{"guid": "2bea2b3a-17fa-4e96-bfd5-e224145d89cd:3a6b47d2-5338-4991-bf2f-33197f4996d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1", "spisova_znacka": "2Sžo/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/10/2013 z 20. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. novembra 2013, sp. zn. 2Sžo/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1", "identifikacne_cislo": "1012200197", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "datum_vydania": "2013-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 189 ods. 1 písm. f) zákona č. 154/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-189.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001/paragraf-189"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-188", "nazov": "§ 188 zákona č. 154/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-188", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-187", "nazov": "§ 187 zákona č. 154/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154/#paragraf-187", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/154", "nazov": "zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/154", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/154-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/154#paragraf-189", "/SK/ZZ/2001/154#paragraf-188", "/SK/ZZ/2001/154#paragraf-187"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a6b47d2-5338-4991-bf2f-33197f4996d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/10/2013\n1012200197\n20. 11. 2013\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200197.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci navrhovateľa:\nO.. A. A., bytom S. XX, Z., zastúpeného JUDr. Branislavom Dufalom, advokátom so sídlom Palisády\n36, Bratislava, proti odporkyni: 4. Disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,\nso sídlom Štúrova č. 2, Bratislava, za účasti : Krajský prokurátor v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XV/6 Spr11/2011-68 z 24. novembra\n2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/6/2012-51 zo 17. októbra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/6/2012-51 zo 17.\noktóbra 2012 vo výroku, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XV/6 Spr11/2011-68 z\n24. novembra 2011 vo výroku o uznaní viny navrhovateľa zo spáchania priestupku a disciplinárneho\nprevinenia p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. XV/6 Spr11/2011-68 zo dňa 24. novembra 2011 odporkyňa\n1. za použitia § 187 písm. b/ zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokurátoroch\") uznala navrhovateľa vinným zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. l písm. d/, h/ a k/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch\"),\nktorého sa dopustil tým, že 30. júla 2011 o 14.42 hod. na diaľnici Dl km 35,00 v smere do Bratislavy\nviedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím\nalkoholu, ktorého úroveň bola zistená v hodnote 0,86 mg etanolu na jeden liter vydýchnutého vzduchu,\nže ako vodič motorového vozidla prekročil rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou „Najvyššia povolená\nrýchlosť\" na 110 km za hodinu o 49,162 km za hodinu a na najvyššej povolenej rýchlosti 90 km za\nhodinu o 39 km za hodinu, a že ku kontrole nepredložil doklady predpísané zákonom (konkrétne vodičský\npreukaz),\n2. za použitia § 188 písm. a/ zákona o prokurátoroch uznala navrhovateľa vinným zo spáchania\ndisciplinárneho previnenia, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30. júla 2011 o 14.42 hod., teda v čase keď\nmal od 25. júla 2011 do 1. augusta 2011 nariadenú služobnú pohotovosť, mu bola zistená hodnota 0,86\nmg etanolu na jeden liter vydýchnutého vzduchu, čím si nesplnil povinnosti, vyplývajúce mu z ust. § 26\nods. l písm. l/ a m/ a § 74 písm. a/ a b/ zákona o prokurátoroch.