{"guid": "2608ef85-46cf-40ae-afcf-8128e4ebb788:25a23511-a8dc-4f88-a12f-69904966e8d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1", "spisova_znacka": "1Sžd/12/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/12/2013 z 10. 12. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. decembra 2013, sp. zn. 1Sžd/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1", "identifikacne_cislo": "1011201694", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2013-12-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-5", "nazov": "§ 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/25a23511-a8dc-4f88-a12f-69904966e8d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/12/2013\n1011201694\n10. 12. 2013\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201694.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belko a z členov Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobcu: W., O., zastúpeného:\nJUDr. Peter Schmidl, advokát, Malé námestie 5402/1A, Malacky, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, Bratislava), o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. p.: KRP-P-DI-BCP-71/2011 zo dňa 19. septembra 2011, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. decembra 2012 č. k. 2S/163/2011-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05. decembra 2012 č.\nk. 2S/163/2011-46 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-P-DI-BCP-71/2011 zo dňa 19.09.2011 ako aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu č. p.: ORP-P-477/MA-DI-OBCP-2010 zo dňa 27.07.2011, ktorým\nbol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch a bola mu uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\nvo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu správneho\norgánu zistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.07.2011 č. p.: ORP-P-477/\nMA-DI-OBCP-2010 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/\nzákona č. 372/1990 Zb. a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona mu bola uložená sankcia, a\nto pokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov, pričom zákaz\nčinnosti začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom podľa § 14 ods. 2 cit.\nzákona sa do času zákazu činnosti započítava aj čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu\nštátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať,\nt. j. od 19.07.2010 do 13.09.2010. Žalobca ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 23 ods.\n5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože dňa\n19.07.2010 v čase o 13:00 hod. viedol motorové vozidlo zn. T. ev. č. W. v Malackách, pričom cúval z\n\nvedľajšej cesty označenej dopravnou značkou P1 - „Daj prednosť v jazde“ vedľa predajne „101 drogérie“\nna Záhorácku ulicu, kde pri vycúvaní zastavil blízkosti križovatky na pravej strane krajnice Záhoráckej\nul. v smere do centra a vzápätí odbočoval vľavo na Pribinovu ul., pričom ohrozil vodiča vozidla zn. O.\nev. č. W. idúceho za ním po Záhoráckej ul. v smere do centra, následkom čoho došlo k zrážke.\nKrajský súd ďalej skonštatoval, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie oprel o zhromaždené\nlistinné dôkazy, a to záznam dopravnej nehody, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok\na fotodokumentáciu z miesta nehody, ďalej o výsluchy účastníkov dopravnej nehody (žalobcu a vodičky\nW.) a svedkov X. a X., ako aj o odborné vyjadrenie súdneho znalca z odboru cestnej dopravy R., na\nzáklade ktorých určil skutok tak ako bol sformulovaný vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Na\npodklade odborného vyjadrenia súdneho znalca konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody\nbola nesprávna technika jazdy žalobcu, nakoľko pri vychádzaní od okraja vozovky a odbočovaní doľava\nohrozil vodičku vozidla zn. O. idúceho za ním, pričom začal