách je natoľko\nzávažné ohrozenie života a zdravia obyvateľov, že výrazne prevyšuje záujem na ochrane živočíšneho\ndruhu medveďa hnedého.\nKrajský súd v Bratislave zdôraznil, že prísna druhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladné\nzdokumentovanie pohybu jedincov medveďa hnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola\nzrejmá potreba chrániť záujem na ochrane zdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky.\nPokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci so žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú\npohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v intravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring\nžalovanému na účely rozhodovania o povolení výnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná\nsituácia v týchto konaniach a proces povoľovania výnimiek by sa stal transparentnejším.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie i postup žalovaného boli z hľadiska žalobných dôvodov v medziach zákona. Nakoľko\nnámietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie tohto rozhodnutia, postupoval súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\na žalobu zamietol.\n\nIII.\nOdvolanie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že ho považuje\nza nesprávny pretože Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\nĎalej v odvolaní doslova uviedol:\nŽalobca vyčítal konaniu pred prvostupňovým správnym orgánom, aj postupu a rozhodnutiu žalovaného,\nže v ich konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nTúto vadu žalobca aj identifikoval tak, že mu správnymi orgánmi oboch stupňov bola upretá možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie. Odňatie možnosti\nžalobcovi využívať svoje právo účastníka konania spočívalo v tom, že ho správny orgán prvého stupňa\nneoboznámil s podkladmi rozhodnutia, napriek jeho výslovnej žiadosti mu neposkytol kópiu spisu a toto\npochybenie nenapravil ani žalovaný v konaní o rozklade.\nNaopak, ako bolo v žalobe uvedené, žalovaný zaťažil konanie ďalšou vadou, keď dopĺňal dokazovanie\nvyžiadaním si správy od ŠOP SR k možnému posunutiu časového vymedzenia obdobia, v ktorom\nžiadateľovi povolil realizovať udelenú výnimku.\nSúd prvého stupňa sa na jednej strane stotožnil s tvrdením žalobcu, že takýto postup správnych\norgánov znamená takú vadu, ktorá by samotná znamenala nevyhnutnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, aj prvostupňového správneho orgánu. Na druhej strane však skonštatoval, že žalobca sa s\npodkladmi rozhodnutia oboznámil inou (mimoprocesnou) formou, keď si podklady rozhodnutia vyžiadal\nod žalovaného na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tieto mu boli poskytnuté.\nPodľa názoru súdu prvého stupňa žalobcovi boli týmto spôsobom poskytnuté všetky podklady\nrozhodnutia, ktoré prvostupňový správny orgán zhromaždil, mohol sa teda oboznámiť s ich obsahom a\nv dôsledku týchto vedomostí bola zhojená aj taká závažná vada správneho konania, ktorú oprávnene\nžalobca namieta.\nS názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím\nprvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože\ntento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.\nŽalobca v konaní, a to súd prvého stupňa nespochybňuje, opakovane namietal, že nielenže mu nebolo\nmožné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti,\nale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia\" nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil\nsprávny orgán.\nŽalobca teda nemal možnosť navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, ani sa vyjadriť k spôsobu ich\nobstarania, keďže až do vynesenia prvostupňového rozhodnutia mu správny orgán napriek ustanoveniu\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku neoznámil aké podklady rozhodnutia zhromaždil.\nAko vyplynie z ďalšej časti tohto odvolania, správny orgán naopak oznámil, že správny orgán po obdržaní\na skompletizovaní žiadostí od poľovníckych subjektov, po vykonaní analýzy minuloročnej regulácie a\nanalýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, (ktorú správny orgán vykonal a ktorá,\nako zistil súd prvého stupňa z administratívneho spisu, nie je súčasťou tohto spisu) odbor výkonu štátnej\nsprávy požiadal o stanovisko štátnu ochranu prírody (list prvostupňového správneho orgánu zo dňa 28.\njanuára 2010 správne má byť 2011 sp. zn. 3105/2011-2.2).\nAk teda súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca sa oboznámil s podkladmi rozhodnutia na základe\nsvojej žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, toto konštatovanie sa vzťahuje len\nna žiadosti o udelenie výnimiek, ktoré si skutočne žalobca vyžiadal súdom uvedeným postupom a tieto\nmu boli aj poskytnuté.