\n\nZa spáchanie týchto skutkov odporkyňa navrhovateľovi uložila za použitia ust. § 189 ods. 1 písm. f/ a §\n190 ods. 2 písm. d/ zákona o prokurátoroch disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 4Sp/6/2012-51 zo 17. októbra 2012 potvrdil napadnuté\nrozhodnutie odporkyne č. XV/6 Spr11/2011-68 z 24. novembra 2011 vo výroku o uznaní viny\nnavrhovateľa zo spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia a zrušil výrok napadnutého\nrozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd potvrdil napadnuté rozhodnutie vo\nvýroku o uznaní viny navrhovateľa z dôvodu, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj\npredloženého administratívneho spisu odporkyne dospel k záveru, že odporkyňa dostatočne jasným a\nlogickým spôsobom opísala zistený skutkový stav, aplikovala konkrétne zákonné ustanovenia, porušenia\nktorých sa navrhovateľ dopustil, pričom odôvodnila, prečo v konkrétnom konaní navrhovateľa vzhliadla\nporušenie povinností, ktorých dodržiavanie mu vyplýva tak z pohľadu občana, ako aj prokurátora. Krajský\nsúd poukázal na skutočnosť, že sám navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uznal, že svojím\nkonaním sa dopustil konania, ktoré naplnilo znaky priestupku, resp. disciplinárneho previnenia.\nKrajský súd poukázal na skutočnosti, ktoré neboli tak v priebehu konania pred odporkyňou a ani v konaní\npred súdom spochybnené:\n1/ Navrhovateľ 30. júla 2011 v čase predtým, ako viedol o 14.42 hod motorové vozidlo, požil alkoholický\nnápoj - fínsku vodku v množstve cca 0,42 litra, resp. v množstve cca 0,50 litra (5 dcl), čomu zodpovedá\nnamerané množstvo 0,86 mg etanolu na jeden liter vydýchnutého vzduchu, resp. 1,79 - 1,92 promile\nalkoholu. (Aj túto skutočnosť navrhovateľ uznal v podanom opravnom prostriedku.)\n2/ V uvedený deň a hodinu navrhovateľ prekročil povolenú rýchlosť v úseku kde bola povolená iba\nrýchlosť 110 km/hod. o 49,162 km/hod. a v úseku, kde bola povolená rýchlosť iba 90 km/hod. o 39 km/\nhod.\n3/ Navrhovateľ v čase vykonania cestnej kontroly polícii nepredložil svoj vodičský preukaz.\n4/ Navrhovateľ v čase skutku (30.7.2011) mal služobnú pohotovosť, nariadenú pre obdobie od 25. júla\n2011 do 1. augusta 2011.\nKrajský súd vyhodnotil ako účelovú obranu navrhovateľa, ktorý namietal, že z dôvodu žalúdočných\nťažkostí požil alkoholické nápoje (v množstve určenom znalcom) nevedomky v nápojoch, ktoré mu\npripravila jeho družka - svedkyňa pani M. S.. Krajský súd dospel k tomuto záveru na základe všeobecne\nznámych faktov, a tiež vychádzajúc z výpovede navrhovateľa a svedkyne, pani M. S., ako aj z odborného\nvyjadrenia znalca. Navrhovateľ v priebehu konania pred odporkyňou uviedol, že žalúdočnými ťažkosťami\ntrpel od rána 30. júla 2011, pričom v ich dôsledku po požití jeden a trištvrte fľaše 12° piva o cca 10.00\nhod všetko vyvrátil. Následne, keďže mu ťažkosti neprestávali a cítil sa byt' odvodneným, jeho družka\nmu o cca 13.30 - 14.00 hod. pripravila 2 - 3 trojdecové poháre nápoja, zloženého z pomarančového\ndžúsu, jablčného octu a alkoholu - vodky (v množstve cca 0,5 litra ako to určil znalec), o čom navrhovateľ\npodľa jeho vyjadrenia nemal vedomosť. Inak povedané, navrhovateľ na lačno, cca jednu a pol hodinu\npredtým ako bol dopravnou políciou kontrolovaný, vypil cca 0,9 litra nápoja pripraveného jeho družkou\n(0,3 litra x 3 = 0,9 litra) v ktorom bolo cca 0,5 litra alkoholu (fínskej vodky). Podľa názoru súdu, ktorý sa\nopiera aj o zistenia a závery podaného odborného vyjadrenia znalca, nie je možné, aby požívaný alkohol\nv tak veľkom množstve navrhovateľ v podaných nápojoch necítil - neregistroval. Aj