{"guid": "674103ad-5067-4913-a274-22a290641176:66af0823-62c6-4918-b2e7-fceaef396e33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1", "spisova_znacka": "5Sžo/6/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/6/2013 z 21. 11. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2013, sp. zn. 5Sžo/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1", "identifikacne_cislo": "1011201874", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2013-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-3", "nazov": "§ 10 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/297-2008/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/297#paragraf-7", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-10", "/SK/ZZ/2008/297#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66af0823-62c6-4918-b2e7-fceaef396e33", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/6/2013\n1011201874\n21. 11. 2013\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201874.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu obchodnej\nspoločnosti Hílek a spol., a. s., Vajanského 24, Senica, IČO: 36239542, proti žalovanému Ministerstvu\nvnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. SLV-OLVS-127/2011 zo 07. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave, č. k. 1S/226/2011-50 zo 06. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n1S/226/2011-50 zo 06. decembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-127/2011 zo 07. novembra 2011 v\nspojení s prvostupňovým rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného\nzboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Spravodajská jednotka finančnej polície z 19. augusta\n2011 č. PPZ-BOK-FP-II-16-013/2011, ktorým Spravodajská jednotka finančnej polície, ako správny\norgán príslušný podľa ust. § 5 správneho poriadku s poukazom na ust. § 26 ods. 2 písm. c/ a\n§ 29 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o\nochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon č. 297/2008 Z. z.“) svojím rozhodnutím z 19. augusta 2011 č. PPZ-BOKFP-II-16-013/2011 uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.500.- eur za nesplnenie povinností uvedených v\n§ 10 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 3, § 17 ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z.. Porušenie zákona spočívalo v\ntom, že žalobca v kontrolovanom období, t. j. od 01. januára 2009 do 22. novembra 2010 pri vykonávaní\nzákladnej starostlivosti podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 297/2008 Z. z. nevykonal identifikáciu v\n19 zadokumentovaných prípadoch - kópie hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, ktoré tvoria\nprílohu č. 2 úradného záznamu č. PPZ-BOK-FP-II-102-003/2010 z 22. novembra 2010 v rozsahu § 7\nods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z..\nNesplnenie povinnosti uvedenej v § 10 ods. 3 citovaného zákona spočívalo v tom, že žalobca ako\npovinná osoba v kontrolovanom období v 13. zadokumentovaných prípadoch pri vykonaní obchodov v\nhotovosti, ktorých hodnota dosiahla najmenej 2.000,- eur, nevykonal identifikáciu v rozsahu § 7 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z. a nesplnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č.\n297/2008 Z. z., ktorá spočívala v tom, že žalobca v kontrolovanom období neohlásil bez zbytočného\nodkladu SJFP ako oprávnenému subjektu podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona neobvyklé obchodné\n\noperácie za rok 2009 a rok 2010, ktoré boli obsiahnuté v 34 hláseniach o NOO, kópie ktorých žalobca\ndodatočne odovzdal policajtom SJFP pri kontrole dňa 22. novembra 2010.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že prvostupňovým orgánom bolo pri predmetnej\nkontrole nesporne zistené porušenie základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č.\n297/2008 Z. z., ďalej porušenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z.\nako aj porušenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z..\nZa vyššie uvedené porušenie zákona prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 33 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 3.500,- eur.\nKrajský súd na základe obsahu administratívneho spisu konštatoval, že rozhodnutie žalovaného ako\naj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané v súlade so zákonom a v konaní, ktoré\nprebehlo pred správnym orgánom boli dodržané všetky práva žalobcu, ktoré mu zákon priznáva.\nĎalej uviedol, že žalobca bol správne zo strany prvostupňového správneho orgánu v kontrolovanom\nobdobí zaradený medzi povinné osoby, a preto bol v zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. povinný plniť\npovinnosti uložené týmto zákonom. Uvedenou kontrolou, ktorá sa uskutočnila dňa 22. novembra\n2010 bolo podľa názoru súdu nesporne preukázané porušenie povinností žalobcu, ktoré prvostupňový\nsprávny orgán uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Podľa názoru krajského súdu výroková\nčasť prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je dostatočným spôsobom odôvodnená.