odbočovať už z polohy vozidla pri pravom\nokraji cesty, čo vyvolalo kolíznu situáciu. Žalobca zároveň oneskorene reagoval na vozidlo zn. O. pred\nzačiatkom odbočovania, čo mu znemožnilo zabrániť dopravnej nehode. Vodička vozidla zn. O. W. by\npodľa znalca nehode zabránila iba v prípade, ak by sa s vozidlom pohybovala rýchlosťou 17,67 - 21,5\nkm/h, pričom túto rýchlosť však z právneho hľadiska dodržať nemusela. Prvostupňový správny orgán\nďalej uviedol, že výpovede svedkov vykonané pred správnym orgánom potvrdili priebeh dopravnej\nnehody, tieto sa navzájom dopĺňajú a podporujú, pričom svedkovia X. a X. videli a popísali správanie\nsa účastníkov dopravnej nehody minimálne až do bezprostrednej zrážky vozidiel, pričom ich výpovede\nneodporovali ani odbornému vyjadreniu znalca. Preto správny orgán nemal pochybnosti ani o zákonnosti\na správnosti odborného vyjadrenia vypracovaného súdnym znalcom. Ten uviedol, že porušenie pravidiel\ncestnej premávky vodičkou W. nebolo preukázané príčinou dopravnej nehody bolo nedanie prednosti v\njazde zo strany žalobcu pri vychádzaní z okraja cesty a ohrozenie vodičky W. idúcej zo svojim motorovým\nvozidlom cez križovatku v priamom smere po hlavnej ceste v smere do centra mesta Malacky.\nKrajský súd ďalej uviedol, že proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal\nžalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. p.: KRP-P-DI-BCP-71/2011 zo dňa 19.09.2011\nzamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Malackách potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia\npoukázal na to, že skutok, zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným, bol v dostatočnej\nmiere preukázaný, výpovede svedkov manželov U. ako priamych svedkov dopravnej nehody\npotvrdili priebeh dopravnej nehody nezávisle od odborného vyjadrenia znalca. Znalec vychádzal z\nkompletného spisového materiálu, na základe ktorého dospel k jednoznačným záverom, ktoré zhrnul vo\nvypracovanom odbornom vyjadrení.\nŽalobca v žalobe namietal, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci,\nnapriek návrhom žalobcu nebol do konania pribratý nový znalec, nebola vykonaná obhliadka miesta\nčinu ani rekonštrukcia, na základe ktorých by znalec mohol presne zistiť a verifikovať skutočnosti\nuvádzané svedkami a účastníkmi dopravnej nehody. Žalobca ďalej uviedol, že znalec na mieste nehody\nnikdy nebol v prítomnosti účastníkov a svedkov dopravnej nehody, vychádzal iba z ich tvrdení, ktoré\nneobsahujú presné údaje k miestam a časom, kde a kedy sa ktorý účastník dopravnej nehody nachádzal.\nŽalobca tvrdil, že v smere jazdy svedkyne poškodenej N. boli dva prechody pre chodcov, pričom nik\nnezisťoval, pri ktorom z nich sa žalobca v čase cúvania nachádzal a z ktorej strany, čo pre závery\nznalca môže znamenať úplne iné výsledky. Ďalej namietal, že došlo v rámci priestupkového konania k\nmanipulácii s výsluchmi svedkov manželov U., pretože títo z miesta, kde sa v čase nehody nachádzali,\nobjektívne nevideli priebeh nehody a šli sa pozrieť až na jej následky. Žalobca popisoval priebeh nehody\ninak ako poškodená N. a znalec, hoci je povinný vypracovať všetky možné varianty priebehu nehody\npodľa tvrdení jej účastníkov a potom ich technicky exaktne potvrdiť alebo vyvrátiť, nikdy k tomuto\nobjektívnemu zisteniu nepristúpil a správne orgány rovnako neprejavili záujem o objektívne prešetrenie\nskutočného priebehu nehodového deja. Správny orgán sa podľa žalobcu neriadil povinnosťou zistiť\nobjektívny stav veci, vykonať všetky dostupné dôkazy svedčiace v prospech i neprospech priestupcu a\nna základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci potom vydali rozhodnutie, ktoré nezodpovedá\nzisteniam obsiahnutým v spise. Žalobca mal za to, že až po doplnení dokazovania o objektívne znalecké\ndokazovanie vychádzajúce z presných údajov odkiaľ ktorý svedok čo pozoroval, a verifikácii, či vôbec\npozorovať objektívne mohol, a až po upresnení tvrdení účastníkov dopravnej nehody o miestach a čase\nich pohybu tesne pred kolíziou ich vozidiel a technickej verifikácii ich variant znalcom bude možné vo\nveci zaujať objektívne stanovisko.