{"guid": "2cb7ec25-a9f4-4200-a867-43f5dcd9f50d:bed2b8dc-e702-48ed-9d6e-7583c873d566", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1", "spisova_znacka": "5Sžf/85/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/85/2012 z 31. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2013, sp. zn. 5Sžf/85/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1", "identifikacne_cislo": "1011201746", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2013-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bed2b8dc-e702-48ed-9d6e-7583c873d566", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/85/2012\n1011201746\n31. 10. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201746.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti EURO-BUIDING, a.\ns., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s. r. o.,\nso sídlom Štefánikova 7, Nitra, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská\n68, P. O. BOX 58, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 703-6000/2011ON/251 z 18. októbra 2011, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.\n4S/210/2011-55 z 19. októbra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2012,\nč. k. 4S/210/2011-55 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu žalobkyne o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného z 18. októbra 2011 č. 703-6000/2011-ON/251, ktorým žalovaný zamietol námietky žalobkyne\npodľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“ alebo „zákon o verejnom obstarávaní“), smerujúce voči rozhodnutiu\nNitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o nápravu, týkajúcu sa zákazky\nna predmet obstarávania: „Rekonštrukcia a modernizácia školskej budovy SPV, Ďurčanského 2, Nitra,\nStavebná časť“ vyhláseného verejným obstarávateľom. Nitrianskym samosprávnym krajom.\nKrajský súd posudzujúc zákonnosť (nie aj správnosť) rozhodnutia a postupu žalovaného podľa druhej\nhlavy piatej časti OSP, vychádzajúc z predloženého spisového materiálu, podrobne opíšuc skutkový stav\nveci svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 137 ods. 1, § 136 ods. 1 a 6, § 138 ods. 1 a 2 a § 139\nods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase vyhlásenia verenej súťaže a § 264 ods.\n1 a 2 a § 278 Obchodného zákonníka majúc za zrejmé, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať rozporu\npostupu verejného obstarávateľa so zásadami poctivého obchodného styku, pretože predmetný zákon\nvo svojich právach umožňuje vytvoriť verejným návrhom výhodnú situáciu v prospech predkladateľa\nverejného návrhu.\nSúhlasil s názorom žalovaného, že žalobca svoje námietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky a\ndôsledky pre prípad, ak by obstarávateľ nesplnil svoje platobné povinnosti.\nPoukázal na to, že verejná súťaž bola vyhlásená v súlade so zákonom, bolo v nej uvedené, že zákazka\nsa týka projektu - programu financovaného z fondov Európskej únie a záujemcom teda mala byť\npred vyžiadaním súťažných podmienok známa okolnosť ohľadom vyššej administratívnej náročnosti\nfinančných zúčtovaní.\nRovnako ako žalovaný ani krajský súd nezistil v platobných podmienkach určených verejným\nobstarávateľom v koncepte zmluvy o dielo ako súčasti súťažných podkladov taký rozpor so zákonom,\nktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného obstarávania.\n\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a nepriznal účastníkom ich náhradu\na to žalobkyni vzhľadom na jej neúspech v konaní a žalovanému, z dôvodu, že nemá na náhradu trov\nprávny nárok.\nŽalobkyňa v zákonnej lehote podala proti tomuto rozsudku krajského súdu odvolanie namietajúc\nporušenie svojich procesných práv, nakoľko jej nebolo umožnené oboznámiť sa so spisovým materiálom,\nkeď právny zástupca žalobkyne sa dňa 27. septembra 2011 o 11:00 hod. po predchádzajúcej dohode\nzúčastnil na nahliadnutí do súdneho spisu, a to s cieľom oboznámiť sa s dokladmi, ktoré doručil žalovaný.