{"guid": "1652d5a6-fa96-4b13-bacd-d04a585256b0:d77139fc-57bc-4961-b273-67bbcffcc5eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1", "spisova_znacka": "6Sžf/20/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/20/2013 z 25. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2013, sp. zn. 6Sžf/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1", "identifikacne_cislo": "1011201924", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2013-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d77139fc-57bc-4961-b273-67bbcffcc5eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/20/2013\n1011201924\n25. 09. 2013\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201924.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobcu: WAAG\nHOLDING, a.s., IČO : 35 852 208, ul. Svornosti 50, Bratislava, zastúpený: JUDr. Mária Konrádová,\nadvokátka, Farského 9, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná\nul. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Daňového riaditeľstva č.\nI/222/15617-92024/2011/993415-r zo dňa 19. septembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 235/2011-43 zo dňa 6. decembra 2012, jednomyseľné, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 1S 235/2011-43 zo dňa 6.\ndecembra 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislava, rozsudkom zo dňa 6. decembra 2012, č. k. 1S 235/2011-43 podľa ust.\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.: I/222/15617-92024/2011/993415-r zo\ndňa 19. septembra 2011. Uvedeným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania\nžalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru č. 621/230/37274/11Bes zo dňa 9. júna 2010, ktorým\nDaňový úrad Komárno vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák. č. 511/1992 Zb. (ďalej\naj ZSDP) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 30.823,27 Eur,\ntento dodatočný platobný výmer potvrdil.\nO trovách konania rozhodol súd poukazom na ustanovenie §250k ods. 1 OSP. tak, že účastníkom právo\nna náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správne orgány sa vecou dôkladne\nzaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by\nvedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého\nprocesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať\nza nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi\ndaňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\n\nJe nesporné, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len taká, ktorá je spojená s\nprepravou. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal maďarským odberateľom tovar a že\nvôbec bola preprava fakturovaného tovaru spoločnosťou E+P SPED Kft. uskutočnená.\nPodľa názoru súdu bolo preukázané, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o\nDPH, keďže nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný\nobchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo\ntovar bude prepravený inou osobou.\nPredpokladom oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo\ntovaru bolo prevedené na nadobúdateľa tovar bol skutočne fyzicky premiestený do iného členského\nštátu. V danom prípade z obsahu spisu podľa názoru krajského súdu vyplýva, že fyzické dodanie premiestnenie tovaru na územie MR nebolo preukázané a podľa maďarskej daňovej správy odberatelia\nz MR nadobudnutie tovaru nedeklarovali ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch.\nPodľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali dôsledne v súlade so zákonom\na pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne\nprávne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume\n30.823,27 Eur. Žalobca samotnú výšku dorubenej DPH nespochybňoval a preto sa s ňou ani súd bližšie\nnezaoberal. Rovnako sa súd nevyjadroval ani k otázkam ,ktoré neboli sporné, resp. ktoré žalobca v\nžalobe nerozporoval a ktoré uznali aj správne orgány vo svojich rozhodnutiach.\nPokiaľ ide o spoločnosť AQUITRADE s.r.o., za zdaňovacie obdobie august 2008 neboli vykonané žiadne\ndožiadania týkajúce sa tejto spoločnosti, pretože v tomto období nemal daňový subjekt vo svojom\núčtovníctve zaúčtované žiadne doklady od tejto spoločnosti, a preto neboli ani predmetom kontroly.\nKeďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu a podľa záznamov v jeho\núčtovníctve bol tovar vyskladnený, vznikla mu daňová povinnosť dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu správne orgány postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4,\n§2 ods. 3, ods. 6 ZSDP.\nK namietanému procesnému postupu správcu dane Krajský súd uviedol, že podľa jeho názoru správca\ndane, neporušil § 15 ods. 17 ZSDP, keďže dodržal zákonom stanovenú 6 mesačnú lehotu na vykonanie\ndaňovej kontroly, ktorá trvala celkom 5 mesiacov a 29 dní. Bolo treba totiž vziať na zreteľ prerušenie\ndaňovej kontroly od 19. novembra 2010 rozhodnutím č. 621/320/64342/10/d podľa § 25a ZSDP,\npodľa ktorého správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke\nalebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Ak je konanie pre prerušené,\nlehoty podľa tohto zákona neplynú. Z § 25a ods. 1 ZSDP vyplýva, že konanie sa prerušuje najmä v\nprípadoch, ktoré zákon výslovne vymenúva, avšak slovné spojenie najmä nevylučuje konanie prerušiť\naj z iných dôvodov. V danom prípade neboli splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 25a\nods. 2 ZSDP, pretože prerušenie konania nenavrhli účastníci konania, ale išlo o prerušenie konania z\ndôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to zaslanie žiadosti o medzinárodnú\nvýmenu daňových informácií zo dňa 18. októbra 2010 súvisiacimi s preverením obchodných transakcií\nv prospech maďarských spoločností. Žalobca podľa názoru krajského súdu má pravdu v tom , že na\ndodržanie zákonnej lehoty nemôže mať vplyv podanie či nepodanie námietky daňového subjektu proti\npostupom zamestnanca správu dane tak, ako to uviedol žalovaný (§15 ods. 8 písm. d/ ZSDP), ale táto\nokolnosť nie je relevantná, nakoľko správca dane neprekročil zákonom stanovenú 6 mesačnú lehotu na\nvykonanie daňovej kontroly, a preto ani nebol povinný požiadať nadriadený orgán o primerané predĺženie\ntejto lehoty.\nZ uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v\nžalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného ako aj preskúmavané\nrozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nProti rozsudku Krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal s poukazom na\nto, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, aby odvolací súd rozsudok\n\nprvého stupňa a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nPodľa názoru žalobcu sa krajský súd vo svojom rozsudku, vôbec nezaoberal žalobným dôvodom žalobcu\nspočívajúcim v námietke dĺžky trvania spornej daňovej kontroly. Daňové riaditeľstvo aj krajský súd sa\ns touto námietkou vysporiadal konštatovaním, že správca dane neporušil § 15 ods. 17 ZSDP, keďže\ndodržal zákonom stanovenú 6 mesačnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá trvala 5 mesiacov a\n29 dní, a to vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly podľa § 25a ZSDP. Vôbec sa pritom nevysporiadali\ns námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávej aplikácie cit. § 25a ZSDP, pretože na daňovú kontrolu sa\nvzťahuje špeciálne ust. ZSDP, a to § 15 cit. zák.\n§ 15 ZDSP je vo vzťahu k § 25a špeciálnym ustanovením zákona (lex specialis), t. j. § 15 špeciálne rieši\nproblematiku daňovej kontroly vrátane zákonného spôsobu predĺženia lehoty na výkon daňovej kontroly.\nNaproti tomu § 25a je všeobecným ustanovením (lex generalis) a vzťahuje sa na prípady ktoré zákon\nnerieši špeciálne (napr. vo vyrubovacom , preskúmavacom konaní). Lehota, ktorá je ustanovená v § 15\nods. 7 zák. č. 511/1992 Zb. je lehota zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu\nzáväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Cieľ daňovej kontroly\nnie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňového subjektu, t. j. daňovú\nkontrolu nemožno vykonávať dlhšie, ako to ustanovuje cit. zákon a postupovať inak, ako je uvedené v\n§ 15 ods. 7 zákona. Uvedenú lehotu nemožno stotožňovať s lehotami na rozhodnutie, daňová kontrola\nje proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho\nrozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu.\nNa daňovú kontrolu sa teda nevzťahuje § 25a Prerušenie konania. Správca dane je povinný postupovať\ntak, ako je uvedené v cit. § 15 ods. 17. V danom prípade správca dane nepostupoval pri výkone daň.