\n\nKrajský súd poukázal na to, že podľa § 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič vozidla, ktoré zastavilo\nalebo stálo a opäť vychádza od kraja cesty alebo od chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov\ncestnej premávky; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodičovi vozidla pravidelnej\nverejnej dopravy osôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinný umožniť vyjdenie zo zastávky alebo\nzo zastávkového pruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla; vodič takéhoto\nvozidla pritom nesmie ohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým smerom. Ďalej podľa § 22 ods.\n1 písm. g/ ZOP priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší\nvšeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku\nvznikne dopravná nehoda. Podľa § 22 ods. 2 písm. c/ ZOP za priestupok podľa odseku 1 písm. e/, g/ až\ni/ možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nS ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či správne orgány\nv konaní zhromaždili dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a či zistený skutkový stav poskytol\nspoľahlivý podklad pre vyvodené právne závery. Ďalej uviedol, že na základe administratívneho\nspisu možno jednoznačne skonštatovať, že správne orgány vo veci náležite zistili skutkový stav veci\na zhromaždili dostatok dôkazov, na základe ktorých dospeli k správnemu záveru, že počínanie si\nžalobcu bezprostredne pred zrážkou jeho vozidla s vozidlom poškodenej W. naplnilo skutkovú podstatu\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že pri vychádzaní od okraja cesty a\nodbočovaní vľavo ohrozil vodičku vozidla zn. O. W. idúcu za ním, následkom čoho došlo k zrážke týchto\nvozidiel. Situácia bezprostredne po nehode bola dôkladne zdokumentovaná, poškodené vozidlá boli\nohliadnuté, pričom na základe týchto podkladov bolo súdnym znalcom spracované odborné vyjadrenie\nk priebehu, príčinám a následkom dopravnej nehody. Závery znalca boli logicky odôvodnené a plne\nkorešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä so svedeckou výpoveďou X., ktorá sa zhoduje s\nobsahom vysvetlenia podaného policajným orgánom krátko po nehode.\nV konaní nevznikla žiadna reálna pochybnosť o presnom mieste a čase nehody, ani o pohybe kolíznych\nvozidiel bezprostredne pred zrážkou. Za daných okolností postupoval žalovaný správne, keď vyhodnotil\nnávrhy na ďalšie dokazovanie, najmä na ustanovenie iného znalca z odboru dopravy do konania,\nako neopodstatnené a vychádzal zo skutkových zistení, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie o\npriestupku dostačujúce.\nKrajský súd v Bratislave dospel po preskúmaní veci k záveru, že správne orgány v konaní dostatočne\nzistili skutkový stav, tento po právnej stránke správne posúdili a svoje závery aj náležite odôvodnili.\nNakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, postupoval súd podľa §\n250j ods. 1 OSP a žalobu zamietol.\nII.\nStručné zhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia a jeho vrátenia na nové konanie buď prvostupňovému súdu alebo prvostupňovému\nsprávnemu orgánu.