\nPo predložení súdneho spisu však zistil, že správny spis nebol fyzicky pripojený a na dotaz u poverenej\npracovníčky informačného centra Krajského súdu v Bratislave mu bolo oznámené, že pripojené spisy\nk nahliadnutiu dávajú iba na základe špeciálnej žiadosti. Na základe tohto postupu nebolo žalobkyni\numožnené nahliadnuť do pripojeného spisu a oboznámiť sa s dôkazmi. Zároveň právny zástupca\nžalobkyne zistil, že napriek skutočnosti, že správny spis nie je pripojený k súdnemu spisu bol vytýčený\ntermín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 19. októbra 2012 o 11:00 hod..\nVyššie uvedeným postupom súdu bola žalobkyni podľa jej názoru odňatá možnosť konať pred súdom,\na to tým, že jej nebolo umožnené oboznámiť sa so všetkými spismi a boli na ňu kladené neprimerané\nformálne požiadavky, ktoré nemajú oporu v zákone. Tým bola zjavne porušená rovnosť strán, keď dôkazy\nmala k dispozícií iba jedna strana. Neobstál by podľa žalobkyne ani argument, že žalobkyňa sa už počas\nsprávneho konania mohla oboznámiť s navrhovanými dôkazmi, nakoľko nebolo možné overiť, či napriek\ntvrdeniu žalovaného sú tieto dôkazy v spise, a či sa s nimi súd riadne mohol oboznámiť. Taktiež je v\nrozpore so zákonom žiadať od žalobkyne špeciálne žiadosti o prístup k dôkazom a vytvárať tak formálne\nprekážky v prístupe k spravodlivosti. Tento fakt je zvýraznený aj tým, že žalobkyňa ako aj žalovaný\nsúhlasili s konaním bez nariadenia pojednávania, čím sa nahliadnutie do spisu stalo jedinou možnosťou\nako sa oboznámiť s dôkazmi. Žalobkyňa bola toho názoru, že je daný odvolací dôvod podľa § 221 ods.\n1 písm. f/ OSP.\nĎalej žalobkyňa v odvolaní vytýkala krajskému súdu, že sa okrem iného plne stotožnil s argumentáciu\nžalovaného obsiahnutou v predmetnom rozhodnutí.\nPoukázala na to, že podľa prílohy č. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. Slovenská republika týmto zákonom\nprevzala do svojho právneho poriadku aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31.\nmarca 2004 o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na\ndodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, (U. v. EU L 134, 30. apríla 2004, s. 114) v znení\nnariadenia Komisie (ES) č. 1874/2004 z 28. októbra 2004, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES a 2004/18/ES, pokiaľ ide o ich prahy uplatňovania v oblasti\npostupov uzatvárania zmlúv (Ú. V. EU L 326, 29. októbra 2004, s. 17).\nPoukazujúc na článok 2 preambuly Smernice ES č. 2004/18 dôvodila, že úmyslom zákonodarcu je,\naby verejné obstarávanie prebiehalo transparentne ku prospechu všetkých zúčastnených strán, t. j.\nverejného obstarávateľa ako aj úspešného uchádzača. V prípade, ak verejný obstarávateľ koncipuje\nsúťažné podklady neštandardným spôsobom v rozpore s bežnou praxou, je dôvodná pochybnosť\no transparentnosti takého konania najmä vo vzťahu k možným uchádzačom. Platobné podmienky\nobstarávateľa obsahujú systém odkladacích podmienok v rozpore so zásadami poctivého obchodného\nstyku a zakladajúci diskrimináciu jednotlivých uchádzačov. Taktiež bolo podľa žalobkyne „preukázané\nna nesúlad“ súťažných podmienok s daňovými predpismi - zákonom o dani z pridanej hodnoty.\nŽalobkyňa vytýkala krajskému súdu, že vyššie uvedené skutočnosti neskúmal, nakoľko mal za to,\nže rozhodnutie žalovaného je vecne správne. Poukázala na to, že Občiansky súdny poriadok súdu\nmožnosť v odôvodnení odkazovať alebo sa stotožniť s názorom žalovaného správneho orgánu bez\ntoho, aby to náležité podložil zákonnou úpravou. Tento postup podľa žalobkyne robí napadnutý rozsudok\nnepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť.\nTaktiež v zmysle platnej judikatúry v odôvodnení rozsudku nestačí len demonštratívny výpočet\nzákonných ustanovení, ale je potrebné ich aj priradiť k zistenému skutkovému stavu. Krajský súd sa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku touto zásadou neriadil a nie je možné zistiť na základe akých\nustanovení zákona zistil, že postup žalovaného bol v súlade s platnými právnymi predpismi.