v prípade, ak by\nnavrhovateľ skutočne prítomnosť alkoholu neregistroval (čo však prakticky nie je možné), vzhľadom ku\nskutočnosti, že ho vypil v krátkom časovom období na lačný žalúdok, čo urýchľuje prejavenie sa požitia\nalkoholu na správanie sa človeka, nie je možné, aby jeho prítomnosť nepociťoval v čase keď sa rozhodol\nviesť motorové vozidlo. Teda navrhovateľ musel minimálne v čase, keď sa rozhodol viest' motorové\nvozidlo, pociťovať účinky požitia alkoholu. Ako to tiež uviedol znalec vo svojom odbornom vyjadrení,\nnavrhovateľ v dôsledku požitia alkoholu v čase jazdy nebol schopný viest' motorové vozidlo. Bez ohľadu\nna skutočnosť, či navrhovateľ vedome alebo nevedome požil alkohol, faktom ostáva skutočnosť, že\nalkohol požil, v čase vedenia motorového vozidla toto viedol pod vplyvom alkoholu, nebol schopný\n\nviesť motorové vozidlo, a teda uznanie viny zo spáchania priestupku (priestupkov) je podľa krajského\nsúdu dôvodné, naviac (ako to vyplýva aj zo samotného opravného prostriedku) aj navrhovateľom\nnenamietané.\nPokiaľ išlo o zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia, krajský\nsúd vychádzal z ustanovenia § 168 ods. 1 trestného poriadku (v spojení s § 216 zákona o prokurátoroch),\nz ktorého vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má byť stručné, musí byť však presvedčivé a také, aby\numožňovalo preskúmanie rozhodnutia. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že pri uložení akéhokoľvek\ndisciplinárneho opatrenia musí disciplinárna komisia prihliadnuť na spôsob spáchania skutku a jeho\nnásledok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho\npomery. Táto povinnosť platí osobitne v prípade, ak odporkyňa aplikovala na navrhovateľa najprísnejšie\ndisciplinárne opatrenie, teda zbavenie výkonu funkcie prokurátora. Odporkyňa však v rozhodnutí\niba konštatovala, že pri uložení disciplinárneho opatrenia zvážila všetky skutočnosti, pričom dospela\nk záveru, že toto disciplinárne opatrenie je primerané. Podľa názoru krajského súdu bolo úlohou\nodporkyne v odôvodnení uloženia predmetného disciplinárneho opatrenia uviesť, prečo práve zbavenie\nvýkonu funkcie prokurátora navrhovateľom je adekvátnym opatrením vo vzťahu ku spáchanému\npriestupku a disciplinárnemu previneniu. Pokiaľ odporkyňa dospela k záveru o ďalšej nezlučiteľnosti\npôsobenia navrhovateľa na prokuratúre, bolo jej povinnosťou svoje rozhodnutie odôvodniť spôsobom,\nktorý by nevzbudzoval pochybnosti o jeho zákonnosti a ktorý by umožnil preskúmať takéto rozhodnutie.\nVčas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok vo výroku v bode 1 zmenil tak, že zruší rozhodnutie odporkyne vo výroku o uznaní viny\nnavrhovateľa zo spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia.\nPodľa názoru navrhovateľa sa krajský súd ohľadom bodu 1 výroku napadnutého rozsudku, v ktorom\npotvrdil rozhodnutie odporkyne v časti uznania viny navrhovateľa, nevysporiadal dostatočne s právnym\nposúdením veci odporkyňou, s hodnotením dôkazov zo strany odporkyne a s nezrozumiteľnosťou a\nnepreskúmateľnosťou napadnutého disciplinárneho rozhodnutia. Navrhovateľ naďalej namieta tú časť\nnapadnutého disciplinárneho rozhodnutia, ktorým bolo jeho konanie kvalifikované aj ako priestupok\npodľa § 22 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, teda že navrhovateľ viedol motorové vozidlo v stave\nvylučujúcom viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil zavineným požitím alkoholu. Navrhovateľ trvá na\ntom, že alkoholický nápoj požil pred jazdou nevedomky v omyle, do ktorého ho priviedla družka, ktorá mu\nbez jeho vedomia naliala do džúsu s jablkovým octom aj väčšie množstvo alkoholu. Napadnutý rozsudok\nvo výroku v bode 1 teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a krajský súd dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nPodľa žalobcu krajský súd tým, že o napadnutom rozhodnutí rozhodol dvomi výrokmi, postupoval\nv rozpore so zákonom, nakoľko ustanovenie § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. jednoznačne obsahuje\ndispozíciu napadnuté rozhodnutie buď potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutie\nodporkyne síce obsahuje dva výroky, ide však o jedno disciplinárne rozhodnutie odporkyne, ktorého dva\nvýroky sú úzko späté a bezprostredne spolu súvisia. Navrhovateľ ďalej poukázal na ustanovenie § 152\nods. 2 O.s.p., ktoré nie je možné v tomto prípade aplikovať použijúc ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p., nakoľko § 250q ods. 2 veta prvá O.s.p. obsahuje priamu úpravu postupu súdu, a teda vylučuje\nčiastočné rozhodnutie len o časti alebo základe návrhu.\nNavrhovateľ poukázal na praktický dosah rozhodnutia súdu prvého stupňa pre ďalší postup orgánov\ns právomocou konať v predmetnej veci priestupku a disciplinárneho previnenia. Pokiaľ by napadnuté\nrozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a vec by bola vrátená odporkyni na ďalšie\nkonanie, odporkyňa už nie je (a ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa už\nnebola) oprávnená vykonať voči navrhovateľovi disciplinárne konanie v zmysle ustanovení zákona o\nprokurátoroch pre konanie naplňujúce znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch, pretože dňom\n1. marca 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 79/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej\nnárodnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon č. 79/2012 Z. z.\"), v zmysle ktorého čl. I bod 2. zákona (novelizované\n\nznenie § 9 ods. 3 zákona o priestupkoch) prešla kompetencia konať vo veci priestupkov prokurátorov\nna orgány Policajného zboru (s poukazom na § 52 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch). Zákon\nč. 79/2012 Z. z. pritom neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie upravujúce kompetenciu orgánov\nna prejednávanie priestupkov z hľadiska času spáchania priestupku a teda orgán Policajného zboru\nje kompetentný konať v zmysle vyššie uvedeného procesného ustanovenia o všetkých priestupkoch\nprokurátorov spáchaných tak pred ako aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Odporkyňa by teda\npo vrátení čiastočne zrušeného a čiastočne potvrdeného rozhodnutia mohla v rámci rozhodovania o\nukladaní disciplinárneho opatrenia konať len o tej časti skutku navrhovateľa, ktoré zakladá naplnenie\nznakov disciplinárneho previnenia. V prípade zrušenia celého napadnutého rozhodnutia odporkyne by\nodporkyňa v rámci ďalšieho konania zrejme v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku časť skutku\nnapĺňajúcu znaky priestupku postúpila na priestupkové konanie orgánom Policajného zboru SR.\nOdporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 2 O.s.p., preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je\nmožné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený podľa § 156 ods.1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p.\nPredmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým bol navrhovateľ podľa § 187 písm.\nb/ zákona o prokurátoroch uznaný disciplinárne zodpovedným za spáchanie priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. l písm. d/, h/ a k/ zákona o priestupkoch, a tiež bol uznaný\nzodpovedným za spáchanie disciplinárneho previnenia podľa § 188 písm. a/ zákona o prokurátoroch,\nza čo mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie prokurátora podľa § 189 ods.\n1 písm. f/ zákona o prokurátoroch.