\nŽalobca uviedol, že Krajský súd Bratislava v rozhodnutí uvádza len všeobecne, bez uvedenia čo\ni len jedného konkrétneho dôkazu, že správne orgány správne zistili skutkový stav, dôkladne vec\nzadokumentovali, závery znalca boli logické, bol presne zistený pohyb vozidiel pred kolíziou - všetko len\nvšeobecné, nekonkrétne formulácie, čo vyúsťuje v to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné\na ako také nezákonné. Ďalej je zrejmé, že aj tieto závery nie sú jednoznačne a bez pochybností\nnezodpovedajú stavu zadokumentovanému v spisovom materiáli. Žalobca uviedol, že od počiatku\nnamietal, že znalec nesprávne počíta vzdialenosti a rýchlosti od prvého/najbližšieho/prechodu pre\nchodcov k miestu zrážky, hoci hovoria o druhom prechode od miesta zrážky vzdialeného podstatne viac/\nmiesto kde žalobca videl pri cúvaní auto p. N./. Tvrdí, že znalec bol povinný vysporiadať sa aj s týmto\nvariantom, napriek námietkam sa však o tom nezmienil. Znalec vychádzal z výpovedí svedkov, ktorých\nvýpovede boli podľa žalobcu zmanipulované /čo mali priznať na polícii v Nitre/. Namietal, že znalec\nmusel svoj posudok upravovať, a že jeho nesprávnosť nakoniec pripustil pôvodne aj odvolací správny\norgán a pri zákonnom postupe mal byť do konania do konania pribratý iný znalec, čo odvolací správny\n\norgán aj naznačil. Navyše nebola urobená previerka výpovedí na mieste udalosti a miestach kde sa\nvypovedajúci svedkovia v čase dopravnej nehody nachádzali a znalec vychádzal z výpovedí svedkov,\nktorí keď identifikovali miesto, kde sa v čase nehody nachádzali, jednoznačne nemohli priebeh vidieť, čo\nnapokon aj priamo jedna zo svedkýň (vedľa ktorej sa v čase nehody pri stolovaní na terase reštaurácie\nnachádzal aj jej manžel - ďalší svedok) priznala, že nehodu videli až po počutí nárazu. Žalobca tvrdí,\nže ani s týmito okolnosťami sa znalec nijako nevyrovnal. Rovnako nepreveril priebeh nehody podľa\ntvrdení žalobcu, hoci je povinný správnemu orgánu, či inému rozhodujúcemu orgánu predložiť posudok\nriešiaci všetky varianty uvádzané účastníkmi deja a technicky dokazovať možnosť alebo nemožnosť\nich priebehu. V danej veci je riešené len tvrdenie p. N., ktorá sa vyjadrila: „z ničoho nič som pred\nsebou zbadala vozidlo, ktoré som chcela predbehnúť z ľavej strany“. Na úseku 200-300m pred miestom\nnehody vôbec nevidela, to čo napokon uvádzajú všetci ostatní, že vozidlo z vedľajšej cesty nacúvalo na\nhlavnú, tam zastavilo, muselo sa pohnúť dopredu a až potom mohlo odbočovať. Vodička N. dej trvajúci\n7 - 12 sekúnd nevidela, ako sama uvádza, až tesne pred nárazom zbadala pred sebou vozidlo, do\nktorého nakoniec narazila. Tvrdenia o tom, kam žalobca nacúval, odkiaľ zašiel k stredu križovatky podľa\nneho, že dával dokonca prednosť oproti idúcemu vozidlu a až potom začal odbočovať nik nepreveril\na s takouto možnosťou sa znalec vôbec nezaoberal. Tieto tvrdenia žalobcu sú v spise od počiatku,\nteda nejde o dodatočné účelové zmeny. Ďalej tvrdí, že sa s nimi iba doteraz účelovo nik nezaoberá.\nPritom p. N. pred nehodou ani nebrzdila, ani sa nepokúsila prejsť v ľavom jazdnom pruhu cesty, ktorý bol\nabsolútne, a v ktorom nakoniec, podľa pravidiel cestnej premávky mala správne jazdiť. Podľa žalobcu sa\nnik nevysporiadal s uvedeným napriek tomu, že sa jedná o miesto s dvoma vyznačenými prechodmi pre\nchodcov, so zastávkou pre autobusy, so značkou prikazujúcou znížiť rýchlosť a značkou upozorňujúcou\naj na pohyb chodcov a detí, čo všetko malo podľa zákona u vodičky N., ktorá po takto označenej\nkomunikácii k miestu stretu prichádzala, evokovať zvýšenú pozornosť a opatrnosť. Žalobca nesprávne\ncúval do križovatky, ale to nebolo príčinou tejto dopravnej nehody, pretože od nacúvania a jeho ďalšieho\nkonania do stretu vozidiel uplynulo toľko času, že vodič prichádzajúci po hlavnej ceste, pri venovaní\nsa jazde, mohol absolútne bezkolízne uvedeným miestom prejsť. Žalobca uviedol, že jedine absolútne\nnevenovanie sa situácii v cestnej premávke mohlo túto nehodu spôsobiť a aj jednoznačne spôsobilo.