{"guid": "8b0525d4-3542-452f-99c7-d79b899f7622:97ca0552-054c-471f-8a8b-70ebef5730d4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1", "spisova_znacka": "8Sžo/36/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/36/2012 z 26. 9. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn. 8Sžo/36/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1", "identifikacne_cislo": "1011201985", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97ca0552-054c-471f-8a8b-70ebef5730d4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/36/2012\n1011201985\n26. 09. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201985.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K.. K.. K. N., J. XXX, J., zast. Mgr.\nNikoletou Oktavcovou, advokátkou, so sídlom Nám. SNP 70/36, Zvolen, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. p. SLV-PS-PK- 169/2011 zo dňa 24. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S 220/2011 - 31 zo dňa 2. mája 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 220/2011 - 31 zo dňa\n2. mája 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra\nSR č. 305 zo dňa 25. júla 2011, ktorým bol žalobca podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.\no štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nrozhodnutia len ,,Zákon\") dňom 1. augusta 2011 preložený z funkcie starší referent špecialista 3.\ninšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra\nSR, služobného úradu MV SR - miesto výkonu služby Banská Bystrica, na inú funkciu v rámci Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný nebol povinný zdôvodňovať prevedenie žalobcu na inú funkciu\ndôležitým záujmom služby tak, ako v prípade, ak by šlo o nadriadeného. Služobný orgán v zmysle §\n35 ods. 2 Zákona môže, ale nemusí v rozhodnutí o prevedení uviesť dôvody viažuce sa k dotknutému\npolicajtovi a pokiaľ sa rozhodne akokoľvek, je treba z hľadiska zákonnosti jeho postup akceptovať.\nPokiaľ zákon vyžaduje, aby bol v prípade prevedenia nadriadeného naplnený dôležitý záujem služby\nna takomto rozhodnutí, tento záujem je potrebné definovať, pomenovať v dôvodoch rozhodnutia, aby\nnielen dotknutý policajt ale celý policajný zbor, a napokon aj verejnosť, ktorej tento zbor slúži, vedeli,\naký služobný záujem viedol nadriadeného k prevedeniu policajta. V prípade nadriadeného nestačí len\nkonštatovanie, že je daný dôležitý záujem služby, ale tento právne neurčitý pojem je treba niečím\nkonkrétnym naplniť.\nAko nedôvodnú hodnotil krajský súd námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Z\nvýrokovej časti personálneho rozkazu vyplýva, že postup vyžadovaný § 35 ods. 2 Zákona bol dodržaný.\nZ návrhu na preloženie žalobcu je zrejmé, že dňa 25. júla 2011 bol tento návrh prerokovaný tak ako to\nukladá § 35 ods. 2 Zákona, vo výbore OZP v SR, čo potvrdil predseda OZP v SR svojim podpisom.\nPokiaľ žalobca namietal nedodržanie 60 dňovej lehoty pre vydanie rozhodnutia o rozklade, krajský súd\nustálil, že sa jedná o poriadkovú lehotu, ktorej uplynutím nezanikajú ani práva ani povinnosti účastníka\nkonania. O prijatí rozkladu konajúcim orgánom bolo žalobcovi zaslané písomné oznámenie zo dňa 25.\n\naugusta 201l. Konanie na odvolacom orgáne nezačne skôr, ako sa realizuje postup podľa § 242 ods.\n7 Zákona, keďže až po ukončení autoremedúry na prvostupňovom orgáne je možné začať konanie na\nodvolacom orgáne, a to až po tom, ako je tomuto orgánu doručený opravný prostriedok. Ak by aj došlo\nk prekročeniu stanovenej lehoty 60 dní, neznamenala by táto skutočnosť sama o sebe nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia a nevyvolala by potrebu jeho zrušenia.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rovnako vyplýva, že s námietkami žalobcu sa žalovaný\nvysporiadal, pričom boli vyhodnotené ako právne irelevantné. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú\ndostatočne odôvodnené a dávajú jasný a zrozumiteľný právny a skutkový základ veci. Žalovaný výstižne\npoukázal na aplikovateľnú judikatúru Ústavného súdu SR.\nRovnako ako nedôvodnú hodnotil krajský súd námietku týkajúcu sa aplikácie § 193 ods. 2 Zákona,\nnakoľko v danom prípade žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu\npodľa § 192 ods. 1 písm. e/ Zákona. Súd odmietol tvrdenie žalobcu, že v danom prípade sa malo jednať\no nútenú - povinnú prácu. Je verejne známou tá skutočnosť, že k ustanoveniu § 35 ods. 2 Zákona má\niný vzťah politická opozícia, ktorej negatívny vzťah sa v súvislosti so získaním štátnej moci mení na\nkladný. Sú mediálne známe prípady ministrov vnútra, ktorí vo svojej funkcii tento inštitút uplatňovali a\nhájili, avšak po zmene vládnej garnitúry sa stali hlavnými kritikmi tohto ustanovenia. Uvedené však nič\nnemení na tom, že § 35 ods. 2 Zákona je súčasťou platného právneho poriadku SR a žalovaný v súlade\ns týmto ustanovením rozhodol o preložení žalobcu na inú funkciu.