{"guid": "29b1bcb6-4322-411e-8646-de384c7bb487:6b9253ad-54f3-4bc4-a3fc-59f898296bd0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1", "spisova_znacka": "10Sžp/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/2/2013 z 17. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2013, sp. zn. 10Sžp/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1", "identifikacne_cislo": "1012200231", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b9253ad-54f3-4bc4-a3fc-59f898296bd0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/2/2013\n1012200231\n17. 07. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200231.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nživotného prostredia SR sp. zn. 8650/2011-1.10 (37/2011-rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/54/2012-105 zo dňa 23. januára 2013,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/54/2012-105 zo dňa\n23. januára 2013 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 8650/2011-1.10 (37/2011-rozkl.) zo dňa\n28. novembra 2011, bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 3792/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/\nzák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002\nZ.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baranovo a súčasne bola zamietnutá žiadosť žiadateľa\n- Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Baranovo, v časti týkajúcej sa povolenia\nvýnimky na usmrtenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri. Minister v\nrozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a\nurčil, že odstrel možno zrealizovať v lokalite Obernauerová, Zadky a Sedlo, k. ú. J., L., D., I., A., E., D.,\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou a do 15. decembra\n2011 postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach\nzostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne\nkonanie a rozhodnutia v ňom vydané a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra životného\nprostredia SR č. 8650/2011-1.10 (37/2011- rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011 a rozhodnutie žalovaného\nsp. zn. 3792/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nRozsudok odôvodnil tým, že z predloženého administratívneho spisového materiálu žalovaného zistil, že\ndňa 27. januára 2011 bola žalovanému doručená žiadosť Poľovníckeho združenia Baranovo o udelenie\nvýnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého v roku\n2011 v počte 2 kusy. V žiadosti boli uvedené odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri,\nv ktorom za posledné dva roky (2009, 2010) nebol ulovený žiadny medveď. Žiadateľ odôvodnil svoju\nžiadosť tým, že vysoko premnožená populácia medveďa hnedého v Starohorskej doline a severnej\nčasti okresu Banská Bystrica nepriaznivo ovplyvňuje rastlinnú a živočíšnu výrobu, pestovanie ovocných\ndrevín a poľovnícke obhospodarovanie raticovej poľovnej zvery. Časté strety medveďov s občanmi\nhlavne v jesennom období priamo v obciach vytvárajú podľa žiadateľa kritické a rizikové situácie, kde\nsa často jedná o životy ľudí a o ich zdravie, pričom ako príklad sa uvádza použitie zbrane v krajnej núdzi\nv obci Uľanka v septembri 2010. Podľa pripojeného potvrdenia Obvodného úradu životného prostredia\nv Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2011 vydaného Poľovníckemu združeniu Baranovo spôsobil v\nroku 2010 v poľovnom revíri Baranovo medveď hnedý škody na 6 ovciach v sume 396 € a na ovocných\ndrevinách v sume 510 €.\nNa základe žiadosti žalovaného vypracovala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ďalej iba\nŠOP SR) stanovisko k regulačnému odlovu medveďa hnedého v roku 2011, v ktorom uviedla čas,\nspôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť výnimku na regulačný lov jedného jedinca s\nhmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým, že v predmetnom poľovnom revíry vznikajú\npravidelné problémy s prenikaním medveďa do intravilánu obcí Špania dolina, Uľanka a do mestskej\naglomerácie Banská Bystrica - Kostiviarska, Jakub, rekreačná oblasť Sásovská dolina, Šachtička.\nPodľa vyjadrenia ŠOP SR sa dňa 17. februára 2011 konalo pracovné stretnutie pracovníkov z odboru\nzoológie z dotknutých území, kde boli predložené žiadosti na povoľovanie výnimiek na regulačný odlov\nmedveďa hnedého v roku 2011 a boli dohodnuté podmienky regulačného odlovu v uvedenom roku.\nPodľa záverov uvedených v zázname z tohto pracovného stretnutia škoda spôsobená veľkými šelmami\nna poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zvery, včelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a\nzdraví obyvateľstva sa bude zohľadňovať pri vydávaní výnimky na odlov len v prípade, ak bude\npreverená zo strany ŠOP SR. Vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov\nmedveďa hnedého, bez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotke ŠOP SR o\ndanej ohrozujúcej situácii s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti, sa nebudú\nzohľadňovať v stanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého.\nUvedené stanovisko ŠOP SR bolo aj s prílohami doručené žalobcovi v prílohe listu zo dňa 7. marca\n2011 s tým, aby sa k podkladom rozhodnutia v stanovenej lehote vyjadril. Žalobca tak urobil, pričom\nvo svojom podrobnom vyjadrení zaujal názor, že nebolo preukázané splnenie podmienok stanovených\nzákonom na povolenie výnimky z ochrany medveďa hnedého.\nRozhodnutím č. 3792/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3\npísm. c/ povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. a\npovolil žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v Poľovnom revíri Baranovo\na zároveň podľa § 82 ods. 11 zákona č. 543/2002 Z.z. zamietol žiadosť žiadateľa v časti týkajúcej\nsa povolenia výnimky na usmrtenie jedného medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri, pričom\nstanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný\npoukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, zrekapituloval argumentáciu žalobcu z jeho\nvyjadrenia k podkladom rozhodnutia, pričom uviedol, že všetky žiadosti žiadateľov o povolenie usmrtiť\nmedveďa hnedého v roku 2011 boli zaslané žalobcovi prostredníctvom jeho komunikačného odboru.\nŽalovaný mal za to, že pokiaľ potreboval žalobca viac informácií o predmetnom konaní, mohol využiť\nsvoje právo v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku nazrieť do spisu a urobiť si z neho výpisy a\nodpisy. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zistených údajov ŠOP SR i žiadateľa o výnimku populácia\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri nie je ohrozená, naopak všetko nasvedčuje tomu, že tento\nchránený druh živočícha v tomto revíri prosperuje a jeho populácia narastá. Niet preto podľa žalovaného\ndôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie tohto živočícha,\nktorou je, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. V súvislosti s posúdením\n\nexistencie alternatívy k povoleniu výnimky sa žalovaný zaoberal možnosťou odchytu medveďov a ich\nprípadného umiestnenia do ZOO alebo do iných lokalít, pričom oslovil všetky ZOO v SR aj ČR, ktoré však\no medveďa hnedého neprejavili záujem. Nerealizovateľné je tiež podľa žalovaného premiestňovanie\nmedveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu\npri ľudských obydliach, čím by sa len problém preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež uviedol, že aby sa\npredišlo k stretom medveďov s ľuďmi, je potrebné udržiavať populáciu medveďa hnedého v takom počte\na na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy.\nPovolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého v stanovenej lokalite je podľa žalovaného možné\npovažovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov,\ntak ako to vyžaduje § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z..\nProti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca rozklad. V rámci konania o rozklade\nžalobcu žalovaný požiadal ŠOP SR o stanovisko vo veci regulačného odlovu chráneného druhu\nživočícha medveďa hnedého v roku 2012 a to z dôvodu, že vzhľadom na dĺžku správnych konaní v roku\n2011 by rozhodnutia žalovaného o povolení výnimky v roku 2012 už nemuseli byť v praxi vykonateľné.\nPreto si žalovaný vyžiadal stanovisko k odlovu v období od 01.06.2012 do 30.11.2012 posliedkou\na postriežkou vo vzťahu ku konaniam, ktoré zosumarizoval v prílohe svojej žiadosti. V odpovedi na\nuvedenú žiadosť zaujala ŠOP SR stanovisko, podľa ktorého dôvod, pre ktorý bolo odporučené vydať\nvýnimky na odlov medveďov hnedých na predmetných poľovných revíroch, je stále aktuálny a nepominul\nsa. Preto odporúčala predĺženie platnosti rozhodnutí tak, ako navrhol žalovaný. Uvedený list ŠOP SR\nbol zaslaný účastníkom konania, vrátane žalobcu, dňa 14.11.2011.\nDňa 28. novembra 2011 minister životného prostredia rozhodnutím č. 8650/2001-1.10 (37/2011- rozkl.)\nzmenil výrok prvostupňového rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v prvom odseku odôvodnenia\ntohto rozsudku. Zmenu výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia žalovaný odôvodnil tým, že v čase\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia by už mohla byť lehota na vykonanie regulačného odstrelu\nnerealizovateľná. Poukázal na doplnené stanovisko ŠOP SR a uviedol, že nakoľko zmena výroku sa\nnedotýkala skutkovej a vecnej stránky konania, ale spočívala len v určení novej lehoty na vykonanie\nrozhodnutia, nebol druhostupňový orgán viazaný povinnosťou doplniť dokazovanie o ďalšie skutočnosti.\nNa základe preskúmania spisového materiálu a žaloby, ako aj vyjadrenia žalovaného k nej krajský súd\nkonštatoval nasledovné:\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPovinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zákonom č. 543/2002\nZ.z. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou\nz povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,\nteda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§\n3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho\nkonania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť\ndôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie\njeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje\nsprávny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca\nv ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových\nokolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo\nnepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.\nÚčastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré\nzabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k\njednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým\ni právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam\núčastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov\npovinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s\ndôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska\nvšetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny\n\norgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má\nmožnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda\nvydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,\nalebo ostane v stanovenej lehote nečinný.\nPokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa\nku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie\nsprávneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.\nrozsudky Najvyššieho súdu SR 6Sžo/55/2010, 5SŽ/24/2008, 4Sžo/10/2011, 3Sžd/72/2009, rozsudky\nNajvyššieho správneho súdu ČR 7A 112/2002 a 7As 40/2003)\nZ preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk\nŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie\nvýnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom\núzemí, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým,\naby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený,\nnestačia, má v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.\nUvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia\nvyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca na viac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne\nžiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností\nžalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na\nzáklade ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo\ndoručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že\nprávo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov\nsprávneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho\nprávo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné\noprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.\nPredmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených\nokolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu\nkonania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných\nlistín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade.\nŽalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal\nmimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii\npovinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho\norgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za\nštandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca\noboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak\nto považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil\nžalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods.\n2 Správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.\ne/ O.s.p.\nPokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medved'mi v predchádzajúcom\nroku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia,\ntieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe\nv spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel\nrozhodnutie o výnimke. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek\nzaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých\nlokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom\nsvedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však\nžiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný\n\nnemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda\nzákon v konaní porušený nebol.\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\nVzhľadom na to, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený advokátkou s plnomocenstvom na\nvšetky úkony, bolo v zmysle § 25 ods. 5 Správneho poriadku povinnosťou žalovaného doručovať všetky\npísomnosti určené žalobcovi tejto zástupkyni. Doručenie podkladov rozhodnutia dňa 21.novembra 2011\nlen žalobcovi bolo nepochybne porušením zákona a vadou v konaní správneho orgánu, avšak táto vada\nnemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalobca i jeho právny zástupca sa o obsahu\ndoručovaných listín dozvedeli, vyjadrili sa k nim a zo žiadneho úkonu neboli uvedeným pochybením\nžalovaného vylúčení, či inak ukrátení na svojich právach.\nPokiaľ ide o zmenu prvostupňového rozhodnutia v konaní o rozklade, je zrejmé, že jej dôvodom\nbola výlučne potreba zabezpečiť realizovateľnosť výnimky, pretože čas do 15.12.2011, dokedy sa mal\nodstrel uskutočniť, nebolo možné z dôvodu dĺžky rozkladového konania dodržať, nakoľko len 28.11.2011\nminister vydal rozhodnutie o rozklade. Správny orgán druhého stupňa postupoval podľa názoru súdu\nv medziach zákona, keď si v rozkladovom konaní vyžiadal stanovisko ŠOP SR k predĺženiu času\nrealizácie výnimky, ktoré zaslal aj žalobcovi. Vzhľadom na dôvod povolenia výnimky, ktorým bola obava\no bezpečnosť a zdravie obyvateľov, nebolo podľa názoru súdu nevyhnutné preverovať skutočnosti\ntvoriace základ žiadosti o výnimku inak ako uvedeným dopytom. Tieto sa totiž v horizonte niekoľkých\nmesiacov reálne zmeniť nemôžu, pretože pokiaľ boli v predmetnej lokalite zaznamenané nebezpečné\nstrety človeka s medveďom v blízkosti ľudských obydlí, nebezpečenstvo pre život a zdravie ľudí v tak\nkrátkom časovom úseku nemôže pominúť.