\nkonania v zmysle § 15 ods. 17 (správca dane nepožiadal orgán najbližšie nadriadený o predĺženie\npred uplynutím 6 mesačnej lehoty a písomne s uvedením dôvodov neupovedomil o tom kontrolovaný\ndaň. subjekt), čím porušil zákon o nedodržal zákonnú lehotu na výkon daň. kontroly. Daň. kontrola bola\nzačatá dňa 11. augusta 2010 protokol bol prerokovaný dňa 7. júna 2011. Týmto postupom správcu\ndane boli podľa názoru žalobcu porušené práva a právom chránené záujmy daňovníka. Na základe\nuvedených skutočností možno podľa žalobcu konštatovať, že daňová kontrola nebola vykonaná v súlade\nso zákonom a protokol tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, v dôsledku\nčoho je i samotné rozhodnutie nezákonné.\nŽalobca ďalej uviedol, že druhou oblasťou v ktorej Krajský súd v Bratislave vec nesprávne posúdil bolo\nvykonané dokazovanie zo strany daňových orgánov. Dokazovanie bolo jednostranné a správca dane\nnerešpektoval a nevykonal požiadavky daňového subjektu na vykonanie úplného dokazovania podľa §\n29 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (napr. požiadavka na vypočutie ako svedka p. O.\nG., konateľa spoločnosti E+P SPED Kft. a výkonného riaditeľa A. U., ktorými by sa preukázalo dodanie\ntovarov do iného štátu EÚ), nevyhodnotil objektívne svedecké výpovede a napriek tomu, že daňový\nsubjekt splnil všetky podmienky na oslobodenie dodania tovaru podľa § 43 zákona o DPH, rozhodol\nv neprospech žalobcu. Tým správca dane porušil základné zásady daň. konania v zmysle § 2 zák. č.\n511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.\nŽalobca poukázal na ods. 2 a 3, 5. str. rozsudku Krajského súdu v Bratislave, kde je konštatované,\nže čestné prehlásenia O. G. a C. N. - bývalého konateľa spoločnosti VERFOR - TRADE Kft., podľa\nsprávnych orgánov a taktiež aj podľa názoru krajského súdu nepotvrdili reálnosť obchodných transakcií,\nt. j. dodanie tovaru spomínaným odberateľom v Maďarskej republike. Obidve vyššie uvedené osoby totiž\nmali možnosť sa k sporným obchodným transakciám vyjadriť už aj do zápisníc u miestne príslušného\nsprávcu dane maďarskej daňovej správy, keďže maďarská daňová správa vo veci vykonávala rozsiahle\nšetrenie a mohli preukázať svoje tvrdenia, ktoré až následne uviedli v čestných prehláseniach.\nObaja po osobnej výzve žalobcu potvrdili a sú ochotní o tom vypovedať aj na súde, že nikdy neboli\nsprávcom dane maďarskej daňovej správy vyzvaní na to, aby sa vyjadrili alebo vypovedali vo veci obch.\nspoločnosti WAAG HOLDING, a. s.\n\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie žalobcu sa pridržiaval svojho písomného\nvyjadrenia k žalobe, keďže namietané skutočnosti boli aj predmetom žalobných námietok a plne sa\nstotožnil s odôvodnením rozhodnutí správneho orgánu, s ktorými sa stotožnil i krajský súd, a skutkový\nstav považoval za objektívne a dostatočné zistený. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd\nSR odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1\nOSP s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 250j ods.\n2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre\nsprávcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§\n2 ods. 1 ZSDP). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 ZSDP) správca dane postupuje v daňovom\nkonaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z\nnajvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 ZSDP), podľa ktorej\nsprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetkom, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôležitou\nzásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 ZSDP), podľa ktorej všetky daňové subjekty\nmajú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej\nzásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní sa poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa ust. § 2 ods. 1, 3, 6 ZSDP o správe daní a poplatkov účinného v čase vydania rozhodnutia, v\ndaňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy\nštátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov\na ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nPodľa ust. § 29 ods. 1, 2 ZSDP, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\n\nPodľa ust. § 29 ods. 4, 8 ZSDP, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nDaňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré\nje povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom\ndane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií\nalebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa ust. § 25a ZSDP správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej\notázke (§26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.