\nTakýto postup žalobcu svedčí o jeho aktívnom postupe v konaní. Žalobca vychádzajúc z vedomostí\no tom, že prvostupňovému správnemu orgánu boli doručené žiadosti žiadateľov o povolenie výnimky\nz druhovej ochrany medveďa hnedého, tieto podklady rozhodnutia mimoprocesnou formou žiadal. Už\nsamotný tento postup, keď žalobca musí využívať prostriedky, ktoré mu poskytujú iné právne predpisy,\naby sa domohol informácií, ktoré mu mali byť v správnom konaní alebo oznámené pri oboznámení s\npodkladmi rozhodnutia, alebo k nim mal získať prístup zaslaním kópie spisu, svedčí o tom, že postup\n\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného nemožno pokladať za súladný so zásadami správneho\nkonania zakotvenými v § 3 Správneho poriadku.\nŽalobca však rozumie tomu, že pre súd prvého stupňa bola významná skutočná vedomosť žalobcu o\ntomto podklade rozhodnutia. Pokiaľ však ide o ďalšie podklady rozhodnutia, a to list Obvodného úradu\nživotného prostredia v Banskej Bystrici, list starostu obce Hiadeľ, list starostu obce Lučatín a starostky\nobce Medzibrod, žalobca nemal možnosť ani mimoprocesnou formou byť oboznámený s ich obsahom,\nkeďže nemajúc vedomosti o tom, čo správny orgán prvého stupňa ako podklady rozhodnutia zhromaždil,\nnemohol ich ani žiadať na základe Zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nŽalobca považuje za potrebné zdôrazniť, že tento stav, keď získava informácie o podkladoch rozhodnutia\nako účastník konania na základe žiadosti podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nnezodpovedá jeho právam účastníka konania, v tejto časti odvolania však osobitne dáva do pozornosti\nodvolaciemu súdu, že ani k zhojeniu vady v konaní, ktorej existenciu konštatoval aj súd prvého stupňa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, nedošlo, keďže žalobca nemajúc vedomosti o tom, čo je podkladom\nrozhodnutia, nemohol, napriek svojmu aktívnemu prístupu žiadať tieto informácie od správneho orgánu\nv inom konaní.\nAko je totiž zrejmé z podkladov rozhodnutia, ktoré žalobcovi boli doručené, a to stanoviska ŠOP SR zo\ndňa 1. marca 2011, prílohou tohto stanoviska bol aj záznam z pracovného stretnutia zoológov ŠOP SR,\nktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia zúčastnených\nna tejto porade, konkrétne Ing. Q., vyplýva, že samotný zamestnanci ŠOP SR majú odôvodnené\npochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom, starostami obce a inými\nsubjektami. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté závery, podľa ktorých „škoda\nspôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri, včelstvách, majetku,\nhospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na lov\nlen v prípade, ak bude preverená aj zo strany štátnej ochrany SR. V prípade, že ŠOP SR nepreverí\nrelevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať odlov príslušným poľovným\nsubjektom.\" V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného pracovného stretnutia uvádza:\n„vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého bez\npredchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o danej ohrozujúcej situácií\ns jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú zohľadňovať v stanovisku\nŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého\".\nŽalobca nemal k dispozícii vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici, list\nstarostu obce Hiadeľ, list starostu obce Lučatín a starostky obce Medzibrod, ani nemal informácie o\ntom. že takéto podklady rozhodnutia existujú pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, o ich obsahu\nsa dozvedel až z tohto prvostupňového rozhodnutia len ako o jednej zo skutočností, o ktoré opieral\nprvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie o povolení výnimky.\nKonkrétny obsah týchto vyjadrení, na žiadosť koho boli vydané, čo konkrétne osvedčujú, bol však\nžalobcovi počas celého konania napriek tomu, že sa aktívne dožadoval sprístupnenia podkladov\nrozhodnutia, spôsobom ktorý mu Správny poriadok dáva k dispozícii, zostal neznámy.\nPráve tieto podklady rozhodnutia mohli a mali byť konfrontované so závermi z pracovného stretnutia\nzo dňa 17. februára 2011, rovnako ako by s tými istými závermi pracovného stretnutia malo byť\nkonfrontované vyjadrenie ŠOP SR, Správy TANAPu v konkrétnej veci. Za tohto stavu nie je\nmožné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi oboznámiť sa s\npodkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý napriek zrozumiteľne\na jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania nenapravil pochybenie\nprvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s takýmto postupom stotožnil.\n\nPokiaľ súd prvého stupňa konštatuje, že napriek ďalšiemu pochybeniu v správnom konaní, a to\ndoručovaniu dodatočného vyjadrenia ŠOP SR k posunu časového vymedzenia platnosti udelenej\nvýnimky žalobcovi, ani jeho právnej zástupkyni, opätovne nenastala nutnosť zrušiť napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, keďže táto vada bola zhojená tým, že žalobca a jeho právna zástupkyňa\nmali o obsahu tohto vyjadrenia vedomosti, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu, nie je možné sa stotožniť s týmto právnym názorom.