\nK námietke žalobcu o neprimeranej výške pokuty krajský súd uviedol, že výška pokuty bola stanovená\nv súlade s § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z., podľa ktorého správny orgán prihliadol na\nzávažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho konania. Závažnosť protiprávneho konania žalobcu v\ntomto prípade spočívala hlavne v tom, že nesplnil povinnosti ustanovené ustanovení v § 10 ods. 1 písm.\na/ a § 10 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.., ktoré spočívalo v tom, že žalobca nevykonal za kontrolné\nobdobie v zistených prípadoch identifikáciu klienta v rozsahu § 7 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z..\nVzhľadom ku skutočnosti, že išlo o porušenie zákona spolu v 34 prípadoch, považoval krajský súd\nvýšku uloženej pokuty za primeranú. Sankcia za správny delikt má pôsobiť jednak represívne a jednak\npreventívne. V uvedenom prípade sú obe funkcie zachované. Zákon č. 297/2008 Z. z. umožňuje uložiť\npovinnej osobe pokutu až do výšky 165.969,- eur. Žalobcovi bola predmetným rozhodnutím uložená\npokuta na spodnej hranici, ktorá podľa názoru súdu nemá likvidačný, ale preventívny charakter.\nK ďalšej námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, krajský súd uviedol, že túto nepovažuje\nza relevantnú, nakoľko tak prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán vo svojom odôvodnení\nzrozumiteľne odôvodnil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí\nvychádzal, ako aj akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.\nRovnako krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa nespoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci, nakoľko prvostupňový správny orgán predmetnou kontrolou, ktorá sa uskutočnila 20.\nnovembra 2010, na základe vyhodnotených zistení, na základe dokazovania ďalšou previerkou, ako aj\nna základe výsluchu svedkov zistil skutkový stav zodpovedne a spoľahlivo.\nNa záver krajský súd uviedol, že sa nestotožnil ani s poslednou námietkou žalobcu o nesprávnom\nprávnom posúdení veci, nakoľko žalovaný správny orgán vo veci správne aplikoval ako aj vyložil\npredmetné ustanovenia zákona č. 297/2008 Z. z.. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol\nKrajský súd v Bratislave tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nO náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi\nich náhradu nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny v\npodobe, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\n\nk. 1S/226/2011-50 zo 06. decembra 2012 zmenil, tak že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie,\nalternatívne navrhoval, aby Najvyšší súd v Slovenskej republiky napadnutý rozsudok a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nNamietal, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a\nnapadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný.\nUviedol, že v predmetnej veci sa krajský súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jednotlivými\ndôvodmi žaloby a pri svojej preskúmavacej činnosti sa obmedzil len na všeobecné konštatovania bez\nvypovedacej hodnoty, ktoré nie sú v tejto podobe preskúmateľné.\nTaktiež podľa názoru žalobcu krajský súd v napadnutom rozsudku opomenul posúdiť a vyhodnotiť\njednotlivé žalobcom v žalobe uvádzané dôvody nepreskúmateľnosti prvostupňového a druhostupňového\nrozhodnutia a vôbec nezaujal stanovisko k svedeckej výpovedi svedkov V. a R..\nŽalobca s poukazom a citáciou časti napadnutého rozsudku má za to, že krajský súd len\nkonštatoval ,,nesporne zistené“ porušenie základnej starostlivosti podľa § 10 ods. 2 písm. b/, ďalej\nporušenie povinnosti § 10 ods. 1 písm. a/, ako aj porušenie povinnosti ustanovenej v § 10 ods. 3 zákona\nč. 297/2008 Z. z., avšak už sa inak vo svojom rozsudku týmto zákonným ustanoveniam nevenuje, hoci\nžalobca v žalobe podrobne poukazoval na nesprávny výklad a aplikáciu týchto ustanovení zo strany\nSJFP a žalovaného, ktorí nesprávne po právnej stránke posúdili porušenie povinnosti, ktorú tento zákon\nako povinnosť neupravuje (nepozná).\nNa záver uviedol, že vzhľadom na to, že krajský súd nevenoval zneniu a výkladu spomínaných\nzákonných ustanovení náležitú pozornosť, ktorú si podľa jeho názoru vyžadovala už len samotná právna\nargumentácia k týmto ustanoveniam, uvedená v žalobe, poukazuje zo žaloby na podstatné právne\nargumenty na strane 6 až 8 podaného odvolania a verí, že odvolací súd sa nimi bude dôsledne zaoberať.\nŽalovaný navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne a právne správnych dôvodov\npotvrdiť, nesúhlasiac s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnie je možné vyhovieť.