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 21. júna 2012 odvolanie, v ktorom sa\ndomáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutia žalovaného zruší a vec mu vráti na\nďalšie konanie, alternatívne zruší rozsudok krajského súdu a vec vráti tomuto súdu na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nUviedol, že krajský súd nesprávne aplikoval § 35 ods. 2 Zákona. Z obsahu administratívneho spisu súd\nzistil, že preloženie žalobcu na inú funkciu sa vykonáva v dôležitom záujme štátnej služby a dôvod podľa\n§ 35 ods. 2 Zákona, neuvádza. Ak personálny rozkaz pojednáva o preložení na inú funkciu v dôležitom\nzáujme služby v zmysle zásady presvedčivosti či už správneho alebo súdneho rozhodnutia, musí byť\ntáto okolnosť spočívajúca v dôležitom záujme služby, bez ohľadu na to, či ide o preloženie na inú funkciu\npolicajta inšpekčnej služby alebo nadriadeného policajta právne zdôvodnená a ako dôvod preloženia z\nrozhodnutia žalovaného preskúmateľná, čo v posudzovanom prípade absentuje.\nŽalobca namietal, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko\nmu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe pred vydaním napadnutého rozsudku a to tak, aby\nsa prípadne mohol vyjadriť k okolnostiam v ňom uvádzaným. Práve skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia\nžalovaného boli poňaté do napadnutého rozsudku, čo jednoznačne vyplýva z jeho odôvodnenia, ako\nvecne správe bez toho, aby mohol žalobca na skutočnosti uvádzané vo vyjadrení žalovaného reagovať.\nŽalobca uviedol, že žalovaný neuviedol žiadny konkrétny dôležitý záujem služby, hoci ho uviesť mal,\nnakoľko sa naň odvoláva vo svojom rozhodnutí. Pri absencii tejto skutočnosti sa jedná o nedostatok\ndôvodov rozhodnutia a takéto rozhodnutie je podľa § 250j ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb.\nObčianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len ,,O. s.\np.\"). Právna úprava právomoci žalovaného podľa § 35 ods. 2 Zákona nie je v súlade s Ústavou SR\na Dohovormi Medzinárodnej organizácie práce č. 29 o zákaze nútenej práce a č. 105 na odstránenie\nnútenej práce, čl. 14 Európskeho dohovoru a ustanovenie § 35 ods. 2 Zákona dáva priestor inak\nzakázanej povinnej práci, keď umožňuje ministrovi vnútra, aby bez právneho základu a preskúmateľných\ndôvodov, proti vôli policajta inšpekčnej služby tohto preložil na inú, často krát finančne aj kariérne nižšiu\nfunkciu. Pokiaľ' krajský súd považoval § 35 ods. 2 Zákona za súladný s Ústavou SR, žalobca tento záver\npovažoval za nesprekúmatel'ný pre nedostatok dôvodov. Naviac § 35 ods. 2 Zákona a postupu podľa\nneho chýba objektívne a rozumné odôvodnenie, prečo sa má inak zaobchádzať s policajtom inšpekčnej\nslužby ako s ostatnými policajtmi.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 23. júla 2012 vyjadril žalovaný tak, že napadnutý\nrozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\n\nUviedol, že pokiaľ ide o slovné spojenie ,,dôležitý záujem služby\", uvedené sa vzťahuje na postup podľa\n§ 35 ods. 2 Zákona u policajta, ktorý sa považuje za nadriadeného. Žalobca ako policajt nebol zaradený\nna funkcii nadriadeného, ale bol zaradený - ustanovený na funkcii v útvare inšpekčnej služby. Slovné\nspojenie ,,ak to vyžaduje dôležitý záujem služby\" sa vzťahuje na policajta, ktorý sa v zmysle ustanovení\nZákona považuje za nadriadeného.\nPokiaľ žalobca poukazoval, že predmetné slovné spojenie je uvedené v personálnom rozkaze, žalovaný\nuviedol, že bolo využité oprávnenie podľa § 243 ods. 3 Zákona, keď odvolací orgán v odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázal práve na to, že žalobca bol ustanovený vo funkcii v útvare inšpekčnej služby a\nz uvedeného dôvodu nebola dôvodná jeho námietka o tom, že prvostupňové rozhodnutie uvádza, že\nsa prevádza v dôležitom záujme štátnej služby. Ani prípadné formálne zopakovanie prvostupňového\nkonania v predmetnej veci by nepredstavovalo pre žalobcu reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia\na to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že skutkové okolnosti uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého\nrozhodnutia boli naplnené.