{"guid": "654e9010-6836-4b75-b3f7-1024e16112ce:b9964f89-82d1-489d-bc9d-9dc03482b6e0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1", "spisova_znacka": "5Sžp/29/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/29/2012 z 30. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2013, sp. zn. 5Sžp/29/2012, ECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1", "identifikacne_cislo": "1011201635", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2013-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 131/2010 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/131/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/131-2010/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2010/131#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b9964f89-82d1-489d-bc9d-9dc03482b6e0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžp/29/2012\n1011201635\n30. 09. 2013\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2013:1011201635.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu UVER\nINVEST, s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie č. 12, Bratislava, IČO: 36 655 481, zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou Škubla & Partneri, s. r. o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova č. 25, Bratislava,\nIČO: 36 861 154, proti žalovanému Obvodnému úradu Bratislava - Odbor výstavby a bytovej politiky,\nso sídlom Lamačská cesta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nA-2011/1639-DLD z 26. júla 2011, o odvolaní žalobcu proti v rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č.\nk. 4S/193/2011-85 z 25. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Bratislave, č. k. 4S/193/2011-85 z 25. mája\n2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2011/1639-DLD z 26. júla 2011, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Mestskej časti\nBratislava - Karlova Ves č. SU 2011/09/14145/4985/Vaa/Krv z 28. februára 2011. Týmto rozhodnutím\nstavebný úrad zamietol návrh spoločnosti žalobcu na umiestnenie stavby: „Polyfunkčný objekt\nGreenHILL - Staré Grunty - JUH, Bratislava“ navrhovanej na pozemkoch parcely č. XXXX/X, XXXX/XX,\nXXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,\nXXXX katastrálne územie M.. Zamietnutie návrhu žalovaný zdôvodnil rozporom s ustanovením § 36 ods.\n3 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon č. 131/2010 Z. z.“).\nAko vyplýva zo zistenia krajského súdu žalobca dňa 23. októbra 2009 podal návrh na vydanie územného\nrozhodnutia o umiestnení stavby Polyfunkčný objekt GreenHILL - Staré Grunty - JUH, Bratislava“.\nStavebný úrad rozhodol až po 17 mesiacoch 28. februára 2011. Žalobca namietal, že ak by stavebný\núrad konal v súlade so zákonom a rozhodol v roku 2009 v zmysle vtedy platného zákona č. 470/2005\nZ. z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon\nč. 470/2005 Z. z.“) aplikoval by ustanovenie § 33 ods. 4 zrušeného zákona, kde bolo ustanovené, že\n„šírka ochranného pásma pohrebiska 50m sa nevyžaduje pre pohrebiská zriadené pred nadobudnutím\núčinnosti tohto zákona“. Keďže pohrebisko Cintorín Slávičie údolie, bolo zriadené pred účinnosťou\nzrušeného zákona č. 470/2005 Z. z. právny režim ochranných pásiem pohrebísk by sa naň nevzťahoval.\nNamietal, že tento právny stav zmenil zákon č. 131/2009 Z. z.. Poukázal tiež na jeho ustanovenie §\n\n36 ods. 3 zákona č. 131/2009 Z. z., ktoré je podľa neho retroaktívne, pretože sa v ňom uvádza, že „v\nochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50m je možné umiestniť iba tie budovy, ktoré boli schválené\nv územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného\nstavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50m od pohrebiska\npred 01.11.2005 zostanú zachované.“. Žalobca namietal prieťahy v konaní stavebného orgánu, čím\ntento zmaril projekt GreenHILL. Správny orgán pri prešetrovaní sťažnosti žalobcu vyhodnotil procesné\npochybenia stavebného úradu spočívajúce v nedodržaní zákonných lehôt ako porušenie zákona. Podľa\nžalobcu tento nezákonný postup mal za následok nezákonné rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu.\nPodľa krajského súdu žalovaný správny orgán nespochybnil nedodržanie zákonných lehôt pri vydaní\nrozhodnutia o podanom návrhu na umiestnenie stavby, napriek tomu však považoval samotné\nrozhodnutie za vecne správne a poukazom na ustanovenie § 46 zákona č. 71/1967 Zb. od\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),\npodľa ktorého rozhodnutie sa musí v čase jeho vydania opierať o účinnú právnu úpravu, aby spĺňalo\nobligatórnu požiadavku zákonnosti. Samotná nečinnosť správneho orgánu nie je dôvodom na zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na nové konanie a ani samotné podanie návrhu na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky nie je možné podľa neho vyhodnotiť ako začatie konania o predbežnej otázke\ns povinnosťou prerušiť konanie.