{"guid": "e77a2bb7-fdd2-4285-9f4f-3e879f60df6e:f9b8a5da-671a-4048-8adf-7a7d111fddd1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2", "spisova_znacka": "8Sži/9/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/9/2013 z 16. 7. 2013", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 16. júla 2013, sp. zn. 8Sži/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2", "identifikacne_cislo": "1011201710", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2013-07-16", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9b8a5da-671a-4048-8adf-7a7d111fddd1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sži/9/2013\n1011201710\n16. 07. 2013\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201710.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25A,\nBratislava, IČO: 30 794 242, zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, so sídlom Západný rad\n39, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. septembra 2010\na rozhodnutia č. 25/2010-11/1/ORK zo dňa 5. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S 206/2011-72 zo dňa 21. februára 2013 v časti týkajúcej sa náhrady\ntrov konania, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 206/2011 - 72 zo dňa\n21. februára 2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave konanie v časti o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia\nžalovaného za dňa 29. septembra 2010 zastavil a účastníkom náhradu na trov konania nepriznal, keďže\nv predmetnej veci boli žalobcovi trovy priznané osobitným uznesením č. k. 1S 206/2011 - 57 zo dňa 26.\noktóbra 2011 vo výške 254,88 €.\nProti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote dňa 11. apríla 2013 odvolanie, v ktorom\nsa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a priznania náhrady trov konania vo výške 548,63 €\npozostávajúcu z náhrady trov prvostupňového konania vo veci preskúmavania fiktívneho rozhodnutia\n(prevzatie veci, žaloba, späťvzatie) a odvolacieho konania (odvolanie), zvýšenú o sadzbu DPH.\nŽalobca označil tvrdenie krajského súdu, že náhrada trov konania bola priznaná iným uznesením za\nzavádzajúce. Uvedeným rozhodnutím bola priznaná náhrada trov konania iba za konanie o preskúmanie\npísomne vyhotoveného rozhodnutia žalovaného, nie však aj za preskúmanie fiktívneho rozhodnutia. Šlo\no konanie v dvoch spojených veciach, takže mala byť priznaná zvýšená náhrada v zmysle § 13 ods.\n3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov (ďalej v texte uznesenia len „Vyhláška\"). Krajský súd v uznesení zo dňa\n26. októbra 2011 priznal náhradu len za dva úkony, pričom náhradu za úkon späťvzatia žaloby v časti\ntýkajúcej sa fiktívneho rozhodnutia nepriznal.\nŽalobca namietal použitie dôvodu hodného osobitného zreteľa, keď uviedol, že tento krajský súd\naplikoval účelovo a v rozpore so zmyslom právnej úpravy. Na skutočnosti, že žalovaný sám akceptoval\nnezákonnosť svojho rozhodnutia a po podaní žaloby ho na základe mimoriadneho opravného\nprostriedku žalobcu zrušil, nie je nič hodné osobitného zreteľa, ide o situáciu predvídanú § 146 ods.\n\n2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte\nuznesenia len O. s. p.), a teda mala byť priznaná náhrada aj za túto časť žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnuté\nuznesenie krajského súdu v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., § 212 ods.\n1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S 206/2011 - 57 zo dňa 26. októbra 2011 zaviazal žalovaného\nk náhrade trov konania proti žalobcovi vo výške 254,88 €, pričom toto uznesenie bolo na odvolanie\nžalobcu zmenené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/8/2013 zo dňa 16. júla 2013 tak, že bola\npriznaná náhrada trov konania aj za čiastočné späťvzatie žaloby. Predmetom konania vedeného pod sp.\nzn. 8Sži/8/2013 bola aj otázka priznania náhrady resp. zvýšenie odmeny za ďalšie úkony, za žalobcom\nuvádzanú „časť žaloby\", pričom v tejto súvislosti odvolací súd z relevantnej časti uznesenia uvádza:\n„V prejednávanej veci nedošlo k spojeniu vecí v zmysle § 112 O. s. p., nemožno preto aplikovať §\n13 ods. 3 Vyhlášky. Skutočnosťou, že žalobca sa domáhal preskúmania dvoch správnych rozhodnutí,\nnemožno odôvodňovať priznanie náhrady trov, resp. zvýšenie základnej sadzby tarifnej odmeny, za\núkony, ktoré reálne neboli vykonané. Tomuto svedčí aj obsah podanej žaloby, keď právny zástupca v\nprvotnom vyčíslení trov konania ako vykonané úkony uviedol prevzatie veci a podanie žaloby, pričom\nako trovy právneho zastúpenia uviedol sumu priznanú mu krajským súdom v napadnutom uznesení. V\nprejednávanej veci neprebiehalo iné konanie, ktoré by bolo možné podradiť pod pojem ostatná spojená\nvec, v ktorej by inak právnemu zástupcovi patrila náhrada. Žalobcom prezentované členenie žaloby,\nna časť týkajúcu sa fiktívneho rozhodnutia a časť týkajúcu sa rozhodnutia formálne vydaného (bod III\nžaloby), nemožno považovať za dva samostatné úkony právnej pomoci, za ktoré by v inom konaní\n(ostatnej spojenej veci) patrila náhrada, a teda priznať im zodpovedajúcu náhradu trov konania.\"\nPre úplnosť najvyšší súd uvádza, že pokiaľ v odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.\n1S 206/2011 - 57 zo dňa 26. októbra 2011 požadoval len zvýšenie tarifnej odmeny odkazujúc na § 13\nods. 3 Vyhlášky, keďže sa malo jednať o spojené veci, v prejednávanej veci žalobca v odvolaní požaduje\npriznanie už plnej náhrady za ďalšie úkony.\nKrajský súd o trovách konania /medzi tými istými účastníkmi, v rovnakom konaní/ už rozhodol v skoršom\nrozhodnutí 1S 206/2011 - 57 zo dňa 26. októbra 2011, a preto sa najvyšší súd stotožnil so jeho záverom\nuvedeným v napadnutom rozhodnutí a jeho postup vyhodnotil ako súladný so zákonom.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal,\nkeď žalobca úspech vo veci nemal a žalobcovi ich náhrada nepatrí.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/206/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}