{"guid": "e5a52021-fcba-4cfb-acd7-1178daf773b4:532cd8d4-9e6f-4854-87af-30c6b0a4ee09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1", "spisova_znacka": "1So/4/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/4/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1So/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1", "identifikacne_cislo": "1011201905", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139a", "nazov": "§ 139a zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-139a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-139a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-139a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/532cd8d4-9e6f-4854-87af-30c6b0a4ee09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/4/2013\n1011201905\n10. 12. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201905.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.\nEleny Berthotyovej PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD., v právnej veci navrhovateľa: C., bytom\nF., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o výšku starobného\ndôchodku, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/163/2011-31 zo\ndňa 23. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5Sd/163/2011-31 zo dňa\n23. januára 2013 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku rozhodnutie\nodporkyne č. 471 018 7850 0 zo dňa 14.09.2011 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 19.10.2011\nzrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím z 14.09.2011\nodporkyňa podľa § 112 ods. 3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.10.2011 starobný dôchodok v sume\n580,70 Eura mesačne. Rozhodnutím z 19.10.2011 odporkyňa podľa § 112 ods. 3, § 68 ods. 2, § 66 ods.\n3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi\nod 24.11.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že v prípade navrhovateľa\nnie je možné aplikovať ust. § 139a zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že vo výroku rozhodnutia súdu\nnie je priamo uvedené, že súd rozhodol, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi skončil\nneplatne, pretože je nesporné, že pokiaľ boli rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nzrušené, tento trval aj naďalej a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 30.06.2006 bolo\nneúčinné. Sám zamestnávateľ rozhodnutie súdu akceptoval, nevydal ďalšie rozhodnutie o ukončení\nštátnozamestnaneckého pomeru a k jeho skončeniu došlo na základe dohody ku dňu 27.01.2011. V\nustanovení § 139a nie je jednoznačne uvedené, že súd musí vo výroku svojho rozhodnutia priamo uviesť,\nže sa jedná o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, ale musí rozhodnúť o neplatnosti skončenia\nprávneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi. Krajský súd ďalej uviedol, že pod pojem neplatnosť\nrozviazania pracovného pomeru je možné subsumovať aj neúčinné skončenie štátnozamestnaneckého\npomeru. Inak by nebolo možné vôbec stanoviť vymeriavacie základy na základe neúčinne skončeného\nštátnozamestnaneckého pomeru. Stanovisko odporkyne malo za následok aj nesprávny postup\nbývalého zamestnávateľa navrhovateľa pri vydaní nového opravného evidenčného listu dôchodkového\npoistenia zo dňa 18.07.2011, kde vzal do úvahy len obdobie od 01.01.2011 do 27.01.2011 a nezohľadnil\n\nvymeriavacie základy za roku 2006 až 2010. Krajský súd neprihliadol na námietku navrhovateľa,\nže nebolo zohľadnené obdobie jeho práceneschopnosti, nakoľko mu toto obdobie bolo následne\nzapočítané rozhodnutím z 09.09.2011 kedy mu odporkyňa zvýšila predčasný starobný dôchodok.\nV ďalšom konaní má odporkyňa opätovne posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok s\nprihliadnutím na ustanovenie § 139a zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a vykonať valorizáciu sumy starobného dôchodku v\nzmysle zákonných predpisov o zvyšovaní dôchodkov.\n\nProti rozsudku podala odporkyňa včas odvolanie, nakoľko s právnym názorom krajského súdu nesúhlasí.