\nŽalovaný tiež poukázal na koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej súd po uplynutí dvojmesačnej lehoty\npodľa § 250b ods. 1 O. s. p. neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby. V tejto súvislosti\nnemá opodstatnenie argumentácia, že pre nedoručenie vyjadrenia k žalobe bolo porušené právo na\nspravodlivý proces. Ak by aj prvostupňový súd doručil toto vyjadrenie, tak žalobca by nemohol po\ndvojmesačnej zákonnej lehote uplatňovať rozšírenie žalobných dôvodov, pretože takýto postup by bol\nv správnom súdnictve neprípustný.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné\nzrušiť v zmysle § 221 ods. l písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nRozhodol uznesením (§ 223 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 a § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p.).\nPodľa § 246c ods. l vety prvej O. s. p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,\nsa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 250e O. s. p., ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí\nsúd žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k obsahu žaloby\nvyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.\nPodľa § 114 ods. 2 O. s. p., v rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)\nodporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a poučí účastníkov\npodľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle navrhovateľovi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby\nurčenej v čl. 46 ods. l ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).\nObsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť\nv uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené\nrelevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. l ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (,,každý\") domáha svojho práv na súde, ale súdna\nochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v\nrozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).\n\nEurópsky súd pre ľudské práva vo veci Hudáková a ďalší proti Slovenskej republike, v rozsudku zo dňa\n27. apríla 2010, bod 29, uviedol: Požiadavka, aby účastníci konania vedeli o všetkých zhromaždených\ndôkazoch a podaných vyjadreniach vo svojej veci a mali možnosť sa k nim vyjadriť sa vzťahuje tak\nna konanie prvostupňové, ako aj odvolacie konanie. Dôležitosť požiadavky, aby s vyjadreniami boli\noboznámení (communicated) všetci účastníci konania vyplýva z potreby zaistiť u účastníkov konania\ndôveru vo výkon spravodlivosti (confidence in the working of justice) a aby im nebola odopretá možnosť\nvyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť rozsudok súdu. (neoficiálny preklad)\nZ obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že krajský súd po doručení vyjadrenia žalovaného k\npodanej žalobe pristúpil k vyhláseniu rozsudku bez nariadenia pojednávania, pričom vyjadrenie k žalobe\nzo dňa 9. marca 2012 žalobcovi nedoručil, jeho rovnopis sa nachádza v súdnom spise. Takýmto\npostupom krajský súd odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a reagovať na vyjadrenie\nžalovanej, keď nezabezpečil doručenie jej vyjadrenia k žalobe a zároveň, hoc aj so súhlasom procesných\nstrán, rozhodol bez nariadenia pojednávania. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému\núčastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces.\nPokiaľ žalovaný v tejto súvislosti poukazoval, že vzhľadom na dvojmesačnú lehotu pre podanie žaloby by\nžalobca nemohol vznášať ďalšie žalobné námietky, najvyšší súd poukazuje na tú skutočnosť, že je vecou\nžalobcu, či sa k obsahu doručeného vyjadrenia prípadne vyjadrí a zároveň následne obsah jeho repliky\nhodnotí konajúci súd. Zo skutočnosti, že pre vznášanie námietok sa uplatňuje dvojmesačná lehota,\nnemožno bez ďalšieho vyvodzovať, že žalobca nemá právo sa oboznámiť s vyjadrením žalovaného k\nžalobe a prípadne na jeho obsah aj reagovať.\nProcesná vada podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. f/ O. s. p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O. s. p.\na je dôvodom, pre ktorý musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v\nkonaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Z uvedeného\ndôvodu sa najvyšší súd v ďalšom ostatnými námietkami vznesenými v odvolaní nezaoberal.\nÚlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude náležite sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu\nvrátane argumentácie uvedenej v odvolaní a nové rozhodnutie relevantným spôsobom odôvodniť.\nV novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade celého trov konania, vrátane tohto\nodvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 246c ods. l veta prvá O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod l. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/220/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}