\nPredovšetkým je potrebné poukázať na to, že žalobca je občianske združenie so zameraním na ochranu\nprírody a svoje poslanie realizuje mnohými aktivitami, ktorých účasť v správnych konaniach podľa\nZákona o ochrane prírody a krajiny predstavuje len nepatrnú, aj keď súdom z pochopiteľného dôvodu,\nzrejme najviac viditeľnú časť.\nZ uvedených dôvodov je žalobca v správnych konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a krajiny a\nosobitne v rozkladových konaniach vedených žalovaným zastúpený právnou zástupkyňou - advokátkou.\nŽalobca nemá potrebné vedomosti na to, aby mohol v konaniach podľa Zákona o ochrane prírody a\nkrajiny využívať účinne právne prostriedky z uvedeného dôvodu a v súlade s ust. článku 47 ods. 2\nÚstavy SR využíva svoje právo na právnu pomoc pred orgánmi verejnej moci. Tomuto právu každého\nzodpovedá ustanovenie v Správnom poriadku, aj v Zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého\npísomností doručované v konaní účastníkovi, ktorý je zastúpený zástupcom so splnomocnením pre celé\nkonanie, majú byť doručované tomuto právnemu zástupcovi.\nJe nepochybné, že táto úprava sleduje rešpektovanie práva účastníka konania zakotveného v článku\n47 ods. 2 Ústavy SR. Nie je totiž možno spravodlivo očakávať od účastníka konania, ktorý si práve pre\nsvoju nedostatočnú právnickú disponovanosť zvolil právneho zástupcu, aby tento účastník konania mal\nvedieť kvalifikovane posúdiť dôsledky využitia svojich práv vyplývajúcich mu z procesných predpisov.\nV konkrétnom prípade nemožno od žalobcu očakávať, že by tým, že jemu namiesto jeho právnej\nzástupkyne bolo doručené vyjadrenie ŠOP SR zo dňa 3. novembra 2011 bola splnená povinnosť\nsprávneho orgánu oboznámiť ho ako účastníka konania s podkladom rozhodnutia, umožniť mu vyjadriť\nsa k tomuto podkladu, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie.\nTáto povinnosť správneho orgánu by bola splnená len za predpokladu, ak by takáto listina, z ktorej\nnepochybne žalovaný pri zmene napadnutých rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu vychádzal,\nbola doručená jeho právnej zástupkyni. Ak sa tak nestalo, skutočnosť, že táto listina bola doručená\nžalobcovi, nemá na nezákonnosť konania žiaden vplyv. Od žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že\nbude apriórne predpokladať nezákonnosť postupu správneho orgánu, a teda to, že napriek zákonnej\núprave doručuje listiny v konaní jemu a nie jeho právnej zástupkyni a nemožno od neho ani očakávať,\nže o každej takejto listine bezodkladne informuje svoju právnu zástupkyňu. Žalobca mal dôvod\npredpokladať, že takáto listina bola doručená aj jeho právnej zástupkyni a nerobiť žiadne úkony\nsmerujúce k využitiu svojho práva vyjadriť sa k tejto listine.\nVada spočívajúca v tom bola súdom prvého stupňa posúdená tak, že napriek tomu, že žalovaný\nneumožnil právnej zástupkyni žalobcu oboznámiť sa s doplnením podkladov rozhodnutia a vyjadriť sa\nk nim, nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právna zástupkyňa\nsa o obsahu doručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným\npochybením žalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach. Tento záver súdu prvého stupňa\nneobstojí. Rozhodnutie žalovaného je datované dňom 28.11.2011, rozhodnutiu žalovaného o rozklade\npredchádza podľa ust. § 61 ods. 2 Správneho poriadku návrh ním ustanovenej osobitnej komisie.\nNa základe informácie vyžiadanej v súlade so Zákonom o slobodnom prístupe k informáciám žalobca\npoukazuje na ďalšie súvislosti, ktoré robia záver súdu prvého stupňa o tom, že táto vada nemala vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia žalovaného, za neopodstatnený.\n\nZo zápisnice z 13. zasadnutia Osobitnej komisie ministra životného prostredia SR pre konanie vo veciach\nrozkladov (ďalej len „rozkladová komisia\") konaného dňa 4. novembra 2011 vyplýva, že pod bodom IV.\nbol prerokovaný návrh rozhodnutia o rozklade č. 8464/2011-1.10, ktorý podal žalobca proti rozhodnutiu\nMinisterstva životného prostredia SR, Odboru výkonu štátnej správy č. 3919/2011-2.2 z 19. septembra\n2011 a prerokovanie návrhov rozhodnutí o rozkladoch podaných Lesoochranárskym zoskupením VLK\nv skutkovo rovnakých prípadoch.\nPrehľad rozkladov podaných proti povoleniu výnimiek na usmrcovanie chráneného druhu živočícha medveďa hnedého, ktoré boli prerokované na tomto zasadnutí rozkladovej komisie, je uvedený v prílohe\nč. 2 tejto zápisnice.\nČlenovia komisie predniesli formulačné pripomienky a po zapracovaní týchto pripomienok „do\nrozhodnutí\" mali byť tieto následne predložené na podpis ministrovi. Rozkladová komisia odporučila\nministrovi „zmeniť výrok napadnutých rozhodnutí v časti „Podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12\nzákona\" v bode 1 tak, že odstrely medveďov bude možné zrealizovať na presne určených lokalitách od\n1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou\". V prílohe č. 2 predmetnej zápisnice je\npod bodom 5. uvedená aj vec, ktorá je predmetom súdneho prieskumu.