\nNa aplikáciu § 139a zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje, aby súd vo výrokovej časti rozhodnutia\nprávoplatne rozhodol, že právny vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi skončil neplatne. Nie je možné\ntoto ustanovenie interpretovať metódou extenzívneho výkladu, ani metódou teleologického výkladu a\nnemožno ho aplikovať na situácie, kedy súd vôbec nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu\nzamestnanca k zamestnávateľovi, ani za situácie, keby o neplatnom skončení právneho vzťahu rozhodol\niný orgán ako súd. Krajský súd nerozhodol o neplatnom skončení právneho vzťahu, ale len zrušil\nrozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preto sa § 139a\nna príjem poskytnutý zamestnancovi na základe dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nnepoužije. Na základe písomnej dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zamestnávateľ\nvyplatil navrhovateľovi plat a ostatné náležitosti za obdobie od 01.08.2006 do 27.01.2011. Zamestnávateľ\nzúčtoval tento príjem ako príjem zo závislej činnosti za kalendárny mesiac január 2011 a tento príjem\nje vymeriavacím základom podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s prihliadnutím na výšku\nmaximálnych vymeriavacích základov za kalendárny mesiac január. Preto navrhovala, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a rozhodnutie odporkyne ako vecne správne\npotvrdil.\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolaním nesúhlasí, pretože tvrdenia\nodporkyne sú nenáležité, v rozpore so zákonom a zisteným skutočným stavom predmetnej právnej veci.\nPodľa jeho názoru je aplikácia ustanovenia § 139a zákona o sociálnom poistení možná a správna,\nnakoľko je potrebné ju spojiť s aplikáciou ustanovení § 55, 56 zákona o štátnej službe, v ktorých sa\nuvádza pojem neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Zo strany odporkyne ide o účelový\nvýklad ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom záväzný výklad k zákonu nemôže podávať štátny\nzamestnanec Sociálnej poisťovne, čo sa stalo a navrhovateľ to považuje za porušenie zákonnosti aj\nv nadväznosti na následné konanie Úradu vlády SR. Za ďalšie hrubé porušenie zákonnosti považuje\nnavrhovateľ nátlak a príkaz Sociálnej poisťovne na Úrad vlády SR v tom, že došlo k prepracovaniu\nevidenčného listu dôchodkového poistenia. Ďalej pripomenul, že jeho štátnozamestnanecký pomer trval\nod 01.01.2006 do 30.06.2006, následne od 01.07.2006 do 09.11.2010. Hneď na to dňa 10.11.2010\npísomne oznámil bývalému zamestnávateľovi, že má i naďalej záujem pracovať na Úrade vlády SR.\nNásledne jeho štátnozamestnanecký pomer trval do 27.01.2011 a skončil dohodou. Evidenčný list\ndôchodkového poistenia by mal byť preto vyhotovený tak, aby zohľadňoval všetky obdobia. Úrad vlády\nSR zaplatil všetky uplatnené nároky vyplývajúce z neplatného skončenia. Navrhoval preto, aby odvolací\nsúdu potvrdil rozsudok krajského súdu s tým, že odporkyňa opätovne posúdi nárok navrhovateľa na\nstarobný dôchodok s prihliadnutím na ustanovenie § 139a zákona o sociálnom poistení a vykoná\nvalorizáciu starobného dôchodku v zmysle zákonných predpisov o zvyšovaní dôchodkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal\nbez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil\ndňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§\n156 ods. 1 a 3 OSP).\n\nPodľa § 139a zákona o sociálnom poistení ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho\nvzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne\n\nskončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne\nskončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny\nmesiac; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.\n\nPodľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov štátny\nzamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31.10.2009 vykonáva štátnu\nslužbu k 31.10.2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho\nzamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na\nktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných\ndo 31.10.2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti\nvykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h/ sa považujú najnáročnejšie činnosti\nuvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31.10.2009.\nPodľa § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov ak štátny\nzamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával\nprácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným\núradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z\ndôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť\nštátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.\nPodľa § 56 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov ak sa štátny\nzamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo,\nmôže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného potvrdenia\npodľa § 52 ods. 3. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého\npomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom\nokamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane\npoužije aj ustanovenie § 55.