{"guid": "fcf2541b-40b5-44c0-89cd-5f86edce1812:3c6df2ea-a335-4267-9cda-c213c9e9bfff", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1", "spisova_znacka": "10Sžp/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/5/2013 z 11. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2013, sp. zn. 10Sžp/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1", "identifikacne_cislo": "1012200218", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2013-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "nazov": "§ 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-82.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 40 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "nazov": "§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-82", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c6df2ea-a335-4267-9cda-c213c9e9bfff", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžp/5/2013\n1012200218\n11. 09. 2013\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200218.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík č. 26, IČO: 31 303 862, zastúpeného\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, Štúrova č. 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra životného prostredia Slovenskej republiky číslo: 8804/2011-1.10 (56/2011-rozkl.)\nzo dňa 28. novembra 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/46/2012-89 zo dňa 13. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/46/2012-89 zo dňa 13.\nfebruára 2013, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia\nna účet právnej zástupkyne žalobcu vo výške 165,56 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky\nRozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky číslo: 8804/2011-1.10 (56/2011-rozkl.)\nzo dňa 28. novembra 2011, bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného číslo: 4562/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2,\n3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zák. č. 543/2002 Z. z.“) zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z. z., a\nto usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podlavice. Minister v rozkladovom\nkonaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel\nmožno zrealizovať v lokalite Dolinky, Riečanské vrchy, Kamenná, Háj, Šariancová, katastrálne územia\nH., S., Q., U., P., P. a S., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 31. novembra 2011 a od 1. júna\n2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a v lokalite Riečka - Žlebiny, Kamenná- Bunka, Poliakov kút,\nSkubín - Lúčky, katastrálne územia H., S., Q., U., P., P. a S., postriežkou odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia do 15. decembra 2011 a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 postriežkou. V ostatných\nčastiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nII.\n\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Bratislave na základe žaloby Lesoochranárskeho zoskupenia VLK preskúmal správne\nkonanie a rozhodnutia v ňom vydané a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie ministra životného\nprostredia Slovenskej republiky číslo: 8804/2011-1.10 (56/2011- rozkl.) zo dňa 28. novembra 2011 a\nrozhodnutie žalovaného číslo: 4562/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie.\nRozsudok odôvodnil tým, že okrem procesných pochybení spočívajúcich v nepredložení podkladov\nk rozhodnutiu žalobcovi a nedoručenie písomností právnej zástupkyni žalobcu, ktoré by sami\nosebe mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, v konaní začatom na základe žiadosti\npoľovníckej organizácie Poľovníckeho združenia Podlavice, podkladom preskúmavaného rozhodnutia\nboli nedostatočné podklady najmä o ohrození človeka a jeho majetku medveďom hnedým a teda i\nnedostatočne zistený skutkový stav.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho\nvydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania\npred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPovinnosťou žalovaného v konaní o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených zák. č. 543/2002 Z.\nz. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z\npovinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania,\nteda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§\n3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho\nkonania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť\ndôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie\njeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje\nsprávny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca\nv ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových\nokolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo\nnepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.\nÚčastník má v zmysle § 33 Správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré\nzabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k\njednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým\ni právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam\núčastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov\npovinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s\ndôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska\nvšetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny\norgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má\nmožnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda\nvydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá,\nalebo ostane v stanovenej lehote nečinný.\nPokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa\nku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie\nsprávneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (porovnaj napr.\nrozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/55/2010, 5Sž/24/2008, 4Sžo/10/2011,\n3Sžd/72/2009, rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 7A 112/2002 a 7As 40/2003).\nZ preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že okrem už spomínaných stanovísk\nŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného i žiadosť poľovníckej organizácie o udelenie\nvýnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom\núzemí, či lokalite. Je nesporné, že žalobcovi neboli v priebehu konania tieto podklady doručené s tým,\naby sa k nim vyjadril. Bolo mu oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený,\nnestačia, má v zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazrieť osobne do spisu.\n\nUvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2\nSprávneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia\nvyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť ich doplnenie. Žalobca naviac vo svojom vyjadrení k začatému konaniu výslovne\nžiadal o možnosť oboznámiť sa s uvedenými podkladmi. Súd je toho názoru, že za daných okolností\nžalovaný mal žiadosť o udelenie výnimky a nej pripojené prílohy, ako aj všetky ostatné podklady, na\nzáklade ktorých rozhodoval, žalobcovi predložiť na vyjadrenie, či už v elektronickej podobe, alebo\ndoručením ich fotokópií (napr. aj za náhradu nákladov s tým spojených). Súd je tej mienky, že\nprávo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisov\nsprávneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho\nprávo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné\noprávnenia, každým z nich sa sleduje iný účel. Naplnenie práva na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia sa môže nepochybne realizovať aj inou formou, ako možnosťou nazrieť do spisu.\nPredmetné procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá by bez ďalších súdom zistených\nokolností mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ako však súd zistil v priebehu\nkonania, žalobca v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie vyššie opisovaných\nlistín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade.\nŽalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal\nmimoprocesnou cestou. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ani inštitút sprístupňovania informácii\npovinnou osobou podľa osobitného právneho predpisu nemožno zamieňať s povinnosťou správneho\norgánu podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku a preto postup žalovaného nemožno považovať za\nštandardný a zákonný. Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca\noboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak\nto považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil\nžalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z § 32 ods.\n2 Správneho poriadku, nemal za daných okolností podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.\ne/ O.s.p.