\nNajvyšší súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného a po oboznámení sa\ns obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočné neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozsudku dopĺňa nasledovné:\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\n\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postup, sa postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP).\nZ obsahu odvolania žalobcu je zrejmé, že žalobca nesúhlasil so spôsobom, akým sa krajský súd\nvysporiadal s jeho žalobnými námietkami. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, namietal žalobca\nnepreskúmateľnosť, nesprávne právne posúdenie veci ako aj nespoľahlivo zistený skutkový stav veci,\nnesúhlasiac s dôvodmi rozhodnutia, poukazujúc na skutočnosti, že nezákonnosť druhostupňového a tiež\nprvostupňového rozhodnutia je daná tým, že pri ich vydaní neboli dodržané ustanovenia § 3 ods. 1 a 4, §\n32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konám (Správneho poriadku) v znení\nneskorších predpisov a ustanovenia § 33 ods. 1 písm. a/ a ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.. Uviedol, že\nSJFP a žalovaný sa dôsledne neriadili vyššie citovanými ustanoveniami správneho poriadku a zákona č.\n297/2008 Z. z., čo má za následok nezákonnosť prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) v odôvodnení rozsudku súd uvedie,\nčoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník\nkonania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z\nktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nCitované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s\nuplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu\npozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či\nsp. zn. III. ÚS 60/04 - www.concourt.sk). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky\nsúd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa\naj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na\nkaždý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z\n29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva ale zároveň tiež pripomína, že právo na\n\nspravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v\nsúdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro\nBalani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Aj podľa judikatúry\nústavného súdu odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo na\nspravodlivé súdne konanie (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo\nveciach sp. zn. III. ÚS 209/04, sp. zn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 380/08, sp. zn. III. ÚS 172/2010, či\nsp. zn. II. ÚS 537/2010 - www.concourt.sk).\nVychádzajúc z uvedeného aj v správnom súdnictve nesporne obsahom práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo žalobcu, ako účastníka preskúmavacieho konania\nna také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré bude zodpovedať na jeho primárne námietky oponujúce\nrozhodnutiu správneho orgánu, a ktoré bude mať aj oporu v administratívnom spise.\nSkonštatovanie krajského súdu, že „z administratívneho spisu mal nesporne za preukázané, že dňa\n22.11.2010 bola u žalobcu vykonaná kontrola plnenia povinností ustanovených zákonom za obdobie\nod 01.01.2009 do 22.11.2010. Žalobca v kontrolovanom období bol zaradený medzi povinné osoby\npodľa vyššie citovaného ustanovenia § 5 ods. 1 písm. b/ bod 13, podľa § 5 ods. 1 písm. h/, i/ a l/ a\npodľa § 5 ods. 3 zákona č. 297/2008 Z. z.. Kontrolou bolo zistené, že žalobca z predmetov činnosti,\nktoré má zapísané v Obchodnom registri vedenom pri Okresnom súde v Trnave, vložka č. 10170/T\nvykonáva iba činnosť - vedenie účtovníctva pre vlastné dcérske spoločnosti a obchody v hotovosti\nnad 15.000,- eur. Ostatné predmety činnosti, na základe ktorých bol žalobca zaradený medzi povinné\nosoby, nevykonáva. Žalobca pri kontrole uviedol, že podniká v oblasti predaja a servisu automobilov\na stavebnej činnosti. Uvedenou kontrolou bolo ďalej zistené, že žalobca vykonal v predmetom období\njednotlivé obchody v hodnote nad 15.000,- eur (predaj vozidiel) a obchody v hotovosti nad 2.000,- eur\nv súvislosti s predajom vozidiel, pričom mal aj zahraničných klientov. Pri uvedenej kontrole žalobca\npredložil vlastný program, nazvaný „program vlastnej činnosti povinnej osoby podľa zákona č. 297/2003\nZ. z. z 31.10.2008“. Kontrolou bolo zistené, že žalobca pri vykonaní základnej povinnosti podľa § 10\nods. 2 písm. b/ citovaného zákona, v 16 prípadoch hlásení O NOO nevykonal identifikáciu v rozsahu\npodľa § 7 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, pretože nezistil druh a číslo dokladu totožnosti fyzickej\nosoby v troch prípadoch hlásení o NOO, nevykonal identifikáciu podľa § 7 ods. 