\nNamieta, že od začiatku žiada objektívneho znalca, preverenie reality výpovedí svedkov, objektivizovať\ntieto tvrdenia, verzie účastníkov znalecky preveriť a až potom urobiť záver. Vyplatenie poistky v prospech\np. N. do týždňa po nehode, hoci vec dodnes nie je skončená pričom polícia okamžite dala poisťovni záver,\nže na vine je žalobca a postup policajta na miest dopravnej nehody, ktorý okamžite zadržal žalobcov\nvodičský preukaz, nezabezpečenie kamerových záznamov, ktoré boli požadované od začiatku, je len\ndokreslením iných vplyvov v rámci prvostupňového správneho konania v tejto veci. Napokon uviedol, že\nžalobca vykonal trest zákazu činnosti a zaplatil pokutu.\nŽalobca v odvolaní navrhol napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nezákonné zrušiť a vec vrátiť\nna nové konanie a rozhodnutie.\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadri tak, že sa v plnej miere stotožňuje s výrokom a odôvodnením\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a považuje ho za správny. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného a jeho postupu, súd dospel k záveru, že správny orgán zistil skutkový stav, z ktorého\nbolo nepochybne preukázané spáchanie priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 o\npriestupkoch v. z. n. p. platného a účinného v čase spáchania priestupku a bola mu uložená sankcia,\npodľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch pokuta 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nna dobu 4 mesiace. Z prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia je podľa žalovaného zrejmé,\naké dôkazné prostriedky boli podkladom pre rozhodnutia, zo spáchania akého dopravného priestupku\nbol žalobca uznaný vinným a na základe akej správnej úvahy dospel správny orgán k výške uloženej\nsankcie. Ďalej sa vyjadril, že v konaní pred krajským súdom bolo dostatočne preukázané, že žalobca\nsvojim konaním porušil § 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, kde je v prvej vete tohto ustanovenia uvedené, že vodič vozidla, ktoré zastavilo alebo\nstálo a opäť vychádza od okraja cesty alebo chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej\npremávky, pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Žalovaný uviedol, že súd vo svojom\nrozsudku správne skonštatoval a je toho názoru, že správne orgány vo veci náležite zistili skutkový stav\n\nveci a zhromaždili dostatok dôkazov, na základe ktorých dospeli k správnemu záveru, že počínanie si\nžalobcu bezprostredne pred zrážkou jeho vozidla s vozidlom poškodenej W. naplnilo skutkovú podstatu\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že pri vychádzaní od okraja cesty a\nodbočovaní vľavo ohrozil vodičku vozidla zn. O. W. idúcu za ním, následkom čoho došlo k zrážke týchto\nvozidiel. Situácia bezprostredne po nehode bola dôkladne zdokumentovaná, poškodené vozidlá boli\nobhliadnuté, pričom na základe týchto podkladov bolo súdnym znalcom spracované odborné vyjadrenie\nk priebehu, príčinám a následkom dopravnej nehody. Závery znalca boli logicky odôvodnené a plne\nkorešpondujú s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä so svedeckou výpoveďou X., ktorá sa zhoduje s\nobsahom vysvetlenia podaného policajným orgánom krátko po nehode.\nS poukazom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok krajského\nsúdu potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nPrvostupňový správny orgán (Okresné riaditeľstvo PZ v Malackách) vo svojom rozhodnutí č. p.: ORPP-477/MA-DI-OBCP-2010 zo dňa 27.07.2011 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch\nv. z. n. p a bola mu uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, a to pokuta vo\nvýške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace. Prvostupňový správny\norgán svoje rozhodnutie oprel o zhromaždené listinné dôkazy, a to záznam dopravnej nehody, zápisnicu\no ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok a fotodokumentáciu z miesta nehody, ďalej o výsluchy\núčastníkov dopravnej nehody (žalobcu a vodičky W.) a svedka X., ako aj o odborné