\nPokiaľ ide o analýzy minuloročnej regulácie a analýzy škôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom\nroku, na ktoré poukazoval žalovaný v liste, ktorým žalobcu oboznamoval s podkladmi rozhodnutia,\ntieto z dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia, nakoľko sa v písomne spracovanej podobe\nv spise nenachádzajú a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne skutkové zistenia, o ktoré by oprel\nrozhodnutie o výnimke. Je nepochybné, že odborné orgány ŠOP SR, ktoré v konaní o udelenie výnimiek\nzaujímajú stanoviská pre potreby rozhodovania žalovaného, monitorujú stav medveďov v jednotlivých\nlokalitách ich výskytu, vyhodnocujú škody spôsobené medveďmi i realizáciu udelených výnimiek, o čom\nsvedčia aj vyjadrenia ŠOP SR k jednotlivým žiadostiam žiadateľov o výnimku. V prejednávanej veci však\nžiadne konkrétne analýzy zachytené v písomnej forme neboli podkladom rozhodnutia a preto žalovaný\nnemal s čím žalobcu v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda\nzákon v konaní porušený nebol.\nPodľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé\nkonanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1\naž 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať,\ndoručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že okrem\nprocesných pochybení aj zistenie skutkového stavu je nedostatočné pre posúdenie veci a preto bolo\npotrebné napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť podľa § 250j ods.\n2 písm. c/ O.s.p. a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu\nviazaný.\nIII.\nOdvolanie\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že ho považuje\nza nesprávny pretože Krajský súd v Bratislave dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a zároveň rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\nVýnimku z druhovej ochrany možno povoliť len za podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 a ods. 3\nzákona o ochrane prírody, pričom prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol\nkonkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods.\n1 písm. a/ zákona o ochrane prírody.\nĎalej žalovaný v odvolaní uviedol, že ministerstvo malo z dostupných údajov Štátnej ochrany\nprírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), ktorá ako odborná organizácia zabezpečuje aj\nspracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany\nprírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a krajiny vrátane\nzhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave, zo žiadosti žiadateľa, ako aj z\nďalších informácií, napr. z monitoringu pracovníkov ŠOP SR, list starostu obce Tajov zo dňa 28. mája\n2010, zo záznamu z pracovného stretnutia Riaditeľstva Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky\nzo dňa 20. júla 2010, zo stanoviska Mikroregiónu Kremnické Vrchy, zo zápisu z ústneho konania\nuskutočneného dňa 27. septembra 2010 na OÚZP Banská Bystrica (zápis zo dňa 17. septembra 2010) a\nz vlastných pozorovaní vykonávaných celoročne v teréne, preukázané, že populácia medveďa hnedého\nv predmetnom revíri nie je ohrozená a pravidelne dochádza k nebezpečným stretom medveďa s ľuďmi. V\npredmetných lokalitách sa nachádzajú ľudské sídla a zároveň sú aj rekreačnými oblasťami a dochádza\nk nebezpečným stretom medveďov hnedých s človekom, taktiež sa v tomto poľovnom revíri nachádzajú\nextenzívne pasienky hospodárskych zvierat (oviec) ako aj včelínov prevažne v intravilánoch obcí a na\nokrajoch obcí, kde dochádza k častému ničeniu včelstiev medveďom hnedým.\nMinisterstvu - žalovanému - bolo preto zrejmé, že žiadosť žiadateľa o odstrel medveďa v poľovnom\nrevíri Podlavice je dôvodná. Ministerstvo pri rozhodovaní taktiež vychádzalo zo zisteného počtu jedincov\nmedveďa vyskytujúcich sa v poľovnom revíri Podlavice, zo škôd spôsobených medveďmi na včelstvách\na z pozorovanej zvýšenej frekvencie stretnutí tohto živočícha s obyvateľmi priľahlých obcí a s turistami,\na to nielen v jeho prirodzených biotopoch, ale aj v zastavanom území.\nVšetko nasvedčovalo tomu, že tento chránený druh živočícha v uvedenej oblasti prosperuje a jeho\npopulácia narastá. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie\nvýnimky na usmrtenie tohto živočícha, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie\npopulácie tohto druhu.