1 písm. b/ citovaného\nzákona, pretože neidentifikoval fyzickú osobu, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby v\nrozsahu § 7 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, lebo nezistil rodné číslo alebo dátum narodenia ani\ndruh číslo dokladu totožnosti tejto osoby, čím porušil svoje povinnosti podľa § 10 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 297/2008 Z. z.. Ďalej bolo kontrolou zistené, že žalobca pri vykonaní obchodov v hotovosti\nv hodnote najmenej 2.000,- eur v súvislosti s predajom vozidiel v 9 zadokumentovaných prípadoch\nnevykonal identifikáciu v rozsahu podľa § 7 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, pretože nezistil druh a\nčíslo dokladu totožnosti fyzickej osoby, v jednom zadokumentovanom prípade nevykonal identifikáciu\npodľa § 7 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, pretože nezistil rodné číslo alebo dátum narodenia a v\ntroch zadokumentovaných prípadoch nevykonal identifikáciu v rozsahu § 7 ods. 1 písm. b/ citovaného\nzákona, pretože neidentifikoval fyzickú osobu, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, čím\nporušil povinnosti podľa ust. § 10 ods. 3 citovaného zákona. Za vyššie uvedené porušenie zákona\nprvostupňový správny orgán v súlade s ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona č. 297/2008 Z. z. uložil žalobcovi\npokutu vo výške 3.500,- eur,“ zhora definovanému právu na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá.\nTakéto odôvodnenie rozhodnutia je prejavom aplikačnej a interpretačnej dostatočnosti konajúceho\nvšeobecného súdu, dáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na žalobcove námietky uvedené v žalobe,\nktoré vychádzajú z obsahu administratívneho spisu.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa piatej\nčasti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinností s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\n\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nPodľa § 1 zákona č. 297/2008 Z. z. v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia tento zákon upravuje\npráva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov\nz trestnej činnosti a financovania terorizmu.\nPodľa § 5 ods. 1 cit. zákona, povinnou osobou na účely tohto zákona je podľa písmena b/ finančná\ninštitúcia, ak nie je úverovou inštitúciou, ktorou je podľa bodu 13 právnická osoba alebo fyzická\nosoba oprávnená vykonávať dražby mimo exekúcií, finančný prenájom alebo iné finančné činnosti\npodľa osobitného predpisu, podľa písmena h/, audítor, účtovník, daňový poradca, podľa písmena i/\nprávnická osoba alebo fyzická osoba, oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností\na podľa písmena l/ právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená vykonávať činnosť organizačného\na ekonomického poradcu, služby verejných nosičov a poslov alebo zasielateľstvo.\nPodľa § 7 cit. zákona identifikáciou na účely tohto zákona sa rozumie:\na) pri fyzickej osobe zistenie mena, priezviska a rodného čísla alebo dátumu narodenia, adresy trvalého\npobytu alebo iného pobytu, štátnej príslušnosti, zistenie druhu a čísla dokladu totožnosti u fyzickej osoby\npodnikateľa aj zistenie adresy miesta podnikania, identifikačného čísla, ak bolo pridelené, označenia\núradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je tento podnikateľ zapísaný a číslo zápisu do\ntohto registra alebo evidencie.\nb) pri právnickej osobe zistenie názvu, adresy, sídla, identifikačného čísla, označenia úradného registra\nalebo inej úradnej evidencie, v ktorej je právnická osoba zapísaná a číslo zápisu do tohto registra alebo\nevidencie a identifikácia fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby\nc) pri osobe, ktorá je zastúpená na základe splnomocnenia zistenie jej údajov podľa písmena a/ alebo b/\na zistenie údajov fyzickej osoby, ktorá je oprávnená konať v mene tejto právnickej osoby alebo fyzickej\nosoby, v rozsahu údajov podľa písmena a/.\nPodľa § 10 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, základná starostlivosť povinnej osoby vo vzťahu ku klientovi\nzahŕňa identifikáciu klienta a overenie jeho identifikácie.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, povinná osoba je povinná vykonať základnú starostlivosť vo\nvzťahu ku klientovi pri vykonaní príležitostného obchodu mimo obchodného vzťahu v hodnote najmenej\n15.000,- eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ako viaceré na seba\nnadväzujúce obchody, ktoré sú, alebo môžu byť prepojené.\nPodľa § 17 ods. 1 cit. zákona, povinná osoba je povinná ohlásiť Finančnej spravodajskej jednotke\nneobvyklú obchodnú operáciu alebo pokus o jej vykonanie bez zbytočného odkladu. Povinná osoba\nbez zbytočného odkladu ohlási Finančnej spravodajskej jednotke aj odmietnutie vykonania požadovanej\nneobvyklej obchodnej operácie podľa § 15.