{"guid": "b3d3e803-a494-40ca-867c-39e82d38a2b3:0eae9f04-ae26-4073-85e6-469b9a045552", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1", "spisova_znacka": "4Sžso/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/13/2013 z 15. 5. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 15. mája 2013, sp. zn. 4Sžso/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1", "identifikacne_cislo": "1011201955", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2013-05-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/124", "nazov": "predpis č. 124/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eae9f04-ae26-4073-85e6-469b9a045552", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžso/13/2013\n1011201955\n15. 05. 2013\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201955.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu:\nVšeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, za účasti: E. M., bytom N., v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia DK 91/000358/2006/R zo dňa 17.6.2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/2011 - 34 z 24.10.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/11 - 34 zo dňa 24.\noktóbra 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 24.10.2012 zrušil z dôvodov podľa §250j ods. 2 písm. a) OSP rozhodnutie\nžalovaného č. k. DK 91/000358/2006/R zo dňa 17.6.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPredmetným rozhodnutím žalovaný na základe odvolania platiteľky poistného E. M. zrušil platobný\nvýmer č. 33488/2004/2b zo dňa 17.12.2004 vydaný žalobcom, ktorým bolo platiteľke poistného uložené\nzaplatiť poplatok z omeškania podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z.z. vo výške 0,2 % dlžnej\nsumy poistného na zdravotné poistenie, v celkovej sume 295,29 Eur za obdobie od 01.07.1995 do\n31.10.1995. Odvolanie platiteľky poistného bolo žalobcom postúpené na dokončenie správneho konania\ndňa 27.10.2006 žalovanému. Žalovaný odvolaniu platiteľky poistného vyhovel s poukazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu sp. zn. 3Szd/1/2010, ktorým súd vyslovil, že právo predpísať poistné v 10 ročnej\npremlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po 01.06.1998.\nŽalobca s uvedeným názorom nesúhlasil. V žalobe uviedol, že jeho nárok vznikol v čase platnosti §\n21 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom do 31.05.1998, pričom až následnou novelou tohto\nustanovenia účinnou od 01.06.1998 došlo k predĺženiu premlčacej lehoty z 3 na 10 rokov. Preto žalobca\ntvrdil, že pri predpisovaní pohľadávky postupoval v súlade s právnou úpravou platnou v čase, keď o\ntejto pohľadávke rozhodoval. Uviedol, že dôsledky novej právnej úpravy na právne vzťahy založené\npredchádzajúcou právnou úpravou riešil zákonodarca v § 76b zák. č. 273/1994 Z.z., keď stanovil, že\nna poistné, ktoré do dňa účinnosti novej právnej úpravy nie je premlčané, sa nevzťahuje trojročná, ale\ndesaťročná premlčacia lehota. Prechodnými a záverečnými ustanoveniami bola podľa žalobcu nanovo\nstanovená premlčacia lehota na predpísanie poistného a podľa tejto právnej úpravy bol žalovaný ako\npríslušný správny orgán povinný postupovať.\n\nKrajský súd v zrušujúcom rozsudku dôvodil nasledovne: „Rozhodnutie žalovaného, ktoré žalobca\nnapádal žalobou na súde, prakticky v celom rozsahu stojí na rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci\nvedenej pod sp. zn. 3Szd/1/2010, z ktorého si žalovaný osvojil vyššie citované právne závery. S\ntýmito právnymi závermi sa však krajský súd nemohol celkom stotožniť. Odlišný názor má krajský\nsúd predovšetkým na aplikovateľnosť a právne následky intertemporálneho ustanovenia § 76b zák. č.