\nMinisterstvo sa svojimi kritériami na povolenie výnimky (prednostné povoľovanie výnimiek mimo území\ns 3. až 5. stupňom ochrany, ktoré slúžia ako jadrové zóny kľudu pre medveďa a hlavne na okraji\nareálu rozšírenia medveďa) snaží dosiahnuť udržanie populácie v priaznivom stave v záujme ochrany\nzdravia a bezpečnosti obyvateľov. Rozširovanie areálu a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou\nčinnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj jednoznačne preukázané hlásenia o zvýšenom\npočte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, nesporne nasvedčujú skutočnosti, že v poľovnom\nrevíri Podlavice je zvýšený stav populácie medveďa hnedého.\nZ vyššie uvedeného je teda nesporné, že v dotknutom správnom konaní bola dostatočne naplnená\npotreba povolenia výnimky na usmrtenie medveďa hnedého podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane\nprírody v odôvodnení napadnutého prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia.\nS poukazom na prioritný záujem na ochrane života a zdravia ľudí zákon o ochrane prírody pripúšťa\naj určité výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, pričom v zmysle ustanovenia\n§ 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody nevyžaduje vznik škodlivého následku na verejnom\nzdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale preferuje ochranu týchto záujmov pred vznikom takéhoto\nškodlivého následku.\nV tejto súvislosti je podľa názoru žalovaného rozporuplný záver Krajského súdu v Bratislave uvedený\nna strane 15 (štvrtá veta prvého odseku) rozsudku, v ktorom súd najskôr tvrdí, že: „Povolenie výnimky\nz uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať\nnebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu,\n\nnajmä v intraviláne obcí a v blízkostí ľudských obydlí“, a hneď na to konštatuje, že „nie je podľa názoru\nsúdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu hrozbu pre život a\nzdravie obyvateľstva“.\nV zmysle ustanovenia § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody je vznik škodlivého účinku na\nzdraví a živote ľudí právne irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené\nustanovenie stráca na význame.\nKrajský súd v Bratislave na strane 15 v druhej vete druhého odseku v odôvodnení napadnutého rozsudku\nďalej tvrdí, že: „bližšie neoznačil (žiadateľ) lokalitu, kde ku škodám došlo, najmä či išlo o miesta v\nbezprostrednej blízkosti zastavaných území, alebo vo vzdialenejších oblastiach, kde sa človek vzhľadom\nna prirodzený výskyt medveďa musí správať obozretnejšie“, pričom úplne opomenul skutočnosť, že\npodľa napadnutých rozhodnutí žalovaného sa povolila výnimka na odstrel medveďa v poľovnom revíri\nPodlavice, konkrétne na lokalite Dolinky, Riečanské vrchy, Kamenná, Háj, Šariancová, katastrálne\núzemie H., S., Q., U., P., P., S. a na lokalite Riečka -Zlebiny, Kamenná - Bunka, Poliakov kút, Skubín Lúčky, ktoré sa nachádzajú v prvom stupni ochrany, t.j. v rámci Chránenej krajinnej oblasti Poľana ide\no lokality tvoriace jeho ochranné pásmo, pričom tieto územia sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti\nzastavaných území - priľahlých obcí v regióne.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu je vnútorne protirečivý aj v tom, že na jednej strane konštatuje (str.\n14, posledný odsek odôvodnenia rozsudku): „Pokiaľ ide o splnenie jednej zo základných podmienok\npre povolenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka\nneohrozí zachovanie populácie tohto druhu, je súd toho názoru, že nie je jeho úlohou expertne\nhodnotiť, či spochybňovať údaje odborných organizácií ŠOP SR konštatujúce pozitívny vývoj populácie\ntohto živočíšneho druhu na Slovensku. To, že medveď hnedý ako chránený živočíšny druh na území\nSlovenska prosperuje a jeho populácia narastá, pričom na tomto trende nič nemení ani každoročný\nodstrel medveďov na základe povolených výnimiek, podľa väčšinového názoru senátu krajského súdu\nrozhodujúceho v predmetnej veci, vyplýva nie len zo stanovísk ŠOP SR k žiadostiam o povolenie\nvýnimky, ale i zo samotných žiadostí poľovníckych organizácií. Uvedenú podmienku považoval súd za\nsplnenú (...).“, pričom na strane druhej spochybňuje závery obsiahnuté v stavisku ŠOP SR (str. 15,\ndruhý odsek odôvodnenia rozsudku).\nKrajský súd v Bratislave pri svojom rozhodovaní vôbec nevzal do úvahy stanovisko ŠOP SR, č.