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu,\npričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského\nsúdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť\nnasledovné.\nNavrhovateľ namietal, že krajský súd nemal zákonné oprávnenie rozhodnúť o preskúmavanom\nrozhodnutí v dvoch výrokoch, pričom časť rozhodnutia odporkyne zrušil a časť potvrdil. Uvedená\nnámietka navrhovateľa nie je dôvodná. Odporkyňa uznala navrhovateľa disciplinárne zodpovedným\nza spáchanie priestupku a disciplinárneho previnenia a za uvedené konanie uložila navrhovateľovi\ndisciplinárne opatrenie. Pokiaľ krajský súd po preskúmaní rozhodnutia zistil, že postup a rozhodnutie\nodporkyne v časti zisťovania a preukázania disciplinárnej zodpovednosti za skutky, ktoré sa\nnavrhovateľovi kládli za vinu, boli v súlade so zákonom, potom nebol dôvod rušiť rozhodnutie odporkyne\nv tejto časti. Pokiaľ boli skutkové zistenia úplné a právne posúdenie zodpovedalo zákonným normám,\npotom nie je dôvod na opätovné hmotnoprávne zaoberanie sa vecou zo strany správneho orgánu.\nVýrok rozhodnutia o uznaní disciplinárnej zodpovednosti je ucelený a z formálneho hľadiska oddelený\nod výroku o uložení disciplinárneho previnenia, preto rozhodnutie o obidvoch výrokoch samostatne/\noddelene nevyvoláva pochybnosti o určitosti a jasnosti výroku napadnutého rozsudku. Správny orgán\nsa v novom konaní už nemusí zaoberať preukazovaním disciplinárneho previnenia, pokiaľ už ho raz\nzákonne preukázal a v novom rozhodnutí rozhodne len o disciplinárnom opatrení.\nObčiansky súdny poriadok nevylučuje rozhodovanie súdu v správnom súdnictve formou dvoch\nsamostatných výrokov o jednom preskúmavanom rozhodnutí. Úlohou krajského súdu bolo rozsudkom\n\nrozhodnúť o celej prejednávanej veci. Pokiaľ samotné preskúmavané rozhodnutie tiež obsahuje\nsamostatné výroky, a to výrok o uznaní disciplinárnej zodpovednosti a výrok o disciplinárnom opatrení,\npotom krajský súd postupoval v súlade s procesným predpisom, keď o každom výroku rozhodol\nsamostatne. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že zákon ukladá žalobcovi povinnosť uviesť\nv žalobe okrem iného aj to, v akom rozsahu napadá rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov (§ 250l ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného je zrejmé, že právom žalobcu, resp. navrhovateľa\nje napadnúť rozhodnutie správneho orgánu v tej časti, resp. v tých jeho výrokoch, ktoré považuje za\nnezákonné a ukracujúce ho na jeho právach. V takom prípade sa konečné rozhodnutie správneho súdu\nbude logicky vzťahovať len na napadnutú časť rozhodnutia správneho orgánu a nie na celé rozhodnutie.\nTvrdenie navrhovateľa, že krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď rozhodol o napadnutom\nrozhodnutí dvomi výrokmi, nemá oporu v zákone a je nedôvodná.\nPokiaľ navrhovateľ namietal, že krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s právnym posúdením veci\nodporkyňou, s hodnotením dôkazov, ako aj nezrozumiteľnosťou napadnutého rozhodnutia, najvyšší súd\ntúto námietku nepovažuje za dôvodnú a majúcu oporu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Krajský súd\nsa dostatočne obšírnym a logicky presvedčivým spôsobom vysporiadal tak s formálnymi náležitosťami\nrozhodnutia, ako aj so skutkovými zisteniami ustálenými v disciplinárnom konaní a ich následným\nprávnym posúdením. Nie je potrebné na tomto mieste opätovne opakovať dôvody, na základe ktorých\nkrajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne vo výroku o uznaní viny. Sám navrhovateľ uznal, že svojím\nkonaním sa dopustil konania, ktoré naplnilo znaky priestupku, resp. disciplinárneho previnenia. S jeho\ntvrdeniami o nevedomom požití alkoholu pred jazdou sa vysporiadala tak odporkyňa, ako aj