\n273/1994 Z.z., ktoré najvyšší súd v odôvodnení vyššie uvedeného rozhodnutia vyhodnotil ako neurčité\na neaplikovateľné, nakoľko hypotéza tejto právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej\npohľadávky, ktoré zák. č. 273/1994 Z.z. neupravuje. Na základe toho dospel Najvyšší súd SR k záveru,\nže právo predpísať poistné v 10-ročnej premlčacej lehote sa vzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť\nnastala po účinnosti zákona č. 124/1998 Z.z., ktorým bol účinnosťou od 01.06.1998 novelizovaný\nzákon č. 273/1994 Z.z.. Konštatoval, že podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona premlčaniu podlieha\nprocesné právo poisťovne na predpísanie poistného, teda právo na vydanie individuálneho správneho\naktu (platobného výmeru), zatiaľ čo hypotéza § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998\nsa týka premlčania poistného ako peňažnej pohľadávky.\nKrajský súd je toho názoru, že zák. č. 124/1998 Z.z. priniesol v novelizovanom znení § 21 ods. 1\nzák. č. 273/1994 Z.z. predĺženie premlčacej lehoty vo vzťahu k právu poisťovne predpísať poistné z\ntroch na desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Stanovil zároveň, že 10-ročná premlčacia lehota platí\naj pre to poistné, ktorého splatnosť nastala pred nadobudnutím účinnosti uvedenej legislatívnej zmeny\n(01.06.1998), avšak iba za predpokladu, že toto poistné nebolo k uvedenému dňu premlčané, teda od\njeho splatnosti neuplynuli viac ako tri roky. Fakt, že premlčaniu podľa zákona podlieha právo predpísať\npoistné, podľa názoru krajského súdu znamená, že za premlčané sa považuje to poistné, ktoré poisťovňa\nnepredpísala v lehote troch resp. desať rokov od jeho splatnosti. Pokiaľ teda zákonodarca ustanovením\n§ 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998 predĺžil premlčaciu lehotu na 10 rokov vo\nvzťahu k poistnému, ktoré do uvedeného dňa nie je premlčané, sledoval tým podľa názoru krajského\nsúdu cieľ, aby k predĺženiu premlčacej lehoty došlo u všetkých pohľadávok na poistnom, od splatnosti\nktorých do 01.06.1998 neuplynuli 3 roky. Tento výklad predmetnej právnej normy je podľa názoru\nkrajského súdu v súlade s jej textom a to napriek tomu, že v súvislosti s premlčaním operuje zákonodarca\nv § 21 ods. 1 a v § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. s rôznymi pojmami (premlčanie práva predpísať poistné\nvs. premlčanie poistného). Na predĺženie premlčacej lehoty vo vzťahu k poistnému, ktorého splatnosť\nnastala predo dňon01.06.1998, logicky nadväzuje i stanovenie 10-ročnej premlčacej lehoty na poistné,\npoplatky z omeškania, poplatky za nesplanenie oznamovacej povinnosti a pokuty, ktoré bol platiteľ\npoistného povinný uhradiť do účinnosti zákona č. 580/2004 Z.z. (§ 32 ods. 1 uvedeného zákona).\nPokiaľ ide o záver Najvyššieho súdu SR uvedený v odôvodnení rozsudku sp. zn. 3Szd/1/2010, na ktorý\nsa taktiež odvolal žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že na premlčanie práva na predpísanie poistného\nmusí prihliadať správny orgán ex offo i bez vznesenia námietky premlčania, s týmto sa krajský súd v\ncelom rozsahu stotožňuje.\nOtázka vznesenia námietky premlčania práva žalobcu predpísať poistné, resp. poplatok z omeškania\nvšak v prejednávanej veci nie je kľúčovou, nakoľko z vyššie uvedených záverov krajského súdu ohľadom\naplikácie § 76b zák. č. 273/1994 Z.z. v znení účinnom od 01.06.1998 vyplýva, že predmetná pohľadávka,\no ktorej rozhodol žalobca (v postavení správneho orgánu) platobným výmerom č. 3348/2004/2b zo dňa\n17.12.2004, premlčaná nebola.\nVzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.\na napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym\nnázorom súdu, ak nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, viazaný.“\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie, v ktorom žiadal prvostupňový rozsudok zrušiť\na vrátiť vec krajskému súdu na nové konanie. Žalovaný dôvodil tým, že sa nestotožňuje s dôvodmi\nrozsudku krajského súdu, že postupoval v zmysle rozsudku najvyššieho súdu 3Szd/1/2010, ktorého\nobsah citoval.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť, stotožniac\nsa s právnym názorom krajského súdu.