{"guid": "74077013-5328-4cb0-b8a7-ba0e46b2d7d3:c1daf75a-5e70-4fa2-a1ef-9253745b3f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1", "spisova_znacka": "10Sžd/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/10/2013 z 17. 7. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2013, sp. zn. 10Sžd/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1", "identifikacne_cislo": "1011201980", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2013-07-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1daf75a-5e70-4fa2-a1ef-9253745b3f78", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/10/2013\n1011201980\n17. 07. 2013\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201980.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu X. I.,\nbytom D., právne zastúpeného Mgr. Dušanom Zatkalíkom, advokátom, so sídlom na ul. Ľudovíta\nFullu 9/A, Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava\n(predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14,\nBratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRP-P-DI-BCP-178/2011 zo dňa\n19. októbra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/247/2011-41\nzo dňa 8. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/247/2011-41 zo dňa\n8. novembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava 4, Okresného dopravného\ninšpektorátu č. ORP-P-770/IV-DI-BCP-2011 zo dňa 6. októbra 2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného\nč. k. KRP-P-DI-BCP-178/2011 zo dňa 19. októbra 2011, bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d) a k) zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len zákon o priestupkoch\nalebo ZoP), pretože svojim konaním porušil § 4 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o\ncestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase spáchanie skutku\n(ďalej len zákon o cestnej premávke alebo ZCP) tým, že\ndňa 1. septembra 2011 v čase o 21.28 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. škoda Fabia, EČV I. v\nBratislave po Majerníkovej ulici smerom na ulicu Hany Meličkovej, na ktorej bol zastavený a kontrolovaný\nhliadkou PZ. Pri kontrole bolo zistené, že žalobca nemal u seba doklady predpísané zákonom alebo\nosobitným predpisom a to vodičský preukaz z dôvodu, že si ho nechal doma. Žalobca sa podrobil\ndychovej skúške na zistenie požitia alkoholu, ktorá bola vykonaná elektronickým meračom typu Alcotest\nDräger 7410, evidenčné číslo ARNJ - 0026 s pozitívnym výsledkom 1,30 mg/l, o čom svedčí zápis o\ndychovej skúške pod číslom merania 0,777.\n\nZa tento priestupok bola žalobcovi podľa § 22 ods. 2 písm. b) ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške\n1.000,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 36 mesiacov. Zároveň bol podľa § 79 ods.\n1 zákona o priestupkoch zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský dopravný inšpektorát v Bratislave\nrozhodnutím č. k.: KRP-P-DI-BCP-178/2011 zo dňa 19. októbra 2011 zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nŽalobca v žalobe, ktorú podal proti prvostupňovému i odvolaciemu rozhodnutiu správnych orgánov,\nnavrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože má za to, že v jeho prípade správne orgány považovali\njeho konanie za priestupok, i keď ním nebol. Poukázal na to, že jazdil pod vplyvom menšieho množstva\nalkoholu iba preto, že nemohol inak zadovážiť liek svojej matke, ktorá mala vážne srdcové, život\nohrozujúce problémy. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.\nKrajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i postup, ktorý predchádzal\njeho vydaniu podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia\ni samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietol.\nRozsudok odôvodnil tým, že obranu žalobcu, že zabezpečoval pomoc pre svoju matku, považoval\nza účelovú, pretože v takomto prípade mohol vyčerpať iné možné prostriedky na odvrátenie\nnebezpečenstva hroziaceho jeho matke napríklad požiadať o pomoc susedov, ktorí ho mohli odviesť\ndo lekárne, resp. zavolať RZP, alebo využiť služby taxislužby. Z týchto dôvodov krajský súd, nezistiac\npochybenie ani vo výroku o uložení sankcie a jej výške, žalobu zamietol.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Opakovane uviedol, že rozhodnutie\npokladá za nesprávne, keďže nebol podľa jeho názoru riadne zistený skutkový stav - nebola\nnajmä vypočutá F. K. a skutok nebol správne právne posúdený. To spôsobilo nesprávne posúdenie\nkonania žalobcu ako priestupok. Žalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj\npredchádzajúce správne rozhodnutia o priestupku a zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.\nŽalovaný, poukazujúc na to, že žalobca nekonal v krajnej núdzi, v priestupkovom konaní neuvádzal svoje\ntvrdenia obsiahnuté v žalobe o tom, že žiadal o pomoc susedov, ale bezvýsledne, navrhol napadnutý\nrozsudok ako vecne správny a zákonný potvrdiť.