\nŠOPSR/872/2011 zo dňa 9. marca 2011, ktorého súčasťou je aj stanovisko Správy CHKO Poľana k\nžiadosti žiadateľa (PZ Podlavice), v ktorom v rámci popisu poľovného revíru uvádza, že sa nachádza\niba v 1. stupni ochrany, pričom možnosť konfliktov s medveďmi je v danej lokalite vysoká, a to najmä\ns ohľadom na preukázané viacnásobné škody v roku 2010 (komisionálne šetrené), navyše sa tu\nnachádzajú početné ľudské sídla a rekreačné oblasti.\nŠOP SR v závere tohto stanoviska, na základe dôkladného poznania stavu a početnosti stretov medveďa\nhnedého s ľuďmi v tomto regióne, odporučila povoliť výnimku.\nKrajský súd v Bratislave na predmetnej str. 15 v poslednej vete druhého odseku odôvodnenia rozsudku\nvytýkal správnemu orgánu najmä nepresvedčivé preukázanie ohrozenia života a zdravia ľudí na základe\nstretov s medveďmi a škôd spôsobených medveďom, pričom sa zameral najmä na žiadosť žiadateľa,\nktorú vyhodnotil ako nedostatočne podloženú.\nKrajský súd uvedeným postupom ignoroval činnosť správneho orgánu v predmetnom správnom konaní,\npredovšetkým doplnenie spisovej dokumentácie o stanovisko ŠOP SR a o hodnotenie dôkazov zo\nstrany správneho orgánu na základe podkladov odborných organizácií na ochranu prírody a na základe\nskutočností známych správnemu orgánu z úradnej činnosti.\nKrajský súd v Bratislave v rozpore so svojím tvrdením, že nie je kompetentný spochybňovať údaje\nodborných organizácií ŠOP SR a že považuje za splnenú základnú podmienku pre povolenie výnimky\nna usmrtenie medveďa, v tejto časti vyhodnotil dôkazy zhromaždené v spisovom materiály namiesto\nsprávneho orgánu a nerešpektoval pri tom stanovisko ŠOP SR, v ktorom bolo odporučené povoliť\nžiadateľovi požadovanú výnimku z podmienok ochrany medveďa hnedého.\n\nV danej súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že stanovisko ŠOP SR bolo v danom prípade vypracované s\nprihliadnutím na pracovné rokovanie zoológov jednotlivých organizačných útvarov ŠOP SR s územnou\npôsobnosťou na území areálu výskytu medveďa hnedého na Slovensku, ktoré sa uskutočnilo 17.\nfebruára 2011. Na tomto rokovaní boli posúdené jednotlivé žiadosti užívateľov poľovných revírov o\npovolenie výnimky z ochrany medveďa, pričom v rámci tohto posúdenia bola vyhodnotená osobitne aj\nžiadosť žiadateľa.\nV poľovnom revíri Podlavice ŠOP SR - CHKO Poľana evidovala zvýšený počet jedincov medveďa\nhnedého a na základe stotožnenia sa so žiadosťou žiadateľa odporučila povoliť výnimku zo zakázaných\nčinností z dôvodov predchádzania závažných škôd, najmä na úrode, hospodárskych zvieratách,\nvčelstvách a v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov.\nV tejto súvislosti zdôrazňujeme, že ŠOP SR je odbornou organizáciou pre rozhodovaciu a inú činnosť\norgánov ochrany prírody a pre vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody a\nkrajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.\nMinisterstvo podané žiadosti užívateľov poľovných revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré\nmu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na Slovensku i v\njeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto\nživočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Pre rozhodovaciu\nčinnosť ministerstva preto nie sú smerodajné prílohy žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel medveďa\no stretoch alebo škodách spôsobených týmto chráneným živočíchom, ale tieto môžu byť iba jedným z\npodkladov rozhodnutia.\nKrajský súd v Bratislave sa podľa názoru žalovaného s danými údajmi ŠOP SR nijako nevysporiadal, ani\nv odôvodnení rozsudku neuviedol žiadny dôvod, prečo údaje tejto odbornej organizácie MŽP SR nevzal\ndo úvahy. Správny orgán bol týmto postupom Krajského súdu v Bratislave uvedený do neistoty, akým\nspôsobom má v budúcnosti vyhodnocovať stanoviská ŠOP SR, ktoré sú pre rozhodnutia správneho\norgánu v uvedenej veci odbornými podkladmi.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nZ ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že všeobecný súd by mal vo svojej\nargumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v\nneposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že\npráve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP; obdobne\nnapr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/2004, III. ÚS 117/2007, III. ÚS 332/2009, III. ÚS 36/2010).\nNapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave obsahuje v odôvodnení rozhodnutia závery, ktoré si\nnavzájom odporujú. Z rozsudku takisto nie je zrejmé aký by mal byť správny postup alebo odporúčanie\npre správny orgán pri rozhodovaní skutkovo rovnakých alebo obdobných vecí.