krajský súd\nv napadnutom rozsudku, pričom podkladom na prijaté závery bolo okrem iného aj vyjadrenie znalca\nv odbore zdravotníctvo a farmácia. V tomto prípade nie sú dôležité okolnosti, za ktorých navrhovateľ\npodľa jeho tvrdení požil alkohol. Dôležitá je objektívne zistená skutočnosť, že viedol vozidlo v stave\nvylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si privodil požitím alkoholu. Množstvo požitého\nalkoholu naozaj nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že by navrhovateľ nepociťoval pred jazdou jeho\núčinky a jeho obranu preto nemožno vyhodnotiť inak ako účelovú.\nNavrhovateľ v odvolaní namietal, že odporkyňa už nie je oprávnená vykonať voči nemu disciplinárne\nkonanie pre konanie naplňujúce znaky priestupku podľa zákona o priestupkoch, pretože dňom 1.\nmarca 2012 nadobudol účinnosť zákon č. 79/2012 Z. z., ktorým bola zrušená priestupková imunita\nprokurátorov a kompetencia konať vo veci priestupkov prokurátorov prešla na orgány Policajného zboru.\nZákon č. 79/2012 Z. z. podľa navrhovateľa neobsahuje žiadne prechodné ustanovenie upravujúce\nkompetenciu orgánov na prejednávanie priestupkov z hľadiska času spáchania priestupku a teda orgán\nPolicajného zboru je kompetentný konať v zmysle vyššie uvedeného procesného ustanovenia o všetkých\npriestupkoch prokurátorov spáchaných tak pred ako aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.\nPodľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v\nčase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\nUvedenú ústavnú zásadu možno aplikovať na všetky delikty v oblasti verejného práva, vrátane\npriestupkov, a to aj v prípadoch, žeby platné právne predpisy obsahujúce sankčné ustanovenia za\nporušenie povinnosti vo vzťahoch chránených verejným právom neobsahovali konkrétne pravidlá o\nposudzovaní právnej zodpovednosti povinných subjektov.\nV posudzovanom prípade však možno postupovať priamo podľa zákonných noriem vzťahujúcich sa\nna prejednávanú vec, nakoľko citovaná ústavná zásada je vyslovene zakotvená v § 7 ods. 1 zákona\no priestupkoch, podľa ktorého zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v\nčase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nV čase spáchania priestupku bol však navrhovateľ ako prokurátor vyňatý z priamej pôsobnosti zákona o\npriestupkoch a jeho konanie majúce znaky priestupku bolo posudzované a prejednávané podľa zákona\n\no prokurátoroch. Zákonom č. 79/2012 Z. z. síce došlo s účinnosťou od 1. marca 2012 k zrušeniu\npriestupkovej imunity prokurátorov, vzhľadom na vyššie citované zásady a normatívne ustanovenia však\nzostáva uvedené privilégium (vyňatie z pôsobnosti zákona o priestupkoch) navrhovateľovi zachované\na konanie dokončí odporkyňa.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa nevyhovel\na s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo výroku,\nktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XV/6 Spr11/2011-68 z 24. novembra 2011 vo výroku\no uznaní viny navrhovateľa zo spáchania priestupku a disciplinárneho previnenia, ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nNa okraj odvolací súd poznamenáva, že výrok rozsudku, ktorým krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm.\nd/ O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o uložení disciplinárneho opatrenia a v tejto časti vrátil\nvec odporkyni na ďalšie konanie, zostáva v platnosti a tento výrok rozsudku nebol ani predmetom tohto\nodvolacieho konania, nakoľko O.s.p. v ustanovení § 250s proti nemu odvolanie nepripúšťa.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá O.s.p., § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech\na odporkyni sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}