\n\nOkrem vyššie uvedeného sa krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti zameral iba na výsledok\nverejného obstarávania, ale nie na podstatu problému a to neštandardné súťažné podklady, ktoré môžu\nspôsobiť, že sa potenciálny uchádzači verejného obstarávania ani nezúčastnia alebo že aj napriek\nskončeniu verejného obstarávania toto založí nezákonný stav s následkom vzniku súdnych sporov\nmedzi zhotoviteľom a obstarávateľom, čím príde k omeškaniu a v konečnom dôsledku aj k prepadnutiu\nprostriedkov.\nŽalobkyňa bola toho názoru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá\nmohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Krajský súd tiež v odôvodnení poukázal na\nskutočnosť, že Obchodný zákonník v § 278 obsahuje možnosť pre predkladateľa návrhu (obstarávateľa)\nvytvoriť vhodnú situáciu vo svoj prospech. Nemožno sa preto dovolávať rozporu so zásadami poctivého\nobchodného styku. Tento právny názor krajského súdu je správny, avšak iba v podmienkach bežného\nobchodného styku. Predmetom konania však nie je bežný obchodný styk, ale súlad súťažných\npodkladov so zákonom o verejnom obstarávaní a preskúmanie postupu správneho orgánu. ktorý svojím\nrozhodnutím tento stav odobril, a to všetko v rámci verejnoprávneho vzťahu.\nVytýkala krajskému súdu, že sa nikde v odôvodnení nezaoberá a ani necituje základné ustanovenie\nzákona č. 25/2006 Z. z., o ktoré žalobkyňa svoju žalobu opiera, a to § 9 ods. 4 tohto zákona, v\nzmysle ktorého pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp\nnediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a\nefektívnosti. V odôvodnení nie je ani zmienka o tom, prečo súd považuje podmienky v súťažných\npodkladoch za súladné s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Naproti tomu zo strany žalobkyne\nbolo preukázané, že takto koncipované podmienky nie sú v súlade s princípom transparentnosti,\nhospodárnosti a efektívnosti, nakoľko umožňujú rôzne postupy s následkom vzniku súdnych sporov\nohľadom ich výkladu alebo platieb. V tomto smere je podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie krajského\nsúdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nNavrhla preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a\nvec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si žalobkyňa v prípade úspechu uplatnila náhradu trov konania\npred súdom.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť, majúc\nza to, že napadnutý rozsudok je vecne správny a neexistujú žiadne zákonné podmienky na jeho zmenu,\nresp. zrušenie.\nK námietke žalobkyne, že boli porušené jej procesné práva a bola jej odňatá možnosť konať pred súdom\nžalovaný uviedol, že proces nazerania do súdneho spisu iného účastníka konania nemohol žiadnym\nspôsobom ovplyvniť, nakoľko je výlučnou záležitosťou tohto účastníka a príslušného súdu a preto sa\nk tomu nemôže relevantným spôsobom vyjadriť. Domnieval sa však, že v prípade pravdivosti tvrdení\nžalobkyne, spísanie osobitnej žiadosti v tejto veci nemôže tvoriť takú administratívnu prekážku, ktorá\nmá za následok odňatie možnosti konať pred súdom, pričom žalobkyňa nazerala do súdneho spisu viac\nako tri týždne pred vytýčeným termínom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, čím jej daný dostatočný\nčasový priestor na podanie predmetnej žiadosti, resp. uskutočnenie iných právnych prostriedkov za\núčelom sprístupnenia administratívneho spisu žalovaného.\nPoukázal na to, že meritom veci bolo posudzovanie súladu súťažných podkladov s ustanoveniami\nzákona o verejnom obstarávaní, pričom žalobkyňa v odvolaní ďalej namieta, že verejný obstarávateľ\nkoncipoval súťažné podklady neštandardným spôsobom v rozpore s bežnou praxou, čo podľa\njeho názoru zakladá dôvodnú pochybnosť o transparentnosti takého konania najmä voči možným\nuchádzačom, a že sa krajský súd zameral iba na výsledok verejného obstarávania a nie na podstatu\nproblému, neštandardné súťažné podklady, ktoré môžu spôsobiť, že sa potenciálni uchádzači ani\nnezúčastnia, alebo že aj napriek skončeniu verejného obstarávania toto založí nezákonný stav s\nnásledkom vzniku súdnych sporov medzi zhotoviteľom a obstarávateľom, čím príde k omeškaniu a v\nkonečnom dôsledku prepadnutiu finančných prostriedkov.