{"guid": "6ae9f279-3605-4b7b-a812-4c790f0905c4:b59457ef-76a9-4685-9e8c-cd06419dfa65", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1", "spisova_znacka": "5Sži/13/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/13/2013 z 15. 8. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2013, sp. zn. 5Sži/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1", "identifikacne_cislo": "1012200008", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b59457ef-76a9-4685-9e8c-cd06419dfa65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sži/13/2013\n1012200008\n15. 08. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1012200008.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu EUREA, občianske združenie, so sídlom\nTupého 25/A, Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného JUDr. Vladimírom Šárnikom, advokátom\nso sídlom Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného z 08. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.\nk. 2S/3/2012-24 z 27. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/3/2012-24 z 27.\nfebruára 2013 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného z 08. novembra 2011.\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o\nslobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“ alebo „zákon č. 211/2000\nZ. z.“), § 57 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“), keď s ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov posudzujúc, či\nzákonná 15-dňová lehota podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií na rozhodnutie o rozklade\nžalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby začala plynúť Ministrovi vnútra Slovenskej\nrepubliky už dňom nasledujúcim po doručení rozkladu proti rozhodnutiu žalovaného č. KM-918-002/\nSI-2011 (dňa 25. októbra 2011), alebo až dňom nasledujúcim po predložení rozkladu povinnou\nosobou spolu so spisom rozkladovej komisii Ministra vnútra Slovenskej republiky, dospel k záveru, že\nvzhľadom na najaktuálnejší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.\nzn. 3Sži/19/2012 zo 04. decembra 2012 povinná osoba v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku,\nktorého právnemu režimu konanie podľa zákona o slobode informácií v otázkach osobitne neupravených\npodlieha, predložila rozklad žalobcu spolu so spisom v rámci zákonnej 30 dňovej lehoty dňa 14.\nnovembra 2011; nasledujúcim dňom začala plynúť Ministrovi vnútra Slovenskej republiky, oprávnenému\nrozhodnúť o rozklade, zákonná 15- dňová lehota podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, ktorú\nminister dodržal a rozhodnutím č. SLV-OLVS-143/20II zo dňa 29. novembra 2011 zrušil rozhodnutie\npovinnej osoby č. KM-918-002/SI-2011 z 12. októbra 2011 a vrátil mu vec na nové prejednanie a\nrozhodnutie.\nZ uvedených dôvodov bol Krajský súd v Bratislave toho názoru, že fikcia vydania druhostupňového\nrozhodnutia, ktorým by bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom\n\npožadovanej informácie, nenastala, a preto fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol žalobou na súde,\nneexistuje.\nKeďže neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmania súdom.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s 246c ods. 1 OSP\na žiadnemu účastníkovi nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo\nzastavené.\n\nProti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie nestotožniac sa\ns konštatovaním krajského súdu o nejednotnej rozhodovacej praxi, pretože táto jednotná bola a žalovaný\nju tvrdohlavo ignoroval, až napokon došlo k zmene rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvo veci sp. zn. 3Sži/19/2012.\nPoukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z r. 2003 a zmätočný a šikanózny\npostup žalovaného zotrval na svojom názore ohľadom plynutia odvolacej lehoty.\nŽiadal uznesenie krajského súdu o zastavení konania zrušiť.\nŽalovaný odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu napadnutom\nodvolaním (§ 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\n\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní išlo o rozhodnutie, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť § 247ods. 2 OSP.\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci malo byť podľa obsahu žaloby fiktívne rozhodnutie\nžalovaného z 08. novembra 2011 „vydané“ v konaní podľa zákona o slobode informácií.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v prvom rade dáva do pozornosti, že zmyslom\na účelom zákona o slobode informácií, je poskytovanie informácií a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí.\nÚčelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám) nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní\no žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú\nosobu o sprístupnenie informácií.\nFikcia rozhodnutia vlastne predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona\nsa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie, pričom ak\nbolo takéto rozhodnutie vydané „fiktívne rozhodnutie“ sa stáva bezpredmetným.\nV prípade, že by sa akceptoval názor žalobcu, rozhodnutie by sa zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa informácie a formálne zopakovanie administratívneho\nkonania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť\npriaznivejšie rozhodnutie.\nPokiaľ ide o aplikáciu a vzájomný vzťah ustanovení § 57 správneho poriadku (v spojení s § 22 ods.\n1 zákona o slobode informácií) a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií najvyšší súd v súlade s\nustanovením § 250ja ods. 7 OSP poukazuje na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo 04. decembra 2012 sp. zn. 3Sži/19/2012, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje a ktorého text\nuvádza :\n„...spor o zákonnosť rozhodnutia žalovaného spočíva vo výklade ustanovenia § 19 ods. 3 veta prvá\nzákona č. 211/2000 Z. z., a to s ohľadom na skutočnosť, že uvedené ustanovenie spája povinnosť\nrozhodnúť o odvolaní do 15 dní, od právnej skutočnosti, ktorá je vymedzená ako odvolanie „doručenie\nodvolania povinnou osobou“. Uvedené ustanovenie vychádza z doručenia odvolania povinnou osobou\na nie z doručenia odvolania žiadateľom. Toto ustanovenie teda nepredpokladá situáciu, že žiadateľ\npodá odvolanie priamo na odvolacom orgáne. Naopak toto ustanovenie systematicky nadväzuje na\nsubsidiárnu aplikáciu ustanovení správneho poriadku na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. Podľa §\n22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy v správnom konaní. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na právne\nsituácie neupravené zákonom č. 211/2000 Z. z. sa subsidiárne aplikuje správny poriadok. Odvolacie\nkonanie je takýmto spôsobom subsidiárne upravené v správnom poriadku. Najvyšší súd v prvom rade\npoukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého odvolanie sa podáva na\nsprávnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vychádza sa tu z predpokladu, že konanie sa\nvedie v administratívnom spise a administratívny spis vedie a má ho k dispozícii prvostupňový orgán,\npreto odvolanie sa podáva na správnom orgáne prvého stupňa. V nadväznosti na podané odvolanie\nsprávny orgán má v zmysle § 57 ods. 1 správneho poriadku možnosť vybaviť vec autoremedúrou a o\nodvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Následne, ak nezvolí tento procesný\npostup v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku predloží odvolanie spolu s výsledkami\ndoplneného konania so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď\nodvolanie došlo a upovedomí o tom účastníka konania. V tomto kontexte najvyšší súd dospel k záveru,\nže ustanovenie § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. počíta s týmto procesom predkladania\nspisu prvostupňovým správnym orgánom, a preto sa ustanovuje 15 dňová lehota na rozhodnutie od\ndoručenia odvolania povinnou osobou, tzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento\npostup sa primerane aplikuje na konanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o\nrozklade predchádza procesný postup rozkladovej komisie a vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou,\nktorá vykonáva procesné úkony spojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade, obdobne ako\nsprávny orgán prvého stupňa. Rozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57\nods. 2 správneho poriadku v spojení s § 61 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru najvyššieho súdu\nzmienená subsidiárna aplikácia správneho poriadku i na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. je v\nsúlade s princípom dobrej verejnej správy.“\n\nRovnaký právny názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. 6Sži/3/2013 z 24.\njúla 2013.\nV danej veci bolo obsahom pripojeného spisového materiálu preukázané, že žalobca dňa 06. októbra\n2011 požiadal o sprístupnenie uznesení vyšetrovateľa Úradu boja proti korupcii o začatí trestného\nstíhania a o vznesení obvinenia 44-ročnému Jánovi G., štatutárnemu zástupcovi Informačného centra.