vyjadrenie súdneho\nznalca z odboru cestnej dopravy R., na základe ktorých ustálil skutok tak, ako bol sformulovaný vo\nvýrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Na podklade odborného vyjadrenia znalca konštatoval, že\ntechnickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu, nakoľko pri vychádzaní\nod okraja vozovky a odbočovaní doľava ohrozil vodičku vozidla zn. O. idúceho za ním, pričom začal\nodbočovať už z polohy vozidla pri pravom okraji cesty, čo vyvolalo kolíznu situáciu. Žalobca zároveň\noneskorene reagoval na vozidlo zn. O. pred začiatkom odbočovania, čo mu znemožnilo zabrániť\ndopravnej nehode. Vodička vozidla zn. O. W. by podľa znalca nehode zabránila iba v prípade, ak by sa\ns vozidlom pohybovala rýchlosťou 17,67 - 21,5 km/h, ktorú rýchlosť však z právneho hľadiska dodržať\nnemusela. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že výpovede svedkov vykonané pred správnym\norgánom potvrdili priebeh dopravnej nehody, tieto sa navzájom dopĺňajú a podporujú, pričom svedkovia\nX. a X. videli a popísali správanie sa účastníkov dopravnej nehody minimálne až do bezprostrednej\nzrážky vozidiel, pričom ich výpovede neodporovali ani odbornému vyjadreniu znalca. Preto správny\norgán nemal pochybnosti ani o zákonnosti a správnosti odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom.\nUviedol, že porušenie pravidiel cestnej premávky vodičkou W. nebolo preukázané a príčinou dopravnej\nnehody bolo nedanie prednosti v jazde zo strany žalobcu pri vychádzaní z okraja cesty a ohrozenie\nvodičky W. idúcej so svojím motorovým vozidlom cez križovatku v priamom smere po hlavnej ceste v\nsmere do centra mesta Malacky.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V\nodôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že skutok, zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným,\nbol v dostatočnej miere preukázaný, výpovede svedkov manželov U. ako priamych svedkov dopravnej\nnehody potvrdili priebeh dopravnej nehody nezávisle od odborného vyjadrenia znalca. Znalec vychádzal\nz kompletného spisového materiálu, na základe ktorého dospel k jednoznačným záverom, ktoré zhrnul\nvo vypracovanom odbornom vyjadrení.\nPri rozhodovaní žalovaný vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to zo záznamu dopravnej\nnehody, zo zápisnice o ohliadke miesta nehody a z náčrtku miesta nehody. Námietky žalobcu ohľadom\n\nnevykonania ohliadky miesta činu preto považoval za irelevantné. K námietkam spochybňujúcim\nodborné vyjadrenie znalca R. žalovaný uviedol, že ide o súdneho znalca z odboru cestnej dopravy,\nodvetvie nehody v cestnej premávke, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov Ministerstva\nspravodlivosti SR. Znalec pri vypracovaní odborného vyjadrenia vychádzal zo zápisnice o ohliadke\nmiesta dopravnej nehody, vyhotovenej fotodokumentácie, náčrtku a plánu miesta nehody a ďalšieho\nspisového materiálu, nielen z výpovedí svedkov, pričom na základe uvedených podkladov dospel\nk jednoznačným záverom, a to že vozidlo zn. O. vodičky W. jazdilo vo svojom jazdnom pruhu a\nnevybočovalo zo svojho smeru jazdy. Vodič vozidla zn. T. (žalobca) by zabránil nehode tak, že by\nnevošiel pri odbočovaní doľava do koridoru vozidla zn. O., teda jeho technika jazdy bola nesprávna.\nPodľa záverov odborného vyjadrenia technika jazdy vodičky W. bola správna, na pohyb vozidla zn.\nT. začala reagovať skôr, ako bola povinná tak urobiť. Pokiaľ ide o ukazovateľ smeru jazdy na vozidle\nžalobcu, fakt, či tento bol alebo nebol zapnutý, nemá podľa žalovaného vplyv na zavinenie dopravnej\nnehody, pretože ukazovateľ smeru jazdy nezakladal povinnosť dať prednosť v jazde vozidlu žalobcu.