\nPodľa ust. §25a ods. 5 cit. zák. „ak je konanie prerušenie, lehoty podľa tohto zákona neplynú\".\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH je oslobodené dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený\nz tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na účet, ak\nnadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa ods. 1 až 4 cit. zákonného ustanovenia. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do\niného členského štátu kópiou faktúry a\na/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto doručenia,\nb/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc/ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd/ inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom , dokladom o prijatí platby za tovar.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu\nza preukázané, že Daňový úrad Komárno ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za\nzdaňovacie obdobie január - december 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 621/320/30829/11/\nDá,Csj zo dňa 7. júna 2011 a dodatok k protokolu zo dňa 11. mája 2011, ktoré boli prerokované\na doručené dňa 7. júna 2011. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane dodatočný platobný\nvýmer č. 621/230/37274/11Bes zo dňa 9. júna 2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume\n30.823,27 Eur podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 ZSDP. Žalobca podal proti tomuto výmeru odvolanie\ns podobným obsahom ako žalobu, pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 19. septembra\n2011 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca deklaroval dodanie tovaru\n- kryštálového cukru z tuzemska na územie Maďarskej republiky. Za účelom preverenia skutočného\ndodania tovaru správca dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií požiadal\nmaďarskú daňovú správu o preverovanie reálnosti dodania tovaru (cukru) v prospech deklarovaných\nmaďarských odberateľov - spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. a VERFOR -TRADE Kft. Zároveň požiadal\no preverenie prepravy deklarovaného tovaru spoločnosťou E+P SPED Kft., ktorá mala podľa žalobcom\npredložených dokladov zabezpečovať prepravu tovaru do Maďarskej republiky. Z obsahu odpovedí na\ndožiadania vyplýva, že skutočné nadobudnutie a následný predaj cukru nemohol byť uskutočnený,\npretože bola zistená len fakturácia deklarovaného tovaru, pričom spoločnosť VERFOR-TRADE Kft.\npodľa maďarskej daňovej správy nepriznala nadobudnutie tovaru od žalobcu. Žalobcom deklarované\ndodanie tovaru v prospech maďarskej spoločnosti VERFOR-TRADE Kft. teda nebolo potvrdené\nmaďarskou daňovou správou a jej zistenia sú v evidentnom rozpore s vyjadrením bývalého konateľa\nspoločnosti VERFOR-TRADE Kft. C. N. (toto vyhlásenie správca dane vyhodnotil ako nedôveryhodné).\nZo šetrenia maďarských daňových orgánov v súvislosti so spoločnosťou RIKOTTA 2003 Kft. vyplýva, že\n\ntáto spoločnosť nevykonávala v roku 2008 žiadne podnikateľské aktivity, za uvedené obdobie nepodala\nžiadne daňové priznanie DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru. V tejto súvislosti\ntreba poukázať aj na vyjadrenie O. G. - výkonného riaditeľa prepravnej spoločnosti, ktorý sa vyjadril v\ntomto zmysle, že prepravná spoločnosť E+P SPED Kft. prepravila cukor pre spoločnosť RIKOTTA 2003\nKft. len v mesiacoch november a december 2007 a nikdy pred tým alebo po tom období. Maďarská\ndaňová správa tiež uviedla, že podľa výpisov z bankového účtu spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. neboli\nzistené žiadne úhrady v prospech spoločnosti žalobcu za dodaný tovar. Podľa maďarskej daňovej\nsprávy teda deklarované dodanie tovaru v roku 2008 žalobcom