\n\nZ administratívneho spisu odporkyne odvolací súd zistil, že navrhovateľ požiadal o priznanie\npredčasného starobného dôchodku dňa 10.11.2006. Rozhodnutím z 28.12.2006 mu odporkyňa priznala\nod 10.11.2006 predčasný starobný dôchodok v sume 13.823 Sk mesačne. Následne navrhovateľ\npožiadal dňa 31.01.2011 o prepočet starobného dôchodku a žiadal zohľadniť obdobie od 01.07.2006 do\n10.11.2006 pre nový predčasný starobný dôchodok a od 11.11.2006 do 27.01.2011 pre nový starobný\ndôchodok, a to preto, lebo Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 6Sžo/153/2010 zo dňa\n22.09.2010 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/14/2007-180 zo dňa 19.03.2010,\nktorý zrušil rozhodnutia Úradu vlády Slovenskej republiky o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nnavrhovateľa, v dôsledku čoho jeho štátnozamestnanecký pomer s Úradom vlády Slovenskej republiky\naj naďalej trvá. Jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončil dňom 27.01.2011, a to dohodou o jeho\nskončení. Odporkyňa vydala rozhodnutie dňa 22.03.2011, ktorým navrhovateľovi zvýšila starobný\ndôchodok od 28.01.2011 na sumu 604,30 Eura mesačne. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe\nevidenčného listu dôchodkového poistenia Úradu vlády SR z 16.02.2011, kde boli uvedené vymeriavacie\nzáklady zo obdobie 01.07.2006 do 31.12.2006, od 01.1.207 do 31.12.2007, od 01.01.2008 do\n31.12.2008, od 01.01.2009 do 31.12.2009, od 01.01.2010 do 31.12.2010 a od 01.01.2011 do 27.01.2011.\nRozhodnutím z 09.09.2011 odporkyňa zvýšila navrhovateľovi od 10.11.2006 predčasný starobný\ndôchodok na sumu 13.937 Sk, a to po započítaní obdobia od 01.07.2006 do 09.11.2006. Úrad vlády SR\nzaslal následne nový evidenčný list dôchodkového poistenia, a to na základe názoru odporkyne, že tu\nnie je možné aplikovať ustanovenie § 139a zákona o sociálnom poistení. V tomto novom evidenčnom\nliste dôchodkového poistenia bol uvedený vymeriavací základ za obdobie od 01.01.2011 do 27.01.2011\nv sume 2.593,74 Eura. Na to odporkyňa vydala dňa 14.09.2011 ďalšie rozhodnutie, ktorým podľa §\n112 ods. 3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.10.2011 starobný dôchodok v sume 580,70 Eura mesačne.\nRozhodnutím z 19.10.2011 odporkyňa podľa § 112 ods. 3, § 68 ods. 2, § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. priznala navrhovateľovi od 24.11.2011 starobný\ndôchodok v sume 580,70 Eura mesačne.\n\nOdvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po\npreskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vrátiť\nodporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného dokazovania\nopravnému prostriedku navrhovateľa vyhovel. Krajský súd svoje rozhodnutie riadne a náležite odôvodnil,\ndostatočne sa vyjadril ku všetkým námietkam uvedeným v opravnom prostriedku navrhovateľa a\nodvolací súd v podrobnostiach odkazuje na toto odôvodnenie krajského súdu.\nOdvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nohľadne aplikácie ustanovenia § 139a zákona o sociálnom poistení. Je nepochybné, že rozhodnutia\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, v čase ich vydania, podliehali prieskumu\nv správnom súdnictve. Správny súd, ako správne uviedol krajský súd, nemôže výrokom vysloviť,\nže skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo neplatné. Priamo z OSP vyplývajú spôsoby, ako\nmôže súd v rámci správneho súdnictva rozhodnúť. To však nič nemení na tom, že aj v prípade,\nže krajský súd rozhodnutia správneho orgánu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zrušil a\nvrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, malo to za následok, že štátnozamestnanecký pomer aj\nnaďalej trval. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru bolo teda neúčinné. Pod formuláciu ak súd\nrozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je možné podľa\nnázoru odvolacieho súdu subsumovať aj situáciu, ktorá nastala v prípade navrhovateľa. Neúčinné\nskončenie štátnozamestnaneckého pomeru a neplatné skončenie právneho vzťahu zamestnanca k\nzamestnávateľovi, o ktorom bolo rozhodnuté okresným súdom v rámci civilného konania, majú rovnakú\npovahu a mali by mať preto aj rovnaké následky. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by mal byť\nnavrhovateľ diskriminovaný len na základe toho, že bol zamestnaný na základe zákona o štátnej službe\na domáhal sa svojich práv podľa ustanovení o správnom súdnictve.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako\nvecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení\ns § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože mu v odvolacom\nkonaní žiadne trovy nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}