\nK námietkam týkajúcim sa spochybnenia výpovedí svedkov žalovaný uviedol, že správny orgán prvého\nstupňa vyhovel námietkam žalobcu a jeho právneho zástupcu a vykonal výsluchy priamych svedkov\ndopravnej nehody, a to z dôvodu, že na záznamy o podaní vysvetlenia manželov U. vykonané dňa\n04.11.2010 na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Nitre neprihliadal. Výpovede týchto svedkov pred\nsprávnym orgánom podľa žalovaného potvrdili celý priebeh dopravnej nehody nezávisle od odborného\nvyjadrenia znalca.\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 10\nods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo,\nodvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 10.12.2013 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných aj\nrozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením „žalovaný“ v texte je nutné preto rozumieť tak pôvodný\nsprávny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby žalobcu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990\no priestupkoch v. z. n. p a bola mu uložená sankcia podľa § 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, a to\npokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiace.\nPreto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,\nako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPodľa § 23 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič vozidla, ktoré zastavilo alebo stálo a\nopäť vychádza od kraja cesty alebo od chodníka, nesmie ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky;\n\npritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodičovi vozidla pravidelnej verejnej dopravy\nosôb sú v obci vodiči ostatných vozidiel povinný umožniť vyjdenie zo zastávky alebo zo zastávkového\npruhu, a to znížením rýchlosti jazdy, prípadne i zastavením vozidla; vodič takéhoto vozidla pritom nesmie\nohroziť najmä vodičov vozidiel idúcich rovnakým smerom\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c/ č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e/, g/\naž i/ možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nV správnom súdnictve sa súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\nv konkrétnej právnej veci v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny\norgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie\nniektorej procesnej zásady správneho konania a na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec\nmožným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu\nvec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia.\nŽalobca v odvolaní namietal, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci,\nnapriek jeho návrhom nebol do konania pribratý nový znalec, nebola vykonaná obhliadka miesta činu\nani rekonštrukcia, na základe ktorých by znalec mohol presne zistiť a verifikovať skutočnosti uvádzané\nsvedkami a účastníkmi dopravnej nehody.\nUvedené odvolacie námietky žalobca uplatnil aj žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. Podľa názoru\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd sa podrobne zaoberal uvedenými námietkami\nžalobcu, s ich vyhodnotením sa stotožňuje a zastáva rovnaký názor ako krajský súd, že tieto neboli\nspôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNámietkami žalobcu sa dôsledne zaoberal aj žalovaný a svoje stanovisko k nim vyčerpávajúcim\nspôsobom uviedol vo svojom rozhodnutí.\nK odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného zistenia veci pre nepribratie nového znalca\npovažuje za dôležité tiež poukázať na to, že v postupe krajského súdu, ktorý správne vyhodnotil uvedenú\nnámietky za nedôvodnú, rovnako ani v postupe žalovaného, ktorý náležite vyargumentoval, prečo\nneustanovil nového znalca a nevykonal, ohliadku miesta činu a rekonštrukciu, pričom v podrobnostiach\nna túto argumentáciu, ktorá je obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí žalovaného odvolací súd odkazuje,\nnevidel ani odvolací súd žiadne pochybenie.