\nŽalovaný z týchto dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a konanie zastaviť.\nŽalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť\na poukázal jednak na už uvedené procesné vady konania (odňatie práva na vyjadrenie k podkladom\nrozhodnutia resp. nedoručenie podkladov rozhodnutia právnej zástupkyni žalobcu), pričom vyslovil,\nže s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa pred rozhodnutím\nprvostupňového orgánu, či žalovaného, so všetkými podkladmi rozhodnutia, nemožno súhlasiť, pretože\ntento nezodpovedá obsahu administratívneho spisu.\nĎalej žalobca vo vyjadrení uviedol, že opakovane v priebehu správneho konania namietal, že mu nebolo\nmožné oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia zaslaním kópie spisu napriek jeho výslovnej žiadosti,\n\nale aj to, že „z oboznámenia s podkladmi rozhodnutia“ nevyplýva ani len to, aké podklady zhromaždil\nsprávny orgán.\nVo vzťahu k stanovisku ŠOP SR žalobca uviedol, že v minulosti mu bol v správnom konaní týkajúcom\nsa povolenia výnimky z ochrany medveďa hnedého doručený záznam z pracovného stretnutia zoológov\nŠOP SR, ktorého predmetom bol práve tzv. regulačný odstrel medveďov v roku 2011. Z vyjadrenia\nzúčastnených na tejto porade, konkrétne Ing. Fabríciusovej, vyplýva, že samotný zamestnanci ŠOP\nSR majú odôvodnené pochybnosti o hodnovernosti a pravdivosti potvrdení vydávaných žiadateľom,\nstarostami obce a inými subjektmi. Z uvedeného dôvodu boli na tomto pracovnom stretnutí prijaté závery,\npodľa ktorých „škoda spôsobená veľkými šelmami na poľnohospodárskych kultúrach, poľovnej zveri,\nvčelstvách, majetku, hospodárskych zvieratách a zdraví obyvateľstva, sa bude zohľadňovať pri vydávaní\nvýnimky na lov len v prípade, ak bude preverená zo strany aj štátnej ochrany SR. V prípade, že ŠOP SR\nnepreverí relevantnosť vzniknutých škôd, nebude v zmysle zákona môcť navrhovať odlov príslušným\npoľovným subjektom“. V ďalšej časti pod bodom 2. sa v záveroch z uvedeného pracovného stretnutia\nuvádza: „vyjadrenia obcí, ktoré sa budú nachádzať len v prílohách žiadostí o odlov medveďa hnedého\nbez predchádzajúceho oboznámenia príslušnej organizačnej jednotky ŠOP SR o danej ohrozujúcej\nsituácií s jedincami medveďa hnedého v ich intraviláne a v jeho blízkosti sa nebudú zohľadňovať v\nstanovisku ŠOP SR pri navrhnutí vydania výnimky na odlov medveďa hnedého“.\nPráve so zreteľom na závery z pracovného stretnutia zo dňa 17. februára 2011 mohlo a malo byť\nstanovisko ŠOP SR v tejto veci skonfrontované s vyššie uvedenými zásadami. Za tohto stavu nie\nje možné skonštatovať, že by vada v konaní spočívajúca v neumožnení žalobcovi oboznámiť sa s\npodkladmi rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, nemala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorý napriek zrozumiteľne\na jednoznačne formulovaným námietkam žalobcu vo vzťahu k tejto vade konania nenapravil pochybenie\nprvostupňového správneho orgánu, naopak v odôvodnení rozhodnutia sa s takýmto postupom stotožnil.\nK odvolacím námietkam žalovaného považuje žalobca za potrebné uviesť, že žalovaný ani prvostupňový\nsprávny orgán vo svojich rozhodnutiach neidentifikovali čo sú „dostupné údaje Štátnej ochrany prírody“.\nŽalobca na túto skutočnosť vo svojich podaniach poukazoval a opätovne poukazuje na to, že\nodôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného je v rozpore s ustanovením\n§ 47 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie,\n- ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\n- akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,\n- ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,\n- a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom\nrozhodnutia.\nŽalobca naďalej tvrdí, že uviesť ako podklady „dostupné údaje ŠOP SR“ bez toho, aby správny orgán\nidentifikoval, ktoré konkrétne údaje ŠOP SR boli podkladom pre rozhodnutie, resp. z akých podkladov\nsa tieto údaje nachádzajú (vyjadrenia, správy, správy z výskumov a prieskumov alebo iné podklady), nie\nje zákonné a neumožňuje účastníkom konania posúdiť, či tieto podklady rozhodnutia skutočne obsahujú\nskutočnosti, o ktorých tvrdí správny orgán, že ich obsahujú, ani podrobiť skutkové závery správneho\norgánu vo vzťahu k týmto podkladom kritike. Pokiaľ účastník konania nevie čo sú podklady rozhodnutia,\naké konkrétne skutkové okolnosti sú v nich uvedené, nie je možné považovať za preskúmateľné\ntaké rozhodnutie, ktoré na podklade týchto neidentifikovaných a neidentifikovateľných podkladov vydal\nsprávny orgán. Ako vyplýva z rozhodnutia prvostupňového súdu obsahom spisu nie sú žiadne podklady,\nktoré by obsahovali dostupné údaje ŠOP SR, na základe ktorých správne orgány oboch stupňov\nrozhodovali.