\nPodľa § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to\ndôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\nK námietke o nesúlade výrokovej časti napadnutého druhostupňového rozhodnutia s § 59 ods. 2\nSprávneho poriadku zaujal súd názor, že nakoľko minister v rozkladovom konaní zmenil prvostupňové\nrozhodnutie žalovaného iba čiastočne a rozsah tejto zmeny výslovne vo výroku druhostupňového\nrozhodnutia vymedzil, postupoval v súlade s uvedeným ustanovením Správneho poriadku. Výrok\ndruhostupňového rozhodnutia, podľa ktorého v ostatných (zmenou nedotknutých) častiach zostáva\nvýrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený, je podľa názoru súdu taktiež v medziach zákona.\nNaopak, priečil by sa zákonu taký výrok druhostupňového rozhodnutia, ktorým by sa v nezmenenej\nčasti prvostupňové rozhodnutie potvrdilo, pretože správny orgán druhého stupňa odvolanie (rozklad)\nzamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje len vtedy, ak nie sú dôvody pre zmenu alebo zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia. Ak teda minister v rozkladovom konaní čiastočne zmenil prvostupňové\nrozhodnutie, nemohol ho zároveň v ktorejkoľvek inej časti potvrdiť.\nPodľa § 35 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. chráneného živočícha je zakázané\númyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,\númyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,\nc) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,\nd) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,\ne) medzidruhovo krížiť,\nf) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\n\nPodľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch\npovoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov, a to len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií\ndotknutých druhov; ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise,\nvýnimku na ich lov povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\nPodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. výnimku podľa odseku 2 možno povoliť\nv záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\npri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nv záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne\nžijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré\nmajú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu\nna životné prostredie.\nna účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\nna odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\nPokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, súd rovnako ako v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania\nvýnimiek na odstrel medveďa hnedého v roku 2007 (napr. sp. zn. 2S/233/07) konštatuje, že celoročná\ndruhová ochrana medveďa hnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená\nna základe zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom\nzakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť\nvýnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí\nzachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený\nniektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z..\nZo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie výnimky i zo samotných žiadostí poľovníckych združení\nje zrejmé, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území Slovenska prosperuje a jeho\npopulácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný odstrel medveďov na základe\npovolených výnimiek. Súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR\nkonštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku a tým ani splnenie\nzákladnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť,\nže povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku považoval súd\nza splnenú aj napriek tomu, že žalovaný mal k dispozícii pri rozhodovaní o povolení výnimky len\nkvalifikované odhady o počtoch medveďov v poľovných revíroch, nakoľko sčítanie populácie tohto druhu\nna Slovensku stále neprebehlo. Rovnako súd nie je kompetentný posúdiť ani existenciu inej alternatívy\nk povoleniu výnimky. Preto mohol len konštatovať, že pokiaľ sa žalovaný v tejto súvislosti zaoberal\nmožnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do niektorej ZOO, pričom žiadna z nich o\nmedveďa hnedého neprejavila záujem, nepostupoval v rozpore so zákonom. Faktom je, že žiadna iná\nalternatíva k povoleniu výnimky v konaní riešená ani navrhovaná nebola. Na viac z povahy veci je zrejmé,\nže pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä v dôsledku synantropizácie\nmedveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom čase situáciu riešiť inak ako\nudelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.\nNaďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v takom\npočte a na takej ploche, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok\nprirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou\nby sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.\nPovolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy, keď\nz konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť\nohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ako súd v minulosti\n\nkonštatoval v rozhodnutiach týkajúcich sa povoľovania výnimiek na odstrel medveďa hnedého, ak má\nbyť dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán\nv konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných\nmedveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby\nbolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť\nobyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej\nrealizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest\njeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,\nktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa\nnázoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre\nživot a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho druhu mimo\nsvojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre človeka.\nV konaní začatom na základe žiadosti Poľovníckeho združenia Baranovo žiadateľ doložil svoju žiadosť\nlen potvrdením Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Bystrici o výške škôd spôsobených\nmedveďom hnedým v celkovej sume 906,- €. V potvrdení nebola bližšie označená lokalita, kde\nku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo\nvzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt medveďa musí správať\nobozretnejšie. Žiaden iný doklad o pohybe jedincov medveďa hnedého v blízkosti ľudských sídiel k\nžiadosti doložený nebol. V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa len konštatujú pravidelné problémy s\nprenikaním medveďov do intravilánu obcí priľahlých k predmetnému poľovnému revíru, aj do mestskej\naglomerácie Banská Bystrica, znovu však bez uvedenia bližšej špecifikácie času a miesta takýchto\nprienikov, príp. údajov o miestnom zdroji týchto informácií.\nNa základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver\no tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona\nč. 543/2002 Z. z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že\nohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne\nprevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna\ndruhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa\nhnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane\nzdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci\nso žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v\nintravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení\nvýnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania\nvýnimiek by sa stal transparentnejším.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie\nskutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O. s. p. a vrátiť vec\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.\nIII.\nOdvolanie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že ho považuje\nza nesprávny pretože Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\nVýnimku z druhovej ochrany možno povoliť len za podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3\nzákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods.\n1 písm. a) zákona o ochrane prírody.\nMinisterstvo malo z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP\nSR\"), ktorá ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov\n\npre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne\nchránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o\nich stave, zo žiadosti žiadateľa, ako aj z ďalších informácií, napr. z monitoringu pracovníkov ŠOP SR Správy Národný park Nízke Tatry, z priamej komunikácie so starostami priľahlých obcí, z komunikácie\ns občanmi, ktorí medveďa pozorovali a z vlastných pozorovaní vykonávaných celoročne v teréne,\npreukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je ohrozená a pravidelne\ndochádza k nebezpečným stretom medveďov s ľuďmi. Predmetné lokality sa nachádzajú v blízkosti\nintravilánu obcí Špania Dolina a Uľanka, ako aj mestskej aglomerácie Banská Bystrica - Kostiviarska,\nJakub a rekreačných oblastí Sásovská dolina a Šachtička, kde sa pohybujú miestni obyvatelia a turisti,\nčím dochádza k nebezpečným stretom človeka s medveďmi.\nMinisterstvu bolo preto zrejmé, že žiadosť žiadateľa o odstrel medveďa v poľovnom revíri Baranovo\nje dôvodná. Ministerstvo pri rozhodovaní taktiež vychádzalo zo zisteného počtu jedincov medveďa,\nvyskytujúcich sa v poľovnom revíri Baranovo, zo škôd spôsobených medveďmi na rastlinnej a živočíšnej\nvýrobe, pestovaní ovocných drevín a na poľovníckom obhospodarovaní raticovej zveri a z pozorovanej\nzvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho\nprirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území.\nVšetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia\nnarastá. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na\nusmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie\ntohto druhu.