\nKrajský súd k námietke retroaktivity poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 131/2010 Z. z., v\nktorej sa uvádza, že po prijatí zákona o pohrebníctve 01.11.2005 z praxe vyplynuli nemalé problémy s\njeho aplikáciou, ktoré mal nový zákon o pohrebníctve odstrániť. Jedným z problémov bolo aj riešenie\nochranného pásma, ktoré neumožňuje stavať žiadne budovy v blízkosti pohrebiska. Z osobitnej časti\ndôvodovej správy k § 36 sa uvádza, že návrhom zákona v prechodnom ustanovení upravuje, ktoré\nbudovy je možné postaviť pri existujúcich pohrebiskách. Podľa názoru krajského súdu nemožno\nnamietať ak zákonodarca neskôr zavedie určité obmedzujúce pravidlá, ktoré sa spočiatku prehliadli\nalebo nedocenili, aj keď to bude nevýhodnejšie pre niekoho kto bol pôvodnou úpravou zvýhodnený.\nZákonné ustanovenie § 36 neobsahuje všeobecne platné pravidlo pri zmene právneho predpisu, resp.\nzrušení právneho predpisu a jeho nahradení novým, kde by bolo určené, že právne vzťahy, ktoré vznikli\nza platnosti a účinnosti skoršieho predpisu alebo konania začaté v čase platnosti skoršieho predpisu sa\nspravujú právnym predpisom za účinnosti, ktorého vznikli ak neskorší predpis neustanovuje inak. Preto\npodľa existujúcej praxe je potrebné vychádzať z platného a účinného predpisu, ktorým v danom prípade\nje zákon č. 131/2010 Z. z..\nZ administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalobca podal návrh na vydanie územného rozhodnutia\ndňa 23.10.2009. Išlo o využitie polyfunkčnej novostavby na občiansku vybavenosť, garáže a byty.\nMestská časť Bratislava Karlova Ves svojím rozhodnutím SU 2011/09/14145/4985/Vaa/Krv zo dňa\n28.02.2011 zamietlo návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby s poukazom na § 36\nods. 3 zákona 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Stavebný úrad zistil, že osadením predmetného bytového\ndomu by nebolo dodržané ochranné pásmo existujúceho pohrebiska.\nKrajský súd pri rozhodovaní za zásadnú otázku považoval skutočnosť, či práva žalobcu, vlastníka\npozemkov, na ktorých chcel umiestniť stavbu boli dodatočne a so spätnou účinnosťou neskorším\nzákonom skutočne odňaté a zmenené. Žalobca v čase rozhodovania správnych orgánov nebol\nstavebníkom lebo v rozhodnom čase nebolo vydané žiadne územné rozhodnutie alebo stavebné\npovolenie, ktoré by jeho práva stavebníka zakladali. Ním navrhovaný polyfunkčný dom nemal charakter,\nktorý mal na mysli zákonodarca, že umožní výstavbu budov aj v ochranných pásmach, ktoré súvisia v\nprevádzkou pohrebísk. Preto súd námietky žalobcu považoval za nedôvodné.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich\nnáhradu nepriznal.\nProti rozsudku krajského súdu sa odvolal žalobca podaním zo dňa 03.08.2012. Namietal, že rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nedostatočne odôvodnený. Nesúhlasil s názorom\nsúdu, že nedošlo k retroaktívnemu zásahu do jeho práv. Žalobca mal nadobudnuté práva, ktoré mu\nboli spätne odňaté. Podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia nadobudol právo a legitímne\nočakávania, aby mu stavebný úrad vydal územné rozhodnutie, keďže v čase podania návrhu boli splnené\n\nvšetky zákonné predpoklady na jeho vydanie. Trval na tom, že ustanovenie § 36 ods. 3 zákona 131/2010\nZ. z. je retroaktívne a nelogické a jeho existencia je dôsledkom omylu počas legislatívneho procesu.\nŽalobca považoval rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený, pretože súd sa\nnevysporiadal s jeho námietkou, že zákon č. 131/2010 Z. z. je v rozpore s čl. 20 ods. 1 v spojení s čl. 13\nods. 4 a čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“). Navrhol preto rozsudok krajského\nsúdu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na nové konanie.\nŽalovaný správny orgán sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 31.08.2012 a opätovne uviedol, že\nrozhodnutie A/2011/1639-DLD zo dňa 26.07.2011 považuje za zákonné. Námietky žalobcu považoval\nza neodôvodnené rovnako ako krajský súd. Navrhol preto rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPodľa § 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky súdy preskúmavajú aj zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení, alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak\nzákon nestanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich\nsa základných práv a slobôd.