\n\nNajvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach\npodaného odvolania, na základe predloženého spisového materiálu, bez nariadenia odvolacieho\npojednávania v súlade s ustanovením § 250ja ods. 2 OSP, oznámil termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 OSP na úradnej tabuli súdu a na jeho internetovej\nadrese www.nsud.sk, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nOdvolací súd konštatoval, že rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu nie sú medzi účastníkmi sporné\n(doba splatnosti poistného a výška poplatku z omeškania). Z predloženého administratívneho spisu tiež\nvyplýva, že platiteľka poistného zaplatila dlžné poistné 29.11.2004 v sume 1 344,- Sk ešte pred vydaním\nplatobného výmeru a požiadala o odpustenie poplatku z omeškania v sume 8 896 Sk z dôvodu, že v\nčase splatnosti poistného bola na študijnom pobyte v cudzine ako doktorandka, pričom správny orgán\n(poisťovňa) jej uvedenú žiadosť vrátil bez vybavenia, t. j. rozhodnutia o nej. Súčasne poukazuje na to, že\npredmetom konania v prejednávanej veci je poplatok z omeškania za obdobie od 1.7. do 31.10.1995 na\nzáklade platobného výmeru doručeného platiteľke poistného 7.1.2005. Odvolací súd považuje určenie\npoplatku z omeškania za rozhodnutie, ktoré má povahu sankcie za oneskorené platenie poistného.\n\nOdvolací súd sa nestotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu, ktorý rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil nesúhlas s právnym názorom, ktorý najvyšší\nsúd vyslovil v inej právnej veci (3Szd/1/2010), skutkovo rovnakej, pričom žalovaný sa aj v prejednávanej\nveci riadil názorom najvyššieho súdu v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenej v ustanovení\n§ 3 ods. 5 Správneho poriadku.\nPodľa § 250ja ods. 7 OSP, ak najvyšší súd rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už\nbola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné\nrozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNajvyšší súd preto uvádza dôvody rozhodnutia vo veci 3Szd/1/2010:\n„Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.05.1998 právo predpísať poistné\nsa premlčí za tri roky odo dňa jeho splatnosti.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 124/1998 Z. z. právo predpísať poistné\nsa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.\nNajvyšší súd zistil, že medzi účastníkmi konania je sporná právna otázka výkladu ustanovenia § 76b\nzákona č. 124/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994\nZ. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej\npoisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v\nznení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. na poistné, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané,\nsa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 1.\nPodľa názoru najvyššieho súdu v administratívnom konaní došlo k zmiešaniu dvoch rôznych právnych\ninštitútov. Ustanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní poistného a ustanovenie § 21\nods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z. hovorí o premlčaní práva na predpísanie poistného.\nPoistné ako peňažná pohľadávka poisťovne sa nepremlčuje a ani v zákone č. 273/1994 Z. z. nie je\nustanovená lehota po uplynutí ktorej by v spojení so vznesenou námietkou premlčania nastali dôsledky\npremlčania poistného. Keďže poistné sa nepremlčuje, môže ho platiteľ dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek\ndodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na predpísanie poistného a právny dôvod na\njeho platenie trvá. Dobrovoľným zaplatením poistného i po premlčaní práva na jeho predpísanie preto\nnemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu). V oblasti hmotnoprávneho\n\nvzťahu nedochádza k žiadnym zmenám. Najvyšší súd poukazuje na to, že podľa § 20 ods. 3 zákona č.\n273/1994 Z. z. premlčaniu podlieha iba právo na vrátenie poistného.