\nPodľa odvolacieho súdu treba prisvedčiť názoru žalovaného, že žalovaný sa dôsledne riadil procesnými\nzásadami, ktoré sú obsiahnuté v Správnom poriadku (§ 3 ods. 4, § 32 ods. 1 a § 34 ods. 3), zadovážili si\npodklady pre rozhodnutie zákonným spôsobom, vysporiadal sa s návrhmi žalobcu na vykonanie ďalších\ndôkazov a objasnil dôvody nepribratia nového znalca, pričom odvolací súd sa zhoduje so záverom\nsprávnych orgánov, že žalovaný mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia o odvolaní a z toho\ndôvodu sa dôvodne rozhodol nevykonávať ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by už boli zjavne\nnepotrebné a nadbytočné.\nOdborné vyjadrenie znalca R. (súdneho znalca z odboru cestnej dopravy, odvetvie nehody v cestnej\npremávke, ktorý je riadne zapísaný v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR), vychádzalo\nzo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody, vyhotovenej fotodokumentácie, náčrtku a plánu\nmiesta nehody a ďalšieho spisového materiálu, nielen z výpovedí svedkov, pričom znalec na základe\nuvedených podkladov dospel k jednoznačným záverom, že b žalobca ako vodič odbočujúceho vozidla\nzn. T. ohrozil vodičku vozidla O. idúcu za ním. Podľa analýzy pohybu vozidiel do miesta zrážky a z\nanalýzy možnosti zabránenia nehode zo strany vodičky vozidla O., táto by nezabránila nehode ani\nmaximálnym brzdným spomalením a nedokázala by sa s vozidlom O. vyhnúť vozidlu zn. T. ani využitím\nmaximálneho bočného zrýchlenia (vzhľadom na krátku dráhu do miesta zrážky z miesta začiatku reakcie.\nUvedené závery znalca ako aj ďalšie dôkazy viedli správne orgány k správnym záverom, že konanie\n\nžalobcu bezprostredne pred zrážkou jeho vozidla s vozidlom poškodenej W. naplnilo skutkovú podstatu\npriestupku definovaného v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.\nK námietkam týkajúcim sa spochybnenia výpovedí svedkov odvolací súd uvádza, že správny orgán\nprvého stupňa čiastočne vyhovel námietkam žalobcu, keď neprihliadol na záznamy o podaní ich\nvysvetlení, ale vypočul ich ako svedkov, pričom ich vyjadrenia k priebehu dopravnej nehody sú\ntotožné, bez vnútorných rozporov. Svedkovia potvrdili priebeh dopravnej nehody nezávisle od odborného\nvyjadrenia znalca.\nAko vyplynulo z obsahu administratívneho spisu (z obsahu zápisníc o výsluchu svedkov) správny orgán\npoučil svedkov o povinnosti vypovedať pravdivo (podľa § 35 Správneho poriadku), preto bolo potrebné,\nvzhľadom k tomu, že nebolo iniciované a ani začaté trestné stíhanie pre krivú výpoveď vychádzať z takto\nvykonaných dôkazov - výpovedí svedkov, ktorých dôkazná hodnota nebola spochybnená ani tvrdením\nžalobcu, že ich výpovede boli zmanipulované.\nOdvolací súd nezistil žiadne pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo.\nSprávne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 o priestupkoch v. z. n. p a bola mu uložená sankcia podľa\n§ 22 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, a to pokuta vo výške 250 Eur a zákaz činnosti viesť motorové\nvozidlá na dobu 4 mesiace.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa s názorom žalobcu a jeho odvolacími námietkami nestotožnil,\nnaopak stotožnil sa so záverom žalovaného, ktorému dal za pravdu aj súd prvého stupňa.\nŽalobca v odvolacom správnom konaní, v žalobe ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nnepredložil žiadne dôkazy, ktorými by správnosť skutkových zistení správnymi orgánmi spochybnil,\nneuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupu\ndotknutých správnych orgánov vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku, a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c a\n§ 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému priznanie trov konania zákon neumožňuje.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nn i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}