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 13. februára 2013. Odvolací súd vzhľadom na vyčerpávajúce a nepochybné zistenia vád\nkonania a nedostatočne zistený skutkový stav nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 11. septembra 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 250i ods. 1 O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného, ktorým bol na základe rozkladu žalobcu zmenený výrok prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného číslo 4562/2011-2.2 zo dňa 29. septembra 2011 o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2, 3\npísm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zák. č. 543/2002 Z. z.,\na to usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Podlavice. Minister v rozkladovom\nkonaní zmenil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zák. č. 543/2002 Z. z. a určil, že odstrel\nmožno zrealizovať v lokalite Dolinky, Riečanské vrchy, Kamenná, Háj, Šariancová, katastrálne územia\nH., S., Q., U., P., P. a S., odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia do 31. novembra 2011 a od 1. júna\n2012 do 30. novembra 2012 posliedkou a v lokalite Riečka - Žlebiny, Kamenná- Bunka, Poliakov kút,\nSkubín - Lúčky, katastrálne územia H., S., Q., U., P., P. a S., postriežkou odo dňa právoplatnosti tohto\nrozhodnutia do 15. decembra 2011 a od 1. júna 2012 do 30. novembra 2012 postriežkou“. V ostatných\nčastiach zostal výrok prvostupňového rozhodnutia nezmenený.\nZ obsahu pripojeného spisu je možné zväčša zistiť iba všeobecné konštatovania o premnožení medveďa\nhnedého, tým aj o ohrození človeka, a škodách ním spôsobených, avšak konkrétne údaje nie sú zistiteľné\nani zo správ ŠOP SR v ktorých sa taktiež uvádza viacmenej len konštatácia premnoženosti medveďa\nhnedého a to i v blízkosti ľudských obydlí, spôsobené škody a najmä metodika výkonu odlovu, či odstrelu\nmedveďa hnedého vo vopred určených lokalitách.\nOdvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, CHKO, či poľovníckych združení majú konkrétne\nskúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoženosti medveďa hnedého nielen na\núzemí Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite, o prípadných útokoch tohto chráneného živočícha\nna človeka, či jeho majetok. Avšak bez toho, aby správny orgán - v tomto prípade žalovaný - zadovážil do\nspisu a v správnom konaní vykonal za prítomnosti účastníkov konania a vyhodnotil konkrétne podklady,\nsprávy, tvrdenia, či vysvetlenia o konkrétnych údajoch nie je možné vysloviť spoľahlivý záver, ktorý je\nobsiahnutý v napadnutom a preskúmanom rozhodnutí.\nV súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\n\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPre postup podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zák. č. 543/2002 Z. z. je v každom konkrétnom prípade\nnevyhnutné zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa hnedého\nnež len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tiež\npreukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\nŽalovaný preukázal, že ani oslovené Zoologické záhrady na Slovensku či v Čechách nemali záujem o\njedinca medveďa hnedého. V pripojenom spise žalovaného sa však o tom žiaden záznam nenachádza.\nJe potrebné ho do spisu založiť. Inú alternatívu riešenia problému premnoženia v danej lokalite\nneskúmal.\nV spise nie je založená žiadna zmienka o tom, aká je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého\nna území PZ Podlavice. Odvolací súd nemá na mysli samotné počty medveďov, ktoré zrejme, hoci\nrozporuplne vyplývajú z podkladov rozhodnutia o povolení výnimky, ale najmä vek jedincov, ich pohlavie\na zdravotný stav tak, aby bolo zaistené, že odlovom jedného jedinca nedôjde k takému stavu v danom\nteritóriu, ktorý by mohol viesť k ohrozeniu populácie tohto chráneného živočícha.\nNajdôležitejšie je preukázať, že správny orgán povolil výnimku v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.