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky Prezídium Policajného zboru úrad boja proti korupcii ako\npovinná osoba vydalo dňa 12. októbra 2011 pod č. KM-918-002/SI-2011 rozhodnutie, ktorým žiadosti\nnevyhovelo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 24. októbra 2011rozklad. Povinná osoba\npredložila vec osobitnej komisii ministra vnútra Slovenskej republiky pre prípravu návrhov a rozhodnutí\no rozkladoch v prílohe listu zo dňa 11. novembra 2011, ktorý bol odoslaný dňa 14. novembra 2011.\nOdbor komunikácie a prevencie kancelárie prezidenta Policajného zboru odstúpil spis rozkladovej\nkomisii odboru legislatívy, verejnej správy, sekcie legislatívy a vonkajších vzťahov ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky. Rozhodnutím Ministra vnútra Slovenskej republiky č. SLV-OLVS-143/2011 zo\ndňa 29. novembra 2011 bolo rozhodnutie č. KM-918-002/S1-2011 zo dňa 12. októbra 2011 zrušené\na vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom konaní povinná osoba rozhodnutím\nč. KM-918-010/SI-2011 zo dňa 08. decembra 2011 opäť nevyhovela žiadosti žalobcu. Rozklad bol\npovinnej osobe doručený dňa 15. decembra 2011, a táto ho predložila osobitnej komisii Ministra\nvnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 20. novembra 2011. Následným rozhodnutím Ministra vnútra\nSlovenskej republiky č. SLV-OLVS-9/2012 zo dňa 25. januára 2012 bol rozklad žalobcu zamietnutý a\nrozhodnutie č. KM-918-0 lO/SI-2011 zo dňa 08. decembra 2011 bolo v odvolacom (rozkladovom) konaní\npotvrdené.\n\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd aj v tomto preskúmavacom konaní zastáva názor, že lehota na\nrozhodnutie ministrovi podľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona o slobode informácií plynie od predloženia\nrozkladu spolu so spisom, ktoré v danom prípade bolo vykonané prípisom zo dňa 14. novembra 2011\n(č. KM-918-005/SI-2011 z 11. novembra 2011).\n\nKeďže lehota na vydanie rozhodnutia plynula od tohto momentu, je vylúčené, aby fiktívne rozhodnutie\nvzniklo dňa 08. novembra 2011, tak, ako to tvrdí žalobca. Fikcia vydania rozhodnutia dňa 08. októbra\n2011, ktorým by žalovaný rozklad zamietol a rozhodnutie povinnej osoby ako prvostupňového správneho\norgánu 12. októbra 2011 č. KM-918-002/SI-2011 potvrdil, nemohla nastať, a to aj z dôvodu, že žalovaný\nv súlade s § 19 ods. 2 a 3 zákona o slobode informácií vydal dňa 29. novembra 2011 pod. č. SLVOLVS-143/2011 rozhodnutie, ktorým rozhodnutie povinnej osoby č. KM-918-002/SI-2011 z 12. októbra\n2011 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n\nPokiaľ žalovaný rozhodnutím z 29. novembra 2011 vyhovel prvému rozkladu žalobcu a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu ako povinnej osoby zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a\nrozhodnutie, ide o procesné rozhodnutie správneho orgánu, ktorým rozhodnutím sa vec vrátila\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a teda sa v predmetnej veci nerozhodlo\nprávoplatne. Procesné rozhodnutie orgánu štátnej správy nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248\npísm. a/ OSP.\n\nŽalobca takto potom zjavne podal nedôvodnú a celkom zbytočnú žalobu a krajský súd správne konanie\nzastavil, nakoľko predmetom súdneho prieskumu zákonnosti malo byť fiktívne rozhodnutie, ktoré podľa\nzákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť predmetom preskúmavania súdom (arg. a\nminori ad maius) [k tomu tiež pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu slovenskej republiky sp. zn. 3Sži\n19/2012 zo 04. decembra 2012].\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 a 2 OSP\nnapadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil ako vecne správne čo do výroku v zásade sa stotožniac\naj s jeho dôvodmi.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a\nžalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\n\nZáverom najvyšší súd považuje za dôvodné poznamenať, že zákon o slobode informácií má slúžiť\npredovšetkým ako nástroj spoločenskej kontroly. Najvyšší súd v žiadnom prípade nepopiera právo\nžalobcu na informácie, avšak je nevyhnutné, aby toto právo bolo uplatňované účelne (nie účelovo) a\nefektívne, a to nielen vo vzťahu k povinným osobách, ale i vo vzťahu k súdu. V opačnom prípade ide zo\nstrany žiadateľov skôr o zneužívanie práva, kedy je toto právo zámienkou pre formalistické a bezúčelné\nspory.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/3/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}