\nZ oboznámenej zápisnice rozkladovej komisie vyplýva, že pokiaľ jej predseda zasielal podklady\nrozhodnutia žalobcovi dňa 21. novembra 2012, stalo sa tak viac než dva týždne po tom, čo na zasadnutí\nrozkladovej komisie táto schválila návrh rozhodnutia o rozklade v predmetnej veci.\nŽiadne ďalšie zasadnutie rozkladovej komisie, ktoré by nasledovalo po tom, čo boli žalobcovi doručené\npodklady rozhodnutia a ktorého predmetom by bolo rozhodovanie o žalobcovom rozklade v predmetnej\nveci, sa neuskutočnilo.\nAko je zrejmé z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného, tento sa v celom rozsahu stotožnil s\nnázorom rozkladovej komisie. Osobitne je potrebné poukázať na to, že stanovisko ŠOP SR, ktoré bolo\npodkladom na zmenu prvostupňového rozhodnutia žalovaným, je datované dňom 3. novembra 2011 a\nzasadnutie, na ktorom rozkladová komisia rozhodovalo o návrhu na rozhodnutie o rozklade žalobcu,\nktorý bol neskôr v nezmenenej podobe prevzatý do rozhodnutia žalovaného, sa uskutočnilo dňa 4.\nnovembra 2012. Z uvedených časových súvislostí je zrejmé, že v konaní o rozklade pred žalovaným\nnebola vyvinutá žiadna snaha o to, aby žalobca mal možnosť svoje práva účastníka konania využiť.\nAj keď žalobcovi je zrejmé, že rozhodnutie žalovaného nie je totožné s rozhodnutím rozkladovej komisie\n(táto predkladá žalovanému len návrh rozhodnutia), je nepochybné, že návrh rozkladovej komisie na\nrozhodnutie je podmienkou sine qua non na rozhodnutie žalovaného o rozklade. Ak teda rozkladová\nkomisia predložila žalovanému svoj návrh bez toho, aby žalobca bol pred tým oboznámený s doplnenými\npodkladmi rozhodnutia a žalovaný sa napriek tejto procesnej vade s návrhom rozkladovej komisie\nstotožnil, nemožno takýto postup považovať za iný ako taký, ktorým boli žalobcovi odňaté práva\núčastníka konania.\nŽalobca poukazuje na to, že skutočnosť, že mu bola odňatá možnosť konať v súlade so zákonom\npred správnym orgánom a že táto vada mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, uviedol už\nv žalobe. Skutočnosť, kedy sa uskutočnilo zasadnutie rozkladovej komisie, žalobcovi nebola známa.\nTýmto podaním však nerozširuje žalobné námietky, keďže, ako už bolo uvedené, namietané pochybenia\nuž boli súčasťou žaloby.\nŽalobca nepovažoval, tak ako to posúdil súd prvého stupňa, toto dodatočné vyjadrenie ŠOP SR týkajúce\nsa doby realizácie povolenej výnimky za tak málo podstatný podklad rozhodnutia, že vyššie opísaná\nvada konania žalovaného nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.\n\nAko totiž vyplynulo z vyjadrenia ŠOP SR zo dňa 1. marca 2011 táto zaujala jednoznačné stanovisko\nneodporučiť ani v jednom z prípadov, v ktorých bolo žiadané udelenie výnimky, jarný odstrel.\nRozhodnutím žalovaného však k povoleniu jarného odstrelu došlo, keďže sa doba realizácie povolenej\nvýnimky presunula na jarné mesiace roku 2012. Žalobca nenašiel v rozhodnutí žalovaného žiadne\nodôvodnenie akým spôsobom sa s touto diskrepanciou vysporiadal. Pokiaľ ŠOP SR vo svojom\nstanovisku zo dňa 1. marca 2011 zaujala postoj, podľa ktorého nie je možné odporučiť jarný odlov,\nžalobca sa oprávnene domnieva, že k takémuto stanovisko viedli ŠOP SR vážne a z ochrany tohto druhu\nvyplývajúce dôvody. Bolo žalobcovým právom zaujať postoj, v ktorom by žiadal, aby správny orgán žalovaný posúdil dôvody, ktoré viedli ŠOP SR v priebehu pol roka k takej zásadnej zmene postoja,\npri ktorej zo stanoviska o žiadnom jarnom odstrele sa vyvinulo stanovisko, že je možné vo všetkých z\npovolených výnimiek realizovať tieto aj v jarných mesiacoch.\nŽalobca nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pokiaľ ide o namietanú nemožnosť\noboznámiť sa s „analýzou minuloročnej regulácie a analýzou škôd spôsobených medveďmi v\npredchádzajúcom roku\", v prejednávanej veci konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli\npodkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím oboznámiť žalobcu v zmysle § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku. Z tohto hľadiska podľa názoru súdu prvého stupňa zákon porušený nebol. Tento\nzáver súdu prvého stupňa je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ako aj v rozpore s už citovaným\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku.\nPokiaľ správny orgán v oboznámení s podkladmi rozhodnutia zo dňa 28. januára 2010 (správne 2011)\nuviedol, že vykonal analýzu škôd a minuloročnej regulácie, a ako vyplynie z ďalšieho, vo svojich\nrozhodnutiach na tieto zistenia poukázal, možno vysvetliť tento postup dvoma spôsobmi, z ktorých však\nani jeden nesvedčí v prospech záveru o zákonnosti predmetného konania. Pokiaľ skutočne v správnom\nkonaní žiadna analýza regulácie z roku 2010 a škôd spôsobených medveďmi vykonaná nebola, potom\nsprávny orgán predstieral v konaní existenciu podkladov v skutočnosti neexistujúcich a navodzoval tak\nzdanie zisťovania skutočného stavu v inom rozsahu, ako toto zisťovanie v skutočnosti vykonal.