\nTo čo podlieha premlčaniu v tomto prípade nie je poistné (pohľadávka), ale procesné právo poisťovne na\npredpísanie poistného, t. j. právo na vymeranie poistného platobným výmerom, ktorý je právnym titulom\nna jeho vymáhanie. Premlčanie práva v tomto prípade znamená zánik procesného práva na vydanie\nindividuálneho správneho aktu - platobného výmeru. Na túto skutočnosť prihliada správny orgán ex offo.\nZákon č. 273/1994 Z. z. totiž ako podmienku premlčania neuvádza vznesenie námietky premlčania.\nV oblasti verejného práva neexistuje všeobecný predpis, ktorý by subsidiárne definoval všeobecné\npodmienky pre premlčanie práva predpísať poistné, a teda stanovil i požiadavku vznesenia námietky\npremlčania. Vznesenie námietky premlčania je preto nadbytočné a bez právnych dôsledkov. Premlčaniu\npráva na predpísanie poistného podľa zákona č. 273/1994 Z. z. svojimi dôsledkami zodpovedá pojmu\npreklúzie v súkromnom práve. Len obiter dictum, na ilustráciu problému, možno poznamenať, že napr.\nzákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v prípade premlčania práva vybrať a vymáhať daňový\nnedoplatok v ust. § 69 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ustanovil, že „na\npremlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba ak daňový dlžník\nvznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky“. V zákone o správe daní\na poplatkov je teda výslovne uvedené, že na premlčanie práva sa prihliadne iba ak daňový dlžník\nvznesie námietku premlčania. Tento zákon však nie je všeobecným predpisom so subsidiárnou vecnou\npôsobnosťou k zákonu č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení.\nUstanovenie § 76b zákona č. 273/1994 Z. z. najvyšší súd vyhodnotil ako neurčité a v dôsledku\ntoho neaplikovateľné, pretože hypotéza právnej normy sa týka premlčania poistného ako peňažnej\npohľadávky, ktoré zákon č. 273/1994 Z. z. neupravuje. Pokiaľ by malo mať ten význam, ktorý mu priznáva\nžalovaný, a z ktorého významu žalovaný vychádzal pri predpísaní poistného žalobcovi, tak by explicitne\nmuselo znieť: „na poistné, právo na predpísanie ktorého do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané,\nsa vzťahuje ustanovenie § 21 ods.1“. Vady hypotézy retroaktívneho ustanovenia § 76b spôsobujú, že\nustanovenie § 21 ods. 1 nemožno aplikovať pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z..\nUstanovenie §76b nepredĺžilo premlčacie lehoty na predpísanie poistného, ktoré začali plynúť pred\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 124/1998 Z. z..\nÚstava SR retroaktivitu zákonov výslovne nevylučuje. Zavedenie retroaktivity však musí byť v zákone\nvýslovné, jednoznačné a zrozumiteľné, pretože predstavuje potenciálny konflikt s princípom právnej\nistoty.\nVzhľadom na uvedené východiská súdu, právo predpísať poistné v 10 ročnej premlčacej lehote sa\nvzťahuje len na poistné, ktorého splatnosť nastala po účinnosti zákon č. 124/1998 Z. z.. “ (koniec cit.)\nOdvolací senát sa aj v prejednávanej veci stotožňuje s dôvodmi citovaného rozsudku, ktorý sa týkal\nnielen dlžného poistného ale aj poplatku z omeškania, ktorý má povahu sankcie. Odvolací súd preto\nnad rámec už citovaných dôvodov opätovne uvádza, že hoci Ústava SR retroaktivitu zákonov výslovne\nnevylučuje , právo predpísať poplatok z omeškania nielenže nie je v zákone výslovne uvedené, ale keby\ntomu tak aj bolo, znamenalo by to jednoznačne sprísnenie sankcie - predĺžením doby na predpísanie\npoplatku z omeškania, ktorý má povahu sankcie, pri ukladaní ktorej je retroaktivita v neprospech takto\npostihovaného subjektu vylúčená podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR.\nVzhľadom na uvedené dôvody je odvolací súd toho názoru, že krajský súd pochybil, ak rozhodnutie\nžalovaného zrušil a preto podľa § 250ja ods. 3 zmenil prvostupňový rozsudok a z dôvodov podľa § 250j\nods. 1 OSP žalobu zamietol.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP a contr. žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu náhrada trov konania\nneprináleží.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}