spoločnosti RIKOTTA 2003 Kft. nebolo\npotvrdené. Maďarská daňová správa na žiadosť správcu dane vykonala rozsiahle šetrenie aj v súvislosti\ns prepravnou spoločnosťou E+P SPED Kft. a usúdila, že nemôžu byť vykonané štyri prepravy za deň s\nohľadom na povinnú prestávku na ceste, pričom registračné čísla vozidiel neboli evidované vo väčšine\nfaktúr na tankovanie a identifikované vozidlá mali byť evidované v objednávke na výpočet presných\nnákladov/výdavkov. Daňoví úradníci maďarskej daňovej správy uviedli, že aj na základe rozsiahlych\nzistení nemôžu potvrdiť uskutočnenie prepravy deklarovaného tovaru na územie Maďarskej republiky.\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že tento nesprávne posúdili jeho námietku\nvo veci nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keď sa vôbec nevysporiadal s\nnámietkou týkajúcou sa nesprávnej aplikácie § 25a ZSDP, pretože na daňovú kontrolu sa vzťahuje\nšpeciálne ustanovenie ZSDP, a to § 15 tohto zákona.\nTáto jeho námietka je neopodstatnená.\nJe síce pravdou, že na daňovú kontrolu sa v plnej miere vzťahuje ust. § 15 ZSDP avšak na daňovú\nkontrolu v zmysle ust. § 15 ods. 16 ZSDP sa primerane použije aj ust. § 25a ZSDP.\nZ § 25a ods. 1 ZSDP vyplýva, že konanie sa prerušuje, najmä v prípadoch, ktoré zákon výslovne\nvymenúva, avšak slovne spojenie najmä nevylučuje konanie prerušiť aj z iných dôvodov. K prerušeniu\nkonania v danom prípade došlo z dôvodu inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a to\nzaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií zo dňa 18. októbra 2010 súvisiacimi s\npreverením obchodných transakcií maďarských spoločností. K prerušeniu konania došlo teda v súlade\ns ust. § 25a ZSDP.\nPokiaľ žalobca poukazuje na iný právny názor uvedený v rozsudku OS Trnava v spojení s rozsudkom\nKS Trnava, Najvyšší súd SR nie je týmto právnym názorom viazaný.\nAj podľa názoru Najvyššieho súdu výkon daňovej kontroly trval celkom 5 mesiacov a 29 dní, keďže došlo\nk prerušeniu konania podľa §25a ods. 1 ZSDP, počas ktorého prerušenia lehoty podľa tohto zákona\nneplynú (§ 25a ods. 5 ZSDP). Správca dane nebol preto povinný požiadať nadriadený orgán o predĺženie\ntejto 6 - mesačnej lehoty, nakoľko nedošlo k jej prekročeniu.\nŽalobca ďalej namietal, že krajský súd nesprávne posúdil, že rozhodnutie správneho orgánu, vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správny orgán nevykonal úplné dokazovanie v zmysle\nust. § 29 ZSDP.\nNeopodstatnená je aj táto námietka.\nNajvyšší súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, ktorý dospel k záveru, že závery Maďarskej\ndaňovej správy boli dostatočným dôkazom a pri ich hodnotení správca dane nepochybil.\nNie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, ktoré uviedol v žalobe, že maďarským odberateľom VERFORTRADE Kft. a RIKOTTA 2003 Kft. tovar riadne dodal a že preprava fakturovaného tovaru bola\nspoločnosťou E+P SPED Kft. uskutočnená, pretože na základe rozsiahleho šetrenia, ktoré vykonala\nmaďarská daňová správa sa nepreukázalo, že deklarovaný tovar bol z tuzemska na územie Maďarskej\nrepubliky prepravený.\n\nPodľa platnej legislatívy za intrakomunitárnu dodávku tovaru v rámci ES môže byť označená len taká\ndodávka tovaru, ktorá je spojená s prepravou.\nZ dôvodu, že žalobca nepreukázal s poukazom na § 29 ods. 8 ZSDP spôsobom vylučujúcim akékoľvek\npochybnosti dodanie tovaru do iného členského štátu, ale bol podľa záznamov v jeho účtovníctve tento\ntovar vyskladnený, vznikla žalobcovi daňová povinnosť dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § 19\nods.1 zákona o DPH vo výške 1 599 921,80 Sk = 53 107, 68 Eur.\nSprávca dane na základe preverených dokladov a zistených skutočností aj podľa názoru Najvyššieho\nsúdu SR potom správne dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky stanovené v § 43 ods. 1 tohto\nzákona, podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z\ntuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak\nnadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nDodávateľ, ktorý dodá tovar do iného členského štátu , môže na dodanie tovaru uplatniť oslobodenie od\ndane, ale len v tom prípade, ak sú splnené základné podmienky pre oslobodenie dodania a to, že tovar\nje fyzický prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a\nodberateľom , tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude prepravený inou osobou. Aj\npodľa názoru najvyššieho súdu tieto podmienky pre oslobodenie od dane splnené neboli.