\nV tomto smere určite nepostačuje poukázanie na určité príhody zo života a na neidentifikovateľné osoby.\nVážne strety človeka s medveďom, pri ktorých je ohrozený majetok, či dokonca zdravie a život človeka\nsú nepochybne zadokumentované na Obecných úradoch, v nemocniciach, Policajnom, či Hasičskom\na záchrannom zbore, minimálne však v miestnej tlači. Odtiaľ je povinný správny orgán čerpať zdroje\ninformácií. Pritom ale nepostačuje samotné stretnutie medveďa s človekom, ale musí ísť o stretnutie\natypické nielen miestom (napr. v mestskej či záhradkárskej lokalite, kde je veľká migrácia ľudí), ale aj a\nnajmä správaním sa medveďa voči človeku (agresivita a nedostatok prirodzenej plachosti).\nNapokon, v takom prípade by sa výnimka nemala vzťahovať na akéhokoľvek jedinca, tak ako bolo\nrozhodnuté v konkrétnom prípade, ale o jedinca, ktorý má v danej lokalite najväčšie sklony k prenikaniu\ndo ľudskej civilizácie, nemá obavy z ľudí, či je dokonca pri stretnutí s ľuďmi agresívny a nedá sa nijako\nodplašiť či odohnať.\nZ týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov\nodvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa, i keď z modifikovaných dôvodov, konštatuje nedostatočne\nzistený skutkový stav, ktorý tak, ako bol zistený doposiaľ, nemôže byť podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd sa stotožňuje i s tvrdením krajského súdu, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v §\n33 Správneho poriadku o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným\nosobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na\npráva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a\nich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať\nkópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc\no hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov\nspojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere\nžalovaný pochybil.\nOdvolací súd si však neosvojil tvrdenie prvostupňového súdu obsiahnutého v odôvodnení napadnutého\nrozsudku na strane 11 a 12, kde sa uvádza, že:\n„Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nebol oboznámený s analýzou minuloročnej regulácie a analýzou\nškôd spôsobených medveďmi v predchádzajúcom roku, tieto neboli súčasťou administratívneho spisu,\nz dôkazného hľadiska neboli podkladmi rozhodnutia a žalovaný z nich nevyvodil žiadne konkrétne\nskutkové zistenia, o ktoré by oprel rozhodnutie o výnimke. Žalovaný teda nemal s čím žalobcu v zmysle\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznamovať. Z tohto hľadiska teda zákon v konaní porušený nebol“.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu bolo úlohou správneho orgánu - žalovaného - pri úplnom a riadnom\nzisťovaní skutkového stavu, zabezpečiť prostredníctvom svojich odborných orgánov (ŠOP SR)\nkonkrétne analýzy zachytené v písomnej forme o stave medveďov v jednotlivých lokalitách, ich výskyte,\nvyhodnocovaní spôsobených škôd medveďmi i o realizácii udelených výnimiek na ich odlov. Nemožno\nkonštatovať, že k porušeniu zákona nedošlo preto, že žalovaný nemal v danom prípade s čím oboznámiť\núčastníka konania. Bolo totiž jeho povinnosťou taký dôkaz zabezpečiť, vykonať a predložiť v zmysle\ncitovaného ustanovenia pred rozhodnutím žalobcovi na oboznámenie.\nTieto dôvody, i keď v pozmenenej podobe oproti odôvodneniu napadnutého prvostupňového rozsudku,\nviedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/46/2012-89 zo dňa 13.\nfebruára 2013, ktorý je vo svojich výrokoch zákonný a správny, a navyše (na rozdiel od preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného) akcentuje individuálnosť a konkrétnosť správneho rozhodovania majúc na\nzreteli konkrétny záujem v konkrétnej prerokúvanej veci, pred všeobecnými nekonkrétnymi úvahami\ntvoriacimi podklad pri rozhodovaní v určitej administratívnoprávnej veci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia.\nV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal právo na ich náhradu, v sume 165,56 €, ktorá sa skladá z odmeny za jeden úkon právnej služby\npodľa § 11, ods. 4. Vyhlášky 655/2004 Z. z. vo výške 130,16 €, z režijného paušálu v sume 7,81 € a\n20% DPH - 27,59 € - spolu 165,56 €.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/46/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}], "citovane_v": []}