\nOhľadom tvrdenia žalobkyne týkajúceho sa neštandardného koncipovania súťažných podkladov sa\nžalovaný pridržal svojho názoru vysloveného tak v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe\na s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka\n\nuviedol, že úlohou zákonnej úpravy verejného obstarávania je normatívne zakotviť proces zadávania\nzákaziek a stanoviť minimálne pravidlá, v rámci ktorých je verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ\npovinný postupovať predovšetkým pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na to, že prostredníctvom\nverejného obstarávania dochádza k zabezpečovaniu verejných potrieb verejných zdrojov, normatívna\núprava verejného obstarávania musí reflektovať požiadavku na dodržiavanie jeho základných princípov\n(upravených aj právom Európskej únie) - rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie uchádzačov\nalebo záujemcov, transparentnosti a hospodárnosti a efektívnosti. Zákonodarca tieto základné zásady\npremietol do ustanovenia § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.\nS poukazom na princípy rovnakého zaobchádzania a transparentnosti procesu zadávania verejných\nzákaziek bol žalovaný toho názoru, že možno jednoznačne skonštatovať, že koncipovaním platobných\npodmienok, ako tomu bolo v súťažných podkladoch, nemohlo dôjsť k porušeniu uvedených princípov.\nTak ako žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe, zo súťažných\npodkladov jednoznačne a určito vyplýva, že verejný obstarávateľ sa v zmluve o dielo zaväzuje\nuhradiť dohodnutú zmluvnú cenu, preto nie je možné hovoriť o právnej neistote víťazného uchádzača.\nSpôsob uhrádzania dohodnutej zmluvnej ceny bol taktiež dostatočne určitý a vopred známy všetkým\nuchádzačom. To, že sa ho verejný obstarávateľ rozhodol nastaviť na viacero platieb so 120-dňovou\nlehotou splatnosti (aj s podmienením vystavenia faktúry úhradou predošlej splatnej faktúry) je podľa\nnázoru žalovaného prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov záväzkového vzťahu. Otázka, či takéto\npodmienky sú súladné s obchodnými zvyklosťami alebo poctivým obchodným stykom nie je vecou\nvýkonu dohľadu nad verejným obstarávaním, ale súdneho prieskumu v občianskom súdnom konaní.\nVecou dohľadu nad verejným obstarávaním taktiež podľa názoru žalovaného nie je ani posudzovanie\nsúladu zmieňovaných podmienok so zákonom o dani z pridanej hodnoty. Navyše, v súvislosti so\nspolufinancovaním zákazky z fondov Európskej únie sa žalovaný domnieval, že stanovené platobné\npodmienky ani nevybočujú z rámca bežných obchodných zvyklostí v danom odvetví.\nČo sa týka tvrdení žalobkyne ohľadom neskúmania namietaného súladu súťažných podkladov,\nnemožnosti odkazovania alebo stotožnenia sa s názorom žalovaného správneho orgánu bez náležitého\npodloženia zákonnou úpravou, uvedenia demonštratívneho výpočtu zákonných ustanovení bez ich\npriradenia k zistenému skutkovému stavu, ako aj toho, že krajský súd sa zameral iba na výsledok\nverejného obstarávania a nie na podstatu problému, žalovaný uviedol, že s takouto argumentáciu\nnesúhlasí. Naopak, plne sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom krajský súd\nskonštatoval, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia nie je nanovo zisťovať skutkový\nstav, ale posúdiť správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav, správnosť interpretácie zákonných\npravidiel žalobcu z jeho právnej argumentácie a z odôvodnenia rozhodnutia.\nŽalovaný sa preto domnieval, že napadnutý rozsudok nedisponuje právnou, ani inou vadou, ktorá má za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci. Argumentáciu žalobkyne v tomto smere žalovaný považoval\nza nepodloženú a čisto účelovú.