\nNa druhej strane, pokiaľ by skutočne správny orgán prvého stupňa spomínanú analýzu vykonal, nie je\nzrozumiteľné z prvostupňového, ani napadnutého rozhodnutia, v akej forme bola táto analýza vykonaná\na k akým zisteniam dospela.\nV rozpore so záverom súdu prvého stupňa je konštatovanie v rozhodnutí žalovaného: „ministerstvo\npodanej žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje\nŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých\ngeomorfologických celkoch a vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom\nna hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov\". Uvedená časť rozhodnutia\nžalovaného svedčí v prospech záveru, že prvostupňový správny orgán okrem podkladov rozhodnutia\nuvedených vo svojom rozhodnutí mal k dispozícii aj iné (podklady, ktoré mu pripravuje ŠOP SR o vývoji\npopulácie medveď hnedého na Slovensku i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch).\nĎalej žalovaný na strane 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia v 1. odseku uviedol, že ministerstvo pri\nrozhodovaní vo veci prihliadalo aj na skutočností, ktoré sú mu známe z doterajšej úradnej činnosti. Takéto\nodôvodnenie rozhodnutia je so zreteľom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku neakceptovateľné, keďže\nnie je známe, ktoré skutočností majú byť známe z doterajšej činnosti ministerstva a z ktorej konkrétnej\núradnej činnosti.\nNakoniec existenciu akýchsi mimoprocesných podkladov potvrdzuje aj tá časť odôvodnenia, kde k\nvýhrade žalobcu o neoboznámení s analýzou škôd spôsobených medveďmi žalobca uviedol, že pre\nnapadnuté rozhodnutie je takáto výhrada nepodstatná, pretože ministerstvo žiadateľovi povolilo výnimku\nz dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK.\nVšetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu sa podľa jeho vyjadrenia vzťahujú nielen k označeným\nvadám konania, ale tieto vady konania spôsobili nedostatočné zistenie skutočného stavu veci,\n\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu a nesprávne právne posúdenie veci správnym\norgánom.\nK odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril nasledovne:\nK námietkam žalobcu žalovaný uvádza, že sa vzťahujú iba na procesný postup žalovaného v\npredmetnom konaní, nie je z nich však zrejmé, aký vzťah majú k samotnému predmetu konania, ktorý sa\ntýka povolenia výnimiek z podmienok ochrany chránených živočíchov v zmysle ustanovenia § 40 ods.\n3 písm. c) zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalobca sa počas celého priebehu konania nevyjadril\nk potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a\nzdravia ľudí na danej lokalite, ani nepodal žiadny návrh, akým spôsobom okrem realizácie odstrelu je\npodľa jeho názoru potrebné riešiť vzniknutý problém spočívajúci v premnožení medveďa hnedého na\ndanom území.\nŽalovaný ďalej upozornil, že po uplynutí lehoty od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012, na ktorú bola\nobmedzená povolená výnimka na odlov jedného jedinca medveďa hnedého, odpadol v danej veci dôvod\nna ďalšie konanie a súčasne v zmysle § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody uplynutím času,\nna ktorý bolo vydané, stratilo platnosť aj samotné napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného je zrejmé, že\npokiaľ Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovie odvolaniu žalobcu, zruší v danej veci prvostupňové\naj druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na ďalšie konanie, žalovaný nebude\nmôcť zvoliť v novom konaní iný postup, než že zastaví konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o\nochrane prírody.\nNapriek odstráneniu vytýkaných nedostatkov v procesnom postupe žalovaného teda v uvedenom konaní\nnebude možné zo strany žalovaného rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by bol pre žalobcu\nako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol vyššiu ochranu jeho práv a právom chránených\nzáujmov a odstránenie uvedených nedostatkov v procesnom postupe žalovaného sa tiež nedotkne\npredmetu konania - povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Vzhľadom na to, že\nvrátením veci žalovanému by sa dosiahlo iba opakovanie správneho konania bez možnosti dosiahnuť vo\nveci odlišný výsledok (čo si žalobca musí v tomto štádiu konania uvedomovať), žalovaný zastáva názor,\nže odvolanie podané žalobcom je neopodstatnené a motivované iba snahou o získanie trov konania na\núkor žalovaného.