\nMinisterstvo sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území\ns 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji\nareálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany\nzdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou\nčinnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom\npočte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom\nrevíri Baranovo je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.\nZ vyššie uvedeného je teda nesporné, že v dotknutom správnom konaní bola dostatočne naplnená\npotreba povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane\nprírody v odôvodnení napadnutého prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia.\nS poukazom na prioritný záujem na ochrane života a zdravia ľudí zákon o ochrane prírody pripúšťa aj\nurčité výnimky z podmienok ochrany chránených druhov\nživočíchov, pričom v zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody nevyžaduje\nvznik škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje ochranu\ntýchto záujmov pred vznikom takéhoto škodlivého následku.\nV tejto súvislosti je rozporuplný záver Krajského súdu v Bratislave uvedený na strane 13, posledný odsek\nrozsudku, v ktorom súd najskôr tvrdí, že „povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým\npreventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom\npredovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkostí ľudských\nobydlí\" a hneď na to konštatuje, že „nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka\ns týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie človeka\".\nV zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c) zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na\nzdraví a živote ľudí právne irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené\nustanovenie stráca na význame.\nKrajský súd v Bratislave na strane 14 (prvý odsek) v odôvodnení rozsudku tvrdí, že cit. ,,v potvrdení\nnebola bližšie označená lokalita, kde ku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti\nzastavaných území alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom na prirodzený výskyt\nmedveďa musí správať obozretnejšie \", pričom úplne opomenul skutočnosť, že podľa napadnutých\nrozhodnutí žalovaného sa povolila výnimka na odstrel medveďa v poľovnom revíri Baranovo na lokalite\n\nObernauerová, Zadky a Sedlo, katastrálne územie J., L., D., I., A., E., D., ktoré sa nachádzajú v druhom\nstupni ochrany, t.j. v juhozápadnej časti ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry, v blízkosti\nintravilánu obcí Špania dolina a Uľanka, ako aj mestskej aglomerácie Banská Bystrica - Kostiviarska,\nJakub a rekreačných oblastí Sásovská dolina a Šachtička.\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu je vnútorné protirečivý aj v tom, že na jednej strane konštatuje (str.\n13, stredný odsek odôvodnenia rozsudku), cit.: „súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných\norganizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku,\na tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa, ktorou je\nskutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Uvedenú podmienku\npovažoval súd za splnenú (...) pokiaľ dochádza k ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov najmä\nv dôsledku synantropizácie medveďa hnedého v posudzovaných lokalitách, nie je možné v reálnom\nčase situáciu riešiť inak ako udelením výnimky na usmrtenie tohto živočícha.\", pričom na strane druhej\nspochybňuje (str. 14, prvý odsek odôvodnenia rozsudku), závery obsiahnuté v stanovisku ŠOP SR Správy Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „Správa NAPANT\").\nKrajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy stanovisko ŠOP SR- Správy\nNAPANT z 22. februára 2011 k žiadosti žiadateľa (PZ Baranovo), v ktorom v rámci popisu poľovného\nrevíru uvádza, že sa nachádza iba v 2. stupni ochrany, pričom možnosť konfliktov s medved'mi je\nv danej lokalite vysoká, nachádzajú sa tu početné ľudské sídla - severovýchodná časť mestskej\naglomerácie Banská Bystrica s jej okrajovými časťami a rekreačné oblasti - Sásovská dolina, Špania\nDolina, Šachtička.\nŠOP SR - Správa NAPANT v závere tohto stanoviska, na základe dôkladného poznania stavu a\npočetnosti stretov medveďa hnedého s ľuďmi v tomto regióne, odporučila povoliť výnimku, nakoľko tu\nvznikajú pravidelné problémy s prenikaním do intravilánu obcí Špania Dolina a Uľanka, ako aj mestskej\naglomerácie Banská Bystrica - Kostiviarska, Jakub a do rekreačných oblastí Sásovská dolina, Šachtička,\nv tejto juhozápadnej časti ochranného pásma NAPANT-u dochádza k značnej sezónnej koncentrácii\npopulácie.\nKrajský súd v Bratislave na predmetnej str. 14 v prvom odseku odôvodnenia rozsudku vytýkal\nsprávnemu orgánu najmä nepresvedčivé preukázanie ohrozenia života a zdravia ľudí na základe stretov\ns medved'mi a škôd spôsobených medveďom, pričom sa zameral najmä na žiadosť žiadateľa, ktorú\nvyhodnotil ako nedostatočne podloženú.\nKrajský súd v Bratislave uvedeným postupom ignoroval činnosť správneho orgánu v predmetnom\nsprávnom konaní, predovšetkým doplnenie spisovej dokumentácie o stanovisko ŠOP SR a o hodnotenie\ndôkazov zo strany správneho orgánu na základe podkladov odborných organizácií na ochranu prírody\na na základe skutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti.\nKrajský súd v Bratislave v rozpore so svojím tvrdením, že nie je kompetentný spochybňovať údaje\nodborných organizácií ŠOP SR, a že považuje za splnenú základnú podmienku pre povolenie výnimky\nna usmrtenie medveďa, v tejto časti vyhodnotil dôkazy zhromaždené v spisovom materiály namiesto\nsprávneho orgánu a nerešpektoval pri tom stanovisko ŠOP SR, v ktorom bolo odporučené povoliť\nžiadateľovi požadovanú výnimku z podmienok ochrany medveďa hnedého.\nV danej súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že stanovisko ŠOP SR bolo v danom prípade vypracované s\nprihliadnutím na pracovné rokovanie zoológov jednotlivých organizačných útvarov ŠOP SR s územnou\npôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo 17.\nfebruára 2011. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o\npovolenie výnimky z ochrany medveďa, pričom v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj\nžiadosť žiadateľa.\nV poľovnom revíri Baranovo ŠOP SR - Správa NAPANT evidovala 6-10 jedincov medveďa hnedého a\nna základe stotožnenia sa so žiadosťou žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázaných činností\nz dôvodov predchádzania závažných škôd, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách, včelstvách a v\nzáujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov.\n\nV tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že ŠOP SR je odbornou organizáciou pre rozhodovaciu a inú\nčinnosť orgánov ochrany prírody a pre vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí\nprírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.\nMinisterstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré\nmu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v\njeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto\nživočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Pre rozhodovaciu\nčinnosť ministerstva preto nie sú smerodajné prílohy žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa\no stretoch alebo škodách spôsobených týmto chráneným živočíchom, ale tieto môžu byť iba jedným z\npodkladov rozhodnutia.\nKrajský súd v Bratislave sa s danými údajmi ŠOP SR nijako nevysporiadal, ani v odôvodnení rozsudku\nneuviedol žiadny dôvod, prečo údaje tejto odbornej organizácie MŽP SR nevzal do úvahy. Správny\norgán bol týmto postupom Krajského súdu v Bratislave uvedený do neistoty, akým spôsobom má v\nbudúcnosti vyhodnocovať stanoviská ŠOP SR, ktoré sú pre rozhodnutia správneho orgánu v uvedenej\nveci odbornými podkladmi.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd by mal vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v\nneposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že\npráve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne\nnapr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/2004, III. ÚS 117/2007, III. ÚS 332/2009, III. ÚS 36/2010).\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave obsahuje v odôvodnení rozhodnutia závery, ktoré si navzájom\nodporujú. Z rozsudku takisto nie je zrejmé, aký by mal byť správny postup alebo odporúčanie pre správny\norgán pri rozhodovaní skutkovo rovnakých alebo obdobných vecí.\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zrušil a konanie zastavil.\nŽalobca sa k odvolaniu nevyjadril.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p., preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\n\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 23. januára 2013.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 17. júla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 3792/2011-2.2 zo dňa 21. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,3 písm. c/\nzák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 543/2002\nZ.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie jedného\njedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baranovo a súčasne bola zamietnutá žiadosť žiadateľa\n- Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia Baranovo, v časti týkajúcej sa povolenia\nvýnimky na usmrtenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri. Minister v\nrozkladovom konaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a\nurčil, že odstrel možno zrealizovať v lokalite Obernauerová , Zadky a Sedlo, k. ú. J., L., D., I., A., E., D.,\nodo dňa právoplatnosti rozhodnutia do 30. novembra 2011 posliedkou a postriežkou a do 15. decembra\n2011 postriežkou a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a postriežkou. V ostatných častiach\nzostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nZ obsahu pripojeného spisu je možné zväčša zistiť iba všeobecné konštatovania o premnožení medveďa\nhnedého, tým aj o ohrození človeka, a škodách ním spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné\nani zo správ ŠOP SR z 22. februára 2011, či 1. marca 2011 v ktorej sa taktiež uvádza viacmenej len\nkonštatácia premnoženosti medveďa hnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a\nnajmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu medveďa hnedého vo vopred určených lokalitách.\nOdvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO, NAPANT-u, či Poľovníckych združení\nmajú konkrétne skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoženosti medveďa\nhnedého nielen na území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto\nchráneného živočícha na človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto\nprípade žalovaný - zadovážil do spisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania\na vyhodnotil konkrétne podklady, správy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch nie je možné\nvysloviť spoľahlivý záver, ktorý je obsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.\nV súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPre postup podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c) zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu\ninej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len povolením odstrelu jedného\n\njedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme\nverejnej bezpečnosti ľudí.\nŽalovaný preukázal, že ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku či v Čechách nemali záujem o\njedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza.\nJe potrebné ho do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite\nneskúmal.\nV spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého\nna území PZ Baranovo. Odvolací súd nemá na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci\nrozporuplne vyplývajú zo samotnej žiadosti PZ Baranovo o povolenie výnimky, ako aj z odvolania\nžalovaného (16, resp. 6 až 10), ale najmä vek jedincov, ich pohlavie a zdravotný stav tak, aby bolo\nzaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom teritóriu, ktorý by mohol viesť\nk ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha.\nNajdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\nV tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.\nVážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka\nsú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom\na záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje\ninformácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie\natypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a\nnajmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).\nNapokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo\nrozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu\ndo ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako\nodplašiť či odohnať.\nZ týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov\nodvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, i keď z modifikovaných dôvodov, konštatuje nedostatočne\nzistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením krajského súdu, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v §\n33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na\npráva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a\nich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať\nkópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov\nspojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere\nžalovaný pochybil.\nOdvolací súd si však neosvojil tvrdenie prvostupňového súdu obsiahnutého v odôvodnení napadnutého\nrozsudku na strane 11, kde sa uvádza, že:\n„Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek zaujímajú stanoviská\npre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých lokalitách ich výskytu,\nvyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom svedčia aj vyjadrenia\nŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však žiadne konkrétne\nanalýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný nemal s čím\nžalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní\nporušený nebol“.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a riadnom\nzisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR)\nkonkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte,\n\nvyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov. Nemožno\nkonštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím oboznámiť\núčastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť v zmysle\ncitovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie.\nTieto dôvody, i keď v pozmenenej podobe oproti odôvodneniu napadnutého prvostupňového rozsudku,\nviedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/54/12-105 zo dňa\n23. januára 2013, ktorý je zákonný a správny, a navyše (na rozdiel od preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného) akcentuje individuálnosť a konkrétnosť správneho rozhodovania majúc na zreteli konkrétny\nzáujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami tvoriacimi podklad\npri rozhodovaní v konkrétnej administratívnoprávnej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Žalovaný bol v\nkonaní neúspešný a zo zákona nemá ani na náhradu trov konania nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/54/2012", "guid": "8efa5578-f3f2-4711-9544-7345de7c4271:d7ba1022-2665-4504-91b1-6cde24bcc303", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}], "citovane_v": []}