{"guid": "63f162a0-6f16-40f3-a4d3-e822c2d82c9f:47222c35-5504-466f-8008-5764cbb3a60a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1", "spisova_znacka": "10Sžp/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/4/2013 z 21. 8. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. augusta 2013, sp. zn. 10Sžp/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1", "identifikacne_cislo": "1012200220", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-08-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47222c35-5504-466f-8008-5764cbb3a60a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/4/2013\n1012200220\n21. 08. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200220.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 31 303 862, zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nživotného prostredia SR sp. zn. 8814/2011-1.10 (63/2011-rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/48/2012-188 zo dňa 23. februára 2013,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/48/2012-188 zo dňa\n20. februára 2013 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia na\núčet právnej zástupkyne vo výške 156,56 Eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia SR sp. zn. 8814/2011-1.10 (63/2011-rozkl.) zo dňa\n28. novembra 2011, bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 4187/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm.\nc/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č.\n543/2002 Z.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. Minister v rozkladovom konaní\nzmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a určil, že odstrel možno\nzrealizovať posliedkou v lokalitách Dolinky a Beňová, k. ú. P., postriežkou v lokalite Hudcovie kút,\nkatastrálne územie P., do 15. decembra 2011 a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a\npostriežkou v lokalitách Dolinky, Beňová a Hudcovie kút, katastrálne územie P.. V ostatných častiach\nzostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\n\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne\nkonanie a rozhodnutia v ňom vydané a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra životného\nprostredia SR č. 8814/2011-1.10 (63/2011- rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011 a rozhodnutie žalovaného\nsp. zn. 4187/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nRozsudok odôvodnil tým, že okrem procesných pochybení spočívajúcich v nepredložení podkladov\nk rozhodnutiu žalobcovi a nedoručenie písomností právnej zástupkyni žalobcu, ktoré by sami osebe\nmohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, v konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej\norganizácie Poľovníckeho združenia Chochuľa Hrochoť, žiadateľ uviedol odhadované údaje o počte\nmedveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil škodami spôsobenými v roku 2010 na\npoľnohospodárskych kultúrach vo výške 3 285 €. Bližšie neoznačil lokalitu, kde ku škodám došlo,\nnajmä či išlo o miesta v bezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach,\nkde sa človek stretol s medveďom a ten sa nedal ani odohnať ani odplašiť. Ani prirodzený výskyt\nmedveďa v blízkosti ľudských sídiel k žiadosti doložený nebol. V stanovisku ŠOP SR k žiadosti sa\nlen konštatuje možnosť konfliktov s medveďmi a že v minulosti boli medveďmi spôsobené škody na\npoľnohospodárskych kultúrach bez bližšieho upresnenia.\nNa základe uvedených skutkových zistení nie je podľa názoru súdu možné urobiť jednoznačný záver\no tom, že sú splnené zákonné podmienky pre povolenie výnimky podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona\nč. 543/2002 Z. z., pretože zo zhromaždených podkladov rozhodnutia v predmetnej veci nevyplýva, že\nohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľov v predmetných lokalitách je natoľko závažné, že výrazne\nprevyšuje záujem na ochrane živočíšneho druhu medveďa hnedého. Súd je toho názoru, že prísna\ndruhová ochrana tohto živočícha si vyžaduje dôkladnejšie zdokumentovanie pohybu jedincov medveďa\nhnedého mimo svoj prirodzený areál, z ktorého by bola zrejmá potreba chrániť záujem na ochrane\nzdravia a bezpečnosti obyvateľov povolením výnimky. Pokiaľ príslušné organizácie ŠOP SR v spolupráci\nso žiadateľmi či s dotknutými obcami monitorujú pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí a v\nintravilánoch obcí, je potrebné, aby takýto monitoring žalovanému na účely rozhodovania o povolení\nvýnimiek poskytli, čím by sa zjednodušila dôkazná situácia v týchto konaniach a proces povoľovania\nvýnimiek by sa stal transparentnejším.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že zistenie\nskutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutie i\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.\nIII.\nOdvolanie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že ho považuje\nza nesprávny, pretože Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\nVýnimku z druhovej ochrany možno povoliť len za podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3\nzákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods.\n1 písm. a/ zákona o ochrane prírody.\nMinisterstvo malo z dostupných údajov Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP\nSR\"), ktorá ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov\npre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne\nchránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov\no ich stave, zo žiadosti žiadateľa, ako aj z ďalších informácií, napr. z monitoringu pracovníkov ŠOP\nSR, z protokolov z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi, za preukázané, že\nv predmetných lokalitách, ktoré sú ľudskými sídlami a zároveň aj rekreačnými oblasťami dochádza\nk nebezpečným stretom človeka s medveďmi. Taktiež sa v tomto poľovnom revíri nachádzajú\npoľnohospodárske kultúry, hlavne kukurica a ovocné stromy v súkromných záhradách, kde boli škody\n\nvyčíslené za rok 2010 na 3 285 Eur. V minulosti tiež dochádzalo k častým škodám na včelstve, preto\nvčelári už v tejto oblasti nepôsobia.\nMinisterstvu bolo preto zrejmé, že žiadosť žiadateľa o odstrel medveďa v poľovnom revíri Chochuľa\nHrochoť bola dôvodná. Ministerstvo pri rozhodovaní taktiež vychádzalo zo zisteného počtu jedincov\nmedveďa, vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť, zo škôd spôsobených medveďmi\nna poľnohospodárskych kultúrach a z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s\nobyvateľmi priľahlých obcí a s turistami, a to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom\núzemí.\nVšetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v tejto oblasti prosperuje a jeho populácia\nnarastá. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na\nusmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie\ntohto druhu.\nMinisterstvo sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území\ns 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji\nareálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany\nzdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou\nčinnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom\npočte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom\nrevíri Chochuľa Hrochoť je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.\nZ vyššie uvedeného je teda nesporné, že v dotknutom správnom konaní bola dostatočne naplnená\npotreba povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane\nprírody v odôvodnení napadnutého prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia.\nS poukazom na prioritný záujem na ochrane života a zdravia ľudí zákon o ochrane prírody pripúšťa\naj určité výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, pričom v zmysle ustanovenia\n§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody nevyžaduje vznik škodlivého následku na verejnom\nzdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje ochranu týchto záujmov pred vznikom takéhoto\nškodlivého následku.\nV tejto súvislosti je rozporuplný záver Krajského súdu v Bratislave uvedený na strane 15, prvý odsek\nrozsudku, v ktorom súd najskôr tvrdí, že „povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým\npreventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom\npredovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkostí ľudských\nobydlí“ a hneď na to konštatuje, že „nie je podľa názoru súdu možné z každého prípadného stretu človeka\ns týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva.“\nV zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na\nzdraví a živote ľudí právne irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené\nustanovenie stráca na význame.\nKrajský súd v Bratislave na strane 15 (v druhej vete druhého odseku) v odôvodnení rozsudku\ntvrdí, že cit. ,,bližšie neoznačil (žiadateľ) lokalitu, kde ku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v\nbezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom\nna prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie“, pričom úplne opomenul skutočnosť, že\npodľa napadnutých rozhodnutí žalovaného sa povolila výnimka na odstrel medveďa v poľovnom revíri\nChochuľa Hrochoť konkrétne v lokalitách Dolinky a Beňová ako aj Hudcovie kút, katastrálne územie\nP., ktoré sa nachádzajú v druhom stupni ochrany, t.j. v rámci Chránenej krajinnej oblasti Poľana ide o\nlokality tvoriace jeho ochranné pásmo, pričom tieto územia sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti\nzastavaných území - priľahlých obcí v regióne.\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu je vnútorne protirečivý aj v tom, že na jednej strane konštatuje (str.\n13, stredný odsek odôvodnenia rozsudku), cit.: „súd nie je kompetentný spochybňovať údaje odborných\norganizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku, a tým\nani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa, ktorou je skutočnosť,\n\nže povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu, je súd toho názoru, že nie je jeho\núlohou expertne hodnotiť, či spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny\nvývoj populácie tohto živočíšneho druhu na Slovensku, pričom na strane druhej spochybňuje (str. 14 posledný odsek a str. 15 - prvý a druhý odsek Odôvodnenia Rozsudku), závery obsiahnuté v stanovisku\nŠOP SR.\nKrajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy stanovisko ŠOP SR-490/2011\nzo dňa 1. marca 2011 pripojené k žiadosti žiadateľa (PZ Chochuľa Hrochoť), ktorého súčasťou je aj\nstanovisko Správy CHKO Poľana, v ktorom v rámci popisu poľovného revíru uvádza, že sa nachádza\niba v 1. a 2. stupni ochrany, pričom možnosť konfliktov s medved'mi je v danej lokalite vysoká, a to\nnajmä s ohľadom na preukázané viacnásobné škody v roku 2009 a 2010, naviac sa tu nachádzajú\npočetné ľudské sídla a rekreačné oblasti. Krajský súd v Bratislave na predmetnej str. 14 v prvom odseku\nodôvodnenia rozsudku vytýkal správnemu orgánu najmä nepresvedčivé preukázanie ohrozenia života a\nzdravia ľudí na základe stretov s medveďmi a škôd spôsobených medveďom, pričom sa zameral najmä\nna žiadosť žiadateľa, ktorú vyhodnotil ako nedostatočne podloženú.\nKrajský súd v Bratislave uvedeným postupom ignoroval činnosť správneho orgánu v predmetnom\nsprávnom konaní, predovšetkým doplnenie spisovej dokumentácie o stanovisko ŠOP SR a o hodnotenie\ndôkazov zo strany správneho orgánu na základe podkladov odborných organizácií na ochranu prírody\na na základe skutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti.\nKrajský súd v Bratislave v rozpore so svojím tvrdením, že nie je kompetentný spochybňovať údaje\nodborných organizácií ŠOP SR, a že považuje za splnenú základnú podmienku pre povolenie výnimky\nna usmrtenie medveďa, v tejto časti vyhodnotil dôkazy zhromaždené v spisovom materiály namiesto\nsprávneho orgánu a nerešpektoval pri tom stanovisko ŠOP SR, v ktorom bolo odporučené povoliť\nžiadateľovi požadovanú výnimku z podmienok ochrany medveďa hnedého.\nV danej súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že stanovisko ŠOP SR bolo v danom prípade vypracované s\nprihliadnutím na pracovné rokovanie zoológov jednotlivých organizačných útvarov ŠOP SR s územnou\npôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo 17.\nfebruára 2011. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o\npovolenie výnimky z ochrany medveďa, pričom v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj\nžiadosť žiadateľa.\nKrajský súd v Bratislave sa s danými údajmi ŠOP SR nijako nevysporiadal, ani v odôvodnení rozsudku\nneuviedol žiadny dôvod, prečo údaje tejto odbornej organizácie MŽP SR nevzal do úvahy. Správny\norgán bol týmto postupom Krajského súdu v Bratislave uvedený do neistoty, akým spôsobom má v\nbudúcnosti vyhodnocovať stanoviská ŠOP SR, ktoré sú pre rozhodnutia správneho orgánu v uvedenej\nveci odbornými podkladmi.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd by mal vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v\nneposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že\npráve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne\nnapr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/2004, III. ÚS 117/2007, III. ÚS 332/2009, III. ÚS 36/2010).\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave obsahuje v odôvodnení rozhodnutia závery, ktoré si navzájom\nodporujú. Z rozsudku takisto nie je zrejmé, aký by mal byť správny postup alebo odporúčanie pre správny\norgán pri rozhodovaní skutkovo rovnakých alebo obdobných vecí.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zrušil a konanie zastavil.\nŽalobca sa k odvolaniu vyjadril tak, že ho navrhol potvrdiť a zvýraznil, resp. zopakoval pochybenia v\nkonaní pred prvostupňovým správnym orgánom.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo ( § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl.\nO. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 20. februára 2013. Odvolací súd vzhľadom na vyčerpávajúce a nepochybné zistenia vád\nkonania a nedostatočne zistený skutkový stav nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 21. augusta 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného č. 4187/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3 písm.\nc/ zák. č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č.\n543/2002 Z.z.) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z.z., a to usmrtenie\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Chochuľa Hrochoť. Minister v rozkladovom konaní\nzmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z.z. a určil, že odstrel možno\nzrealizovať posliedkou v lokalitách Dolinky a Beňová, k. ú. P., postriežkou v lokalite Hudcovie kút,\nkatastrálne územie P., do 15. decembra 2011 a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a\npostriežkou v lokalitách Dolinky, Beňová a Hudcovie kút, katastrálne územie P.. V ostatných častiach\nzostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nZ obsahu pripojeného spisu je možné zväčša zistiť iba všeobecné konštatovania o premnožení medveďa\nhnedého, tým aj o ohrození človeka, a škodách ním spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné\nani zo správ ŠOP SR z 22. februára 2011, či 1. marca 2011 v ktorej sa taktiež uvádza viacmenej len\n\nkonštatácia premnoženosti medveďa hnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a\nnajmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu medveďa hnedého vo vopred určených lokalitách.\nOdvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO, či Poľovníckych združení majú konkrétne\nskúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoženosti medveďa hnedého nielen na\núzemí Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného živočícha\nna človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto prípade žalovaný - zadovážil do\nspisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady,\nsprávy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch nie je možné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý je\nobsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.\nV súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPre postup podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v\nznení neskorších predpisov je v každom konkrétnom prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu\ninej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého než len povolením odstrelu jedného\njedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tiež preukázanie, že správny orgán koná v záujme\nverejnej bezpečnosti ľudí.\nŽalovaný uviedol, že ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku či v Čechách nemali záujem o\njedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza.\nJe potrebné ho do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite\nneskúmal.\nV spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na\núzemí PZ Chochuľa Hrochoť. Odvolací súd nemá na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci\nrozporuplne vyplývajú z podkladov rozhodnutia o povolení výnimky, ale najmä vek jedincov, ich pohlavie\na zdravotný stav tak, aby bolo zaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom\nteritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha.\nNajdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\nV tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.\nVážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka\nsú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom\na záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje\ninformácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie\natypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a\nnajmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).\nNapokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo\nrozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu\ndo ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako\nodplašiť či odohnať.\nZ týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov\nodvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, i keď z modifikovaných dôvodov, konštatuje nedostatočne\nzistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením krajského súdu, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v §\n33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na\npráva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a\n\nich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať\nkópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov\nspojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere\nžalovaný pochybil.\nOdvolací súd si však neosvojil tvrdenie prvostupňového súdu obsiahnutého v odôvodnení napadnutého\nrozsudku na strane 11, kde sa uvádza, že:\n„Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou\nškôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,\nz dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne\nskutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný teda nemal s čím žalobcu v zmysle\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol“.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a riadnom\nzisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR)\nkonkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte,\nvyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov. Nemožno\nkonštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím oboznámiť\núčastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť v zmysle\ncitovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie.\nTieto dôvody, i keď v pozmenenej podobe oproti odôvodneniu napadnutého prvostupňového rozsudku,\nviedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/48/2012-188 zo dňa\n20. februára 2013, ktorý je zákonný a správny, a navyše (na rozdiel od preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného) akcentuje individuálnosť a konkrétnosť správneho rozhodovania majúc na zreteli konkrétny\nzáujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami tvoriacimi podklad\npri rozhodovaní v určitej administratívnoprávnej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal právo na ich náhradu, v sume 165,56 €, ktorá sa skladá z odmeny za jeden úkon právnej služby\npodľa § 11, ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z., z režijného paušálu v sume 7,81 € a 20% DPH - 27,59\n€ - spolu 165,56 €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/48/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}