\n\nPodľa § 29 ods. 1 cit. zákona kontrolu plnenia a dodržiavania povinností osôb uvedených týmto zákonom\nvykonáva Finančná spravodajská jednotka.\nPodľa § 33 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, finančná spravodajská jednotka uloží právnickej osobe a\nfyzickej osobe - podnikateľovi pokutu do 165.969,- eur, ktorá nesplní, alebo poruší niektorú z povinností\nustanovenú týmto zákonom v § 10 ods. 1 - 4, 6 - 11, v § 11 ods. 3, § 12, § 14 - 17 a v § 20.\nPodľa § 33 ods. 5 cit. zákona, na konanie o správnych deliktoch sa vzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov.\nPodľa ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti\na dôsledne vyžadovať plnenie povinností.\nPodľa ust. § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci.\nPodľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa\nrozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom.\nÚplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,\nči budú v prospech alebo neprospech účastníka.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nAplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa\nsúčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve\nriadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k\nsprávnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej\núpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu,\nale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť.\nZásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním\nabsolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať\n(napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).\n\nV zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010, 3SžoKS 64/2006, rozhodnutia\nč. 69/2008 ZSP, č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité\nzdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti\nviazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia\nje síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná\núvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať\nzávažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti,\naby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho\npozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť,\nspôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\nZ podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne\norgány výšku uvedenej pokuty riadne odôvodnili a primerane a zákonným spôsobom uplatnili správnu\núvahu, pričom v odôvodnení uviedli, že zohľadnili závažnosť porušenia zákona, jeho následky, význam\nchráneného verejného záujmu a okolnosti, za ktorých bol správny delikt spáchaný.\nĎalej k výške uloženej pokuty uviedli, že vzali do úvahy dĺžku trvania protiprávneho stavu (od začiatku\nroku 2009) a charakter neplnenia povinností ustanovených v § 10 ods. 1 písm. a/, § 10 ods. 3, § 17 ods.\n1 zákona č. 297/2008 Z. z., ako aj s ohľadom na aspekt preventívneho pôsobenia zákona č. 297/2008\nZ. z., rozhodli o uložení pokuty vo výške 3.500,- eur tak, aby pokuta nemala likvidačný, ale preventívny\ncharakter. Taktiež vzali do úvahy, že sankcia za správny delikt má jednak pôsobiť v zmysle individuálnej\nrepresie a jednak v zmysle individuálnej aj generálnej prevencie, čo bolo v tomto prípade zachované.\nZákon č. 297/2008 Z. z. umožňuje uložiť povinnej osobe pokutu až do výšky 165.969,- eur, pričom\nžalobcovi bola rozhodnutím uložená pokuta len v najnižšom pásme.\nTakto potom podľa najvyššieho súdu je žalobcova námietka v uvedenom smere bezpredmetná.\nPodľa § 14 správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\nNajvyšší súd v zhode s krajským súdom má za to, že správne orgány správne ustálili že, V. a R. neboli\nv postavení svedka v správnom konaní, ale v postavení účastníka konania podľa § 14 ods. 1 správneho\nporiadku s rozšírenými právami ako má svedok, lebo zastupovali navrhovateľa. Na základe uvedenej\nskutočnosti aj podľa najvyššieho súdu vyjadrenia uvedených osôb neboli svedeckými výpoveďami v tejto\nveci, ako naďalej uvádza žalobca aj vo svojom odvolaní.\nNajvyšší súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu, zhodne s názorom krajského súdu, nevzhliadol ich nezákonnosť.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a\nkeďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc aj jeho\nodôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so zákonom\nč. 297/2008 Z. z., rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2\nOSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal,\n\npretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému z dôvodu, že podľa zákona na ich náhradu nemá\nzákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/226/2011", "guid": "114f5c97-c218-4053-b7ff-1859a0b0fe5c:d2564a31-d389-4fa0-9846-3e9a5b5a6dc0", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}