\nNajvyšší súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že správca dane v danom prípade postupoval v súlade\nso zákonom o správe daní, vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie\nrozhodnutia, skutkové okolnosti vyhodnotil správne a v súlade so zákonom o DPH, v daňovom konaní\npostupoval v súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, s tvrdeniami žalobcu sa náležite vyporiadal\nv dôvodoch svojho rozhodnutia, ako aj náležite odôvodnil. Najvyšší súd taktiež dospel k záveru , že\nžalovaný správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí (rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\nsprávcu dane) preskúmal postup správcu dane ako aj zákonnosť jeho rozhodnutia v súlade so zákonom\no správe daní a v intenciách zákona o DPH a náležite sa vysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu.\nPre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, súd\nprihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá, ods. 3 OSP).\nPodľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustanovujúcej správne súdnictvo súd pri\npreskúmavaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu\nnielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia a postupu aj vzhľadom\nk tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho\nprieskumu prihliada k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\nSúd prvého stupňa v preskúmavanej veci, postupujúc v intenciách citovanej právnej normy Občianskeho\nsúdneho poriadku a v súlade s právnou úpravou ustanovenou v § 247 a nasl., preskúmal zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci a v rámci toho aj zákonnosť\nrozhodnutia a postupu správcu dane v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sa náležite vysporiadal s jednotlivými žalobnými námietkami.\nNajvyšší súd súčasne dospel k záveru, že súd prvého stupňa žalobnými námietkami, ktoré sú v podstate\nrovnaké ako odvolacie, sa náležite zaoberal, ktorá skutočnosť vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku. A aj\npodľa názoru najvyššieho súdu z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že správne orgány oboch\nstupňov sa náležite vecou zaoberali, v preskúmavanej veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov,\nrelevantných pre vydanie rozhodnutia vo veci a skutkové zistenia v rozhodnutí riadnym spôsobom opísali\na na základe ich vyhodnotenia v súlade s príslušnými právnymi normami zákona o DPH vo veci rozhodli.\nNajvyšší súd v preskúmavanej veci teda dospel k záveru zhodnému so záverom súdu prvého stupňa, že\n\nžalovaný správny orgán rozhodol vo veci s súlade so zákonom o DPH postupom súladným so zákonom\no správe daní.\n\nVzhľadom na uvedené, najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie\nv dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav veci a zo skutkových okolností vyvodil správny\nprávny záver a preto bol správny postup a v súlade so zákonom o správe daní v spojení s ust. zákona\no DPH žalovaného správneho orgánu, keď rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a\npokiaľ teda súd prvého stupňa podľa § 250j ods. 1 OSP žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol, rozhodol\nv súlade so zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto napadnutí rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta\ndruhá OSP a § 219 ods.1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj z dôvodmi rozhodnutia § 219 ods. 2\nOSP (spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku žalobných dôvodov pre zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení\ns § 224 ods. 1 a s § 250k ods. 1 OSP. Žalobcovi nepriznal náhradu trov tohto konania, pretože bol v\ntomto konaní neúspešný a žalovanému neprináležia zo zákona.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/235/2011", "guid": "c2b49941-40f8-4f0a-bc09-df9a0fa15588:3a8c2c21-4a4a-4a24-a349-ef021c517645", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}