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§\n247 ods. 1 OSP).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc\nz ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v\nodvolaní napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nvytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s týmto\nodôvodnením najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským\nsúdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu\ns právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam\nžalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa nasledovné:\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\n\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa\nobmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza nie sú pochybné, najmä kvôli\nprameňu, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania\na ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ktorému správny\norgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho\norgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.\nÚčelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným\nrozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí\nvadou, spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na\nprocesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré\nsú len vysvetleniami doterajších postojov žalobcu.\nV ustanovení § 36 sú upravené prechodné ustanovenia zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve takto:\n1/ Ak obec, ktorá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádzkuje pohrebisko na pozemku vo\nvlastníctve cirkvi a cirkev v lehote podľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci\npísomne neoznámila, že chce pohrebisko prevádzkovať sama, oprávnenie prevádzkovať pohrebisko\nobci zostáva zachované. Cirkev, ktorá svoju požiadavku na zmenu prevádzkovateľa pohrebiska v lehote\npodľa predpisov platných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámila, že chce\npohrebisko prevádzkovať sama, môže tak urobiť najskôr dňom 01.11.2015.\n2/ Prevádzkovateľ pohrebnej služby a prevádzkovateľ krematória sú povinní upraviť prevádzkový\nporiadok podľa tohto zákona a vyžiadať si jeho schválenie regionálnym úradom verejného zdravotníctva\nnajneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.\n3/ V ochrannom pásme existujúceho pohrebiska 50m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli\nschválené v územných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím\npríslušného stavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 50 m od\npohrebiska pred 01.11.2005 zostanú zachované.\n4/ V ochrannom pásme krematória 100m je možné umiestniť len tie budovy, ktoré boli schválené v\núzemných plánoch pred 01.11.2005 alebo boli schválené v územnom konaní rozhodnutím príslušného\nstavebného úradu pred 01.11.2005. Budovy postavené v ochrannom pásme do 100m od krematória\npred 01.11.2005 zostanú zachované.\n5/ Prevádzkovateľ pohrebnej služby, ktorý využíva chladiace zariadenie a iné miestnosti v zdravotníckom\nzariadení, v zariadení sociálnych služieb alebo na pracovisku úradu pre dohľad a v ich areáloch na\nprevádzkovanie pohrebnej služby, a tieto vlastní alebo má v nájme alebo vo výpožičke, v správe alebo\nužívaní v zdravotníckom zariadení, v zariadení sociálnych služieb alebo na pracovisku úradu pre dohľad\na v ich areáloch, môže ich využívať na prevádzkovanie pohrebnej služby do 31.12.2011.\n\n6/ Konania o uložení pokút začaté do 31.12.2010 a neukončené právoplatným rozhodnutím sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\n7/ Osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ktorých platnosť bola podľa doterajších predpisov obmedzená\nna dobu určitú, sa menia na dobu neurčitú.\n8/ Doterajšie právne vzťahy týkajúce sa užívania hrobového miesta zostávajú zachované za rovnakých\npodmienok, ako boli dohodnuté v právnom vzťahu, ak osoba alebo osoby oprávnené z tohto právneho\nvzťahu sú známe a podmienky užívania hrobového miesta sú splnené.\nPodľa názoru najvyššieho súdu zo zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v úplnom znení, v žiadnom prípade nevyplýva, že s podaním návrhu na územné\nrozhodnutie o umiestnení stavby tento zákon spája také zákonné dôsledky, ktoré by spôsobovali v\nprípade prijatia zákona č. 131 /2010 Z. z. retroaktívne účinky. Tie by podľa názoru najvyššieho súdu\nbolo spôsobiť iba právoplatné rozhodnutie o umiestnení stavby, ktorého existencia by mohla v danom\nprípade spôsobiť neprípustnú retroaktivitu.