\nUvedený právny názor žalovaného je podopretý aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17. decembra 2002, podľa ktorého: „Správnym konaním sa nazýva postup\nsprávnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny\npredpis. Konanie a postup správneho orgánu majú povahu synonym. Zmyslom všetkých procesných\npredpisov je zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach\nfyzických a právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie,\nprostriedkami, ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec\n- práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.\nToto platí zvlášť, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi.... Rozhodnutie\nsa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňové rozhodnutie a\ndruhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobcom, ako aj postup ministerstva v správnych konaniach sú\nv súlade so zákonom o ochrane prírody a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave je vecne správny. Z uvedeného dôvodu navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky, aby podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zamietol\npodané odvolanie žalobcu.\n\nIV.\n\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 27. februára 2013. Odvolací súd vzhľadom na pochybnosti spôsobené procesnými vadami\nv konaní žalovaného, ktoré mali podstatný vplyv aj na zistenie skutkového stavu, tak ako ich podrobne\nuviedol v odvolaní žalobca nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a\ntakýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 21. augusta 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 2258/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c)\nzák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002\nZ.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Torysa Medzibrod. Minister po podaní rozkladu žalobcom\nv rozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z.\na určil, že odstrel možno zrealizovať v lokalite Sokol, Hlinenô a Bôrovie v katastrálnom území I., odo\ndňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou a od 1. júna 2012\ndo 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach zostal výrok prvostupňového\nrozhodnutia nezmenený.\nZ obsahu pripojeného spisu je možné zväčša zistiť iba všeobecné konštatovania o premnožení medveďa\nhnedého, tým aj o ohrození človeka, a škodách ním spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné\nani zo správ ŠOP SR, v ktorých sa taktiež uvádza viac menej len konštatácia premnoženosti medveďa\nhnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu\nmedveďa hnedého vo vopred určených lokalitách.\n\nOdvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO, NAPANT-u, či Poľovníckych združení\nmajú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoženosti medveďa\nhnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto\nchráneného živočícha na človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto\nprípade žalovaný - zadovážil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania\na vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch nie je možné\nvysloviť spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.\nNavyše ak je konanie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu spojené s takými procesnými\nnedostatkami ako je nedoručovanie podkladov k rozhodnutiu účastníkovi konania, resp. jeho právnej\nzástupkyni a spoliehanie sa na iné mimoprocesné postupy, čo má následne vplyv na zistenia skutkového\nstavu a zákonnosť samotného rozhodnutia o povolení výnimky, nemožno akceptovať také rozhodnutie\nako zákonné a vecne správne, a to ani v prípade, ak by po dodržaní všetkých procesných postupov v\nzmysle zákona došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože to dopredu určiť nie je\nmožné, a najmä sa tým porušujú základné pravidlá konania a Ústavou Slovenskej republiky i Dohovorom\no základných ľudských právach a slobodách garantované práva žalobcu - v danom prípade právo na\nspravodlivý proces.\nV súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPre postup podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu\ninej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len povolením odstrelu jedného\njedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia, ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme\nverejnej bezpečnosti ľudí.\nŽalovaný preukázal, že ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku či v Čechách nemali záujem o\njedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza.\nJe potrebné ho do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite\nneskúmal.\nV spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na\núzemí PZ Torysa Medzibrod. Odvolací súd nemá na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci\nrozporuplne vyplývajú zo samotnej žiadosti PZ Torysa Medzibrod o povolenie výnimky, ale najmä vek\njedincov, ich pohlavie a zdravotný stav tak, aby bolo zaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k\ntakému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha.\nNajdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\nV tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.\nVážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka\nsú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom\na záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje\ninformácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie\natypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a\nnajmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).\n\nNapokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo\nrozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu\ndo ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako\nodplašiť či odohnať.\nAj z napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že (stanovisko ŠOP SR 490/2011 z 1. marca 2011 - strana\n2 dole) „...aj napriek žiadostiam o odstrel jedincov vyššej váhovej kategórie odporúčame elimináciu\njedincov odstrelom len do kategórie 100 kg, resp. šírka laby nepresahuje 12 cm a zároveň dĺžka zadnej\nlaby nepresahuje 21 cm; Druh odlovu: v rámci doručených žiadostí odporúčame aplikovať len regulačný\nodlov. Ochranný odlov neodporúčame, pretože v súčasnej dobe neexistuje dôvod na udelenie výnimky\nna tento druh odstrelu. V budúcnosti sa však nebránime navrhnutiu ochranného odstrelu v súvislosti s\nmimoriadnymi okolnosťami“.\nOdvolaciemu súdu z preskúmavaného rozhodnutia vôbec nevyplynulo, či sa týmto záväzným odborným\npodkladom ŠOP SR žalovaný zaoberal, pretože nie je možné ustáliť rozdiel medzi regulačným a\nochranným odlovom, pričom výkladom ustanovení § 40 ods. 2 a 3 ZOPK to nahradiť nemôže ani odvolací\nsúd, keďže ide o odbornú otázku.\nZ týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov\nodvolací súd konštatuje nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže\nbyť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho\nporiadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť,\naby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne\nnavrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka\nkonania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia\na zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov\ns výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní\niným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených\nso zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere žalovaný\npochybil.\nPokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v predchádzajúcom\nroku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia,\ntieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe\nv spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel\nrozhodnutie o výnimke. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek\nzaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých\nlokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom\nsvedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však\nžiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný\nnemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Pokiaľ však také analýzy\ntvorili podklad vydaného a preskúmavaného rozhodnutia bolo povinnosťou správneho orgánu ich v\npísomnej podobe založiť do spisu.\nRovnako zaobstaranie si podkladov mimoprocesným spôsobom - podľa zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám, resp. nedoručenie písomností právnej zástupkyni sú takými vadami konania, ktoré majú\npodstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\n\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\n\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané\númyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\númyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať\n\nalebo\n\nničiť\n\nmiesta jeho\n\nrozmnožovania\n\nalebo odpočinku,\n\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\nPodľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\nvýnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\npri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nv záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne\nžijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré\nmajú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu\nna životné prostredie,\nna účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\nna odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nOdvolací súd konštatuje, že po podaní návrhu na výnimku z ustanovenia § 35 ods. 1 ZOPK Poľovným\nzdružením je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zadovážiť podklady, ktoré svedčia alebo\nvyvracajú existenciu skutočností uvedených v žiadosti, vrátane odborných podkladov, posudkov, či\nvyjadrení, následne predložiť ich na vyjadrenie účastníkom konania a na základe podkladov i vyjadrení\núčastníkov k nim rozhodnúť a to, či už bez alebo po nariadení ústneho pojednávania.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a\nriadnom zisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP\nSR) konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich\nvýskyte, vyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov.\nNemožno konštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím\noboznámiť účastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť\nv zmysle citovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie. Iba v prípade notoricky\na verejne známej skutočnosti túto preukazovať netreba. To sa týka aj konštatovania, že žalovaný, resp.\n\nprvostupňový správny orgán vychádzal zo svojich poznatkov, skúseností a podkladov vedených v iných\nkonaniach. Vždy bude treba každý taký podklad zadovážiť i v písomnej podobe a predložiť ho na\nvyjadrenie účastníkom konania.\nV rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má byť dôvodom\npre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán v konaní\npožadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných medveďov v\nblízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby bolo možné\nz takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť obyvateľov.\nPovolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou\nsa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho\nprirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír, ktorého\nsa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa názoru\nsúdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a\nzdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo svojho\nprirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.\nOdvolací súd akcentuje individuálnosť a konkrétnosť správneho rozhodovania majúc na zreteli konkrétny\nzáujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami tvoriacimi podklad\npri rozhodovaní v určitej administratívnoprávnej veci.\nNa záver odvolací súd dopĺňa, že absolútne nemožno akceptovať názor prezentovaný v odvolaní\nžalovaným, že napriek formálnym procesným pochybeniam výsledok konania bude spočívať pre\nuplynutie lehôt v zastavení konania, resp. ak by nedošlo k uplynutiu lehôt aj napriek procesným\npochybeniam by došlo k vydaniu zhodného rozhodnutia s napadnutým, pretože ani zistené procesné\npochybenia nemôžu ovplyvniť premnoženie populácie medveďa hnedého a zabezpečiť riešenia\nproblémov, ktoré sú s tým spojené v konkrétnych dotknutých regiónoch.\nSamozrejme, nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka\nkonania, najmä nie vtedy, ak sa mu inak vyhovie vo veci samej, nie je potrebné duplicitne reparovať\nčiastkové procesné pochybenia. Ak však vady konania spočívajúce v procesných nedostatkoch,\nči dokonca porušení zákona ovplyvňujú podstatu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia a ich\nakceptovanie by znamenalo i súhlas s nezákonnosťou rozhodnutia ako takého, je nevyhnutné také\nporušenie nie len vytknúť, ale i vyvodiť z tohto zákonné dôsledky a také rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec\norgánu, ktorý rozhodnutie vydal na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov stotožniac sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní\nžalobcu, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení\ns § 224 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 a 5 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia podľa vyčíslenia jeho právnej zástupkyne\nv zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 574,51 €, ktorá\npozostáva z:\n1. trov prvostupňového konania vo výške 408,95 €, a to:\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby vo výške spolu 317,90 €:\n\n· prevzatie a príprava právneho zastúpenia - plnomocenstvo zo dňa 02.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky) v sume 127,16 €,\n· písomné podanie na súd vo veci samej - podanie žaloby zo dňa 02.02.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b)\nvyhlášky) v sume 127,16 €,\n· návrh na odklad vykonateľnosti zo dňa 02.05.2012 (§ 14 ods. 8 v spojení s § 14 ods. 3 písm. a) vyhlášky)\nvo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny - 63,58 €,\n- z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 3 x 7,63 € = 22,89 € a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkony právnej služby a z režijného paušálu\npodľa § 18 ods. 3 vyhlášky 68,16 €.\n2. trov odvolacieho konania vo výške 165,56 €, a to:\n- z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - písomné podanie na súd vo veci samej\n- podanie odvolania zo dňa 30.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) v sume 130,16 €,\n- z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 € a\n- z dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % z náhrady za úkon právnej služby a z režijného paušálu podľa\n§ 18 ods. 3 vyhlášky - 27,59 €.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške 574,51 € k rukám\njeho právnej zástupkyne v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote\ntridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/58/2012", "guid": "1c6b4f9e-9eb8-4176-900b-38ea2df6a5c5:8898577d-0977-4402-b9e9-2a2a273fec73", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}