\nPokiaľ žalobkyňa spochybňovala názor krajského súdu ohľadom analogického poukazovania na\nustanovenie § 278 Obchodného zákonníka, poukázal žalovaný na to, že predkladateľ verejného návrhu\nna uzavretie zmluvy má možnosť vytvoriť si vhodnú situáciu vo svoj prospech, a preto sa prijímateľ\nnemôže dovolávať rozporu postupu so zásadami poctivého styku. Ak žalobkyňa namietla, že daný\nnázor možno aplikovať len v podmienkach bežného obchodného styku, v danom prípade sa jedná o\nverejnoprávny vzťah. K poukazovaní žalobkyne na základné princípy verejného obstarávania v zmysle\n§ 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní žalovaný poukazujúc na svoju argumentáciu uvedenú\nv predošlom bode vyjadrenia uviedol, že sa nemôže stotožniť s tvrdením žalobkyne ani ohľadom\nustanovenia § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach a rozsahu\npodaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a\n§ 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, a to vo vzťahu k vadám\nrozsudku krajského súdu.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nje preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo\nveci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV prejednávanej veci bolo úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať na základe žaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu\nžalovaného z 18. októbra 2011, č. 703-6000/2011-ON/251 o zamietnutí námietok žalobkyne vo verejnom\nobstarávaní (§ 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní).\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem popisu skutkového stavu veci zisteného z obsahu\nspisového materiálu a citácie zákonných ustanovení uviedol len to, že mal za zrejmé, že žalobkyňa\nsa nemôže dovolávať rozporu postupu verejného obstarávateľa so zásadami poctivého obchodného\nstyku, pretože predmetný zákon vo svojich právach umožňuje vytvoriť verejným návrhom výhodnú\nsituáciu v prospech predkladateľa verejného návrhu a súhlasiac s názorom žalovaného, že žalobca svoje\nnámietky oprel výlučne o špekulatívne domnienky a dôsledky pre prípad, ak by obstarávateľ nesplnil\nsvoje platobné povinnosti, poukázal iba na to, že verejná súťaž bola vyhlásená v súlade so zákonom,\nbolo v nej uvedené, že zákazka sa týka projektu - programu financovaného z fondov Európskej únie\na záujemcom teda mala byť pred vyžiadaním súťažných podmienok známa okolnosť ohľadom vyššej\nadministratívnej náročnosti finančných zúčtovaní a tiež v zhode so žalovaným skonštatoval, že nezistil\nv platobných podmienkach určených verejným obstarávateľom v koncepte zmluvy o dielo ako súčasti\nsúťažných podkladov taký rozpor so zákonom, ktorý by mohol zásadne ovplyvniť výsledok verejného\nobstarávania.\nTieto závery krajského súdu nemožno považovať za dostačujúce.\nV súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02) je jedným\nz princípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi\nkonania, a to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí,\na to jednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa\ns nimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\n\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).\nZ odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo\nveci podstatné a právne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. I. ÚS 236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko\nz 09. decembra 1994, Hiro Balani v. Španielsko z 09. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29.\nmája 1997).\nV súdnom preskúmavacom konaní súd postupuje v súlade s ustanoveniami piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku a hoci správny súd nie je súdom skutkovým a teda nie jeho povinnosťou\nani úlohou zisťovať skutkový stav veci a sám dokazovanie zásadne nevykonáva, je jeho povinnosťou\nnáležite sa vysporiadať s dôvodmi žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), nakoľko správny súd (v danom prípade\nkrajský súd) je obsahom jednotlivých žalobných dôvodov žaloby viazaný, ako to vyplýva aj z ustanovenia\n§ 250h ods. 1 OSP.