\n\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012\nv zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012\nokrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom\npráva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol,\núčastníkom konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu\nprávneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak\npôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nOdvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 17. júla 2013 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie,\nktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. d) a k) zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý mu bola podľa §\n22 ods. 2 písm. b/ ZoP uložená sankcia - pokuta vo výške 1.000,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá na dobu 36 mesiacov a povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 2 ods. 2, písm. b) ZoP priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo\npriamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako\nzávažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť\ninak.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. d) a k) ZoP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa\ndopustí ten, kto vedie motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť viesť motorové vozidlo, ktorý si\nprivodil požitím alkoholu, a ten kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne\nzáväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nPodľa § 4 ods. 1, písm. b) ZCP, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom\nalebo osobitným predpisom.\nPodľa § 4 ods. 2, písm. c) ZCP, vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej\nnávykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.\n\nPodľa § 51 zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie\no priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPreskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne\norgány aplikovali správne ustanovenia zákona o priestupkoch na vzniknutú situáciu, najmä na posúdenie\nskutku a uloženie sankcie.\nZo skutkových zistení vyplýva jednoznačne, že žalobca mal v krvi v čase kontroly policajnou hliadkou\n1,30 mg alkoholu na liter krvi, čo zodpovedá 2,71 promile alkoholu v krvi a teda ťažkému stupňu opitosti,\npri ktorom je ťažko postihnutá motorika jedinca, rečové centrum, sťažený úsudok a najmä takmer úplne\nvymiznutá reakčná schopnosť vodiča. Za takéhoto stavu vodič v žiadnom prípade nesmie na jazdu\npoužiť vozidlo.\nAk by mal konať v krajnej núdzi - v takomto stave - musel by sa nachádzať v situácii, pri ktorej by mu\nnebolo možné pomôcť pri riešení kritického zdravotného stavu F. K. nielen susedskou výpomocou, ale\nnebola by k dispozícii ani verejná doprava, vrátane taxislužby, resp. by nebolo možné privolať rýchlu\nzdravotnú pomoc (ako správne uviedol krajský súd). Ohrozenie zdravia, resp. dokonca života by muselo\nbyť tak akútne, že by sa dalo odvrátiť len v niekoľkých minútach alebo najviac v niekoľkých desiatkach\nminút.\nŽalobca sa nenachádzal s ohrozenou osobou v hlbokej noci na mieste odlúčenom od civilizácie, bez\nakéhokoľvek kontaktu (telefonického, internetového a podobne). Za takýchto okolností bolo nasadnutie\ndo vozidla pod vplyvom ťažkej opilosti čírym hazardom spôsobujúcim výlučne ohrozenie ostatných\núčastníkov cestnej premávky, ale i žalobcu, ako vodiča.\nNavyše odvolací súd zistil, že žalobca sa pri kontrole vôbec nebránil tvrdeniami týkajúcimi sa\nstarostlivosti o zdravie F. K. - vôbec nič v súvislosti s jej zdravím ani len nenaznačil, neskôr po podaní\nžaloby však svoju obhajobu založil práve na uvedenom tvrdení.\nNa tomto podstatnom skutkovom zistení (ťažký stupeň opilstva v čase kontroly policajnou hliadkou) a\njeho správnom právnom posúdení by nič nezmenil ani výsluch svedkyne F. K. a bolo by opäť len a len\nna posúdení súdom, či konanie žalobcu bolo konaním v krajnej núdzi alebo mimo jej rámca.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov,\nvzhľadom na jednoznačnosť skutkového a právneho stavu v prerokúvanej veci, v podstate odkazuje na\nkonanie pred krajským súdom a odôvodnenie jeho napadnutého rozhodnutia v súlade s ustanovením\n§ 219 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\nSo zreteľom na to, že z vykonaných dôkazov je nepochybné, že skutok sa stal tak ako bol uvedený v\nnapadnutých rozhodnutiach správnych orgánov, nemá odvolací súd v podstate čo dodať. Z uvedených\ndôkazov a rozhodnutí vyplynulo, že žalobca bol zastavený hliadkou Policajného zboru a na jej vyzvanie\nsa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu v dychu a ten bol preukázaný v uvedenej výške, keď navyše\nžalobca nemal pri sebe vodičský preukaz, hoci ZCP mu takú povinnosť pod hrozbou sankcie ukladá.\nOdvolací súd nezistil pochybenie ani pokiaľ ide o uloženú sankciu so zreteľom na nebezpečnosť\npriestupku pre spoločnosť, stupeň požitého alkoholu, vysokú mieru ohrozenia iných účastníkov cestnej\npremávky, berúc na zreteľ, že žalobca je v podstate vodič z povolania - taxikár. To odôvodnilo uloženie\nsankcie v hornej polovici sadzby, nie však až úplne na najvyššej hranici. Jedine takáto sankcia môže\nprimerane účinne zabezpečiť nielen individuálnu, ale aj generálnu prevenciu pred páchaním podobných\npriestupkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil so záverom krajského súdu a jeho rozsudok podľa\n§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.\nV.\n\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/247/2011", "guid": "a38cdb01-9864-4504-ad04-ca4852f22e74:41b8702b-9200-4728-bebe-471efd0c5a3e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}