\nK základným princípom právneho štátu v zmysle čl. 1 ústavy patrí právna istota a dôvera občanov a\nprávnických osôb v právo a právny poriadok. S tým úzko súvisí neprípustnosť spätnej účinnosti právnych\npredpisov. Zákaz spätnej účinnosti (zákaz retroaktivity) právnych noriem tvorí ďalšiu integrálnu súčasť\nprincípu právnej istoty a možno ho preto považovať aj za definičný znak právneho štátu, ktorý tvorí\nvýznamnú demokratickú záruku ochrany práv občanov (k tomu pozri bližšie napr. aj nálezy Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 či PL. ÚS 29/05).\nVšeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia spätne (lex retro nom agit). Právne vzťahy, nároky z\nnich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Subjekt, ktorý v\nminulosti urobil nejaký právny úkon, nemôže totiž vedieť, aké budú jeho dôsledky podľa následných,\nspätne pôsobiacich úprav. Použitie predpisu na prípady, ktoré sa stali pred jeho účinnosťou, viedlo by\ntak k situácii, že legi posteriori sa umožní modifikácia právnych vzťahov založených v čase pôsobnosti\nlegis prioris, čo je zásadne neprípustné.\nPri posudzovaní spätnej účinnosti právnych noriem treba však mať na zreteli skutočnosť, že ide o\nfenomén s dvoma rozdielnymi tvárami: retroaktivitu pravú a retroaktivitu nepravú. Všeobecný zákaz, na\nktorý sa bežná prax zvykne odvolávať, sa meritórne môže týkať iba retroaktivity pravej, vedúcej k zmene\nprávnych pomerov vzniknutých v minulosti. V prípade nepravej retroaktivity je situácia kvalitatívne iná;\nplatí tu princíp prípustnosti a legislatívnej priechodnosti.\nPodľa štandardného normotvorného prístupu sa pri časovom strete dvoch právnych predpisov novou\núpravou spravujú aj vzťahy založené zrušenou normou. Táto úprava vstupuje do právnych vzťahov\nvzniknutých v minulosti s tým, že odo dňa svojej účinnosti ich môže novo regulovať - meniť, dopĺňať,\nrušiť, spájať s nimi iné práva a povinnosti atď.. Za legislatívne korektné možno považovať iba také\nriešenie, aby samotný vznik vzťahov a práva z nich vyplývajúce do účinnosti neskoršieho predpisu, sa\nposudzovali podľa zrušenej úpravy (nepravá retroaktivita). Úprava podrobnosti stretu časovo rozdielnych\npredpisov je vecou prechodných ustanovení následného predpisu. Bez princípu nepravej retroaktivity by\nsa existujúce spoločenské vzťahy ocitli v stave právnej bezprizornosti. Za situácie, keď skoršia norma\nje zrušená a nová by sa na ne nemala vzťahovať (ako sa to niekedy nesprávne dôvodí), vznikol by stav\nprávneho vákua. Pri súčasnom tempe novelizácie zákonov a iných predpisov viedlo by to k závažným\ndeformáciám právneho poriadku. Inštitút nepravej retroaktivity slúži preto na zabezpečenie kontinuity a\nstability spoločenských vzťahov a ich právnych úprav.\nV prejednávanej veci sa jedná o nepravú retroaktivitu, nakoľko zákonodarca novým právnym predpisom\npriniesol určité zmeny tých práv a povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Zmenou režimu,\nna základe prijatia novej právnej normy však zákonodarca nevstúpil do už nadobudnutých práv žalobcu,\n\nale iba do jeho podnikateľských zámerov, ktoré vychádzali z dispozícií pôvodného zákona, čo však\nnezakladá porušenie jeho práv vyplývajúcich z dotknutých zákonov, ale ani porušenie jeho základných\npráv, včítane vlastníckeho práva, čím žalobcov poukaz na článok 1, čl. 20 a čl. 13 ústavy je bez príčinnej\nsúvislosti k danému konaniu, a tým i bez právneho významu.\nAni dĺžka správneho konania o umiestnení stavby v danom prípade nemá vplyv na zákonnosť správneho\nrozhodnutia, nakoľko s ním zákon nespája žiadne právne následky. Žalobca sa proti nečinnosti\nstavebných orgánom mohol brániť návrhom podľa § 250t OSP, pričom nie je vylúčené ani uplatnenie\npráva na náhradu škody za eventuálne prieťahy v stavebnom konaní.\nNajvyšší súd nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci\nurobil len arbitrárny výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené právne predpisy.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe\na o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 01.01.2013 zrušený Krajský stavebný\núrad v Bratislave, ktorého pôsobnosť a právomoci prešli na Obvodný úrad Bratislava - Odbor výstavby\na bytovej politiky, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, odvolací súd podľa § 250 ods. 4 OSP a § 107\nods. 4 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP na strane žalovaného konal s vyššie uvedeným\nprávnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, keď žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok\n\nnie\n\nj e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}