\nKrajský súd v Bratislave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných\nustanovení a zásad nepostupoval.\nI keď správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov konania uvádzaných jeho účastníkmi, treba\nvytknúť krajskému súdu, že v danej preskúmavanej veci sa s dôvodmi žaloby nevyporiadal dostatočne,\nnajmä vo vzťahu k § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a namietaným súťažným podmienkam\na bez bližšieho objasnenia podstaty námietok žalobkyne si osvojil závery žalovaného vyplývajúce z\nnapadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd tak opomenul, že len Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako odvolaciemu súdu v\nsprávnom súdnictve zákon umožňuje, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§\n219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP); ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje\nako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže\nv odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie (§\n250ja ods. 7 OSP). Na odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu ako súdu prvého stupňa v správnom\nsúdnictve sa citované zákonné ustanovenia nevzťahujú a nerešpektovaním platných princípov na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia krajský súd v správnom súdnictve okrem iného odníma účastníkovi i možnosť\nnáležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (rozsudku krajského súdu), voči\nktorému má právo podať opravný prostriedok (odvolanie).\nKrajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad\nzákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Preto je napadnuté rozhodnutie krajského súdu aj nepresvedčivé.\n\nTýmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho\nrozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za následok porušenie práva žalobkyne na\nspravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nPokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej nebolo zo strany krajského súdu umožnené oboznámiť sa riadne\ns celým spisovým materiálom, táto námietka sama o sebe nemohla spôsobiť zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, nakoľko z obsahu spisu krajského súdu nevyplýva, že by právny zástupca žalobkyne pri\nnahliadaní do spisu dňa 27. septembra 2012 namietal nepripojenie administratívneho spisu a z úradného\nzáznamu (č. l. 51) ani nevyplýva žalobkyňou namietané upozornenie na osobitnú žiadosť, pričom aj\nkeby tomu tak bolo, do vyhlásenia rozsudku dňa 19. októbra 2012 (č. l. 52) uplynula dostatočne dlhá\ndoba na to, aby žalobkyňa mohla do kompletného spisového materiálu znova nahliadnuť, keď navyše\núprava na vyhlásenie rozsudku zo 07. septembra 2012 sa v čase nahliadania do spisu v súdnom spise\nuž nachádzala (č. l. 50).\nV ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná, dôsledne sa vyporiada s námietkami žalobkyne\n(žalobnými dôvodmi), znova o žalobe rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní včítane\npríslušného právneho posúdenia, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nV súvislosti s nazeraním do súdneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti,\nže právo nazerať do spisu je zákonným právom účastníka konania (§ 44 ods. 1 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP). Nazeranie do spisu je podrobne upravené v § 195 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre\nokresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Spravovací poriadok“), pričom podľa ods. 8 veta pred bodkočiarkou § 195 Spravovacieho poriadku\nsúdnym spisom sa na účely nazerania do súdneho spisu a vyhotovovania výpisov, odpisov a fotokópií\nz neho rozumie celý súdny spis vrátane pripojených súdnych spisov alebo pripojených spisov iných\norgánov verejnej moci. Z uvedeného je zrejmé, že účastníkovi konania nemožno pri uplatnení tohto jeho\nzákonného práva robiť nijaké prekážky a akýmkoľvek spôsobom mu realizáciu tohto práva sťažovať.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nnie\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}